Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.

Prvé "obchodné domy" v Trenčíne (1850-1945)

www.trencan.6f.sk   Posledná zmena [MM/DD/RRRR] =

Prvá svetová vojna bola štvorročným obdobím (1914-1918) stupňovanej biedy a nedostatku všetkého, čo ešte zhoršila španielska chrípka (celosvetove január 1918 – december 1920, odhad 500 mil. chorých a 50 mil. mŕtvych).
S povojnovým mierom prišla v dvadsiatych rokoch potreba obnovy všetkého zničeného a zanedbaného, ako aj nádej na nehatený rozvoj. Dôsledkom bol rozmach populácie, výstavby, dopravy, výroby a obchodu. K dovtedajšej železničnej sa už ako bežná pridala aj automobilová doprava. S rozvojom dopravy sa rozšíril sortiment výrobkov, lebo obchodníkom zvyšoval obrat. Rozširovaním sortimentu vznikali univerzálnejšie obchodné prevádzky, pochopiteľne aj s väčšou predajnou plochou. Aby ukázali ich výnimočnosť voči bežným obchodom, nazývali ich inak - obchodné domy, tiež nákupné domy, odevné domy, módne domy, a podobné "domy" s inými prívlastkami. Pri týchto označeniach treba rozumieť ich označenie podľa dobových hľadísk, iste nie podľa dnešných. Niektoré možno vznikali ako nové, zväčša však iste postupným vývojom zo skromnejších začiatkov (1850).



Flack - obchodný dom zal. 1880 Obchodný dom Flack bol založený v roku 1880. Bol to najstarší obchodný dom v Trenčíne. Označenie "obchodný dom" treba rozumieť podľa vtedajšieho chápania. Podľa údajov UPN, približne v r. 1942 obchod M. L. Flacka galantérnym a módnym tovarom arizovala Štefánia Urbanová, ktorej meno aj vidíme na firemnom nápise na strane z Hviezdoslavovej ulice na fotografii (nižšie) z príslušnej doby. Podľa údajov pamätníka boli predajné priestory na prízemí aj na poschodí. Podrobnejšie údaje o predajnom sortimente nie sú známe, ale boli v ňom aj hračky a papiernictvo. Na fotografii nižšie vidíme na chodníku zložené aj tovary nejasného druhu. Obchodný dom zjavne zanikol prechodom frontu (1945). Po fronte tu bola predajňa kníh zvaná "Dunaj", predávala tam pani Irena Lifková, rod. Földváryová, dcéra známeho trenčianskeho zlatníka a sestra známeho slovenského literáta. Po r. 1989 je tam banka.
Obchodný dom Flack zhruba okolo r. 1900, je to rožná budova s fireným štítom na obrázku vľavo, tu vidíme krídlo budovy na terajšom Štúrovom námestí.
Obchodný dom Flack je to rožná budova na obrázku vľavo, tu vidíme roh budovy na terajšej Hviezdoslavovej ulici, v pozadí je skryté terajšie Štúrove námestie. Z firemného štítu "Flack" tu vidíme len posledné písmeno, vyššie je rok založenia (Gegründet 1870). Vpravo (už mimo obrázka) je mestská veža.
  Reklamy obchodného domu Flack z tridsiatych rokov.
Niekdajší obchodný dom Flack okolo r. 1942 už s novým obchodným štítom Štefánia Urbanová je to budova na rohu uprostred obrázka. V dolnej často obrázka je terajšia Hviezdoslavova ul., vpravo je ten často spomínaný Kirchnerov dom s rohovou vežičkou.
Reklama obchodného domu Št. Urbanovej (predtým Flack) na Hviezdoslavovej ul., okolo r. 1940.

