Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.
Hviezda na Trenčianskom hrade
V septembri 2010 som začal písať akýsi iný text, ktorý však nechtiac myšlienky nasmerovali do spomienok. Nevzpieral som sa im. Kedysi ma napadlo, aká škoda, že môj pradedo (1844 - 1936) nepísal žiadne spomienky, veď zhruba od r. 1875 žil v Trenčíne a bol svedkom úžasnej éry spriemyselnenia a rozvoja Trenčína. Teraz si uvedomujem, aké premeny som za tých 60 rokov zažil ja sám a škoda by bola nezanechať o nich žiadnu zprávu. Preto som už začal písať moje spomienky - týkajú sa môjho detstva a vtedajšieho hradu.
Keď som zistil záujem o niekdajšiu hviezdu na hlavnej (Matúšovej) veži Trenčianskeho hradu, uverejil som tu súvisiaci úryvok z mojich spomienok a súvisiace fotografie.
V lete 2018 na základe opätovného záujmu o hviezdu (súvisí s 50. výročím udalostí roku 1968) pridávam ďalšie údaje.
Stará strecha hradnej veže.
Prvou stavbou hradu (nehovoríme o rotunde) bola hradná obytná a obranná veža, ktorú postavili na skale pred tisícročím. Potom sa pristavovalo dookola - ďalšie budovy, ale aj okolo pôvodnej veže, ktorá sa tým zväčšovala.
Ako vyzerala hlavná hradná veža a jej vrch (strecha) v dobe, keď sa ešte hrad používal, vidíme na viacerých starých dobových kresbách.
Dňa 11. júna 1790 napoludnie vietor rozšíril požiar z mesta cez farské schody na faru a ďalej na hrad, ktorý celkom vyhorel (Menclová, str. 130).
Staré kresby ukazujú hlavnú hradnú vežu vyhorenú bez strechy.
O vyhorenom hrade píše niekdajší trenčiansky gymnazista, vtedy 42 ročný Alojz Mednyánszky v knihe "Malerische Reise auf dem Waagflusse in Ungern" (Pesth, 1826), že na ňom v tom čase bol a ako sa hrad vtedy využíval (väzenie, zbrojnica).
V r. 1837 dovtedajší majiteľ Jozef Illésházy vyhorený hrad aj panstvo predal Šimonovi Sinovi, ktorý po kúpe (hneď 1837, alebo zakrátko) dal zastrešiť aj vyhorenú hradnú vežu. Krov bol drevený (búral sa až v r. 1978), nuž iste aj pokrytie bolo šindľové.
Na tejto Sinovej streche nám aj staré kresby (Gunnuno...) aj neskoršie fotografie (od 2. polovice 19. storočia) ukazujú (plechovú) vlajočku na vrchole, bola tu dlho (zhruba storočie). Na fotografii nižšie je vrch hradnej veže okolo r. 1918, vlajočku tu vidno, a krytina strechy veže sa zdá byť skôr šindľová, než hladká plechová:
Kedy sa predpokladané šindľové pokrytie strechy hlavnej hradnej veže zmenilo na plechové, nevieme nateraz naisto určiť.
Časove môže, ale nemusí súvisieť, že najstaršia známa plechová strecha v Trenčíne sa zdá byť tá na veži farského kostola, urobená po požiari ktorý bol 20.8.1886.
Zástavy (1945)
Do Trenčína na jar 1945 s frontom od východu prišla Červená armáda (so spojencami Rumunmi), ktorá tu na trištvrte roka vymenila dovedajší Wehrmacht (so spojencami Maďarmi), ktorí tu boli dovtedy tiež trištvrte roka. Pod ochrannými krídlami víťaznej Červenej armády prišiel staronový nacionálsocialista Beneš, ktorý pootočil kolesom dejín naspäť a nastolil svoj režim, s ktorým bol už 5.10.1938 odstúpil.
S tým všetkým prišla nová móda hviezd, ktorá ešte zosilnela, keď Beneš za tri roky 7.6.1948 odstúpil druhý raz a na čelo sa predral dovtedy váhajúci skutočný víťaz Moravák Gottwald.
Po vojne boli hviezdy v Trenčíne prijímané často s rozpakmi, ba skryte boli aj odmietané. Obzvášť na najvyššom našom mieste, na Trenčianskom hrade, sa im akosi nedarilo, ale keď sa jedna neujala, dali ďalšiu. Takéto hviezdne pokusy boli v onom štyri desiatky rokov trvajúcom režime tri, a keď sa ani tá tretia hviezda neujala, tak už radšej ďalšiu ani nedávali, a tak sme posledné desaťročie prežili bez hviezdy na hrade - do roku 1989. Potom sa tu časom zjavili iné hviezdičky, ktoré zase pichajú, aj keď trochu ináč - ale to je už kapitola nie historická, nuž dosť irónie, poďme k suchým faktom.
Dňa 10. apríla 1945, po obsadení mesta Červenou armádou a rumunskou armádou, o 7.30 hod. na Matúšovej veži Trenčianskeho hradu vztýčili niekdajšiu česko-slovenskú zástavu a sovietsku zástavu Michal Opatovský z Priekop a P. Vaculík, za pomoci sovietskych vojakov.
Pamätník neuvádza, kde na veži zástava bola; slovo "vztýčená" by mohlo napovedať, že azda na vrchole drevenej strechy veže. Keď zvážime, že spoza Váhu vtedy ešte nemecký Wehrmacht ostreľoval trenčianske hlavné námestie aj Farskú ulicu, teda hradná veža bola pre neho ľahko dosiahnuteľným cieľom, môžeme sa domnievať, že zástavy vystrčili niektorým horným okienkom v kamennej časti veže, pretože to bolo bezpečnejšie - hrubé kamenné múry ich kryli pred streľbou spoza Váhu. Tiež je otázne, či vtedajšia strecha hradnej veže vôbec mala nejakú schodnú možnosť dostať sa na vonkajšiu stranu strechy.
Prvá hviezda (~1948? až ~1950?)
O tejto najstaršej hviezde máme najmenej zpráv a najviac by potrebovali overiť a upresniť. Mal ju zhotoviť stolár František Suchý v stolárskej dielni na letisku v Trenčianskych Biskupiciach (vtedy to ešte neboli Letecké opravovne (názvy aj organizačné začlenenie závodu sa po vojne dosť menili), ale najpravdepodobnejšie Omnia). Hviezda teda bola zrejme drevená. Na vežu ju mohli vytiahnúť lanom, lebo úzke zalomené schody veže nie sú príhodné pre vynášanie väčších predmetov; toto platí aj pre druhú (nasledujúcu) hviezdu. Veľkosť prvej hviezdy zrejme o niečo prevýšila ľudskú postavu.
Túto prvú hviezdu odlíšime od tých ďalších podľa toho, že nemala priamo spojené hroty, čiže vnútri hviezdy jej konštrukcia nevytvárala päťuholník.
Táto hviezda nemala osvetlenie ani na sebe, ani samostatné letecké výstražné svetlo v svojej blízkosti na streche veže. Elektrina do hradnej veže ešte nebola vôbec zavedená.
Kedy túto prvú hviezdu na vežu postavili? Keďže príčiny jej postavenia boli jasne ideologické, najpravdepodobnejšie to bolo v súvislosti s prevzatím všetkej moci v štáte Komunistickou stranou na čele s Gottwaldom, čo bolo celoštátne vo februári 1948, ale v Slovensku rozhodujúce mocenské boje a víťazstvá prebehli už v druhej polovici roka 1947. Hviezda mohla byť postavená buď v tomto období ak súčasť zmienených procesov, alebo krátko potom, je to však len odhad, ktorý ale nie je v rozpore s inými skutočnosťami, napríklad dobovými datovateľnými fotografiami.
Aký bol koniec hviezdy? Podľa spomienok pamätníka hviezdu výbušninou odstránila skupina trenčianskych skautov na čele s Alexandrom Labaškom (nar. 1930 alebo málo neskôr; už nežije), ktorý podľa spomienky jeho spoluskauta mal výbušniny ako koníčka.
(podobným spôsobom odkryl doteraz jestvujúci prameň vody asi pol? kilometra severne od Mestskej chaty v Soblahove)
; hviezda z vrchola veže zletela, ale nespadla dole, zničená zostala visieť dolu zo strechy, zrejme zvyšky neopraviteľnej hviezdy museli následne odstrániť.
Určiť čas odstránenia hviezdy sa doteraz nepodarilo, a to ani rok. Podľa okolností bola na veži asi niekoľko (nie veľa) rokov. Prečo? V štáte, aj v Trenčíne zúril triedny boj.
Tu zopakujme niektoré významnejšie udalosti:
• 1948 po prevzatí moci Komunistickou stranou Gottwaldov režim zabral a vyvlastnil aj všetky zostávajúce trenčianske podniky a remeselnícke dielne, ktoré predtým (1945) ešte nevyvlastnil Beneš svojimi "dekrétmi".
• 12. novembra 1949 z podnájmu v Trenčíne prinútili odísť posledného tunajšieho dominikána pátra Aquinasa Gaburu (inak bol gymnaziálnym spolužiakom Augustína Husáka).
• 3. mája 1950 v noci trenčianskych piaristov (okrem rektora Braneckého) z kláštora na námestí naložili do autobusu a odviezli do sústreďovacieho tábora v Hronskom Beňadiku (v celoslovenskom meradle 13. - 14. apríla 1950 a 3. - 4. mája 1950 boli zlikvidované mužské rehole a 29. - 31 . augusta 1950 ženské rehole).
• 26. júna 1950 zriadili tábor nútených prác v Trenčíne na Hlbokej ulici, s kapacitou do 400 zaradencov, v bývalých Masarykových kasárňach - podrobnosti sú v samostatnom článku na tejto stránke "Trenčan...". (Pod zriaďovacím dokumentom z 19.6.1950 je meno povereníka vnútra Dr. Okáliho, niekdajšieho trenčianskeho gymnazistu.)
• V lete 1950 ušlo 7 trenčianskych skautov do Rakúska, chytili ich, pritom bol jeden zastrelený, ostatní odsúdení do Jáchymovských baní.
• Vo februári 1951 bol popravený Trenčan Eduard Tesár; podrobnosti prípadu sú spracované a verejne známe.
• Koncom roku 1951 v noci vyhorel Katolícky konvikt (dve budovy na mieste neskoršej lekárne) na trenčianskom hlavnom námestí.
• V októbri 1951 z funkcie vedúceho tajomníka Okresného výboru Komunistickej strany Slovenska v Trenčíne odišiel Alexander Dubček (tajomníkom tu bol od júna 1949, vyše dva a štvrť roka).
• Začiatkom 50. rokov (približne, lebo presnejší údaj nemáme) niekdajšieho trenčianskeho farára a dekana, vtedy osemdesiatročného opáta Rudolfa Misza (žil *1871 - †1954), bývalého starostu mesta Trenčín (1924-1928) vyhodili z jeho bytu v budove Mestskej sporiteľne, o ktorej výstavbu (1937) sa zaslúžil.
• V marci 1953 zomrel Stalin, týždeň po ňom zomrel Gottwald, a štvrť roka po tom bola v ČSR menová reforma.
• 1. okt. 1955 v budove ZK ROH Merina na verejnom pojednávaní odsúdili 11 členov Organizácie slovenských rodoľubov a vlastencov na tresty väzenia od päť rokov až po doživotie.
• 30.10.1957 zatkli Dr. Jána Hanušina st. z Trenčína a odsúdili za vyzvedačstvo na 6 rokov väzenia.
Podľa toho považujeme za najpravdepodobnejší čas zhodenia hviezdy trenčianskymi skautami v roku 1950, v ktorom aj sedem trenčianskych skautov ušlo do Rakúska. Vtedy tiež boli vo veku (usudzujúc podľa A. Labašku) azda už po voj.službe a možno ešte bez rodinných záväzkov.
Druhá hviezda (~1954? až 26.8.1968)
Fotografia hruhej hviezdy na hrade je nižšie (zverejnená bola v roku 1956 v knihe Dobroslavy Menclovej "Hrad Trenčín"). Na rozdiel od prvej hviezdy, táto druhá mala konštrukciu, ktorej prvky priamo spájali hroty hviezdy, čiže vnútri hviezdy jej konštrukcia vytvárala päťuholník.
Vylomený kus zábradlia hradnej veže je dôsledkom víchrice v roku 1952.
Táto hviezda bola už spojená so zvislou oceľovou tyčou (rúrou priemeru okolo 5 cm), ktorá hore mala vodorovnú konzolu nesúcu na každom z dvoch koncov samostatné letecké výstražné návestidlo (svetlo) s vysokonapäťovou výbojkou ("neónkou"), cez vysokonapäťový káblik napájanou malým (zopár desiatok Wattov) transformátorom 220 V / 10 500 V, umiestneným niekde vnútri hornej čast strechy, v svojej blízkosti na streche veže. Elektrina teda už bola zavedená do hradnej veže, čo bola zásadne nové technické vybavenie hradnej veže.
Hviezda bola z drevených prvkov (nosníkov), ktoré mali prierez v tvare písmena "H", v ktorého dutinách boli bežné bakelitové žiarovkové objímky (E27) v rozstupch azda pol metra alebo čosi viac, a plocha týchto drevených prvkov bola pokrytá pozinkovaným klampiarskym plechom na ochranu proti dažďu. Objímky so žiarovkami boli napájané izolovanými elektrickými vodičmi dookola hviezdy.
Tento môj popis vychádza z môjho pozorovania, keď som v r. 1967 priamo na hviezdu vyliezol (pozrieť fotku nižšie).
Je zrejmé, že niekde muselo byť ovládanie osvetlenia, jednak leteckého výstražného, ale aj osvetlenia hviezdy. Ovládať sa síce mohli aj ručne, ale najpravdepodobnejšie mechanickým časovým spínačom (vtedy sa vyrábal a používal tuzemský mechanický časový spínač s elektrickým naťahovaním hodinového strojčeka, typ H3D); ovládanie som však nikde nevidel, ani neviem, kade bol vedený elektrický prívod; je zrejmé, že na vežu bol z dolnej časti hradu vzduchom priamo natiahnutý elektrický kabel. S ochranou el. zariadení pred prepätím si vtedy nikto starosti nerobil. Bleskozvod veže je iná vec, ale nespomínam si, že by som ho tam bol býval videl.
Spojená konštrukcia výstražného leteckého osvetlenia aj hviezdy ukazujú, že tvorili jeden celok a vznikli súčasne.
Kedy ich na hradnú vežu namontovali? Hrubé časové rozpätie je medzi zničením prvej hviezdy predpokladaným okolo r. 1950 a fotografiou druhej hviezdy s výstražným osvetlením (ale ešte bez pozorovacej búdky) zverejnenou v r. 1956 v Menclovej knihe "Hrad Trenčín".
Podstatným dôvodom bolo zabezpečenie povojnovej leteckej prevádzky aj v zhoršenej viditeľnosti (v noci).
Po prechode frontu na jar 1945 sa letecká prevádzka na biskupickom letisku neobnovila; po prechode frontu v opustených priestoroch zriadili strojársky podnik (Omnia) s jednoduchou civilnou výrobou, až od r. 1949 sa sem vrátili letecké dielne, ale zaoberali sa spočiatku vojenskou automobilovou technikou, lietadlá opravovali iba neskôr a len občas, až od r. 1952 - 1953 opravovali výlučne lietadlá - spočiatku Arado, verone a športové (až od 1957 náročnejšie JAK11). To ešte nevyžadovalo potrebu lietania za zhoršenej viditeľnosti.
Vojenské letectvo na biskupickom letisku po vojne síce bolo, v r. 1945-1950 tu bol letecký bitevný pluk (potom premiestnený do Brna), tiež tu v r. 1951-1954 bol 3. letecký školský pluk; fakty ukazujú (aj prvá hviezda bola bez osvetlenia), že sa obišli bez výstražného osvetlenia hradnej veže.
Po vojne sa postupne medzinárodná vojenská situácia vyostrovala. V lete 1949 USA použili prvý raz atómové zbrane proti Japonsku. V januári 1951 moskovská porada a následná ÚV KSČ v Prahe vo februári 1951 stanovili vysoké vojenské ciele v prezbrojení, preorganizovaní, výrobe a výstavbe na obdobie 1951-1953.
Na letisku v Biskupiciach od jesene 1950 do jari 1954 žiadne bojové vojenské letecvo nebolo (bola tu 1951 - 1954 letecká škola).
V rokoch 1954, 1955 bola vo vojenskom letectve vykonaná reorganizácia leteckých útvarov.
Na jar 1954 bol na letisko v Biskupiciach z Brna premiestnený 32. letecký bitevný pluk (VÚ 1110), ktorý tu bol až do r. 1960. Zabezpečenie jeho vysokej bojovej pohotovosti už vyžadovalo mať osvetlené prekážky v blízkosti náletových kužeľov letiska. Okrem vysokých komínov a prípadných budov to bola hradná veža a Brezina. Z tohoto dôvodu postavenie druhej hviezdy spolu s výstražným leteckým osvetlením na najvyššiu vežu Trenčianskeho hradu datujeme najpravdepodobnejšie na rok 1954.
V náletovom kuželi vzletovej a pristávacej dráhy letiska tom čase (1954) nebolo v Trenčíne budovy, ktorej výška by vyžadovala výstražné letecké osvetlenie; komíny, pravdaže, také boli, v prvom rade najbližší nemocničný, ďalší až v továrni Schaner.
Vieme, že výstražné letecké osvetlenie bolo ešte zriadené na oceľovom priehradovom stožiari na Brezine medzi čerešňovým sadom a kioskom, na vyvýšeninke vedľa poľnej cesty, hneď vedľa Učnaiovej odpočivárne (Ucsnai pihono). Domnievame sa, že tiež bolo zriadené z rovnakej príčiny v tom istom období - okolo r. 1954. Stožiar bol taký vysoký, aby prečnieval nad okolité stromy - povedzme, že mal okolo 30 metrov. Bol vybavený stúpačkami. Po r. 1989 už výstražné osvetlenie nebolo v prevádzke a po niekoľkých málo rokoch stožiar odstránili, zostala len betónová podzemná miestnosť so vstupom cez poklop, zriadená zrejme pre technické zaradenie; aj niekdajšie pletivové oplotenie odstránili.
Neskôr, odhadom v druhej polovici šesťdesiatych rokov (1960+), na Kozom vrchu medzi kioskom a Zábraním, bolo tiež zriadené letecké výstražné osvetlenie na oceľovom priehradovom stožiari.
Pozorovacia búdka na hradnej veži (od 1958)
Na fotografiách až od r. 1958 (dovtedy nie) vidíme na streche hlavnej (Matúšovej ) veže Trenčianskeho hradu vyčnievať pozorovaciu búdku so zasklenými okienkami zo všetkých strán.
V januári 1957 začala sústavná (generálna) oprava trenčianskeho hradu; prvá, z diaľky viditeľne opravovaná, bola delová bašta nad hotelom Tatra. Pritom sa pochopiteľne stavebne upravovalo aj jej okolie a súčasné zriadenie pozorovateľne a streleckého hniezda v hrubých kamenných múroch dolného hradu. Súvislosť s pozorovacou búdkou na hradnej veži je zrejmá, boli zriadené z vojenských dôvodov; z hradu viedol (nie hrubý) kabel na vrch mestského domu na hlavnom námestí. Pozorovacie miesta pre hlásky Civilnej obrany (CO) boli zriadené aj na iných miestach Trenčína, ale aj iných miest v štáte. Ukončenie týchto prác datujeme na rok 1958.
V knižke Dobroslavy Menclovej "Hrad Trenčín" vydanej v roku 1956 na (sub)aktuálnych fotografiách nevidíme už ani prvú hviezdu, a ešte nevidíme ani pozorovaciu búdku, čo je v dobrej (i keď veľmi hrubej) zhode so zisteniami uvedenými v tomto článku.
Z vlastného poznania viem, že v roku 1967 hlavná hradná veža mala ešte starý vrch, celá konštrukcia bola z dreva; drevený vrch veže bol nadstavaný až nad murovanou časťou (dnes je to asi o dva metre nižšie). Vnútri bolo nielen schodište, ale aj drevená miestnosť. Z nej sa dalo prejsť do strážnej búdky v streche, ktorú vybudovali okolo r. 1958, zrejme sa používala pre strážnu hliadku (hlásku). Bola taká malá, že v nej mohol iba jeden človek stáť. Spodok búdky bol pod strechou, vrch bol zasklený a trčal von zo strechy. Na vrchole strechy, hneď za búdkou vyššie, opierajúca sa o vysokú železnú tyč, bola na dosah už vekom ošarpaná oplechovaná drevená hviezda s bežnými bakelitovými žiarovkovými objímkami, veľká dobre vyše dvoch metrov. Na vrchole hviezdy bol obojstranný výložník s dvomi neveľkými "neónovými" výstražnými svietidlami kvôli lietadlám. V začiatkoch televízneho vysielania pod strechou v drevenej miestnosti bola retranslačná stanica. V tej dobe však už hviezda bola bez žiaroviek, sklá na búdke porozbíjané, neónové svietidlá už nesvietili, ich vysokonapäťový transformátor bol spálený a retranslačná televízna stanica už bola zrušená. Cez búdku som sa vyškriabal až celkom hore na strechu. Sedel som na hviezde a užíval si pocit, že som najvyššie v celom meste. Fotky z tohoto dobrodružstva dodnes opatrujem, sú z roku 1966 alebo 1967:
Autor na druhej hradnej hviezde.
V tej dobe vrch veže vyzeral takto:
Záber na vrch veže z r. 1965, ktorý som prefotografoval z filmu neznámeho autora.
Vidíme hviezdu (druhú v poradí), nad jej špicom dvojicu leteckých výstražných svetiel, a trochu bokom pozorovaciu búdku.
Dňa 26. augusta 1968 túto (v poradí druhú) hviezdu "zhodili...asi o 15.00 hod. chuligánske živly, ktoré ... prišli od Breziny ... boli to 4 - 5 muži, asi 19 - 20 roční" - ako sa píše v Zápisnici o prešetrení datovanej 12.11.1968, ktorú spísal M. Šišmiš, riaditeľ múzea, s vypovedajúcim (svedkom udalosti) Štefanom Barčákom, na podnet odboru kutúry ONV v Trenčíne. V Trenčíne sa povrávalo, ale netvrdím, že išlo o Ivana K., a že vec bola ututlaná vzhľadom na blízke príbuzenstvo s vysokopostaveným činiteľom Československej ľudovej armády.
Tretia hviezda (sedemdesiate roky)
Po roku 1968 prišla postupne normalizácia. Hviezdy, ktoré sa v r. 1968 zhodili (v Trenčíne to ešte bola hviezda nad vchodom kina "Hviezda" na ulici Obrancov mieru (teraz Pribinova)), postavili nanovo; okrem nich postupne popribúdali ďalšie hviezdy aj tam, kde pred r. 1968 žiadne neboli - a pribudlo ich veľa! Podobne sa zrušili aj iné názvy jestvujúce v r. 1968, napr. ulica Danky Košanovej, názov kina Metro, Štefánikova ul., ...
Hviezdu na hradnej veži nanovo postavili medzi prvými, lebo bola všetkým z diaľky viditeľná. Táto hviezda, v poradí už tretia na hradnej veži, bola údajne kovová, a bola o čosi väčšia než jej obidve drevené predchodkyne. Odhadujem jej postavenie na rok 1970 alebo máličko neskôr. Mala červenkasté osvetlenie, a bolo o čosi silnejšie než mala jej predchodkyňa.
Nevydržala dlho, lebo pri rekonštrukcii hradnej veže v r. 1978 zhodili celý drevený vrch veže aj s príslušenstvom, prebudovali ho do inej, súčasnej podoby (už neprevyšujúcej kamenný vrch veže, teda aj s ochodzou nižšie než bola predošlá). V tejto novej (súčasnej) podobe už žiadna hviezda na hradnej veži nie je.
Dodatočne nižšie doplňujem ešte ďalšie moje fotografie starej podoby hradu s dreveným vrchom a hviezdou na veľkej veži, z čias mojej mladosti:
Jún 1974
Jún 1974
Jún 1974
Jún 1974
Jún 1974
Sept 1973
Júl 1966
Júl 1966
Moji kamaráti hore na "starej" veži:
Fotografie sú z rokov (zľava): 1970, 1966, 1965; (Lojze, Peter, Edo).
Autor textov aj fotografií: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, sept. 2010, aug. 2018, aug.2022
uverejnené na stránke www.trencan.6f.sk
(Koniec diela.)
Za podporujúce prostredie ďakujem mojím priateľom, známym a nášmu Klubu starých Trenčanov.
Tento článok, podstatne rozšírený (najmä o popisy všetkých troch hviezd a súvislosti) 22.8.2022,
venujem pamiatke nášho priateľa, pána Ivana Šarvaica, ktorý zomrel 17.2.2022 vo veku 74r,
dlhodobo sa zaujímal o históriu (nielen) Trenčína, a
bol prieskumník a znalec Trenčianskeho hradu;
hviezdy na hrade boli jednou z jeho obľúbených tém.
Toto dielo chráni Autorský zákon.
Autorovi patria práva hlavne podľa autorského zákona, najmä
označenie autorstva, nepozmeňovanie diela, udeľovanie súhlasu na verejný prenos a iné rozširovanie, a právo na odmenu za využitie diela.
<< Návrat späť na vrch tejto strany
<< << Návrat na hlavnú stránku
Nižšie nasleduje prípadná reklama poskytovateľa: