Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.

www.trencan.6f.sk   Posledná zmena [MM/DD/RRRR] =
Trenčanské komíny [0174]
Fotografie Trenčína sa nemôžu vyhnúť nápadnému prvku mesta, ktorým sú "fabrické" komíny. Nachádzame ich vytŕčajúce zo zástavby na viac aj menej starších fotografických záberoch mesta. Komíny nám občas nechtiac pomôžu zorientovať sa v priestore, a tým pozornejším pozorovateľom aj v čase. Pre rozpoznávanie, ale najmä pre datovanie starých fotografií Trenčína sú komíny nenahraditeľnou pomôckou - pravdaže len vtedy, keď o nich vieme.

Komíny v Trenčíne       Autor tabuľky Ing. V. Brabenec, sept.2011 - jún 2020 (=v.10)
P.č. Vznik Miesto Výška [m] Zánik Vyhotovenie a poznámky
X 01 1880 cca-al.neskôr? Tehelňa Zamarovce severnejšia (Mahrer) obvykle cca 40 1963 cca? tehlový s oceľ.obručami
X 02 1888 cca? Liehovar Kornhauser a Herzka (Krížová ul.) - 1. komín cca 25 ?? 1935 cca tehlový
X 03 1888 Fridrichove (neskôr Štefánikove) kasárne cca 20 ?? 1930 cca?? tehlový; hranatý spodok
X 04 1898+ (1901-1904) Lonský - kachláreň (Hasičská ul.) cca 25 ?? Po 1913 ? tehlový
X 05 1900 cca? Liehovar Kornhauser a Herzka (Krížová ul.) - 2. komín cca 25 ?? 1935 cca tehlový
X 06 Pred 1907 Mlyn valcový (Štefánikova ul.) cca 25 ?? 1925 cca? tehlový
- 07 1901 (-1904) Dieter - výroba cementového tovaru (za mostom) cca 25 ?? 1990 cca tehlový; hranatý spodok
- 08 1905 alebo potom Borovičková (Štefánikova ul.) 30 cca Jeseň 1992 tehlový
- 09 1907/1922 Tiberghien (neskôr Merina) - starý komín elektrárne cca 25 ?? 1985-1999 tehlový s oceľ.obručami. Kotolňa z r.1922. Zvýšený cca 1935.
X 10 1907 (al.1916) Rámagyár, potom gumonka (západ.časť Meriny) cca 25 ?? 1945?? zrejme tehlový
X 11 1907 Titanit (a nasled.-pod Sokolicami) cca 25 ?? Po 1945 tehlový
- 12 1908 (??) Tehelňa Zamarovce južnejšia (Frimmel) obvykle cca 40 1993 cca? tehlový s oceľ.obručami
- 13 1912 Domáci lesný priemysel (píla, neskôr areál TOS) cca 35 ?? apríl 1990 tehlový; rozobraný zač.apríla 1990 za 4 dni
- 14 1925 cca(??) Tehelňa poniže všeobecného cintorína (pod sídl. Juh I) obvykle cca 40 1980 cca? tehlový s oceľ.obručami
- 15 1925 cca žeby????? Tehelňa pri židovskom cintoríne (Priekopy) obvykle cca 40 1970 cca tehlový s oceľ.obručami

16 1928 al.1938 Schanerova mäsová továreň (Horný šanec) cca 35 ?? trvá tehlový s oceľ.obručami
- 17 1924 Nemocnica-parný kotol (1924 novej) práčovne 57m apríl 1999 rozobraný tehlový s oceľ.obručami;B138;zvýšený 1935(Psota)
- 18 1930 cca Kvasnicová (Bratislavská cesta - za mostami) cca 35 ?? 2005 cca tehlový s oceľ.obručami; v apríli 1945 prestrelený asi 6 dier kanónom, ale nespadol

19 1935 cca(?) Automobilové opravovne Zlatovce cca 140 ?? trvá tehlový s oceľ.obručami

20 1939 Nehera, neskôr Odeva pôvodne cca 50 ?? znížený trvá tehlový s oceľ.obručami; znížený cca1995 na asi 30m
- 21 1943 Mliekareň na Sihoti cca 40 ?? 2000 cca tehlový s oceľ.obručami

22 1970 TOS (komín pôv.na uhlie, potom na mazut, od asi 1987 na plyn) 78m pôvodne, 48m od marca 2007 trvá sivé komínové tvarovky. Rekonštrukcia 13.-23.7.1990 (vrch sa nakláňal). Znížený 15.-31.3.2007 zo 78m na 48m rozobraním (vybúraný materiál zostal vnútri komína)
- 23 1967 cca? Kotolňa Sihoť - pri mliekarni Nízke- cca15m? 2000 cca 3 komíny,pôv.tehlové, potom plechové

24 1972 cca?? Sídlisko Juh - kotolňa pod Brezinou 30m trvá asi tehlový, možno znížený?

25 197x ??? Bavlnárske závody (BZ VIL; za mostami) cca 100m?? trvá sivé komínové tvarovky??

26 1972 Merina (predtým Tiberghien) - nový komín 108 trvá sivé komínové tvarovky; rok postavenia komína je dole nad jeho dverami

27 1986 cca Sídlisko Juh II - centrálna kotolňa (pod lesíkom Halalovka) 130 trvá sivé komínové tvarovky; uhol.kotolňa plán=14,5+30MW
= == ========== == PODOBNÉ OBJEKTY: === === ===
X 28 Pred 1904 Veterné kolesá


- 29 1940 cca(??) Oceľ.stožiar pri ceste z čereš.sadu na kiosk na Brezine 35 cca? 2000 cca?

30 1950 cca(?) Oceľ.stožiar na Brezine - Kozí vrch nad Sokolicami 45 cca? trvá exist.už v 50.r.; 1.rekonštr. cca1970?; 2.rekonštr. cca1990?

31 1978, leto 4 oceľ.stožiare osvetlenie futbal. ihriska Sihoť (býv.TTS) 50 2019 osvetlenie rekonštruované cca 2005?


Komíny úzko súvisia s rozvojom priemyslu. Súvisiacim rozvojom vied aj techniky sa komíny paradoxne stali i súčasníkmi (čiernobielej) fotografie. Storočná "zlatá" éra obidvoch nedávno skončila a postupne sa stáva iba predmetom sentimentálnych spomienok. Komíny čoraz viac nachádzame len na starých čiernobielych obrázkoch Trenčína. 

Romantika starých čias zahrnovala okrem fabrických komínov aj ich menších príbuzných na domoch a vlakových rušňoch. Ku všetkým komínom pravdaže patrila aj neodmysliteľná dymová vlečka. Tá okrem smradu každému prinášala aj informácie o smere a sile vetra, ale aj o silnom mráze, lebo vtedy z komínov dym iba ako úzky rovný pásik smeroval zvislo do oblohy. V tom lepšom prípade sa nad zástavbou rodinných domov nahor vznášala krásna krajka bielych dymových pásikov do slnkom rozžiarenej modrej zimnej oblohy. Pri nepriaznivom atmosférickom tlaku to však bola len nechutná hustá smradľavá perina, úporne sa vznášajúca nad strechami a viditeľná z vyvýšených miest; ľuďom nedala splna nadýchnuť a svetlu bránila preniknúť na zem v plnej sile. V začiatkoch "budovania socializmu" (po druhej svetovej vojne) sa dym z továrenských komínov pokladal za známku pokroku a mal čestné miesto na budovateľských obrazoch a plagátoch. Vtedy nikto nerozumel slovu "ekológia", lebo ono ešte nebolo na svete.

Nuž toto všetko trvalo zhruba jedno storočie a už zo dve desaťročia je to za nami - zdá sa, že definitívne. Prvé komíny v Trenčíne vyrástli pred rokom 1900, boli z červených tehál, patrili skôr medzi tie nižšie (okolo 25m) a už viaceré z nich zanikli.
Posledné trenčianske komíny tu po sebe zanechala éra socializmu, sú už zo sivých komínových tvaroviek a prerástli stovku metrov. Patrili najväčším trenčianskym fabrikám: TOSke, Merine a tuším celkom posledný postavili pre kotolňu sídliska Juh II (v úžľabine potoka pod lesíkom Halalovka pri Soblahove). 

Ja sám aj s komínmi detstva môjho, mojich rodičov a azda aj dedov pomaly odchádzam do histórie. Vnímam, že v súčasnosti už nikoho komíny nezaujímajú, len mňa. Preto som sa rozhodol spracovať a zanechať súpis trenčianskych komínov v priloženej tabuľke. Nie je to úloha jednoduchá, lebo hoci sme ich dennodenne mali na očiach, takmer nič bližšie o nich nevieme. Tých zopár ľudí, ktorí vedeli, lebo s komínmi pracovali, už čas zavial alebo je ťažko ich nájsť. Tak sa mojím zdrojom popri mojej pamäti stávajú pre začiatok najmä staré fotografie. Uvádzaný čas vzniku a postavenia každého komína je len približný až hrubý, len výnimočne som sa dopracoval k presnejšiemu výsledku. 
Na konci súpisu trenčianskych komínov uvádzam aj iné vysoké konštrukcie v Trenčíne, pretože na fotkách vytŕčajú. 
Okrem súpisu komínov tu prikladám aj fotografie niektorých komínov, ktoré sa mi podarilo získať.
Pri rokoch či výškach komínov uvedená skratka "cca" latinského slova "circa" značí "okolo", a pre krátkosť ju predsa používam (i keď s istou nechuťou voči vnášaniu nadbytočných cudzích slov do slovenčiny). Počet otáznikov (v zátvorkách či bez nich) je úmerný mojej neistote.

Komíny pri niektorých fabrikách nepamätám, ani na fotkách nevidím, ani inak sa nedozvedám, že by mali komíny, a predsa by som povedal, že azda komíny mohli mať - nuž asi ich nemali; uvediem ich tu pre prípad, že by niekoho napadlo, že som ich zabudol - nie, zjavne nemali žiadne vysoké "fabrické" komíny tieto továrne: tehelňa na Kukučínovej ul. (Brixova), tehelňa na hornom konci ulice Priekopy (Weilova), Urbánkov závod na spracovanie mäsa, Hornov závod na spracovanie mäsa, nábytková továreň Višňovský+Coufal-Mahrer-Repka-Družba (na starom pozemku Toscano v dolnom meste na rázcestí ulíc Legionárska a Soblahovská), nábytková továreň Družba na novom mieste za mostami na ceste do AOZ, Herbaria na Štefánikovej ul. (ale ani súvisiaca pálenica na Kukučínovej), Cihov a Urbánkov Slovlik na Štefánikovej ulici, žiadna pekáreň (ani povojnová priemyslová za mostami), zvonár Ranko (ul. Slovenských dobrovoľníkov), Lonského kotláreň (pozor, Lonského kachláreň na Hasičskej ul. komín mala!). Letecké opravovne v Biskupiciach tiež zrejme žiaden vyčnievajúci komín nemali kvôli lietadlám. Prípadný záujemca o spomenuté trenčianske továrne nájde údaje v mojom diele "Priemysel v Trenčíne" ("TTT2", 2011, ISBN 978-80-970651-0-2), ktoré je zverejnené aj na týchto stránkach.

Uhlie začal v šesťdesiatych rokoch vytláčať plyn, a tomu stačia na odvedenie spalín nevysoké nevzhľadné plechové rúry, ktoré by statočné murované komíny do svojej rodiny komínov asi ani neprijali. Niektoré staré uhľové komíny dožívali po rokoch nefunkčnosti. Časom ich zlikvidovali, aby nemali starosti s ich udržaním v bezpečnom stave, aj aby sa za používaný vysoký komín nemusel platiť akýsi poplatok. V niektorých prípadoch pri zmene paliva (plyn namiesto uhlia) dovtedajšie tehlové komíny naďalej využili, ale niekedy znížili ich výšku. 
Jeden takýto prípad (komín Odevy) som z diaľky sledoval ďalekohľadom veľa dní (zopár týždňov, žeby okolo mesiaca?). Na vrchu sedelo zopár zaistených horolezcov (možno dvaja - štyria), vrch komína okolo seba postupne dookola a nenáhlivo tehlu za tehlou rozoberali a hádzali ich dovnútra komína. Taký chudák komín vyzerá, ako keď psovi odseknú chvost. Taký komín má teraz aj Odeva. Nuž i takúto starobu majú niektoré komíny.


Kominári
Nemôžem nespomenúť tiež pánov kominárov, ktorí sa o komíny starali, lebo aj komíny majú svoje boľačky a starosti - alebo ich mali ľudia, ak sa o komíny náležite nestarali (potom už zostávali len hasiči). Kde - tu vzácne nachádzam mená dávnych trenčianskych kominárov, nuž nech sa na týchto dobrých ľudí nezabudne celkom, boli to Toscano Canella, ...Štefan Zamaróczy, ... Fabuš-Šipka, ... Z mladšej (ale predsa už žiaľ dožitej) generácie kominárov viem len o pánovi Františkovi Dúžekovi zo Skaly. Ostatných som poznal len z videnia zamladi, keď ešte nosievali svoj čierny "frak" a čiapku, okolo ramena zvinutý drôt ukončený poriadnou štetkou a tiež ružicu z navinutých pružín aj s veľkou železnou guľou (na čistenie komínov), za opaskom takú zvláštnu zahnutú lopatku (zrejme na sadze). Vtedy sme sa vždy chytili za gombík, aby sme mali šťastie. Tak som ich naposledy vídal bežne azda ešte v šesťdesiatych rokoch, potom už čoraz zriedkavejšie. V dnešných časoch už šťastie závisí na inom, nie na kominárskom gombíku. Kominári vymizli zo sveta podobne ako miznú aj tehlové komíny. Na tie plynové už klasickí krojovaní kominári nechodia.
Komíny sa zanášali sadzami, vznikajúcimi nedokonalým spaľovaním. Sadze sú uhlík, preto sú horľavé; sú práškové, preto ochotne lietajú (napríklad v prievane...) a ochotne zafarbia na čierno všetko, na čo si sadnú. Sadze nielen že sú horľavé, ale ako rozvírený prach sú aj výbušné. Všetky tieto nepríjemné vlastnosti sadzí bolo treba mať na pamäti a chrániť sa od nich. Kto doma klasicky kúril (v sporáku či v kachlach), raz za čas čistil dymvody. Boli zložené z tenkostenných "železných" rúr (priemeru okolo osemnásť centimetrov), priamych aj zohnutých "kolien", spojených iba zasunutím. Okolo kachlí sa obyčajne rozložili noviny (ochrana proti znečisteniu sadzami), dymovod sa opatrne a pomaly rozobral na jednotlivé rúry a z každej samostatne sa obúchali sadze, obyčajne do kýbla, a potom sa vysypali do nádoby na odpad. Toto si robieval doma každý sám. Dymovody však ústili do murovaných komínov, a tie už čistievali kominári. Majitelia domov ich obvykle volali sa na čistenie raz do roka, ideálne pred začiatkom vykurovacieho obdobia. Za čistenie (a súvisiacu kontrolu priechodnosti komína) sa platil poplatok; keď po fronte (1945) nový režim zrušil remeselníkov, pracovali kominári v rámci komunálnych služieb. Kominári rozdávali svojim zákazníkom jednolistové kalendáre, ktoré v mnohých domácnostiach mali klinčekmi pripevnené na stene - toto bola dávna tradícia, pred viac rokmi som zverejnil takáto starý trenčanský kominársky kalendár aj s novoročnou básničkou v nemeckom jazyku.
Trenčanské komíny na mape Čísla komínov na mape sú rovnaké ako v tabuľke vyššie.
Trenčanské komíny na fotografiách Táto sada obrázkov komínov nie je uzavretá - ešte by ich niekoľko mohlo časom pribudnúť, ak si nájdem čas...

Komíny dvoch tehelní v Zamarovciach, odhadom okolo roku 1930.

Komíny dvoch tehelní v Zamarovciach, okolo roku 1942.

Komíny dvoch tehelní v Zamarovciach, okolo roku 1958.

Komíny dvoch tehelní v Zamarovciach, okolo roku 1962. Orig. foto Ing. Vojtech Tichý, refoto Bbc.

Komíny dvoch tehelní v Zamarovciach, okolo roku 1962.

Komín tehelne v Zamarovciach, okolo roku 1976. Ten severnejší (hradu vzdialenejší) z niekdajších dvoch komínov už nestojí.
V pozadí (za Váhom, na jeho pravom brehu) je komín Dieterovej výrobne stavebných dielcov. V popredí vidíme komín Lonského továrne na výrobu pálených glazovaných kachlíc, ktorá bola približne v miestach, kde je po r. 1989 predajňa potravín "Jednota" (medzi ulicami Palackého a Hasičská). Pohľad z hradu, okolo roku 1910.

V popredí (na ľavom brehu Váhu, povyše veže starej hasičskej zbrojnice) vidíme (na bledom pozadí Váhu) vrch komína Lonského továrne na výrobu pálených glazovaných kachlíc, ktorá bola približne v miestach, kde je po r. 1989 predajňa potravín "Jednota" (medzi ulicami Palackého a Hasičská). V pozadí (za Váhom, na jeho pravom brehu) je komín Dieterovej výrobne stavebných dielcov (pieskového a betónového tovaru). Pohľad z hradu, okolo roku 1910.

Vľavo vidíme komín Lonského továrne na výrobu pálených glazovaných kachlíc, ktorá bola približne v miestach, kde je po r. 1989 predajňa potravín "Jednota" (medzi ulicami Palackého a Hasičská).

Na pohľade spoza Váhu, pred pozadím trenčianskeho hradného brala, uprostred obrázka vidíme komín Lonského továrne na výrobu pálených glazovaných kachlíc, ktorá bola približne v miestach, kde je po r. 1989 predajňa potravín "Jednota" (medzi ulicami Palackého a Hasičská). Približne štvrtina komína zhora je podstatne tmavšia, s ostrým prechodom medzi bledším spodkom a tmavším vrchom komína; pripomína to tmavší vrch komína Tiberghien, ktorý bol zvyšovaný - Lonského komín však nebol zvyšovaný a tmavší vrch komína vznikol z vyfarbovanej zelene nanesenej na čiernobielu pohľadnicu, ktorá bola neskôr zosnímaná čiernobielo.

Na pohľade spoza Váhu, pred pozadím trenčianskeho hradného brala, vpravo dolu vidíme komín Lonského továrne na výrobu pálených glazovaných kachlíc, ktorá bola približne v miestach, kde je po r. 1989 predajňa potravín "Jednota" (medzi ulicami Palackého a Hasičská).

Na pohľade spoza Váhu, pred pozadím trenčianskeho hradného brala, vpravo dolu vidíme komín Lonského továrne na výrobu pálených glazovaných kachlíc, ktorá bola približne v miestach, kde je po r. 1989 predajňa potravín "Jednota" (medzi ulicami Palackého a Hasičská).

Komín Lonského továrne na tomto obrázku vykúka spoza hrazdenej vily Hermina na Hasičskej ulici, neskôr zbúranej v 70. rokoch. Na tomto zábere už stojí Popperov dom.

Komín Lonského továrne na tomto obrázku vykúka spoza hrazdenej Vily Hermina na Hasičskej ulici, neskôr zbúranej v 70. rokoch. Vpravo pod hradom už vidíme vodojem (* cca 1907), stojí tu už aj o málo prv postavený Popperov dom (oboje stoja dodnes).

Komín továrne na látky Tiberghien (neskôr Merina), okolo r. 1909.

Tri komíny, zľava: továreň na rámy (rámagyár), továreň na látky Tiberghien (neskôr Merina), valcový mlyn na obilie. Záber je z roku 1910.

Tri komíny, zľava: továreň na rámy (rámagyár), továreň na látky Tiberghien (neskôr Merina), valcový mlyn na obilie. Záber je z neskoršieho obdobia, než predošlý.

Záber od hradu, okolo r. 1910. Na pravom brehu Váhu za mostom je len Dieterova továreň s komínom.

Záber od hradu, okolo r. 1910. Na pravom brehu Váhu za mostom je len Dieterova továreň s komínom.

Záber od hradu, okolo r. 1940. V štvrtine obrázka (zľava) je komín niekdajšej Dieterovej továrne.

Záber od hradu z konca šesťdesiatych rokov, kde uprostred vzadu je komín Bavlnárskych závodov, od neho vpravo v popredí je komín niekdajšej Dieterovej továrne, ešte nezbúraný. Všimnime si (vpravo hore) aj veľké silo v Zlatovciach, postavené v prvej polovici päťdesiatych rokov (=1950+).

Záber od hradu, dvadsiate roky. Komín Tiberghien je uprostred, vľavo od neho komín píly. Na pravom okraji obrázku vidíme jeden komín; blízko neho (už mimo záberu) bol aj druhý - boli to komíny borovičkovej továrne a Titanitky. Komín mlyna už nevidíme - bol zbúraný, namiesto parného pohonu už mal elektromotor (y). Za ľavým okrajom obrázku tušíme ešte stojaci komín továrne na rámy.

Záber od hradu (dvadsiate roky) ukazuje tri komíny (zľava): niekdajšej továrne na rámy, píly (v pozadí) a továrne Tiberghien. Budova mlyna je už bez komína - bol zbúraný, namiesto parného pohonu už mal elektrický.

Výrez z pohľadnice spred prvej svetovej vojny - záber od hradu. Vľavo niekdajšia továreň na rámy s komínom, uprostred komín továrne Tiberghien. Píla ešte nestojí a mlyn je očividne mimo záberu (za pravým okrajom obrázku).

Komín továrne Tiberghien je uprostred, vľavo v pozadí je komín píly. Záber je od hradu, dvadsiate roky.

Pohľad z vyhliadky pri vrchole brala "Sokolica" na továreň Merina (predtým Tiberghien), okolo r. 1970. Uprostred starý komín Tiberghienky, pravdaže už zvýšený. Nový komín (+ nový energoblok) ešte nestojí

Vpravo hore komín továrne TOS. Vľavo dole komín niekdajšej píly, tu už v areáli továrne TOS. Záber od hradu, okolo r. 1980.


Komín Schanerovej továrne. Záber od hradu, okolo r. 1945.

Komín nemocnice. Pohľad z Krížovej ulice, tridsiate roky.

Komín kvasnicovej továrne, zopár rokov po prechode frontu (=1945), pohľad z hradu.

Komín Automobilových opravovní Zlatovce (AOZ), pohľad takmer súčasný.

Komín Neherovej továrne. Pohľad z hradu, okolo r. 1942.

Komín na sídlisku Juh I.

Komín bavlnárskych závodov.

Vľavo nový komín továrne Merina, vpravo v pozadí komín továrne TOS už po znížení.

Továreň Nehera s komínom, okolo r. 1950.

Záverom uveďme údaje o trenčanských komínoch k začiatku roku 2013 zo záznamov firmy vykonávajúcej revízie komínov v celom Slovensku: Okin Facility, s.r.o., Súvoz 1 - 60m TESS Trenčín, a.s., Halovka 2566 - 140 m TESS Trenčín, a.s., Liptovská 2665 - 30 m Merina Trenčín, a.s. M.R.Štefánika 379/19 - 110 m Texicom, - v likvidácii Ozeta, a.s. - Veľkomoravská 9 - 30 m SAD, Zlatovská cesta 29 - 12 m Miral Stahl, s.r.o. - Kvetná 17 - 140 m Služby pre bývanie, s.r.o. - Krátka 2412 - 10 m Služby pre bývanie, s.r.o. - Východná - 130 m Adresy nemusia byť adresami komínov, ale môžu byť adresami prevádzkovateľov. Údaje sú z administratívnych záznamov, neprehodnotené a nepozmenené.
Pramene: u autora Poznámky: v tabuľke komínov, v jej ľavom úzkom stĺpci, zelená farba znamená komín jestvujúci, pomlčka na červenom podklade je komín ktorý autor ešte zažil, a šikmý kríž "X" na červenom podklade je komín, ktorý autor osobne už nezažil. Poďakovanie autora patrí všetkým nemenovaným aj menovaným, ktorí od začiatku spracovania tejto témy (v roku 1997) pomohli alebo aj akokoľvek (i drobnosťou) prispeli k tomuto spracovanu témy, z nich menujem v poradí priezvísk podľa abecedy:    slečna (†) Marianna Dúžeková    rodina Fabuš    pán (†) Ľudovít Jakubóczy    rodina Jittner    pán Ivan Šarvaic

Ak nie je výslovne uvedené inak, autor je
Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, A.D. 2020.
Zverejnené na www.trencan.6f.sk v roku 2020.
Chyby, omyly, nesprávnosti nemožno vylúčiť;
v prípade ich zistenia prosí autor o upozornenie.

Toto dielo chráni Autorský zákon.
Autorovi patria práva hlavne podľa autorského zákona, najmä
označenie autorstva, nepozmeňovanie diela, udeľovanie súhlasu na verejný prenos a iné rozširovanie, a právo na odmenu za využitie diela.
Toto dielo je v príslušnej variante uložené s časovou značkou (datumom) v internetovom archíve.

Autor vynaložil úsilie a prostriedky na zhotovenie diela.
Toto dielo je tu sprístupnené výhradne pre osobnú potrebu iba fyzických osôb
na štúdium výlučne v autorovom pôvodnom umiestnení a s pôvodnou adresou.
Pre iné použitie diela je potrebný súhlas autora vopred.
Ele adresa pre styk s autorom je v hlavičke hlavnej stránky.
Za reálnej spoločenskej praxe (nielen góglu) porušovania Autorského zákona
pre sťaženie svojvoľného kopírovania je dielo upravené.
Pramene u autora.
(Koniec diela)


Návrat späť na vrch tejto strany           Návrat na hlavnú stránku


Nižšie je prípadná reklama poskytovateľa: