Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.

JUDr. Jozef Baar (1876-1963) od r. 1920 prednosta celoslovenskej úradovne Štátneho pozemkového úradu so sídlom v Trenčianskych Tepliciach a Trenčíne 1946 - 1948 predseda Miestneho národného výboru v Trenčíne
JUDr. Jozef Baar [01] sa narodil 24.1.1876 v obci Oberplan v oblasti Böhmerwald, v Rakúskom cisárstve - teraz je to obec Horní Planá [02] v okrese Český Krumlov v Českej republike, na Šumave na severnom brehu vodnej nádrže Lipno na hranici Čiech s Rakúskom, už blízko Nemecka. Z vari tucta popredných rodákov tejto obce má väčšina nemecky znejúce mená, najznámejší z nich je šumavský spisovateľ Adalbert Stifter (1805-1868). Nemecký jazkový vplyv môžeme vnímať aj v rodinnom priezvisku Baarovcov a rovnaké korene možno predpokladať tiež v pôvode rodiny, čo podporuje vedomosť o príbuznej tete Baarovej žijúcej (1948) v blízkom mestečku Enns na rakúskej strane. JUDr. Jozef Baar prišiel v r. 1920 na Slovensko vo veku 44 rokov [03] ako ministerský radca [04] s poverením ústrednej pražskej vlády novoustanoveného česko-slovenského štátu [05] zriadiť a viesť celoslovenskú úradovňu ústredného Štátneho pozemkového úradu sídliaceho v Prahe, ktorej úradovne bol menovaný prednostom. Úlohou úradu bolo odňatie pôdy veľkým vlastníkom a jej následné prerozdelenie podľa vôle nového štátu [06] - vec, ktorá sa potom v iných obmenách zopakovala doteraz ešte dva či trikrát. [07] Baarova celoslovensky pôsobiaca pozemková úradovňa vznikla v roku 1920 a jej sídlom sa od začiatku stali Trenčianske Teplice [08]. V roku 1922 bola zriadená druhá slovenská úradovňa vo Zvolene. Po čase Dr. Baar premiestnil sídlo svojej úradovne z Trenčianskych Teplíc do Trenčína. [09] V roku 1924 už sídlila v Trenčíne na Považskej ulici č. 463 (oproti neskôr postavenému Katolíckemu kutúrnemu domu, z ktorého budovy sa napokon stalo kino "Hviezda"). V tomto veľkom dome sídlil aj jeho úrad [10], bolo to tiež bydlisko jeho rodiny, dom bol napokon jeho vlastníctvom. [11] Dr. Baar o svojom pôsobení zanechal napísané zaujímavé spomienky, ktoré sa dochovali u jeho syna Jozefa; žiaľ, po vymretí jeho rodiny sa stopa Baarových spomienok stráca. Pôsobenie Dr. Baara sa od počiatku (1920) týkalo celého Slovenska, neskôr (od 1922) západnej časti Slovenska. Dôsledky jeho prvorepublikového pôsobenia v meste Trenčín nie sú nijako výrazné. V Štúrových Trenčanských novinách [12] nachádzame na jar 1920 krátky oznam Dr. Baara ako majú postupovať žiadatelia o prídel veľkostatkárskej pôdy. V Trenčíne v polovici tridsiatych rokov JUDr. Jozef Baar velil tunajšej druhej čate 51. roty (celoštátne organizovanej) Národnej gardy. Z toho môžeme dosť spoľahlivo predpokladať, že 1. svetovú vojnu absolvoval ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády. Dr. Baar viedol dlhoročný súdny spor (až po Najvyšší súd) spolu s Dunajskou bankou ohľadne patronátnych práv cirkevných majetkov. Na Valnom zhromaždení (celoslovenského) Loveckého ochranného spolku (LOS) 15. 4. 1928 bol Dr. Jozef Baar zvolený za jeho úradujúceho predsedu, ktorý bol tiež s ďalšími dvomi funkcionármi vyslaný do Brna s poverením uzavrieť dohodu o spolupráci LOS a Československé myslivecké jednoty (ČSMJ), tak aby LOS nestratil svoju suverenitu a samostatnosť na Slovensku. V spolku ČSMJ bol Dr. Baar miestopredsedom za Slovensko, z ktorej funkcie odstúpil k začiatku roku 1930. Spomenutú dohodu (priateľskú zmluvu) sa Dr. Baarovi uzavrieť nepodarilo, teda LOS sa nestal členom celoštátneho sväzu loveckých spolkov v Prahe, o čom bol informovaný 17.2.1931 predsedníckou radou. Ministerský radca Dr. Jozef Baar býval členom Čestného výboru viacerých ročníkov "Streleckých slávností v Trenčianskych Tepliciach", ktoré sa konali vždy v lete od polovice tridsiatych rokov (1935, 1936, 1937, 1938, ...), ich poriadateľom bol Lovecký a kynologický spolok v Trenčianskych Tepliciach, za čím treba vidieť predovšetkým MUDr. Vavra Šrobára, ktorý býval predsedom Závodného výboru slávností a vtedy už sídlil v Trenčianskych Tepliciach. Dr. Baar, okrem toho, že zo svojho najvyššieho úradného miesta na Slovensku zabratými pozemkami disponoval, sám pre seba aj nejaké nepochybne nadobudol, čo je zrejmé z (po r. 1989) reštitučne nadobudnutých zjavne zdedených rozsiahlych lesov pri Dubnici n. V. vo vlastníctve jeho syna JUDr. Jozefa Baara mladšieho. Tu zaiste bola aj Baarova lovecká obora, v ktorej sa v medzivojnovom období zrejme odohrával čulý spoločensko-poľovnícky ruch vyšších vrstiev spoločnosti, z čoho sa zachoval konkrétny údaj, že začiatkom roku 1935 Dr. Šrobár (1867-1950) písomne poveril svojho právneho zástupcu, aby žaloval denník "Slovák" za článok "Dobrý lovec senátor Dr. Vavro Šrobár" uverejnený v čísle 44 zo dňa 22.2.1935, kde ho vraj uvádzajú na verejný posmech tvrdením, že je pytliak, lebo strelil jeleňa v dobe hájenia; Dr. Šrobár sa hájil tým, že síce sa tak stalo, ale pytliakom nie je, lebo ho strelil v súkromnej obore Dr. Baara, kde niet takého obmedzenia, keď sa to oznámi vrchnosti. Dr. Šrobár tiež uvádza, že aj s tým ružomberským medveďom to bolo inak, lebo ho pitvali Dr. Polgár a Dr. Eichel z Ružomberka, zatiaľ čo v tom čase on Šrobár aj s Hlinkom sedeli vo väzení v Segedíne... Od Baarovho úradu rozsiahly pozemok dostal pridelený aj Dr. Šrobár, bol to (Masarykovou pozemkovou reformou od predošlých majiteľov vyvlastnený) tzv. "zbytkový veľkostatok" v Dolnej Krupej pri Trnave, kde Dr. Šrobár poriadal veľkolepú oslavu svojich šesťdesiatych narodenín v lete 1927. Pozemkový úrad bol zrušený v roku 1936, a práve vtedy mal Dr. Baar 60 rokov. Potom, už na dôchodku, od r. 1937 žil s rodinou vo svojom veľkom dome v Trenčíne na Váhovej ulici. Tento dom, pôvodne sídlo pozemkového úradu, po jeho zrušení bol vlastníctvom JUDr. Baara. [11] Po zániku ČSR (1939) v novom štáte štvorčlenná rodina Baarovcov žila zdá sa že utiahnuto ale pokojne, o konfliktoch nevieme; Baarov mladší syn Ľuboš v tej dobe zrejme študoval právo, starší Jozef už mal svoje štúdium práv asi dokončené. Hoci prvá Slovenská republika (1939-1945) usilovala o určitú náväznosť na predošlú pozemkovú reformu, JUDr. Jozef Baar st. v tomto období už nebol pracovne činný. V politike sa JUDr. Jozef Baar v medzivojnovom období politicky angažoval v katolíckej ľudovej strane, avšak nie v slovenskej Hlinkovej, ale v českej Šrámkovej lidovej, ktorá k voľbám roku 1925 expandovala na Slovensko pod názvom „Československá strana ľudová na Slovensku“ - bol zvolený do predsedníctva tejto strany 30. augusta 1925 na jej prvom riadnom valnom zhromaždení. Pofrontový (po 1945), víťazným Stalinom umožnený Benešov režim síce zvrátil pomery naspäť, ale aby mohol svoju nacionálno-socialistickú politiku udržať, demokraticky zakázal (36/1946 Sb.) konkurujúce politické strany, spolu 38 českých a 11 slovenských organizácií, medzi nimi pochopiteľne konkurenčnú HSĽS, ale aj významnú "Mičurovu" agrárnu stranu. Okrem toho zrušil aj jeho dekrétovej samovláde konkurujúcu (lebo teoreticky zákonodarnú) povstaleckú Slovenskú národnú radu, ponechal však po potlačení SNP zrodenú Demokratickú stranu. Pofrontové pomery spočiatku určite vzbudili v Dr. Baarovi nádej na jemu bližší režim, ale reálne prichádzala do úvahy Demokratická strana, kde aj jeho syn Ľuboš bol významne činný. (Po fronte sa aj Šrobár, predtým agrárnik, prichýlil do Demokratickej strany a stal sa jej čestným predsedom.) V roku 1946 sa 70-ročný JUDr. Jozef Baar stal spoluzakladateľom miestnej organizácie Demokratickej strany (DS) v Trenčíne, bol zvolený za jednoho z dvoch jej miestnych podpredsedov a ako jej kandidát sa 4.11.1946 stal predsedom Miestneho národného výboru (MNV) v Trenčíne, na ktorej funkcii zotrval až do roku 1948, kedy ďalšou zmenou režimu plne prevzala moc komunistická strana (KS) a vo funkcii predsedu MNV ho vystriedal Ján Mikula za KS. Po jednom roku končí súbeh Baara so Šrobárom v DS - v roku 1946 Šrobár je už vonku z DS a zakladá Stranu slobody; po zmene režimu v r. 1948 v Gottwaldovej komunistickej vláde už 81-ročný Šrobár prijíma nevýznamné bábkové ministerské kreslo, v ktorom úspešne vytrval až do svojej smrti v r. 1950; poslúžil všetkým, od Masaryka, cez Beneša londýnskeho aj moskovského, až po Gottwalda - s výnimkou Tisu. Osud Dr. Baara po Gottwaldovej zmene režimu v r. 1948 bol neradostný. Zakrátko mu zomrela manželka (27.12.1949). Nový režim KS bral všetko, teda aj Baarov dom, iste tiež ostatné jeho majetky, a začiatkom päťdesiatych rokov (celoštátna akcia "B" = "byty") ho vysťahovali do veľmi skromných či biednych pomerov vo vzdialenej neveľkej obci. Po niekoľkých rokoch úsilia sa mu predsa podaril návrat do Trenčína; pravdaže nie do svojho veľkého domu, ktorý už mala obsadený Komunistická strana Slovenska, a zotrvala tam až do postavenia svojho sídla v tzv. Bielom dome (teraz je to hneď povyše sochy Štúr Hurban Hodža) začiatkom osemdesiatych rokov. V Trenčíne už ako vdovec Dr. Baar dožil, tu aj zomrel 23.10.1963 a je pochovaný na tunajšom všeobecnom cintoríne spolu so svojím príbuzenstvom - fotografia hrobu je na spodku tohoto textu. JUDr. Jozef Baar (1876-1963) mal dvoch synov, Jozefa a Ľubomíra; podľa rokov sa zrejme narodili ešte pred príchodom do Trenčína. JUDr. Jozef Baar ml. (1913 - 1995) spolu so svojou manželkou Zorou Baarovou (1912 - 2005) tiež Trenčankou, žili v Trenčíne. V roku 1950 mu zatvorili advokátsku kanceláriu a vysídlili ho do Prešova na píliarsku prácu, potom ho urobili vedúcim skupiny cigánskych robotníkov. Neskôr manželia Baarovci žili v Trenčíne bezdetní v družstevnom byte na (starej) Sihoti, ale po r. 1989 už v jeho rodičovskom reštituovanom Baarovom dome na Pribinovej (predtým Obrancov mieru, predtým Váhovej) ulici oproti Katolíckemu kultúrnemu domu (kino Hviezda). JUDr. Jozef Baar ml. pracoval v Trenčíne ako právnik v bytovom družstve v roku 1967 keď som sa tam s ním zoznámil, a zrejme tam pracoval až do odchodu na dôchodok; dožil aj s manželkou v Trenčíne a tu je aj pochovaný.
JUDr. Ľubomír Baar (1918 - 1989) Ako vtedy 26 ročný už vyštudovaný právnik v skupine asi desiatich mladých mužov z Trenčína odišiel v auguste 1944 do SNP krátko pred jeho vypuknutím. V SNP pôsobil v oblasti zpravodajstva, v čom pokračoval aj po r. 1945 v týždeníku Nové Prúdy, ktorý vydávala Demokratická strana, v ktorej sa JUDr. Ľubomír Baar od jej vzniku angažoval. Podľa svedectva pamätníka, po potlačení SNP a odchode na Donovaly, štyri dni po odchode do hôr Ľuboš veľmi ochorel, preto musel zísť dolu. V Banskej Bystrici ho hneď zatklo Gestapo a väznilo ho v Prievidzi. Jeho priateľka Ruth ho márne čakala v Trenčianskej Teplej (alebo skôr v Trenč. Tepliciach), a keď sa ho nemohla dočkať, začala po ňom pátrať po všetkých vtedajších možných zberných táboroch a väzeniach, až ho nakoniec koncom decembra 1944 našla na Gestape v Prievidzi. Ruth bola (po matke) Nemka a podarilo sa jej Ľuba dostať z rúk Gestapa. Zvyšok vojny potom šťastne prečkali v malej drevenej chatke kdesi v horách. Po fronte Dr. Ľubomír Baar pracoval v orgánoch Demokratickej strany v Bratislave. Po víťazstve DS vo voľbách 1946 sa stupňovali útoky na ňu zo strany KSS (Obuchova aféra, zbrane v sídle DS v Trenčíne v Dieterovom dome, a pod. ...) V DS vznikol Akčný výbor na čele s (kysuckým učiteľom, potom Trenčanom a účastníkom SNP) Milanom Polákom, ktorý odvolal vrcholných funkcionárov DS, medzi nimi aj JUDr. Ľubomíra Baara, a Demokratickú stranu priviedol zčasti do náručia KS, zvyšok do nečinnosti. Po zmene režimu vo februári 1948 Dr. Ľubomír Baar potajomky emigroval, pravdepodobne 12. mája 1948 loďkou v noci cez Dunaj, ďalej od Dunaja do Viedne zjednaným autom, po týždňovom pobyte vo Viedni potajomky z ruského do amerického okupačného sektoru vlakom skrytý za balíkmi v poštovom vozni 21.5.1948 do Ennsu, kde sa prihlásili americkým úradom. Skupinka utečencov (JUDr. Ľubomír Baar, jeho priateľka Ruth ktorá ho zachránila vtedy z prievidzského Gestapa, bývalý minister financií SR Dr. Matej Josko a M. Šumichrast) bývala u Baarovej tety na Grollenstrasse 15 v mestečku Enns. Po približne dvoch týždňoch šiel postupne každý zo skupiny svojou cestou. Dr. Ľubomír Baar (keďže vedel po francúzsky) prešiel do francúzskej okupačnej zóny, zdržiaval sa v Innsbrucku, Kufsteine pri Salzburgu a Walchsee. V emigrácii uzavrel manželstvo so svojou priateľkou Ruth. Niekedy začiatkom roku 1949 (možno vo februári či marci) odišiel Dr. Ľubomír Baar do Kanady; jeho manželka Ruth zatiaľ v Innsbrucku čakala na kanadské vízum, ktoré sa jej však nepodarilo hneď dostať. V Kanade sa Dr. Ľubomír Baar zamestnal ako sociálny referent v krajanskej organizácii. Neskôr sa manželia usídlili v Ottawe. V kanadskom exile im šťastie príliš neprialo, Ruth ochorela a zomrela 61 ročná, manžel ju prežil o štyri roky. (Na obrázku vyššie je štyridsaťročný JUDr. Ľubomír Baar s manželkou Ruth v ich kanadskom domove.)
Hrob rodiny Baar na (teraz už všeobecnom) cintoríne v Trenčíne.

Poznámky: [01] Používam písanie krstného mena podľa náhrobku, i keď sa dá predpokladať pôvodné písanie "Josef". [02] Za údaj o mieste narodenia Dr. Baara ďakujem pánovi Ing. Vladimírovi Sedlákovi asistentovi primátora, Mesto Trenčín. [03] Jeho predošlá činnosť nebola zisťovaná. [04] Vysoký úradník ústredného ministerstva v Prahe. [05] Zriadený víťaznými veľmocami 1. svetovej vojny (1.SV) Trianonskou zmluvou vyčlenením z územia dovtedajšieho štátneho útvaru, ktorý prehral vojnu; pre názov štátu preberám označenie zo zmluvy, ktorou právne vznikol:text "Czecho-Slovak State" = picture ex Trianon Treaty 1920 [06] Išlo o vtedy nové zákony zavádzajúce novú majetkovú prax vo financiách a vo vlastníctve nehnuteľností. V oblasti finančnej pri kolkovaní peňazí 3.-12.marca 1919 polovicu z predložených peňazí "zadržali", čiže občanovi ponechali z jeho vlastných peňazí polovicu, a druhú polovicu občanovi vzali bez náhrady. Okrem toho sa ešte vyberala tzv. "dávka z majetku" podľa zákona č. 84 z roku 1919. Oblasťou pôsobnosti JUDr. Jozefa Baara st. bola Masarykova "Prvá pozemková reforma", čo bolo vyvlastnenie poľnohospodárskej pôdy nad 150 ha alebo nad 250 ha akejkoľvek pôdy, tiež zoštátnenie veľkostatkov Nemcov, Maďarov a Židov (= vyvlastnenie všetkej pôdy na "rodovom princípe" vybraným vlastníkom), týkalo sa asi jednej tretiny všetkej pôdy v štáte. Podkladom boli zákony novovzniknutého demokratického česko-slovenského štátu: • zákon č. 32/1918 Sb. o obstavení veľkostatkov • zákon č. 64/1918 Sb. z 10.12.1918, o mimořádných opatřeních a plných mocích na Slovensku a nadväzujúce nariadenia (č.4/1919 a č.11/1919 úradných novín) ministra s plnou mocou pre správu Slovenska Dr. Vavro Šrobára, ktoré obmedzovali vlastníctvo: akúkoľvek zmenu vlastníctva pôdy musel schváliť štátny orgán. • zákon č. 215/1919 Sb. z 16.4.1919, o zabraní veľkého majetku pozemkového = záborový zákon • zákon č. 81/1920 Sb. z 30.1.1920, o prídele zabranej pôdy a o právnom pomere k pridelenej pôde = Švehlov prídelový zákon • zákon č. 166/1920 Sb. o úverovej pomoci nadobúdateľom pôdy = úverový zákon • zákon č. 329/1920 Sb. z 8.4.1920 o prevzatí a náhrade za zabratý majetok pozemkový (náhradový zákon) vo výške priemerných cien rokov 1913-1915. • zákon č. 354/1921 Sb. o převzetí statků a majetku, připadlých podle mírových smluv československému státu [07] Zopakovaním sa má na mysli (ak nerátame Jozefa II 1780-1790 - bral cirkevné majetky): 1.x Masarykov režim o 1918 (bral pôdu nad 150/250ha, +...) 2.x Tisov režim po 1941 (likvidoval a bral židovské podniky, ich pôdu nie) 3.x Benešov režim po 1945 (bral pôdu nad 50ha a väčšie podniky) 4.x Gottaldov režim po 1948 (bral všetko) [08] Nevieme, čo Dr. Baara viedlo k voľbe sídla do Trenčianskych Teplíc, ale iste svoju úlohu zohrala blízka vzdialenosť k českomoravskej časti štátu, dobré železničné spojenie, pokojné kúpeľné prostredie a možno i jeho známosť aj z diel Baarovho krajana Karla Kálala (1860-1930) navštevujúceho Slovensko od r. 1885, tiež pôsobenie českého lekára MUDr. Antonína Čapka (1855 – 1929) ako kúpeľného lekára v Trenčianskych Tepliciach od roku 1911 do r. 1923 - teda tu Baar a Čapek boli 2 roky súčasne. Dokonca na dlhšie pobyty (písali tu romány) sem prichádzali aj Čapkových deti Helena, Josef, Karel, len trochu mladšie od Dr. Baara. Okrem toho, z hľadiska osobného pre Dr. Baara mohli byť príťažlivé blízke poľovné revíry. [09] Podľa osobného oznámenia pána JUDr. Jozefa Baara mladšieho a jeho manželky pani Zory Baarovej, v roku 1994, aj iných (dobových) zdrojov. [10] O ďalšom organizačnom vývoji úradu a pracovného pôsobenia JUDr. Jozefa Baara st. nie je autorovi nič známe, nie je to predmetom tohoto článku. Nie je známe, že by Dr. J. Baar st. niekedy pôsobil v právnickom povolaní. V roku 1937 bol už JUDr. Jozef Baar st. vo výslužbe (mal 61r.), používal titul "min. radca, prednosta obvodovej úradovne Štátneho pozemkového úradu v. v.", býval na Ulici kniežaťa Pribinu 22 (napriek premenovaniu ulice a prečíslovaniu domu (zo zjavne evidenčného na orientačné) ide o ten istý dom). Ulica sa pôvodne (ešte za monarchie, aj po 1.SV) nazývala Váhová ("Vág útca")- v adrese uvedený názov Považská ulica vznikol skreslením od r. 1918 a udržal sa niekoľko rokov, než preložený historický názov starodávnej ulice opravili do správneho slovenského znenia "Váhová ulica". [11] Dom si dal okolo r. 1902 (pôvodne bola na dome plechová zástavka s letopočtom) postaviť vysoký úradník Trenčianskej stolice (Mitický? - Motešický? - nedarí sa mi upresniť), ktorý po r. 1918 zostal v novovzniknutom štáte; aby sa uživil, obchodoval ovocím a zeleninou a pri jednej takejto obchodnej jazde nákladným autom pri Trenčianskom Jastrabí v dôsledku autonehody zahynul. Zostala po ňom vdova s malými deťmi, ktorá potom dom predala JUDr. Jozefovi Baarovi staršiemu. Dom sa potom napriek všetkým dobovým výkyvom udržal vo vlastníctve rodiny Baar až do úmrtia posledného člena - pani Zory Baarovej v r. 2005. [12] Trenčanské noviny (vychádzali od začiatku roku 1919 do roku približne 1924) vydával síce JUDr. Karol Štúr a bol ich šéfredaktorom, ale náklady na vydávanie novín platil trenčiansky tlačiar Leopold Gansel. Nápisy na hrobe v Trenčíne na všeobecnom cintoríne: Naše drahá matička Libuša Baarová *1882 †27.XII.1949 Dr. Jozef Baar *24.1.1876 †23.X.1963 Dr. Ľubomír Baar 1918 - 1989 Zora Baarová 1912 - 2005 Dr. Jozef Baar 1913 - 1995 Ruth Baarová 1924 - 1985 K Baarovcom mám aj určité osobné vzťahy, spomeniem dva: JUDr. Jozefa Baara ml. som poznal od mojich stredoškolských rokov a keď som sa po r. 1989 rozbehol v písaní trenčianskej histórie, na moje požiadanie mi (cca 1994) ochotne pomohol, ako mohol, za čo som mu doteraz povďačný, tiež mi aj s manželkou porozprával o osudoch ich rodiny a domu, poznal som ho ako príjemného a sympatického pána; jeho brat Ľuboš bol v detstve kamarát s mojím otcom, ktorý spomínaval na spoločné hry v Baarových záhrade pri rybníčku a besiedke na brehu Váhu.
Poďakovanie (poradie mien nevyjadruje nič) už nežijúcim: pánovi JUDr. Jozefovi Baarovi ml. aj s manželkou, pani JUDr. Danici Okruckej, pánovi Ing. Jozefovi Herzovi, pánovi Ing. Vladimírovi Sedlákovi asistentovi primátora, Mesto Trenčín, za údaj o mieste narodenia Dr. Baara, môjmu otcovi Vojtechovi Brabencovi (*1920 - †2005), pánovi Jozefovi Korenému.
Autor: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 2020.
Zverejnené na www.trencan.6f.sk v novembri 2020.
Chyby, omyly, nesprávnosti nemožno vylúčiť;
v prípade ich zistenia prosí autor o upozornenie.

Toto dielo chráni Autorský zákon.
Autorovi patria práva hlavne podľa autorského zákona, najmä
označenie autorstva, nepozmeňovanie diela, udeľovanie súhlasu na verejný prenos a iné rozširovanie, a právo na odmenu za využitie diela.
Toto dielo je v príslušnej variante uložené s časovou značkou (datumom) v internetovom archíve.

Autor vynaložil úsilie a prostriedky na zhotovenie diela.
Toto dielo je tu sprístupnené výhradne pre osobnú potrebu iba fyzických osôb
na štúdium výlučne v autorovom pôvodnom umiestnení a s pôvodnou adresou.
Pre iné použitie diela je potrebný súhlas autora vopred.
Ele adresa pre styk s autorom je v hlavičke hlavnej stránky.
Za reálnej spoločenskej praxe (nielen góglu) porušovania Autorského zákona
pre sťaženie svojvoľného kopírovania je dielo upravené.
Pramene u autora.
(Koniec diela)


Návrat späť na vrch tejto strany           Návrat na hlavnú stránku


Nižšie je prípadná reklama poskytovateľa:


Získejte registraci domén s tld .online, .space, .store, .tech zdarma!
Stačí si k jedné z těchto domén vybrat hosting Plus nebo Mega a registraci domény od nás dostanete za 0 Kč!
Objednat