Knöpfelmacher - Odevný dom zal. (1905/1913) V dome postavenom v r. 1858, stojacom na rohu Sládkovičovej ulice (od mestskej veže) a Štúrovho námestia, bol po 1. svetovej vojne "Odevný dom Knöpfelmacher". Jeho počiatky kladieme do r. 1913, príp. až 1905. Podľa údajov UPN na internete, približne v r. 1942 Izidora Knöpfelmachera obchod konfekčným tovarom arizoval Rudolf Gáťa, vtedy tam bol firemný názov "Odevnodom". Obchod odevami sa tu udržal aj po fronte a znárodnení, kedy ho Trenčania nazývali (podľa vedúceho obchodu) "U Smutného" (Smutný bol kedysi zamestnaný u Neheru). Až v neskoršom období socializmu predajňu odevov tu zrušili a zriadili zberňu Sazka Športka, v ktorej bol vedúci známy Trenčan, turista a filatelista Ladislav Gáťa (brat Júliusa a už zmieneného Rudolfa, tiež známych z obchodnej činnosti). V Trenčíne sa vyskytovalo aj podobné priezvisko Knöpflmacher (teda bez prvého písmena "e"), to však bola nábytková továreň (pred Knöpflmacherom zakladatelia Višňovský a Coufal, po nich Mahrer; po Knöpflmacherovi Repka) na križovatke terajších ulíc Legionárska a Soblahovská (Družba).
Odevný dom Knöpfelmacher. Väčšia reklamná nálepka z medzivojnového obdobia.
Odevný dom Izidor Knöpfelmacher, na rohu za mestskou vežou. Foto 15. mája 1933.
Reklama nákupného odevného domu Izidor Knöpfelmacher z tridsiatych rokov.
Reklama "Odevnodom" Rudolfa Gáťu, Sládkovičova 6 (predtým Izidor Knöpfelmacher), okolo r. 1940.

Odevný dom "City" - Jozef Weiss okolo 1930 - 1945 Odevný dom "City" Jozef Weissa bol na Hviezdoslavovej ulici. Podľa údajov UPN na internete, približne v r. 1942 ho arizoval Michal Bahno. Obchod pravdepodobne zanikol prechodom frontu (1945). Nie je známe, že by bol pokračoval ani ako reštituovaný po r. 1945, ani ako znárodnený po r. 1948.
Nášivka Odevný dom "City" Jozef Weiss Trenčín, z medzivojnového obdobia.
Reklama pánskeho, dámskeho, detského odevného a módneho domu Jozefa Weissa na Hviezdoslavovej ul., okolo r. 1930.

Módny dom "Elite" - Ignác Weiss zal. 1934 (1935) Na Sládkovičovej ulici (zrejme na jej východnej strane), poniže mestskej veže, v r. približne 1934, zriadil svoj Odevný dom "Elite" Ignác Weiss. Podľa údajov UPN na internete, približne v r. 1942 Weissov (tamojšie písanie priezviska "Weisz" je zrejme chybné) obchod "Elite" arizoval Ján Hudec aj ho naďalej mal v prevádzke.
Reklama módneho domu Ignáca Weissa na Hviezdoslavovej ul., okolo r. 1934.
  Dve reklamy módneho domu Elite Jozefa Hudeca (predtým Ignáca Weissa) v prvej polovici štyridsiatych rokov.
Samuel Weiss obchod odevami - "biely Weiss" a "čierny Weiss" Na Sládkovičovej ulici (kde bol počas obdobia socializmu po dlhú obchod hračkami ľudovo nazývný "Luba"), v medzivojnovom období mal Samuel Weiss obchod odevami. Jeho umiestnenie vidíme tu o kúsok vyššie na fotografii z 15. mája 1933. Podľa údajov UPN na internete, približne v r. 1942 obchod Samuela Weissa ml. konfekčným tovarom arizovali (trenčianski krajčíri) Jozef Hudcovský a Michal Margorin, ktorí ho podľa údajov pamätníkov aj ďalej prevádzkovali. Obchod zjavne zanikol prechodom frontu (1945). Dva z troch vyššie uvedených odevných obchodov Jozefa, Ignáca a Samuela Weissovcov zvykli Trenčania pre rozlíšenie nazývať "biely Weiss" a "čierny Weiss" - dnes už nevieme určiť, ktorý bol ktorý...
Mužský módny dom Móric Feldmann zal. 1860 Mužský módny dom Mórica Feldmanna bol pri mestskej veži, teda na Sládkovičovej ulici poniže mestskej veže, kde aj na známej dobovej fotografii vidíme nad chodníkom vytŕčať jeho reklamnú tabuľu. Podľa údajov na dobovej reklame v tlači bol založený v r. 1860. Podľa údajov UPN na internete, približne v r. 1942 Mórica Feldmanna obchod s pánskym módnym tovarom a šport. potrebami arizoval Ľudevít Rehák.
Reklama mužského módneho domu Mórica Feldmanna v r. 1930.

Módny a kobercový dom Juraj Kurländer Módny a kobercový dom Kurländer bol na Hviezdoslavovej ul. 4, v dome ktorý stojí doteraz. Podľa údajov UPN na internete, približne v r. 1942 Kurländerov obchod arizoval Václav Urbánek, ktorého meno aj vidíme na firemnom nápise nad obchodom na fotografii (nižšie) Hviezdoslavovej ulice z príslušnej doby.
   Reklamy Kurländerovho obchodu z rokov (zľava) 1921, 1930, 1935. Všimnime si zmeny v číslovaní domov po r. 1921 - v tridsiatych rokoch už trojciferné číslo domu na Hviezdoslavovej ulici nebolo.
Na zábere okolo r. 1942 vľavo dolu vidíme obchod Václava Urbánka (predtým Kurländerov) na Hviezdoslavovej ulici. (V pozadí vpravo je ten často spomínaný, už zbúraný Kirchnerov dom s rohovou vežičkou - teraz sú na tom mieste mestské záchody...)

Dámsky a pánsky módny dom K. Ringwald okolo r. 1935 Dámsky a pánsky módny dom K. Ringwalda bol na Hviezdoslavovej ul. 9 - na východnej strane, lebo nepárne čísla domov bývajú na ľavej strane idúc von od stredu mesta, párne vpravo, a čísla pribúdajú uvedeným smerom. Podľa údajov UPN na internete, približne v r. 1942 Karola Ringwalda obchod s pánskym módnym tovarom a šport. potrebami arizovala Jozefína Ševelová.
Reklama dámskeho a pánskeho módneho domu Karola Ringwalda okolo r. 1935.

Renado - Remeselnícky nákupný dom - Ing. Emil Löwenbein (zal. 1850) Tento Löwenbeinov obchod bol na Hollého ulici v dome č. 10, pri severnom rohu križovatky horného šanca a námestia sv. Anny. Bolo to poniže pernikára Miklera, oproti krajčírovi Henekovi. Zástavbu Hollého ulice zbúrali na jej západnej strane zhruba koncom šesťdesiatych rokov, na východnej strane asi o pol desaťročia neskôr. Dnes je v tých miestach zadná časť cukrárne Malý Muk, a názov Hollého ulice "múdra" administratíva mesta Trenčín "presťahovala" na pravý breh Váhu - takéto historické kotrmelce len zahmlievajú históriu mesta (podobne dopadla Biskupická ul., ...). Dobová reklama uvádza založenie tohoto obchodu v r. 1850, pravdaže vo svojich začiatkoch mohol byť na inom mieste, s iným sortimentom, ba aj v iných rukách či už predkov alebo cudzích ľudí. Podľa údajov UPN na internete, približne v r. 1942 Löwenbeinov remeselnícky nákupný dom RENADO arizoval Pavel Halmeš (ml.). Všetko nasvedčuje tomu, že po fronte už obchod naďalej nejestvoval. V priestoroch predajne bol neskôr (za socializmu, v polovici šesťdesiatych rokov) klub dôchodcov s dvomi miestnosťami, v jednej sa hrávali karty, v druhej sa pozeral televízor. V období socializmu jestvoval v Trenčíne obchod Rempo (remeselnícke potreby), mal predajňu spočiatku na južnej strane Hviezdoslavovej ul. (neďaleko predajne Svojpomoci), neskôr na Vajanského ul. (neďaleko býv. reštaurácie Slavia); veľké sklady malo Rempo v Hornej Strede, kde sa aj dalo nakupovať.
RENADO - Remeselnícky nákupný dom - Ing. Emil Löwenbein. Reklama na obale vzorkovníka farieb.
Remeselnícky nákupný dom - Ing. Emil Löwenbein, reklama z polovice tridsiatych rokov.
Remeselnícky nákupný dom - Pavel Halmeš ml. (predtým Ing. Emil Löwenbein), zal. 1850, reklama okolo r. 1940: Stavebné a nábytkové kovanie. Tabuové sklo, farby, štetce, samotoče, materiálny tovar, kachle, sporáky, afrik, a nástroje pre všetkých rmeselníkov vo veľkom a v malom. (Pozn.: "afrik"=africká tráva, na čalúnicke vypchávky; samotoče=??).

Módny dom Adolf Schlesinger Dobová reklama nám ukazuje jestvovanie módneho domu Adolfa Schlesingera v prvej polovici dvadsiatych rokov. Nevieme, kde bola predajňa, pravdepodobne na hlavnom námestí, lebo Adolf Schlesinger vlastnil dom na Hlinkovom nám. 24. Nevieme, kedy módny dom Adolfa Schlesingera vznikol ani kedy zanikol; mohol neskôr prejsť do rúk potomkov, lebo obchod podobného zamerania Karola Schlesingera aj obchod Ferdinanda Schlesingera nachádzame v zozname arizácií na internetovej stránke UPN.
Reklama módneho domu Adolfa Schlesingera z prvej polovice dvadsiatych rokov.

Módny dom A. Kürti Nateraz iba dobová reklama krátko po 1. svetovej vojne dosvedčuje jestvovanie Módneho domu A. Kürti; nevieme, kde bola predajňa, kedy vznikol ani kedy zanikol.
Dom kuchynských potrieb - Karol Schmitz (1.ČSR - do 1945/1948 ...- 1989 ) Na hlavnom (vtedy Masarykovom) námestí v dome č. 20 (podľa vtedajšieho číslovania) mal Karol Schmitz obchod "Dom kuchynských potrieb". Okolnosti ukazujú generačne na majiteľa narodeného okolo (a či krátko po) roku 1900, založenie obchodu niekedy počas 1.ČSR. Majiteľov brat František Schmitz mal "pod Tatrou" (t. j. v prízemí hotela Tatra) obchod - holičstvo a kaderníctvo, ktoré vo svojich údajoch okrem polohy "pod Tatrou" uvádzalo aj adresu bratovho obchodu na Masarykovom nám. 20 - dôvodom zaiste bolo vlastníctvo nehnuteľnosti, ktoré bolo v rukách Františka Schmitza a manželky Valérie. Je tu však (nevysvetlená) nezhoda v čísle domu: František Schmitz má uvedenú živnosť na Hlinkovom nám. č. 18. Dom kuchynských potrieb Karola Schmitza jestvoval aj počas 1.SR a po fronte (1945) musel byť znárodnený - ak nie hneď Benešovým režimom, tak určite Gottwaldovým v r. 1948, keď sa bralo všetko. Aj potom však Schmitzov znárodnený obchod pokračoval ako "Sklo - porcelán" počas obdobia socializmu a iste si naň spomenú mnohí súčasní pamätníci - bol na východnejšej strane hlavného námestia, oproti tzv. veľkej obuvi (= veľký Baťa, povyše ktorého za neameniteľnou oblúkovou bránou bol "malý" obchod detskou obuvou), povyše obchodu elektro ; jeho jediná predajná miestnosť bola pomerne dosť veľká. V mieste niekdajšieho Schmitzovho obchodu po r. 1989 v prestavaných a do hĺbky domu rozšírených priestoroch zriadili reštauráciu Lanius.
Reklama "Domu kuchynských potrieb" Karola Schmitza, v r. 1944.

Obuvný dom Steis ( odhad 1939 - 1945 ) Na rohu novej (v rokoch 1936-1937 stavanej) budovy mestskej sporiteľne na trenčianskom hlavnom námestí mal svoj obchod obuvou Ján Steis. Dobová reklama uvádza jeho obchod pod názvom "Obuvný dom Steis" a to je jediný dôvod prečo tento obchod uvádzame medzi obchodným domami. Obuvnícku živnosť na Hlinkovom nám. č. 3 mal Ján Steis od r. 1917. Priestorové aj časové súvislosti tejto Steisovej obchodnej prevádzky neukazujú súvislosť s obchodom obuvou Ernesta Kotha (židovského ortodoxného obchodníka aj kožou), ktorý Ján Steis podľa údajov UPN na internete mal arizovať. Steisov obchod po fronte (1945) musel byť znárodnený - ak nie hneď Benešovým režimom, tak určite Gottwaldovým v r. 1948, keď sa bralo všetko.
  Dve reklamy Steisovho "Obuvného domu", z r. 1944.
Steisov obchod na rohu novej (*1937) budovy Mestskej sporiteľne, okolo r. 1940.
Steisov obchod na rohu novej (*1937) budovy Mestskej sporiteľne, okolo r. 1942.
  Ján Steis, reklama v r. 1939 a v r. 1940.
Na reklamách vyobrazených vyššie si všimnime neskoršie rozdielne (poslovenčené) písanie priezviska, možno to bol dôsledok spoločenského tlaku na poslovenčovanie priezvísk, ktorý vtedy do určitej miery bol. V tej dobe bol Ján Steis vládnym komisárom (okresného) živnostenského spoločenstva.
Obchodný dom s obuvou J. Hortlik
Reklama obchodného domu s obuvou J. Hortlíka, okolo r. 1940.

Dom darov - Vojtech Čelko ( 1940-1945 ) Dom darov - Vojtech Čelko bolo kníhkupectvo a papiernictvo na hlavnom námestí, oproti sv. Trojici na rohu podchodu na Palackého ulicu (v prízemí budovy bývalého hotela Zlatý baran). Táto predajňa jestvovala (ako súčasť jedinej firmy) popri výrobni - tlačiarni pôvodne Ganselovej (zal. 1850). Pôvodne Ganselovu (od cca 1916 Gáborovu) firmu (tlačiareň, vydavateľstvo, predajňu, vilu v Kollárovej štvrti) v r. 1940 odkúpil JUDr. Vojtech Čelko od predošlého majiteľa v dobe arizácií, čo UPN na internete uvádza ako arizáciu. V tej dobe bolo viac prípadov, keď pôvodný majiteľ, vidiac hrozbu nového zákona, radšej sám vopred uskutočnil prechod vlastníctva podniku o niečo hladším spôsobom do rúk známej osoby - takých prípadov bolo v tej dobe viacero aj v Trenčíne (Liška, E. Brtko, Janečková, ...). Po fronte (1945) prešla firma viacerými dobovými premenami vlastníctva (pozrieť v "TTT2"). Na predajňu na prízemí nadväzovali (od 1920) výrobné tlačiarenské priestory na poschodí a v murovanej podstavbe (1919) starej budovy za širokým schodiskom do pôvodne širokého podjazdu z hlavného námestia na Palackého ulicu. Dom na Hlinkovom nám. 21 bol vo vlastníctve Dr. V. Čelku. Podnik Dr. Čelku mal aj predajňu v Bratislave. Rodina Čelko, zemianskym pôvodom z Čelkovej Lehoty so sovím erbom, má v 20. storočí až tri generácie verejne významne pôsobiacich členov.
  Dom darov - Vojtech Čelko reklamy z polovice a zo začiatku štyridsiatych rokov; vidíme na nich vývoj názvu obchodu na "Dom darov", aj dobovú spoločensky podmienenú zmenu podoby písania rodiného priezviska, čomu sa nevyhol ani predošlý majiteľ Gansel - Gábor.
Obchod JUDr. Vojtecha Čelku na trenčianskom hlavnom námestí, v prvej polovici štyridsiatych rokov.

Žemberov dom (~1943 - 1945/1948) Mladí manželia Žemberovci prišli do Trenčína v medzivojnovom (1919-1938) období a začali tu podnikať. V prenajatých priestoroch na Štefánikovej ulici oproti kasárňam si zriadili hostinec. Darilo sa im a tak po niekoľkých rokoch opustili dovtedajšie priestory, a na tej istej ulici o čosi vyššie (severovýchodnejšie) prenajali si iné, väčšie priestory, a tam si opäť zriadili svoj v poradí druhý hostinec. Aj tu sa im darilo a preto sa rozhodli zo svojich podnikaním nadobudnutých peňazí postaviť si svoju vlastnú budovu na svoje ďalšie obchodné podnikanie. Dovtedajšie obchodné prevádzky v Trenčíne, aj tie na svoju dobu väčšie, vyššie uvedené, boli zriadené v už predtým jestvujúcich priestoroch, ktoré si prispôsobovali podľa potreby. Žemberov dom bol v Trenčíne prvou premyslene postavenou veľkou budovou na obchodné účely. Pamätalo sa v ňom na už osvedčenú prevádzku hostinca, ale mal aj priestory určené pre niekoľko ďalších obchodných prevádzok, dokonca mal i novinku - spoločenskú sálu. Okolo domu bol dostatok voľného priestoru pre prípadné odstavenie dopravných prostriedkov návštevníkov, čo v tej dobe boli vo významnej miere konské povozy, áut návštevníkov ešte nebolo veľa. Nová cesta z betónových panelov do Opatovej vtedy ešte nestála, bola postavená až v roku 1961. Nablízku však bola nedokončená továreň Walter (po fronte Omnia, neskôr TOS), cesta do Kubrej a prejazd cez železnicu okolo novopostavenej mliekarne ku štvrti nových družstevných rodinných domkov Šanghaj na (starej) ceste do Opatovej. Začiatkom štyridsiatych rokov sa železničná trať v úseku od hotela Tatra po okraj Kubrej prekladala desiatky metrov ďalej (severozápadnejšie), zabrala nové plochy a dovtedajšie plochy uvoľnila. Na takto uvoľnenej ploche povyše železničnej stanice začali Žemberovci stavať svoju novostavbu so súhlasom Slovenských železníc na uvoľnenom pozemku s tým, že v rámci následného rozsiahlejšieho doriešovania železničnej pozemkovej administratívy si tento pozemok od železníc odkúpia. Do toho však prišiel prechod frontu (1945) a po ňom nový režim, ktorý v r. 1948 si všetky súkromné majetky privlastnil. Takto dopadol aj rozostavaný Žemberov dom, nahrubo postavený, v ktorom už bol v prevádzke hostinec a zvyšná časť domu sa dokončovala, ale pozemok ešte nebol od železníc odkúpený. Štátom privlastnený "znárodnený" (=dobový pojem) Žemberov dom prevzala blízka strojárska továreň - pofrontová "Omnia", neskôr "TOS" - Továreň na obrábacie stroje, ktorá budovu dokončila a zriadila v nej svoj Závodný klub Revolučného odborového hnutia (ZK ROH) pri TOS. Počas celého trvania obdobia socializmu však Trenčania tento dom nevolali inak ako "Žemberák".
Žemberov dom ešte nedokončený, ale hostinec je už v prevádzke. Pohľad od západu.
Umiestnenie Žemberovho domu.
Žemberov dom v roku 1950, už znárodnený v nedokončenom stave, pomaľovný dobovými politickými nápismi o triednom boji. Pohľad od juhu.
Továreň TOS používala Žemberov dom pre svoj ZK ROH až do ďalšej zmeny režimu v r. 1989/1990, kedy sa Žemberov dom reštitučným procesom vrátil späť potomkom pôvodných majiteľov. Doba však už bola iná. V dobe výstavby Žemberovho domu jeho začínajúcej prevádzke nekonkurovali veľkoplošné nad-miestne podnikateľské skupiny, tie sa však významne začali uplatňovať o štyri desiatky rokov neskôr po r. 1990 a ich finančne veľkorysému pôsobeniu sa sotva mohol rovnať miestny podnikateľ s navráteným, roky nezveľaďovaným majetkom, ktorý nemal prostriedky na obnovu ani na nový rozbeh podnikania. Za týchto okolností neprekvapuje, že prevádzka reštituovaného Žemberovho domu sa skromne drží pri zemi možno aj prenájmami drobným podnikateľom, ale nemôže konkurovať blízkemu obchodu veľkého rakúskeho reťazca Billa, postavenému v r. 1994. Historicky však Žemberov dom v Trenčíne zostáva prvým premyslene postaveným obchodným domom či obchodným strediskom, dokonca zo súkromných prostriedkov. Jeho plnému rozvinutiu zabránila zmena podmienok pofrontového režimu, ktorý v novonastolených podmienkach so svojou neporovnateľne väčšou ekonomickou silou vlastné riešenie s podobnou funkčnosťou priniesol až o desaťročie neskôr, na Rázusovej ulici.

Ak nie je výslovne uvedené inak, autor je
Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 1996 - 2017 - apríl 2020.
Zverejnené na www.trencan.6f.sk v máji 2020.
Chyby, omyly, nesprávnosti nemožno vylúčiť;
v prípade ich zistenia prosí autor o upozornenie.

Toto dielo chráni Autorský zákon.
Autorovi patria práva hlavne podľa autorského zákona, najmä
označenie autorstva, nepozmeňovanie diela, udeľovanie súhlasu na verejný prenos a iné rozširovanie, a právo na odmenu za využitie diela.
Toto dielo je v príslušnej variante uložené s časovou značkou (datumom) v internetovom archíve.

Autor vynaložil úsilie a prostriedky na zhotovenie diela.
Toto dielo je tu sprístupnené výhradne pre osobnú potrebu iba fyzických osôb
na štúdium výlučne v autorovom pôvodnom umiestnení a s pôvodnou adresou.
Pre iné použitie diela je potrebný súhlas autora vopred.
Ele adresa pre styk s autorom je v hlavičke hlavnej stránky.
Za reálnej spoločenskej praxe (nielen góglu) porušovania Autorského zákona
pre sťaženie svojvoľného kopírovania je dielo upravené.
Pramene u autora.
(Koniec diela)


Návrat späť na vrch tejto strany           Návrat na hlavnú stránku


Nižšie je prípadná reklama poskytovateľa: