Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.

www.trencan.6f.sk   Posledná zmena [MM/DD/RRRR] =

Trhy a jarmoky v minulosti Trenčína

Najstaršie trhy
Podstatou spoločenského života ľudí je spolupráca. Jej základom je tovarová výmena, ktorej zovšeobecnením vznikli platidá (peniaze). Keď tovarová výmena prekročila individuálny ráz, odohrávala sa na verejných miestach, typicky námestiach. Na území terajšieho Trenčína prvý zárodok trhov musel byť teda v prvej osade - bola kdesi na terajšom hradnom nádvorí, keď ešte hradu nebolo, aj neskôr keď začal vznikať. 
Následné osídlenie pod hradom postupne vytvorilo (doteraz jestvujúce) hlavné námestie, ktoré sa stalo prirodzeným miestom tovarových výmen - trhov. Toto trhové miesto bolo v prírodnej (Váh, bralo) ochrane mesta z troch strán, po r. 1412 (Žigmundove výsady) doplnenej kamenným mestským opevnením (hradbami, múrmi). 

Obilné (trhové) námestie
Rozširujúca sa potreba hospodárskych plôch (role, záhrady, polia, hopodárske a neskôr aj obytné budovy) musela už využívať aj miesta mimo hradieb, južným smerom, za dolnou mestskou bránou. Tu sa aj v jej tesnej blízkosti vytvorilo trhové námestie (obilný trh, gabonatér, dnes Štúrove námestie) prirodzene orientované na tunajšie poľnohospodárske tovary, rastlinné aj živočíšne; túto funkciu plnilo trhové námestie ešte aj niečo po r. 1900. Bývali tu aj dobytčie trhy, ako o tom svedčia staré fotografie; studňa tu bola.

Obilné (trhové) námestie (Gabonatér), dnes Štúrove, asi okolo r. 1900. Ešte nestojí ten secesný dom. Na námestí vidíme konské povozy, ktoré uskutočňovali dopravu.
Obilné (trhové) námestie (Gabonatér), dnes Štúrove, asi okolo r. 1910. Už stojí ten secesný dom. Na námestí vidíme konské povozy, ktoré uskutočňovali dopravu.
Trhy na hlavnom námestí Na hlavnom námestí vnútri hradieb sa potom iste viac obchodovali tovary remeselného charakteru, v samotných remeselníckych dielňach na námestí, na verejnej ploche námestia, a na námestí vznikali obchody. Trhovú funkciu hlavného námestia zaznamenávame ešte aj počas prvej Slovenskej republiky (do r. 1945).
Rínok (trh) na hlavnom námestí v roku približne 1935.
Rínok (trh) na hlavnom námestí v roku približne 1935.
Rínok (trh) na hlavnom námestí v roku približne 1935.
Trhy na uliciach Keď uvedené plochy nepostačovali trhovým potrebám, prirodzene sa rozšírili do plôch nadväzujúcich, do ulíc. Terajšia Hviezdoslavova ulica, v čase trhu (rínku) bývala zaplnená (aj z okolitých obcí došlými) predajcami až zhruba do frontu (1945).
Rínok (trh) na Hviezdoslavovej ul. v roku približne 1943.
Čiery trh po fronte (1945) Pofrontový (Gottwaldov po 1948) režim zospoločenšťoval postupne výrobu od najväčšej (ešte Beneš, 1945) až do zániku drobných remeselníkov a roľníkov, čím prirodzene zanikali aj súvisiace a od pradávna jestvujúce trhy. Nový režim zaviedol štátne obchody s plánovane vyrábaným sortimentom, ktorý ale (nielen) v drobnostiach nedokázal ani vyrobiť, ani zobchodovať. Dôsledkom bol nedostatok tovarov, pofrontový čierny trh, prídelový systém na základné tovary - ten v Slovensku jestoval v rokoch 1945 - 1953. Zvrátiť to nedokázalo ani zavedenie povinného odovzdávania poľnohospodárskych výrobkov pre verejné zásobovanie (tzv. kontingenty) ktoré pofrontový režim bezohľadne, kruto a likvidačne uvalil na drobných roľníkov; tým ich tiež tlačil do poľnohospodárskeho kolektivizmu - združstevňovania (zaviedol Jednotné roľnícke družstvá - JRD), ktoré malo teoreticky priniesť vyššiu efektívnosť. Regulovaný trh - prídelový systém Prídelový systém bol aj počas (okolo konca) prvej svetovej vojny (1914-1918); na prídel (koncom vojny určite) bolo aj palivové drevo - v Trenčíne 200-300 kg mesačne na jednu domácnosť. Počas druhej svetovej vojny (1939-1945) boli zavedené (nevieme od kedy presne) odberné knižky pre každú rodinu, do nich sa zapisovala kúpa základných tovarov, ale ich množstvo nebolo administratívne obmedzené. Pofrontový (po 1945) prídelový systém na základné tovary trval až do známej menovej reformy 1. júna 1953. Ani potom sa každodenný život obyvateľov neobišiel bez základných tovarov, najmä potravín. V miere, ktorú štátom organizovaná výroba a obchod nedokázali zabezpečiť, museli miestny drobný trh pripustiť. Trhy po fronte (1945) Pofrontové miestne trhy v Trenčíne vždy organizoval miestny úrad (MNV, od 1961 MsNV, od 1990 MÚ), obvykle (do 1990) dobovou organizáciou miestneho hospodárstva (Hospodársky kombinát mesta Trenčín, ... potom Komunálne služby mesta Trenčín), ktorá trhovisko obhospodarovala (aj vybavila (obvykle drevenými) predajnými pultami) a jej pracovník pri bráne od vstupujúcich predajcov vyberal trhový poplatok (lístok, v 60. rokoch možno 1Kčs). Trhovisko na Vajanského ul. (~1945 - ~1965) Po fronte 1945, keď na Vajanského ulici oproti vyústeniu Bankovej (vtedy Jaselskej) ulice zbúrali Bauerov dom (býv. mestský pivovar), zriadili tam trhovisko na mieste zbúraniska, na zrovnanej, štrkom vysypanej a pletivom ohradenej ploche, s ľahkými pletivovými vrátami, vybavenú drevenými predajnými stolmi. Trhy tu bývali dvakrát do týždňa (v utork a štvrtok). Toto trhovisko zaniklo v prvej polovici šesťdesiatych rokov, keď na tom mieste postavili hotel Laugaricio (8+1+1+1 posch., dostavaný 1969, Pozemné stavby Trenčín, stavitelia Š.Masaryk a A.Magdolen). Trhovisko oproti synagóge (~1965 - ~1970) Približne od polovice šesťdesiatych rokov, ako náhradu predošlého trhoviska, zriadili trhovisko oproti synagóge, na pozemku voľnom po zbúraní (1942-1943) Mestského hostinca vdovy Štarkovej (ktorej ho arizovalo Mesto Trenčín), na niekdajšej (po fronte už úradne nejestvujúcej) Hviezdovej ulici - na západnom rohu Štúrovho námestia. Bola to neveľká plocha, vysypaná štrkom, ohradená pletivo, ktorá sa predtým ani potom nevyužívala. Toto trhovisko nemalo dlhé trvanie, povedzme okolo polovice desaťročia, a jedným z možných dôvodov zániku pravdepodobne bola malá plocha. Trhovisko na nám. sv. Anny vo dvore (~1970 - jar 1994) Približne v prvej polovici sedemdesiatych rokov, ako náhradu predošlého, zriadili trhovisko v dosť rozľahlom uzatvorenom (vnútornom) dvore poschodového nájomného domu, v ktorom kedysi mala fotografka Trefná-Horáčková na prízemí svoj fotoateliér, bolo to na severnom okraji nám. sv. Anny (vtedy Gottwaldove) v mieste, kde končila ulica Ďurčekova (vtedy Malinovského, teraz Braneckého) - povyše tzv. robotníckeho domu. Dom aj s dvorom ako trhoviskom zjavne bol v pôsobnosti MsNV, po r. 1989 sa možno reštituoval, s dôsledkom zániku tohoto trhoviska. Toto trhovisko zrušili na jar 1994. Trhovisko pri Družbe (pred 1989 - doteraz) Ďalším trhoviskom v poradí bolo to známe a doteraz jestvujúce na ulici 28. októbra pri kultúrnom stredisku (a za ním severnejšie aj obchodnom stredisku) Družba, zriadené na dovtedy voľnom mieste, a doplnením predajných stolov možno najskôr drevených, neskôr však kovových s uzamykateľnou skrinkovou časťou a privarenou konštrukciou nesúcou prestrešenie jednotlivého stánku z vlnitého sklolaminátu. Plocha trhoviska bola vyasfaltovaná, ale nebola samostatne odkanalizovaná, iba bežne vyspádovaná. Predajcovia mávali predajné miesta prenajaté dlhodobejšie a na nich si striešky stánkov proti dažďu rozširovali provizórne natiahnutými plastovými fóliami, tiež pridanými veľkoplošnými slnečníkmi-dáždnikmi na stojanoch. Trhovisko Družba bolo zriadené pred r. 1989, čo sa zatiaľ nedarí časove upresniť. Od jesene 2013 do jari 2014 bolo toto trhovisko stavebne upravené nákladom necelých 200 tisíc Eur. Postavili tu v troch radoch prestrešenie na stĺpoch, zdemontované z tretieho nástupišťa trenčianskej hlavnej železničnej stanice v rámci rekonštrukcie stanice, mesto ich odkúpilo od železnice. Krajným radom zostalo pôvodné ploché, plytko vyspádované prestrešenie, ale v prostrednom rade ho nahradili plošne súladným novým, plastovým a priesvitným, iste kvôli presvetleniu tej rozľahlejšej plochy celého trhoviska. Nitovaná oceľová konštrukcia z roku 1943 bola následne vybavená novým náterom. V súvislosti s prestrešením plochu trhoviska vyspádovali, odkanalizovali a vyasfaltovali, zaviedli elektrinu (240V zásuvky na stĺpoch zastrešenia) a na okraj plochy trhoviska dali nový liatinový stojan s výpustom vody (ale voda tu bola aj predtým). Počas stavebných prác 2013-2014 sa na trhy používalo priestranstvo parkoviska východne od obchodného strediska Družba (pri prízemných budovách kultúrneho strediska a Národnej banky). Trhovisko na sídlisku Juh (1997 - 2003) V r. 1997 mesto Trenčín investičnou výstavbou za 8 miliónov Slovenských korún zriadilo trhovisko so 77 predajnými stánkami na sídlisku Juh, oproti obchodnému stredisku Južanka, na opačnej (východnej) strane hlavnej cesty (ul. generála Svobodu). Do prevádzky bolo uvedené 1.11.1997. Kvôli nízkemu využitiu bolo po r. 2003 zmenené na parkovisko. Staré jarmočnisko bolo v severnejšej časti terajšieho sídliska Noviny. Pamätníci tu spomínajú udupanú plochu, na ktorej po fronte hrávali futbal; na kraji plochy bolo drevené zábradlie, o ktoré sa uväzoval dobytok. Dávny účel tohoto miesta pripomínal aj názov tunajšej ulice, až do postavenia nového sídliska Noviny (od približne 1970) v týchto a okolitých miestach.
Trhoviská a jarmočniská v Trenčíne, zakreslené do mapy zo začiatku sedemdesiatych rokov (zakreslený stav je o niečo starší).
