Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.

Posledná zmena [MM/DD/RRRR] =

Niekdajšie trenčianske hostince


Hostince Sopková a Václav sú už popísané samostatne na týchto stránkach TRENČAN - Trenčanom o Trenčíne. V tomto článku uvádzame kratšie a nie vždy úplné zprávy o niektorých iných hostincoch. Súčasný obsah nie je ani úplný, ani konečný - vždy môže niečo pribudnúť; tiež omyly sú vždy možné.


Mihaliček

Na (zlatoveckom) kopci zvanom aj "Vinohrady" zanikli vinohrady vraj počas asi desaťročia približne po r. 1870, ale pamätníci spomínajú zvyšky vinohradov aj viac desaťročí po uvedenom roku. Niekedy asi po skončení 1. svetovej vojny takýto pretrvávajúci kus vinohradu kúpil Mihaliček a vybudoval si pri ňom pivnicu na víno, potom v nej začal víno aj predávať, a napokon tam postavil aj dom, v ktorom mal hostinec. Bolo to na miernom svahu na úpätí severnejšej polovice onoho kopca, len pár desiatok metrov od roviny (rolí), ktorá tam končila. Vedľa sa ťahala poľná cesta na rozhraní kopca a roviny. Hostinec bol v prevádzke koncom 1.ČSR, zrejme aj počas 1.SR a nejakú dobu aj po vojne.
Jestvovanie či vznik hostinca bol okrem vinohradov podporený aj vznikom autoopravovne (AOZ), ktorá sa tu začala stavať koncom 1.ČSR (1938). Je otázne, kedy a či vôbec bol aj oficiálne vedený ako hostinec. Nenatrafili sme doteraz nikde napr. na jeho reklamu, iba miestni občania ho spomínajú. Zo spomienok na hostinec vystupujú jeho biliardové stoly, na ktorých sa vraj občas aj spávalo, ba aj kolkáreň sa uvádza, a s postupom povojnových rokov spomienky na hostinec zanikajú - je dosť možné, že istú dobu bol už len v okruhu susedov a známych (boli aj iné také prípady). Dom tam stojí doteraz, už stavebne upravený a v rukách iného majiteľa.
Meno Mihaliček je známe aj v iných súvislostiach.
Mihaliček mal na trenčianskom hlavnom námestí kvetinárstvo (jeho nástupca bol František Pytlík, zrejme sa oženil s Mihaličkovou dcérou), skleníky mal v Zlatovciach, (zčasti) boli vykurované; po 2. svetovej vojne boli skleníky znárodnené a mali ich v prevádzke trenčianske komunálne služby.
Mihaliček mal obchod (koloniál) na trenčianskom hlavnom námestí povyše kina Metro - do r. 1929, kedy obchod prevzal Celler.
Za spomienky (2017/2018) na niekdajší Mihaličkov hostinec pod Vinohradmi ďakujem pánovi Jánovi Zemekovi (*1924 - †2018) aj pánovi Ľubomírovi Hrudkovi, z Orechového.


Žitňan

Žitňanov hostinec bol v prízemí prostredného Dieterovho domu (sú to tri rôzne domy z r. okolo 1888) pri železničnej trati, vľavo pred podjazdom na Sihoť. Vznikol na ulici vtedy zvanej "Pri lesíku", ale až po druhej svetovej vojne. Jestvoval od roku 1946, kedy jeho majiteľ Peter Žitňan dostal stavebné a užívacie povolenie na adaptáciu miestností pre hostinskú a výčapnícku živnosť. Nemal dlhé trvanie, pretože po druhom (Gottwaldovom) povojnovom znárodnení vyhlásenom v r. 1948 boli (nie nutne ihneď v r. 1948) v priebehu zopár (približne do r. 1951) rokov zlikvidované všetky súkromné živosti. Niektoré štátom zabrané (predtým "arizované", teraz "znárodnené") hostince naďalej boli prevádzkované ako "narodný podnik", neskôr pod názvom "Reštaurácie a jedálne" (RaJ), ale Žitňanov hostinec nie, pravdepodobne preto, že nebol príliš veľký.

Šišák

Šišákov hostinec bol na rohu Štúrovho námestia a Vajanského ulice. Vznikol až po druhej svetovej vojne, jestvoval od roku 1946, kedy jeho majiteľ Jozef Šišák dostal stavebné a užívacie povolenie na adaptáciu hostinských miestností na Štúrovom námestí. Ani Šišákov hostinec nemohol uniknúť druhému (Gottwaldovmu) povojnovému znárodneniu vyhlásenému v r. 1948, po ktorom boli v priebehu zopár rokov zlikvidované všetky súkromné živosti. Istý čas obdobia socializmu (okolo r. 1970) hostinec pokračoval pod názvom "Slovenská reštaurácia", pravdaže už ako národný podnik "Reštaurácie a jedálne" (RaJ), bol dosť navštevovaný, ale Trenčania ho naďalej volali len "Šišák". Po r. 1989 sa na budove síce nakrátko znova objavil populárny názov "Šišák", ale hostinec tam nepokračuje (boli tam iné predajne: knihy, textil, teraz cukráreň) a aj ten novonapísaný názov už zmizol.





Autor: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, február 2018 - (29.8.2018, 7.6.2019 opravy chýb v písaní), uverejnené na stránke www.trencan.6f.sk



(Koniec diela.)

Toto dielo chráni Autorský zákon (618/2003 v aktuálnom znení).
Autorovi patria práva hlavne podľa autorského zákona, najmä
označenie autorstva, nepozmeňovanie diela, udeľovanie súhlasu na verejný prenos a iné rozširovanie, a právo na odmenu za využitie diela.
Za podporujúce prostredie ďakujem mojím priateľom, známym a nášmu Klubu starých Trenčanov.
Uložené s časovou značkou (datumom) zverejnenia v internetovom archíve
https://web.archive.org/web/

Dielo je tu zverejnené pre oboznámenie jednotlivcov s jeho obsahom.
Autor vynaložil úsilie a prostriedky na zhotovenie diela.
Ak dielo (čo i len zčasti) potrebujete, požiadajte autora vopred.
Pre sťaženie svojvoľného kopírovania je dielo upravené.
(Prípadné pramene u autora.)

      <<  Návrat späť na vrch tejto strany                <<    <<  Návrat na hlavnú stránku

Nižšie nasleduje prípadná reklama poskytovateľa:

„Pes, kterého uzdravíš, tě nikdy nekousne. To je hlavní rozdíl mezi zvířetem a člověkem.“ Mark Twain