Barón Szalavszky

Barón JUDr. Julius Szalavszky bol predposledným trenčianskym županom v rámci štátneho útvaru Rakúsko - Uhorska.


Narodil sa 13. apríla 1846 v Hlohovci otcovi Františkovi a matke Vilme rod. Kubicovej. Pochádzal z chudobnej zemianskej katolíckej rodiny, ktorá bola zjavne slovenská, avšak podľahla maďarizácii. Študoval na trnavskom gymnáziu, potom na právnickej akadémii v Bratislave, nakoniec absolvoval právnickú fakultu univerzity v Budapešti. Usadil sa v roku 1872 v Nitre, kde začal pracovať ako advokát a v rokoch 1872 - 1884 mal vlastnú advokátsku kanceláriu. Jeho zákazníkmi boli prevažne šľachtické rodiny a majitelia veľkostatkov. Popri tom sa časom začal venovať verejnej činnosti v duchu vtedajšej vládnej politiky, presadil sa však aj vďaka svojej húževnatosti, pracovitosti a nadaniu.
V decembri roku 1883 bol na základe návrhu mesta Nitra menovaný do funkcie podžupana a v roku 1887 sa stal županom Nitrianskej stolice. V roku 1890 bol vymenovaný za štátneho sekretára vo vláde grófa Szapáryho. V tejto funkcii sa podieľal na návrhu zákona o reforme štátnej správy. Bol aj dočasným hlavným županom Bratislavy a od r. 1893 aj celej Bratislavskej župy. Od roku 1892 bol poslancom uhorského parlamentu, od r. 1893 člen jeho hornej snemovne. V roku 1892 bol vyznamenaný malým krížom Radu sv. Štefana.
Napokon, v roku 1897 bol tiež menovaný tajným radcom. Keď bola v roku 1910 v trenčianskom hoteli Alžbeta (dnes Tatra) založená župná organizácia novej politickej strany, Národnej strany práce, Szalavszky sa stal jej župným čestným predsedom a členom jej ústredného výboru v Budapešti.
15.8.1914 bol menovaný vládnym komisárom Bratislavskej župy a zastával túto funkciu do 18. 4. 1916. Počas prvej svetovej vojny sa župan Szalavszky snažil administratívnymi opatreniami z moci svojho úradu zmierniť núdzu širokých vrstiev obyvateľstva spôsobenú vojnovým stavom. Na začiatku prvej svetovej vojny 22.8.1914 vydal štatariálnu vyhlášku pre stolice Trenčiansku, Turčiansku, Oravskú. V čase prvej svetovej vojny organizoval výkup obilia pre občianske a vojenské účely, ako aj občiansku stráž (gardu) na ochranu majetku občanov a tiež nemocničnú službu pre liečenie ranených vojakov.

Hlavným županom Trenčianskej župy (stolice) bol dvakrát.
Prvý raz to bolo v rokoch 1892 až 1899. Z tohoto miesta bol odvolaný v dôskedku súboja na pištole, ktorý mal v roku 1898 v Budapešti s opozičným poslancom. V tomto súboji bol ťažko ranený a hospitalizovaný v budapeštianskej nemocnici. Svoje sympatie mu tam telegramom vyjadrilo vyše dvesto Trenčanov. Na jeho miesto bol za župana vymenovaný Gejza Ostrolúcky.
Druhý raz sa stal Julius Szalavszky trenčianskym županom v roku 1910 po odvolaní Smialovského, a to až do roku 1917. V tej súvislosti bolo trenčianske hlavné námestie pomenované ako Szalavszkého námestie (Szalavszky Gyula - tér) v rokoch 1911 - 1918.

Ako štátny úradník sa prejavoval ako silný maďarizátor, ale tiež veľa vykonal pre zlepšenie sociálnych a hospodárskych pomerov pospolitého ľudu, viac než jeho predchodcovia na županskom stolci. Zaslúžil sa o postavenie mnohých nových škôl v celej našej župe. Bol prísny na svojich podriadených úradníkov a administratíva, ktorú viedol, bola vzorná. Zvykol sa objaviť aj tam, kde ho nečakali, a tak o všetkom vedel. Veľa sa zaslúžil o zregulovanie dolného Váhu a mnohé ochranné hrádze sú výsledkom jeho intervencií.

V roku 1911 bol spoluzakladateľom a prvým predsedom Muzeálnej spoločnosti župy Trenčianskej, tiež čestným predsedom Vlastivednej spoločnosti múzea Dr. K. Brančíka v Trenčíne.
Bol aj prvým predsedom trenčianskeho župného spolku uhorského kráľovského Červeného kríža založeného v našom meste 18. 12. 1912. Tejto funkcie sa vzdal, keď vznikla prvá Československá republika. Zvyšok spolkových peňazí odovzdal mestu Trenčín do opatery s určením, aby sa peniaze použili na podporu vojnových invalidov, vdov a sirôt.
Za svojho čestného občana ho menovalo nielen naše mesto Trenčín, ale aj Bratislava, Žilina, Bánovce n. B.
Žiaľ, bol aj spoluzakladateľom a od roku 1886 predsedom župného výboru smutne známeho maďarizátorského spolku FEMKE (Felvidéki magyar kozmuvelodési egyesulet = Hornouhorský všeobecnovzdelávací spolok) ktorý usiloval o pomaďarčovanie Slovákov. 

V začiatkoch prvej svetovej vojny, keď vláda vypísala prvú vojnovú pôžičku, župan Szalavszky idúc príkladom, ako prvý v novembri 1914 upísal 15 000 korún, jeho manželka taktiež.
Koncom prvej svetovej vojny sa snahy o zachovanie monarchie prejavili aj ochotou priznať určité práva nemaďarským národom. Julius Szalavszky sa vtedy postavil proti zavedeniu všeobecného hlasovacieho práva. Bol si totiž dobre vedomý, že keď sa väčšina nemaďarského obyvateľstva v Uhorsku prejaví ako väčšina v parlamente, bude to znamenať koniec vtedajšieho štátu.

V roku 1917, vo veku 71 rokov, sa pri zmenách vlády v Budapešti vzdal županskej funkcie. V tom istom roku bol za svoje zásluhy vtedajšou vládou menovaný barónom.
V júli 1917 ho v úrade župana vystriedal Ladislav Medňanský.

Jeho aktivita sa neobmedzovala len na politiku, činný bol aj v hospodárskej oblasti. V roku 1900 sa stal spoluzakladateľom účastinnej (akciovej) spoločnosti Považský cukrovar v Trenčianskej Teplej a bol prezidentom tejto úč. spoločnosti od jej založenia až do svojej smrti, t.j. počas plných 36 rokov.

Po rozpade monarchie a vzniku prvej Československej republiky, Julius Szalavszky nenasledoval príklad mnohých úradníkov monarchie a neodišiel do Maďarska. Aj keď bol politicky prívržencom starého režimu, jeho porážku prijal. Rodom bol však z Hornej zeme - zo Slovenska a tu aj zostal. Prijal nový štát a stal sa jeho lojálnym občanom.

Niekedy po roku 1900 kúpil kaštieľ rodiny Zsámbokréthy - neskoroklasicistickú budovu (pozrieť foto nižšie), z polovice 19. storočia vo vtedajšej obci v Malé Žabokreky (táto obec sa v r. 1914 začlenila do obce Zemianske Lieskové, a v r. 1975 sa stala súčasťou zlúčenej dvoj-obce Melčice-Lieskové). Budova má dve krídla, postranný hlavný vchod a je obkolesená neveľkým parkom. Kaštieľ si zjavne upravil, o čom svedčia štylizované písmená "SZ" v ozdobných mrežiach (pozrieť foto nižšie) na vstupných dvojkrídlových dverách. Potrubím uloženým v zemi zviedol do kaštieľa s parkom úžitkovú vodu z potoka križujúceho cestu asi 100 metrov južnejšie. V hĺbke parku zhruba oproti vchodu sa zachovala poškodená ozdobná socha (pozrieť foto nižšie - dve postavičky azda zápasiace s drakom), je položená na kamennom podstavci odlišného štýlu. Táto socha v parku zrejme nebola jediná. V parku sú (r. 2010) staré veľké stromy, pozoruhodná je veľká stará lipa v severovýchodnom rohu.  Kaštieľ zrejme slúži ako školská jedáleň, o čom svedčí tabuľka umiestnená na jeho rohu; kaštieľ s parkom sú totiž samostatnou časťou školského areálu, ktorý pokračuje za parkom.

     

Julius Szalavszky po odchode z politiky v tomto kaštieli prežil posledných 18 rokov svojho dlhého života. Tu na svojom majetku aj zomrel 7. marca 1936 vo veku takmer 90 rokov.

Juliusa Szalavszkého pochovali 11. marca 1936 v Kochanovciach (teraz Adamovské Kochanovce) na cintoríne pri rímsko-katolíckom kostole, ležiacom neďaleko jeho kaštieľa severnejšie. Hrobka je v podlahe neveľkej jednoduchej hrobkovej budovy (pozrieť foto vpravo). Na štíte nad dvojkrídlovými drevenými dverami je rodinné priezvisko SZALAVSZKY. Hrobka je (r. 2010) síce zanedbaná, ale v obstojnom stave.  Celý cintorín pôsobí udržiavaným dojmom, zrejme aj zásluhou toho, že je prakticky súčasťou areálu kostola a vyššie postavenej fary nad cintorínom.

Bývalý župan dožil svoj život v končinách, ktoré mu zrejme neboli celkom cudzie, pravdepodobne tu boli rodinné väzby. Svedčí o tom tretí hrob južnejšie od jeho hrobky, ktorý tiež nesie rodinnné priezvisko Szalavszkých: Magino Nándorné szul. Szalavszky Fanny +1903 áprils 21én. 49 éves korában (žeby Juliusa Sz. vydatá sestra, mladšia o 8 rokov?).  Taktiež po županovej smrti tu pravdepodobne kdesi ešte žil niekto z jeho rodiny. Ukazuje na to dodatočná skromná kamenná tabuľka na županovej hrobke vpravo od dverí, na ktorej je text: Szalavszky Karsay Julius 1890 - 1945 (žeby syn?). Dnes, po desiatkach rokov, však už v týchto končinách rodinné meno Salavský nie je živé.

Na záver spomienky na župana Szalavszkého myšlienka z jeho vtedajšieho nekrológu:
"Neupadajme do tej chyby, že by sme človeka zatracovali len preto, že nepatril do našej línie, alebo že bol dokonca proti nej."


Pramene a poznámky:

Trenčín regionálna bibliografia 1900-1990. Zostavila Ľudmila Strohnerová. Vydala Krajská knižnica v Trenčíne. 1990, strany: 169, 172, 175, 184 - 5, 187

Trenčín ročenka Slavín 1971, s. 170

 Monografia Tr. Teplej a Tr. Teplíc, 1936 (strany nie sú číslované). V nej je aj odfotografovaný Szalavského maľovaný portrét z r. 1912, autor B. Karlovsky (bol tiež vystavený na výstave o TN župe v nov. 1997 v TN múzeu)

Biografický slovník

Trenčan, 13, 1936, č. 11, s. 2. nekrológ, s.4 úmrt. oznam

Dohnányi, Ľ. : Dejiny hradu a mesta Trenčína. Rukopis (strojopis), Trenčín, 1944, asi 550 strán, s. 388

http://www.melcice-lieskove.sk/osobnosti/julius-szalavsky (odlišný rok 1896 pri predsedníctve FEMKE ! )

Viola Múdra: Július Szalavsky, in: http://www.adamovskekochanovce.sk/historia/julius-szalavsky  (Pozn.: V.M. údajne nie je autorom textu, ale tvorcom internetových stránok obce)

http://sk.wikipedia.org/wiki/Melčice_-_Lieskové 

vlastný prieskum autora včítane fotodokumentácie, 23.sep.2010

potrubie na vodu z potoka do kaštieľa odkryli náhodne pri zavádzaní plynu - info 23.sep.2010 miestny občan N.N. nar. 1941

v písaní mien rešpektujem prejav ich nositeľov

neďaleko Szalavszkého hrobky som 23.sep.2010 okrem už uvedených našiel aj ďalšie hroby, niektoré (prevažne z 19. storočia) tu spomeniem:

- Tu Spociva K. P. Anna Zimanyi. Zesnula Roku 1846 Dna 4ho Aprila Viplnila Rokov Svojich 49.
- Zsámbokréthy Margit, Aladár, Albertina, Gyorgy, Gabriella
- Budatinszky Aurelné szul. Gludovicz Gizella, Gludovicz Károlyné szul. Dubniczky Julia
- Budatini Budatinszky Oszkár
- Adelheid Freiherrin von Sekendorff
- Lovaszer János, plebanos cz. Kanonok
- Grof Sizzo-Noris Kristofné sz. Sen...(prekrytá časť textu) Sybille (=Sybile Comtesse de Sizzo-Noris) 1863-1917, Marguerite Comtesse de Sizzo-Noris 1889-1977
- A.R.D. Paulus Chilko V.A.D. Parochus 1878-1960, rim. kat. kňaz Žigmund Rečka 1864-1928

Autor textu aj fotografií, ak nie je inak uvedené, je Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín.

Článok o Juliusovi Szalavszkom uverejnil autor v: Trenčianske noviny, 10.4.1996-s.5

Autor si vyhradzuje všetky práva, hlavne podľa autorského zákona (618/2003 v aktuálnom znení), najmä udeľovať súhlas na rozmnožovanie, verejný prenos a iné rozširovanie.

Ako uviesť tento zdroj pre citovanie krátkej časti tohoto diela alebo iné použitie podľa Autorského zákona:   
    BRABENEC, V.: Barón Szalavszky
    Dostupné na: www.trencan.ic.cz.  Získané dňa ..........