Drobný trhový predaj Okrem týchto väčších ústredných trhovísk po fronte sa vyskytoval trhový predaj aj v iných formách. V druhej polovici sedmdesiatych rokov sa samovoľne ustálilo občasné trhové miesto na neveľkej voľnej ploche či parkovisku pri autobusových zastávkach krížom (východne) oproti rohu budovy Keramoprojektu, kúsok južne od neskorších obchodov Družba, tam kde teraz stoja prízemné murované obchodíky v rade - vtedy to bolo oproti (z druhej strane ulice Sov. armády) hostincu "Šebová". Vtedy sem chodili z južného Slovenska "Maďari" rovno zo zaparkovaných áut predávať skorú zeleninu - spomínam si na papriku za tri koruny kilo... V šesťdesiatych rokoch k svojim niekoľkým zákazníkom bývajúcim na Sihoti v bytovkách chodievala roľníčka (asi nebola jediná) zo Skaly Novej Vsi raz do týždňa (možno v piatok či sobotu) predávať svoje prebytky - najmä domáce vajcia, mlieko a smotanu (v sklených vínových fľašiach so štupľom), ovocie, asi aj zeleninu. Chodievala v tzv. "selláckom" oblečení, čo ale nebol vyslovene kroj, aj keď isté krojové prvky malo. Svoj tovar nosievala na chrbre v priestrannom prútenom koši, uviazanom v štvorcovej pevnej plachte s pevnými šnúrami v rohoch - dve šnúry (v jednej uhlopriečke) zviazala nad košom, plachtu s košom si vyložila na chrbát, cípy plachiet rozprestrela na plecia a tie zvyšné dve šnúry si na hrudi zviazala a mierne pridržiavala rukou - tak sa to dlhé roky bežne robievalo. Takto chodila, a obidve cesty, zo Skaly do Trečína aj naspäť, peši. Obdivuhodne životaschopná žena, jej meno som už zabudol (Božíková?), ale ju nie. Asi nebola jediná. Vtedajšie právne pomery takýto predaj nedovoľovali, uskutočňoval sa preto nenápadne a vydržal niekoľko rokov. Na druhej strane, v miestnych pomeroch režimné orgány o tom museli vedieť, lebo napr. sused v bytovke bol vysoký dôstojník štátnej bezpečnosti, ale bol nenápadná a nekonfliktný a aj o iných drobných veciach "šedej zóny" musel vedieť, a nič sa nedialo. Občiansky zákoník z r. 1961 obsahoval ustanovenie o "občianskej výpomoci", pod ktorú sa dalo všeličo schovať - záležalo od uhla pohľadu, najmä od rozsahu činnosti. Dávno pred r. 1989 v meste utiahnutým spôsobom ženičky z dedín okolo sviatku MDŽ (Medzinárodný deň žien, 8. marca) predávali snežienky (kytička najprv za korunu, potom za dve, za tri...) a neskôr konvalinky. Krátko po 1989 zakázali snežienky trhať (konvalinky, zdá sa, nezakázali, hoci ich je v našej prírode pdstatne menej než snežienok) a ich predaj ustal. Občas sa takýto jednotlivý pouličný predaj iného sortimentu ešte vyskytoval (vrecko vajíčok či jabĺčok, a pod.). Priekupníci Na trhoviskách predávali svoje "poľnohospodárske prebytky" nielen ich pestovatelia, ale vyskytli sa aj nemnohí priekupníci. Takto bol (prezývkou) známy "Atanas" ktorý tovar skladoval v garáži na juhovýchodnej strane Komenského ulice, a predával na trhoch. V menšom rozsahu bol známa aj drobná staršia pani Kru... zo Sihote. Priekupníci, okrem toho že boli verejne známi, sa ľahko prezradili pohľadom na ich neupracované ruky, ako aj nápadne širokým sortimentom. Na trhu na Vajanského ul. v 60. rokoch predával aj trenčiansky Hrebenda - František Brázda, obdivuhodne obetavý chudý starší pán, predával najmä knihy, a doplnkove aj drobné kuchynské potreby (škrabky, ...); svoj tovar vláčil v kufroch plných kníh a vozil na (vtedy obvyklom) malom drevenom vozíku-rebrináčiku, ktorý sám ťahal za ojo a ťahacím popruhom prehodeným cez rameno. O tomto obdivuhodnom pánovi je tu samostatný článok. Právo trhu, poplatky Z hľadiska obchodu Trenčín bol dôležitým miestom kvôli svojej polohe (via regia, pozdĺž Váhu a po Váhu, križovatka s východo-západnou trasou) aj kvôli vybaveniu (brod Belá, brod Príles/Teplá, most Trenčín, zaužívané obchodné miesto s (časove premennými) výsadami, hradnou ochranou, po 1412 aj ochrana hradbami). Túto širokú a časovo premennú problematiku zhrnieme tu iba čo najstručnejšie, pretože je už na mnohých iných miestach obšírne poopisovaná. Pohyb tovarov a ich predaj regulovala kráľovská moc udeľovaním rôznych oslobodení od poplatkových povinností osôb (mýto, clo) a udeľovaním výsad trhu. Mesto Trenčín malo právo konať každotýždenný trh a niekoľko jarmokov v roku. Jarmoky (výročné trhy) bývali buď výkladné (s vyložením spotrebného tovaru) alebo dobytčie (lichvací,...) s predajom hospodárskych zvierat. Z ich rozdielnej povahy vyplývajú aj rozdielne nároky na obchodné miesta, ktoré nezriedka boli odlišné (pre dobytok priestor a voda). Termíny jarmokov bývali určené na cirkevné sviatky. Jarmočné a trhové výsady (privilégiá) udelili Trenčínu panovníci Ľudovít I. (jarmok v nedeľu pred Turícami), Žigmund Luxemburský (1412, jarmok v nedeľu po Veľkej noci a jarmok na sv. Ondreja), tiež Ferdinand I., Maximilián, Matej II., Karol III. a František I., ktorými rozšírili počet jarmokov v meste Trenčín. Trenčianski mešťania boli oslobodení od platenia mestských mýt v Uhorsku aj od platenia kráľovského cla vo výške jednej tridsiatiny hodnoty tovaru, pre výber ktorého bola v Trenčíne zriadená tridsiatková stanica. Zriadenie stáleho obchodného miesta bolo regulované udeľovaním povolení (právo výčapu, ...) a platobnou povinnosťou; tak je to doteraz (živnosti, ...). Miestna výroba zásobujúca obchod bola tiež regulovaná (..., regálne (=panovnícke) práva, napr. varenia piva, ...) a spoplatnená (..., prenájom udelených práv, ...). Miestnu výrobu regulovali aj miestne cechy (zanikli zákonom z r. 1872) aj po stránke odbornej, taktiež nepripustili nadmernú množstvo. Oboje pretrvalo ak nie doteraz, tak donedávna - spomeňme len samovraždu lekárnika, ktorý v 1.ČSR márne žiadal o koncesiu. Výsady (privilégiá) a poplatky (mýta, ...) boli nezriedka predmetom sporov, ktoré sa niekedy riešili až na dvore panovníka. Mostné mýto Na trenčianskom moste, keďže bol majetkom mesta, sa mestu platilo (výškou odstupňované) mostné mýto. Po predchádzajúcich drevených mostoch, prvý oceľový ("železný") most z roku 1896 už platil štát, preto sa na ňom mestské mýto nevyberalo. Na moste však na ľavom brehu na návodnej (severnejšej) strane bol kamenný neveľký mýtny domček (mýtnik pán Komorovský), o vtedajšom mýtnom poplatku samotnom však vieme len málo - pamätníci spomínajú, že sa tu platilo za tovar vnášaný do mesta na trh či jarmok, a to až do frontu (1945). Doprava tovarov okrem po cestách sa sezónne uskutočňovala aj po prirodzenej vodnej ceste Váhu pltením (do konca r. 1935). Aj od pltnej dopravy po Váhu sa platilo mýto. Mýtna stanica pre plte bola v Orechovom.
Jedna z posledných pltí, ktoré po Váhu preleteli Trenčínom. Podľa svietivých vyšších novostavieb v pozadí usudzujeme na obdobie konca vážskeho pltenia. Plť je tá najbežnejšia - tzv. "dvojka", ktorú tvorili dve zviazané plte - "kozy". Na konci prvej plte je obvyklý pltnícky prístrešok z nadvihnutých driev.
Termíny trhov: Datumy jarmokov čiže výročitých trhov sa s postupom času takmer nemenili, a každotýždenné trhy bývali v utorok a v piatok.
V roku 1914 boli v Trenčíne výročité trhy alebo jarmoky: vo februári v týždni po Valentínovi po Zvestovaní Panny Márie po Veľkej noci po Svätom Duchu po Navštívení Panny Márie na Sv. Petra v okovách na Povýšenie kríža na Lukáša na Ondreja
V r. 1922 Mestský policajný úrad v Trenčíne vydal na plagáte: Soznam jarmokov, ktoré sa v meste Trenčín r. 1923 vydržiavať budú 1. Hromničný 5.+6.febr. 2. Smrtný 19.+20.mar. 3. Svätodušný 14.+15.máj 4. Navštívenie Panny Márie 2.+3.júl 5. Petra v okovách 6.+7.aug. 6. Povýšenie Sv. Kríža 17.+18.sep. 7. Lukáčový 15.+16.okt. 8. Ondrejový 26.+27.nov. V uvedených termínoch je jarmok vždy prvý deň lichvací, druhý deň výkladný. Okrem toho veľkopôstne lichvacie jarmoky 19.+26.feb., 5.+12.+26.marca. Celý rok v útorok a piatok týždňový trh od 7-11 hod. predpoludním. Ak by bol utorok alebo piatok sviatok, bude trh nasledujúci deň. (Podpísaný:) Dr. Gerhard Šebák, mestský policajný kapitáň.
Na rok 1926 nachádzame: Jarmoky Trenčíne: v pondelok týždňov, v ktorých je Očist. P. M., ned. "Judica".dob., v utorok výkl., v utorok po Sv. Duchu dob., v stredu výkl.; v pond. týždňov, v ktorých je Navšt. P. M., Petra v okov., Povýš. Kríža, Lukáša a v týždni pred Ondrejom dob., v utorok výkladný
Pre rok 1931: Soznam výročitých trhov alebo jarmokov, ...Trenčín: v pond. týžd., v ktorých je Očist. P. M., ned. "Judica".dob., v utorok výkl.; po Sv. Duchu dob., v stredu výkl., v pond. týždňov, v ktorých je Navšt. P. M., Petra v okov., Povýš. Kríža, Lukáša a v týžd. pred Ondrejom dob., v utorok výkl.


Poznámky k datumom: Očist.P.M. = ?zvest. = 25.mar. Judica = 22.mar. = 12.ned.po N.Roku Sv.Ducha = jún navšt.P.M. = 2.júl Petra v okovách = 1.aug. povýš.kríža = ? Lukáš = 18.okt. Ondrej ap. = 30.nov.

Ak nie je výslovne uvedené inak, autor je
Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 30.3.1997 - apríl 2020.
Zverejnené na www.trencan.6f.sk 1.4.2020.
Chyby, omyly, nesprávnosti nemožno vylúčiť;
v prípade ich zistenia prosí autor o upozornenie.

Toto dielo chráni Autorský zákon.
Autorovi patria práva hlavne podľa autorského zákona, najmä
označenie autorstva, nepozmeňovanie diela, udeľovanie súhlasu na verejný prenos a iné rozširovanie, a právo na odmenu za využitie diela.
Toto dielo je v príslušnej variante uložené s časovou značkou (datumom) v internetovom archíve.

Autor vynaložil úsilie a prostriedky na zhotovenie diela.
Toto dielo je tu sprístupnené výhradne pre osobnú potrebu iba fyzických osôb
na štúdium výlučne v autorovom pôvodnom umiestnení a s pôvodnou adresou.
Pre iné použitie diela je potrebný súhlas autora vopred.
Ele adresa pre styk s autorom je v hlavičke hlavnej stránky.
Za reálnej spoločenskej praxe (nielen góglu) porušovania Autorského zákona
pre sťaženie svojvoľného kopírovania je dielo upravené.
Pramene u autora.
(Koniec diela)


Návrat späť na vrch tejto strany           Návrat na hlavnú stránku


Nižšie je prípadná reklama poskytovateľa: