Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.

Posledná zmena [MM/DD/RRRR]:
Niekdajšie obchody na hlavnom námestí v Trenčíne [0192]
Myšlienka zakresliť umiestnenie niekdajších obchodov na obidvoch stranách trenčianskeho hlavného námestia sa ku mne dostala v styku s vtedajšou odborou pracovníčkou Trenčianskeho múzea pani PhDr. Jankou Karlíkovou, ktorá aj zadovážila obrazové podklady pre moje následné zakreslenie obchodov a podporila ho, bolo to v roku 1987; jej tiež patrí poďakovanie za zachovanie výsledku, vďaka čomu teraz po 34 rokoch nemusel som prácu robiť znova zo zachovaných pracovných materiálov - predkladáme ju tu v pôvodnej podobe roku 1987 v súčasnom počítačovom grafickom spracovaní. Obchody na trenčianskom hlavnom námestí som tu zaznačil podľa spomienok môjho otca Vojtecha Brabenca (*1920 - †2005) a mojej mamy Ľudmily Brabencovej rod. Jančíkovej (*1925 - †2010) ktorí obidvaja sa v Trenčíne narodili, vyrastali a nepretržite žili - otec vyrastal (a neskôr aj pracoval ako holič) vždy v strede Trenčína, mama vyrastala na Priekopách a učila sa krajčírkou na námestí, takže obidvaja obchody (nielen) na námestí dobre poznali. V dobe spracovania som sa vďaka mojim rodičom zoznámil s pamätníkom pánom Jozefom Barényim, starým Trenčanom, telom aj dušou vodákom (pozor - ďalší vodák bol pán Emil Barényi - nepomýliť si ich), ktorý mal kedysi novinový stánok vedľa (južne) vchodu do piaristického kostola, v tej dobe už na dôchodku býval na Pribinovej ulici (vtedy ešte Obrancov mieru) a zaujímal sa o starý Trenčín; chodieval som za ním na debaty o starom Trenčíne a veľa som sa od neho dozvedel, patrí mu moja vďačná spomienka, už dávno nežije. Dozvedel som sa, že on aj s jeho manželkou Etelou, ktorá tiež starý Trenčín pamätala, tiež spracovali umiestnenie trenčianskych obchodov, bolo to niekoľko listov papiera A4 kde oni obchody schematicky pôdorysne zaznačili. Túto svoju prácu mi vtedy poskytli. Moje zakreslenie obchodov na hlavnom námestí podľa spomienok rodičov bolo vtedy už hotové, teda so spracovaním Barényiovcov som mohol už len porovnávať. Rozdiely som našiel, a vysvetľujem ich v prevažnej miere iným časovým obdobím umiestnenia (obchody sa neraz sťahovali z jednoho miesta na iné), veď pán Barényi bol o čosi starší; pravdaže, ani omyly kohokoľvek sa nedajú vylúčiť. Všetkým uvedeným osobám patrí moje poďakovanie. Okolo r. 1990 som dokreslil domy s obchodmi na dolnej (juhozápadnej) strane námestia a na súvisiacej severozápadnej strane Sládkovičovej (Vežovej) ulice; vtedy (cca 1990) som tiež podľa dostupných fotografií zakreslil staré domy na hlavnom námestí, ktoré už dávnejšie boli zbúrané a na ich mieste sú postavené nové (dodnes známe, preto nepopisujem ich umiestnenie, ale vymenujem ich) - sú to: - 1929: zbúrané dve vedľa seba stojace budovy, na ktorých mieste v r. 1929-1931 postavili nový "poštový palác" (dobové pomenovanie), - 1934: zbúraný starý "ratúz" - mestský dom, na jeho mieste postavený nový Mestský dom (v ňom je pam. tabuľa o jeho výstavbe), - 1937: zbúraný starý (jezuitský) konvikt (pred zbúraním Mestská kaviareň Sternova, potom Pollákova, tiež fotografka Illy Jászaiová, múzeum, Slovenský kruh, a iné - menili sa s časom), na jeho mieste postavená Mestská sporiteľňa, - do konca r. 1951 jestvujúce dve vedľa seba stojace budovy (Braneckého) Katolíckeho konviktu, ktoré zhoreli koncom r. 1951, zvyšky boli zbúrané v r. 1952, potom tam istý čas bolo drevené provizórium (pozrieť iný článok na týchto stránkach), potom tam postavili (1962 uviedli do prevádzky) nový dvojposchodový dom, na prízemí s lekárňou (išla do prevádzky vo febr. 1963). Uvedené práce z r. 1990, v súčasnom grafickom počítačovom spracovaní, sú tiež na tejto stránke. Tento článok vznikal z pôvodného len kresleného základu postupným pridávaním, ktorého možnosti ešte nie sú všetky vyčerpané; preto je možné budúce ďalšie rozširovanie obsahu; toto je prvá zverejnená verzia.
Obsah: Mapka Pohľady na domy Popisy k domom Fotografie niektorých domov Súvisí
Pôdorys hlavného trenčianskeho námestia s číslami domov. Stav okolo r. 1985.
Nižšie predkladáme obrázkové prehľady niekdajších obchodov na hlavnom námestí v Trenčíne; obsah je bez úprav aký bol v čase spracovania. Niektoré obrázky sú širšie než obrazovka - treba si ich posúvať (myšou alebo šipkami na klávesnici). Na obrázkoch čísla v krúžkoch sú orientačné čísla domov platné v čase spracovania. Pozor! - čísla domov sa v priebehu času menili, obvykle v dôsledku zmeny počtu domov - napríklad keď na mieste dvoch starých domov postavili jeden nový dom (pošta 1929-1931, lekáreň 1962). Poradie obrázkov: vychádzame od rohu pri piaristickom kostol, ideme po chodníku na západnej strane námestia smerom ku Tatre a pozeráme sa stále vľavo. Na hornom konci námestia (pri Tatre) prejdeme cez cestu na druhú (východnú) stranu námestia a pokračujeme k mestskej veži. Priezviská majiteľov či vedúcich uvádzame pred krstným menom, pretože hovorove sa obchody nazývali práve len tým priezviskom; na druhej strane, je tu dobre uviesť aj krstné meno, ak je známe, pre prípad budúcej potreby (napr. stotožnenia). Keď hovoríme o obchodoch, pravdaže máme na mysli aj služby, napr. holičstvá, krajčírstva a pod. Niekdajšie obchody na hlavnom námestí v Trenčíne na východnej strane.
Niekdajšie obchody na hlavnom námestí v Trenčíne na západnej strane.
Niekdajšie obchody na Farskej ulici v Trenčíne (=juh námestia).
Niekdajšie obchody na juhozápadnej strane hlavného námestia v Trenčíne odkiaľ je ulička ku synagóge (=akoby v predĺžení Farskej ul.)..
Niekdajšie obchody v Trenčíne na Sládkovičovej (Vežovej) ulici vybiehajúcej z hlavného námestia ku mestskej veži.
Niekdajšie dva domy na hlavnom námestí v Trenčíne zbúrané v r. 1929 na ich mieste v r. 1929-1931 postavená nová budova poštového úradu.
Niekdajší starý mestský dom na južnom rohu hlavného námestia v Trenčíne zbúraný v r. 1934 na jeho mieste postavený nový mestský dom.
Niekdajší starý jezuitský konvikt na hlavnom námestí v Trenčíne, oproti kostolu Piaristov zbúraný v r. 1937 na jeho mieste postavená nová budova mestskej sporiteľne s kinom Metro v suteréne.
Niekdajší Katolícky konvikt na hlavnom námestí v Trenčíne, povyše (severne vedľa) kláštora Piaristov, vyhorený v r. 1951 a na jeho mieste v r. 1962 postavená budova lekárne s bytmi na dvoch poschodiach.
Na obrázkové prehľady nižšie nadväzuje ich textové vyjadrenie (nižšie), ktoré je o niečo rozsiahlejšie; spoločné majú, pravdaže, (terajšie) čísla domov (na obrázkoch sú v krúžkoch, v texte sú hrubším písmom). Textové údaje o živnostiach a majiteľoch domov v prvej polovici štyridsiatych rokov ponechávame v dobovom písaní; nejasné čítanie niekdajšej pôvodiny označujeme otáznikom.
Prehľad niekdajších obchodov, niektorých živností a majiteľov domov na hlavnom námestí v Trenčíne
v poradí ako vidíme domy na našej ľavej strane, keď ideme od južnejšieho konca námestia (od mestskej veže) k severnejšiemu koncu námestia (k hotelu Tatra) (to je západná strana námestia - bližšia k Váhu) a naspäť od hotela Tatra k mestskej veži (to je východná strana námestia - bližšia k hradu) - tak isto ako je uvedené vyššie v prípade obrázkov. Každý dom je uvedený (súčasným) orientačným číslom domu ktoré sú napísané na tabuľkách na jednotlivých domoch. Každý dom má názvy obchodov približne v časovom poradí od nedávneho k starším, nakoľko sa dalo určiť. Niekde je aj časové určenie rokov, ktoré je ale iba približným určením obdobia. Aj keď hlavné námestie sa stavebne (až na výnimky: nová budova pošty 1929-1931, nový mestský dom 1934, nová sporiteľňa 1937, nová lekáreň 1962, príp.aj nová banka (už mimo námestia - cca 1954) v hrubých rysoch nemenilo, predsa prízemné obchodné časti domov podliehali zmenám obchodných priestorov vnútri aj navonok (výklady, vchody, ...) ktoré sú podrobnosťou nad rozsah tohoto prehľadu. = Použité skratky a pojmy: (soc.) = počas obdobia socializmu (rozumieť od pofrontového prevratu (1945/1948) do 1989), (1.SR) = prvá Slovenská republika (1939 - 1945), (1.ČSR) = prvá Československá republika () (1919 - 1938), R-U = Rakúsko - Uhorská monarchia ľavý-pravý sa rozumie pri pohľade z chodníka na priečelie domu, horný-dolný (aj povyše-poniže) sa rozumie podľa smeru toku Váhu (t.j. horný je severnejší). Čísla domov (orientačné, teda tie červené) tu uvedené bez ďalšieho vysvetlenia sú tie čísla, ktoré platili v čase spracovania tohoto diela (na obrázkoch sú v krúžkoch). Ale pozor! - čísla domov sa v priebehu času menili, obvykle v dôsledku zmeny počtu domov (typicky: keď na mieste dvoch starých domov postavili jeden nový dom). Takýmto spôsobom sa zmenilo číslovanie: - v dôsledku postavenia budovy pošty v r. 1929-1931 sa o dvojku zmenšili všetky nasledujúce (až po severný koniec námestia na jeho západnej strane) nepárne čísla. (Nebolo to hneď všade použité: ešte aj v písomnostiach z r. 1942, 1944 nachádzam nepozmenené pôvodné čísla.). - v dôsledku postavenia budovy lekárne v r. 1962 sa o dvojku zmenšili všetky nasledujúce (až po severný koniec námestia na jeho západnej strane) nepárne čísla. Dom č. 1 Illésházyho historický dom (roh námestia a Sládkovičovej ul.) - zo strany námestia: * vľavo = pri rohu budovy: ponožky, pančuchy (soc.), predtým: textil Eugen Brtko, predtým: módny obchod Žigmund Haas, predtým: železiarstvo Otto Köves; * uprostred budovy: Poštová a novinová služba (PNS) (soc.), predtým: mliekareň Horyl (Horylová), predtým: holič Čeněk Daněk; * v pravej časti budovy: kvety (soc.), predtým: mechanická dielňa, bicykle Jára Smutný. + V dome č. 1 boli v r. 1942 živnosti: Adamovič Idris cukrár zmrzlinár; Kiacová Terezia dáms. kaderníctvo; Róder Robert čiapkarská; Rybníček Ján hodinárska zlatnícka (1933); Smutný Jaroslav mechanická. V r. 1944 majiteľ domu č.1 bol Katser Armin a spol. Dom č. 3 * vľavo od vrát: polotovary-potraviny (soc.), predtým: spolok sv. Vojtecha, predtým: Coufal = nábytok, neskôr aj pohrebná služba; * vpravo od vrát: Sazka Športka (zberňa) (soc.), predtým: fotoateliér Schwartz (?) . + V dome č. 3 bola v r. 1942 živnosť: Šteis Ján obuvnícka (od 1917 živnosť). V r. 1944 majiteľ domu č.3 bol Schwartz Zlatuša, rod. Hoos, a spol. Dom č. 5 pohrebný ústav (soc.), predtým: klampiarstvo. + V dome č. 5 bola v r. 1942 živnosť: Coufal Frant. stol.[árska] a čal.[únická] provodzovna. V r. 1944 majiteľ domu č.5 bol Coufal Ľudmila vd., rod. Menšik Dom č. 7 Piaristi kostol a kláštor rehole Piaristov po 1989 navrátený Piaristom; * v kláštornej časti: Oblastná galéria M. A. Bazovského (soc.), predtým Základná deväťročná škola (soc.), predtým: Stredná priemyselná škola (=SPŠ) stavebná + SPŠ poľnohospodárska (soc.), predtým: Meštianska škola (od 1919) a Obchodná akadémia (1919-1936), predtým: Vyššie kráľovské piaristické gymnázium (do 1918). V r. 1944 majiteľ domu č.7 bol Piarist. kláštor. Dom č. 9 Lekáreň dom postavený v r. 1962 na mieste dvoch domov (pôvodných čísel 9 a 11) vyhorených koncom r. 1951 (dôsledok = posun čísel domov o -2) od cca 2005?? = informačné stredisko mesta, predtým: lekáreň (v prevádzke od r. 1963 do zhruba 2002??) + na 1. poschodí prevádzkové priestory + na 2. poschodí byty (soc.), predtým: dva domy v ktorých bol Katolícky konvikt = vyhorené koncom r. 1951, predtým: okolo 1918 Považská chemická továreň. V r. 1944 majitelia (niekdajších, 1951 vyhorených a 1952 zbúraných) domov vtedajších čísel č.9 aj č.11 bol študijná základina. Dom č. 11 drogéria (soc.) - vedúci pán Sušarský, predtým: drogéria Toffler a Halaša. + V dome (vtedy č. 13) bola v r. 1942 živnosť: Polakovič Ján krajčírska. V r. 1944 majiteľ domu (vtedajšieho čísla 13) bol Mihaliček Julia vd., rod. Binka (Štefánikova 40, a spol.). Dom č. 13 Dom pozostáva z dvoch stavebne nie rovnakých častí (budov), čo vidno nielen na priečelí, ale aj na streche. Navyše každá z dvoch častí mala dve obchodné prevádzky. Preto nižšie dom č. 13 popisujeme ako štyri prevádzky. Okrem toho, vo dvore domu č. 13 bolo krajčírske družstvo (Alois Macek, pôv. z Broumova). + V dome (vtedy č. 15) boli v r. 1942 živnosti: Miklaš(?) Frant. krajčírska; Mináriková Magda krajčírska. V r. 1944 majiteľ domu (vtedajšieho čísla 15) bol Szüss Ľudovít a spol. Dom č. 13 - ľavý dom (má tri okná), jeho ľavá polovica (južnejšia): Opus - gramoplatne (soc. - vedúca Hilda L.) predtým: Maison Kalmár. Dom č. 13 - ľavý dom (má tri okná), jeho pravá polovica (severnejšia): Káva čaj (soc.), predtým: Papiernictvo (tzv. "malé" - lebo "veľké" bolo býv. Ševčíkove poniže mestskej veže) (soc.), predtým: Papiernictvo Uherková (1.SR), predtým: Papiernictvo Max Fried (1.ČSR). Dom č. 13 - pravý dom (má štyri okná), jeho ľavá polovica (južnejšia): Poštová novinová služba (PNS) = predaj novín a cigariet ... (soc.), predtým: Kvetinárstvo Mihaličková (vdova (predtým manželove kvetinárstvo), neskôr Pytlíková (Frant. Pytlík kvetinárstvo) - skleníky v Záblatí). (Po r. 1989 bývalý rodinný podnik zjavne reštituovali dedičia.) Dom č. 13 - pravý dom (má štyri okná), jeho pravá polovica (severnejšia): Inovec textil (soc.), obchod zaberal aj časť (asi 1/3) prízemia susedného domu č. 15; vedúci pán Plško, predtým: Texos (Pivovarči a Polák) (1.SR), predtým: Ľudovít Süsz - textil Dom č. 15 - ľavá časť domu: Inovec textil (soc.) - časť obchodu ktorý bol v susednom dome č. 13, predtým: elektro obchod (Ďurža?), (1.SR), predtým: Helios (=elektro obchod) David Kohn (1.ČSR). Dom č. 15 - pravá časť domu: Lahôdky (soc.), predtým: (?) Budúcnosť - obchod potravinami celoštáteho družstva "Budúcnosť" so sídlom v Žiline; predtým: Lahôdky Hinner, predtým (pred 1918): (lahôdky?) Augustín Šebák. V r. 1944 majiteľ domu (vtedy č.17) bol Šebák Mária vd. Dom č. 17 vľavo od brány: Obuv (soc.), predtým: Baťa (obchod obuvou), predtým: Obuv Hortlík (vľavo) a kaderník Schmitz (vpravo) = vedľa seba. V r. 1944 majiteľ domu č.19 bol Baťa, slov. úč. spol., Šimonovany (po 1945 Partizánske). Dom č. 17 (hore klenutá) brána, za ňou vnútri vo dvore: Poštový a telegrafný úrad (až do 1929-1931 kedy bola postavená nová budova pošty). Dom č. 17vpravo od brány: pančuchy, ponožky, detská obuv (soc.), predtým: Francova cukráreň, predtým: Ladáni mäsiarstvo. + V dome (vtedy č. 19) boli v r. 1942 živnosti: Baťa &spol. obuv (vedúci Ján Burian); Franc Jozef cukrárska. Dom č. 19 vľavo od prechodu na Palackého ul.: Nábytok (soc. - vedúci p. Pleva), predtým: Papiernictvo Vojtech Čelko (1.SR), predtým: Papiernictvo Leopold Gansel (1.ČSR). + V dome (vtedy č. 21) boli v r. 1942 živnosti: Čelko Vojtech kníhviazačs.; Odevspol konfekcia (1941). V r. 1944 majiteľ domu (vtedy č.21) bol mesto Trenčín Dom č. 19 prechod na Palackého ul., za ním široké schody, pod nimi verejné záchody, hore navrchu širokého chodiska bol Dom osvety (soc.), predtým: Odevspol (šitie odevov, Zámečník, cca 1.SR), predtým: Kino Bio Zora (zriadené v r. 1921) = kino legionárov Jeluš+Tomaška = do 1937 kedy postavili Mestskú sporitelňu s kinom Metro v suteréne, predtým: hotel Zlatý baran (Arány Barány), predtým (pred prestavbou ktorá vytvorila prejazd na (terajšiu) Palackého ulicu a ktorá prestavba nasledovala po vyhorení): hotel Baran (Barány Szálló) (celý dom č. 19 oddávna patril mestu Trenčín, priestory dávalo do prenájmu). Dom č. 19 vpravo v prechode na Palackého ul., od námestia v drevenej vostavbe postavenej cca 1922 (odstránená cca 1988) PNS - trafika (noviny a cigarety) invalid Jakubóczy (soc.), predtým: Trafika Jeluš (legionár), zo zadnej strany krajčír. Dom č. 21 Pošta - Poštový a telegrafný úrad - budova postavená v r. 1929-1931 na mieste zbúraných predošlých dvoch poschodových domov (dôsledok = (neskorší!) posun čísel domov o -2). Od roku 1933 do leta 1940 tu na druhom poschodí v ôsmich miestnostiach bolo múzeum, vchodom do múzea bol zozadu z Palackého ulice; niektoré ťažké predmety múzea boli uložené v pivničných priestoroch. V r. 1944 majiteľ domu (vtedy ešte "zaknihovaného" ako dva domy (parcely) starých čísel 23 aj 25) bol Slov. štát-min. dopravy, ver. prác-rezort poštový. Dom č. 23 Ryba - lahôdky (soc.), predtým: Drogeria Breuer (1.SR), predtým: Drogeria Kubiček. V r. 1944 majiteľ domu (vtedy č.27) bol Kubiček Ondrej. Dom č. 25 Mäso (soc.), predtým: Hostinec Schaner Adolf, predtým: Mäsiarstvo Schaner Adolf, predtým: Miešaný tovar Částka Rudolf; vzadu pod bránou cukríky Antonovič. + V dome (vtedy č. 29) bola v r. 1942 živnosť: Kačicová Margita krajčírska (od(41)). V r. 1944 majiteľ domu (vtedy č. 29) bol Chura Gabriela rod. Strechay (Bratislava bol Klara Strechay Palackého 21). Dom č. 27 Odevy (soc.), predtým: Lahôdky polotovary (soc.), predtým: Škerle Alojz kožušník. + V dome (vtedy č. 31) boli v r. 1942 živnosti: Krátky Ján krajčírska; Dubný Frant. krajčírska; Škerle Aloiz kožušník (1913 živnosť). V r. 1944 majiteľ domu (vtedy č. 31) bol Škerle Alojz a Mária rod. Jakubík. Dom č. 29 Potraviny (soc.) - vedúci pán Jaroš (býval na Sihoti na Hurbanovej ul.,vedúci obchodu bol v inom čase vraj aj v potravinách býv. Bonko-predtým Strassmann na dolnom konci Hviezdoslavovej ul.) Predtým boli v prízemí domu dve obchodné prevádzky: * vľavo bola textilná galantéria Košíková a Androvičová, predtým textilná galantéria Mohrová, * vpravo bola obuv Polický a Rieker, predtým obuv Popper. V r. 1944 majiteľ domu č.33 bol Weiner Jeaneta rod. Kohn. Dom č. 31 Cukráreň (soc.) so známymi sedacími oddeleniami (podobnými ako sú vo vlaku kupé) vyčalúnenými červeným sametom, predtým: cukráreň Rapaič Robert (bol tam tiež vedúcim obchodu po jeho znárodnení), predtým: cukráreň Bárdoš Jozef. + V dome (vtedy č. 35) bola v r. 1942 živnosť: Rapaič Robert cukrárska. V r. 1944 majiteľ domu (vtedy č. 35) bol Bárdoš Jozef a manž. Dom č. 33 (dom na ktorom je pam. tabuľa maliarovi Holoubkovi) Dom má uprostred vráta na prejazd do vnútorného dvora, ktoré v prízemnej časti domu oddeľujú obchodné priestory. * v ľavej polovici domu bol obchod Klenoty (soc.), predtým hodinár a zlatník Zoltán (Jozef) a Földváry (Zoltán) (boli švagrovia, jeden mal krstné meno Zoltán, v prípade druhého Zoltán bolo jeho priezvisko). * v pravej polovici domu boli dve obchodné prevádzky:    - bližšie ku stredu domu bol Kovotex, predtým Tabak - hlavná trafika (tabaková réžia) Tiso Ján,    - ďalej od stredu domu (na jeho severnejšom kraji) bola bižutéria, predtým kožušníctvo Ján Kardoš, predtým odevy Heller. + V dome (vtedy č. 37) bola v r. 1942 živnosť: Kardoš Ján kožušnícka (37); Földváry Zoltán zlatníc. optic., hodinárs. V r. 1944 majiteľ domu (vtedy č. 37) bol Földváry Zoltán a spol. Dom č. 35 Dom má uprostred vráta na prejazd do vnútorného dvora, ktoré v prízemnej časti domu oddeľujú obchodné priestory. Nad vrátami je balkón s kovaným zábradlím s letopočtom 1837 a monogramom BN (Barbora Novak). * v ľavej polovici domu bol "Čedok" - obchodná kancelária (soc.), predtým:    Lahôdky Vendelín Vrba (iba v druhej štvrtine domu zľava), * v pravej polovici domu bola predajňa Hudobné nástroje (soc; je tam doteraz), predtým:    predajňa nábytku (iba v štvrtej štvrtine domu zľava), predtým: holičstvo Sarka (iba v tretej štvrtine domu zľava). + V dome (vtedy č. 39) boli v r. 1942 živnosti: Jarov Štefan krajčírska (40); Pleško Martin, obuvnícka. V r. 1944 majiteľ domu (vtedy č. 39) bol Matis Ignác a spol. (=známy lekár, jeho syn tiež ale v BA.) Dom č. 37 Banka Štátna banka Československá - budova postavená (dostavaná) v r. 1952 na mieste malého župného domu zbúraného v r. 1936 (s úmyslom postaviť tam novú budovu okresného úradu, čo sa ale neuskutočnilo) a rožného (na spojnici hlav. námestia a Palackého ulice) Ladániho domu zbúraného taktiež (bol poschodový, postavený až po zbúraní hornej (vodnej) brány (1873), bola v ňom tlačiareň a ďalšie prevádzky, hore zaiste aj byty). Počas 1.SR tu teda bol voľný priestor so spádom od námestia dolu ku Palackého ul., a dnešní poslední pamätníci - vtedy chalani idúci zo školy sa tu v zime šmýkavali. V r. 1944 tu bolo voľné miesto po zbúraných domoch, ešte stále "zaknihovaných" čísel (parciel) 41, 43, 45, 47 ktorých majiteľ bol mesto Trenčín. Tu sme v našom výpočte domov západnej strany námestia došli na severnýkoniec hlavného námestia, tu prechádzame krížom cez vozovku a opačnú stranu trenčianskeho hlavného námestia. Pokračujeme po východnej strane námestia od Tatry ku mestskej bráne.
Hotel Tatra na rohu na balkóne nesie letopočet (postavenia) 1901. Vtedy sa menoval Ersébeth, slovensky Alžbeta, čo mu vydržalo asi dva roky po zániku Rakúsko-Uhorska, potom ho premenovali na Tatra podľa banky v susediacej pristavanej budove. Číslovaním nepatria do domov hlavného námestia. Ďalej pokračujú číslované domy hlavného námestia: Dom č. 46 Župný dom Župný dom postavili za panovania Márie Terézie, podľa chronostichonu v r. 1761 (s neskoršou prístavbou). Boli v ňom župné úrady až do konca jestvovania Trenčianskej župy (do konca roku 1922). Neskôr budovu užíval Okresný úrad a na prvom poschodí dvorného bloku bol uložený archív Trenčianskej župy. V súvislosti s prechodom frontu, prvé tri mesiace roku 1945 bola budova obsadená nemeckou branná mocou. Po jej odchode sa v opustených miestnostiach krátko zdržiavali evakuanti. Následne bola v budove civilná nemocnica Červeného kríža v prevádzke do polovice júla 1945 ale i naďalej tu ČK mal sklad a tiež tu boli umiestnené civilné osoby a nemeckí zajatci. V prvej polovici augusta 1945 uvoľnené priestory postupne späť preberalo múzeum, čistilo a obnovilo expozície znovuotvorené verejnosti 20.8.1945. Následne počas celého obdobia socializmu tu bolo múzeum. Po zmene režimu 1989 sa výstavná časť zmenšila, vlastníctvo budovy bolo prehodnocované, múzeum v pôsobnosti krajského úradu a časti jeho zbierok sú ukladané mimo Trenčína. V r. 1944 majiteľ domu č.46 bol mesto Trenčín (Ďalej, teda medzi domami čísel 46 a 44 je ulica stúpajúca hore na Marienburg ku farskému kostolu, prastarému hostincu Závoj a ešte staršiemu Trenčianskemu hradu.) Dom č. 44 Bola tu (ktovie od kedy) nenápadná prízemná budova garáží hasičov (hasičská zbrojnica bola vtedy na Hasičskej ulici). V r. 1944 majiteľ domu č.44 bol mesto Trenčín. V roku 1947 kedy si tu postavili nový poschodový dom Ján Kardoš (kožušník) a Imrich Štrba (elektrikár), na poschodí s bytmi, na prízemí boli obchody: vľavo elektro (soc. - vedúci pán Pikna) a vpravo sklo (soc.). Dom č. 42 dom má balkón s liatinovým zábradlím a liatinovou podlahou na dvoch liatinových konzolách; nad balkónom a nad oknom je včelí úľ ako symbol sporivosti (banka) a letopočet 1872 Bar, predtým: Kvetinárstvo (soc.), predtým: Slovakotour (1.SR), predtým: banka, predtým: Haas Zigmund. V r. 1944 majiteľ domu č.42 bol Ringwald Leopold Dr. ((správne má byť: JUDr.)). Dom č. 40 Krajčírstvo (zákazková móda), predtým: odevy Grün. V r. 1944 majiteľ domu č.40 bol Grün Šarlota, rod. Reif, a spol. Dom č. 38 * vľavo od vchodu do dvora: pletené odevy (soc.), predtým: kvetinárstvo Lifka, predtým: Gansel Leopold, tlačiareň * vpravo od vchodu: šijacie stroje, bicykle, zbrane (soc.), predtým: Obuv Burdej, predtým: "Technika" - elektro Kohn (David) + V dome č. 38 bola v r. 1942 živnosť: Vavro Rudolf obuvnícka. V r. 1944 majiteľ domu č.38 bol Tiso Renata rod. Taus. Dom č. 36 zmrzlina (soc.), predtým: krajčírstvo Sapák, predtým: poisťovňa. + V dome č. 36 bola v r. 1942 živnosť: Sapák Ján krajčírska. V r. 1944 majiteľ domu č.36 bol fa Pharmacia Ph.Mr. Halaša Ján 1/4. Dom č. 34 bufet (soc.), predtým: kvetinárstvo?, predtým: Androvič holičstvo. + V dome č. 34 boli v r. 1942 živnosti: Androvič Štefan holič kaderník; Androvičová Magda dámsky krajčír. V r. 1944 majiteľ domu č.34 bol Barač Alfred Dr. ((správne má byť: JUDr.)). Dom č. 32 Zlatokov, oprava šperkov (soc.), predtým: krajčírstvo Ján Hudec, (krajčíri Hudec a Margorín = HudMar) predtým: textil Neumann. + V dome č. 32 bola v r. 1942 živnosť: Hudec Jozef krajčírska. V r. 1944 majiteľ domu č.32 bol Ringwald Leopold Dr. ((správne má byť: JUDr.)). Dom č. 30 Pofis - filatelia (soc.), predtým: pekárstvo Messerchmidt. + V dome č. 30 bola v r. 1942 živnosť: Messerschmidt, Ondrej , pekárstvo (13221/27). V r. 1944 majiteľ domu č.30 bol Haško Štefan. Dom č. 28 * vľavo od vrát: kníhkupectvo (soc.) - vedúci Vl. Chovan, Kožehuba, O. Preislerová, predtým: bicykle a auto súčiatky Weiner. * vpravo od vrát: detský textil (soc.), predtým: textil "Dom Slovenky" J. Oppelt. + V dome č. 28 bola v r. 1942 živnosť: Kopecký Jozef obuvnícka. V r. 1944 majiteľ domu č.28 bol Částka Ján a spol. Dom č. 26 športové potreby (soc.), predtým: čalúnictvo J. Kudláč, predtým: reštaurácia Ondrejička, predtým: hostinec a kaviareň Lencz. + V dome č. 26 boli v r. 1942 živnosti: Kudláč Frant. remenárs., čalúnic.; Svoboda Jozef knihárska. V r. 1944 majiteľ domu č.26 bol Kudláč Frant. a manž. Frant. Dom č. 24 (tento dom voči susednému č. 26 vybočuje von do ulice, čiže vytvára roh) odevy (soc.; po 1969 "Slovakotex"), predtým: odevy Ján Žalúdek a spol., predtým: odevy Rudolf Schlesinger. + V dome č. 24 bola v r. 1942 živnosť: Žaludek Ján &spol. krajčír. V r. 1944 majiteľ domu č.24 bol Schlesinger Adolf a spol. Dom č. 22 * v uličke za prejazdom: klobúky Hauser; * od námestia boli obchody: "Dielo" umelecké predmety (soc.), predtým: oprava el. spotrebičov (soc.), predtým: (v ľavej časti lahôdky Hornová a v pravej časti postupne za sebou: Drogeria "U kotvy" = Ripka + Št. Cibík (tzv. u RiCi), predtým "Universum" = elektro Hušek L.), predtým v celom: reštaurácia Lencz Ernö + Károlyi. V r. 1944 majiteľ domu č.22 bol Reichel Emilia vd., rod. Buch (možno má byť správne "Reihel") (fa Oppelt (Vilma rod. Strosser), Železničná 7). Dom č. 20 kožušníctvo (soc.), predtým: sklo porcelán (soc.), predtým: "Dom kuchynských potrieb" = Schmitz Karol (+Frant. Schmitz), predtým: holičstvo František Schmitz; (vo dvore brusič (a pilnikár) Floriano). V r. 1944 majiteľ domu č.20 bol Schmitz Frant. a manž. Valeria. Dom č. 18 rádiá a televízory (soc.), predtým: šijacie stroje Singer. + V dome č. 18 boli v r. 1942 živnosti: Hanesch Ondrej mal. natieračs.; Schmitz Frant. holič kadern. V r. 1944 majiteľ domu č.18 bol Katser Dezider Dr. a spol. Dom č. 16 Dom československo-sovietskeho priateľstva (soc.), predtým: zdravotnícke potreby (vedúca pani Chrenová) (soc.), predtým: "Chic Parisien" klobúky - modistka Júlia Goppoldová (potom vyd. Janíčková). + V dome č. 16 boli v r. 1942 živnosti: Goppoldová Júlia modistka; Schubert Ján krajčír. V r. 1944 majiteľ domu č.16 bol (?)Zvozinyi Mária rod. (?)Giczey (1/2 -) Dom č. 14 * vľavo od vrát: Ovocie zelenina (soc.), predtým: textilná galantéria a pletený tovar - Vylám, predtým: sklo, porcelán, rámy Arnold Kalmár, predtým: elektro - Hugo Klimek; * za vrátami vo dvore: hudobná škola, predtým: rámy Važan; * vpravo od vrát: holičstvo (soc.), predtým: holičstvo Robert Stanga (Nemec), predtým: holičstvo Vágo ("krstné" meno sa mi už dlho nedarí zistiť). + V dome č. 14 boli v r. 1942 živnosti: Schweidlerová, Anna , modistka; Souček Jozef krajčírska; Važan Jozef rámikárska. V r. 1944 majiteľ domu č.14 bol Strossman Filip a spol. (zrejme má byť správne "Strassmann"). Dom č. 12 modelárske potreby (soc.), predtým: detské kočíky (soc.), predtým: Slovenka Brtko (asi Eugen), lahôdky K. Szüszová, predtým: lahôdky Alex. Szüsz, predtým: lahôdky Weiner. V r. 1944 majiteľ domu č.12 bol Weiner Berta. Dom č. 10 (dom kožušníka Jána Vetráka.) Sovietska kniha (soc.), predtým: partiové odevy (soc.), predtým: odevy Nehera, predtým: obuv Busi, predtým: vpravo (za bránou?) Zamaróczy? (1926). + V dome č. 10 bola v r. 1942 živnosť: Artzt Ján páns. dáms. krajčír. V r. 1944 majiteľ domu č.10 bol Barač Alfred Dr. advokát. Dom č. 8 (tento dom voči susednému č. 10 vybočuje von do ulice, čiže vytvára roh) Dom má nas poschodí balkón, z ktorého sa kedysi aj príležitostne rečnievalo k zhromaždeniu na námestí. (Za socializmu zboku boli vývesné skrinky: programy kín a turistické akcie. Kedysi tu zboku hore bola namaľovaná reklama "Cobor bazár".) Tesla - elektronika (ved. p. Mikušová) (soc.), predtým: syry, mlieko (p. Bebejová) (soc.), predtým: vľavo oprava kožušín (soc.) + vpravo cukráreň (soc.), predtým: vľavo elektro závod Imrich Štrba + vpravo cukráreň Michal Adamišin, predtým: vľavo Cobor bazár + vpravo hasičské potreby (+ technické veci) Frant. Bogyánsky, predtým: Domáci priemysel (textil) - Lacetta + vo dvore krajčír Bača a redakcia novín "A-Zet". + V dome č. 8 boli v r. 1942 živnosti: Janovič, Ján , obuvnícka; Jaška Jozef krajčírska; Adamišín Michal cukr.[árska]. V r. 1944 majiteľ domu č.8 bol Boďanský Frant. s manž. Dom č. 6 * vľavo od vrát: reštaurácia "U Matúša Trenčianskeho" (soc.), predtým: reštaurácia - pohostinský závod (veľký bufet s jedacími pultami na stojaka, platilo sa až pri východe) (soc.), predtým: Bodega - Štefánka (=majiteľ); * na poschodí (nad vrátami) Foto Holoubková; * vpravo od vrát: espresso "Omar" a bufet (vedľa seba) (soc.), predtým: káva, čaj (soc.), predtým: koloniál Karol Celler (od r. 1929), predtým: koloniál (Anton) Mihaliček (do r. 1929), predtým: Brix (R-U, utoda, zrejme tiež koloniál). + V dome č. 6 bola v r. 1942 živnosť: Holoubková, Mária , (živ. list 2320/31 Oú TN). V r. 1944 majiteľ domu č.6 bol Brix Irena vd. (Kukučínova ul.). Dom č. 4 Mestská sporiteľňa = budova Mestskej sporiteľne postavená v r. 1937 (na prízemí v smere zľava do prava): * celkom vľavo (=vľavo od vchodu do kina): foto kino (vedúca pani Anna Valová rod. Krátka) (soc.), predtým: krátku dobu tam boli kominári (spomínavala pani Valová) = po fronte 1945, predtým: klobúky Košutová, predtým: krajčírstvo Kubička; * vchod do kina Metro (za socializmu "Moskva"); * medzi vchodom do kina a vchodom do sporiteľne: predaj lístkov do kina, predtým: zlatník Pechanec; * vchod do sporiteľne = najprv "Mestská sporiteľňa", po fronte "Slovenská štátna sporiteľňa"; za vchodom sa išlo vľavo k výťahu a schodom na poschodia kde boli byty, rovno sa išlo ho haly sporiteľne; * vpravo od vchodu do sporiteľne: za socializmu nevyužité, predtým: obuv Ján Steis. + V dome č. 4 boli v r. 1942 živnosti: Brandt Anna dáms. kraj[čírka]; Pechanec Jozef hodin. zlatnícka. V r. 1944 majiteľ domu č.4 bol Mestská sporitelňa Trenčín. Dom č. 4 = budova starého jezuitského konviktu (tiež: Poppelov dom, tiež: kasárne Toscano, ), ktorá tu stála do r. 1937 než na jej mieste postavili novú budovu Mestskej sporiteľne. Okolo r. 1935 tu boli: vpravo (najvýraznejší podnik) Mestská kaviareň (predtým iné názvy: Mestská kaviarňa, predtým Café de ville, Városi kávéház) - kaviarnici Pollák, predtým Stern - na rohu "bar" City Parisien, vľavo reštaurácia; múzeum tu bolo na druhom poschodí v piatich miestnostiach do roku 1932, a v r. 1933 sa presťahovalo do novopostavenej (25.10.1931 dokončená) budovy pošty, fotografka Illy Jászaiová, na poschodí Slovenský kruh Dom č. 2 (Mestský dom) Mestský národný výbor, predtým (pred 1961): Miestny národný výbor, predtým (pred 1945): mestský úrad (od 1934), predtým tam boli tiež úrady a inštitúcie mesta (aj "šupáreň") ale v starodávnej budove nazývanej "ratúzu" (Rathaus) ktorú v r. 1934 zbúrali a namiesto nej (s posunom na východ a vytvorením prechodu okolo mestskej veže) postavili nový Mestský dom. V r. 1944 majiteľ domu č.2 bol mesto Trenčín. Farská ulica: Na ľavej (severnejšej) strane Farskej ulice neboli obchody; kedysi (od približne 1910) tu bol vchod do kina (bioskopu) Apollo (v budove starého konviktu), dokiaľ tu to kino jestvovalo - t. j. dokiaľ (1921) nevzniklo kino (bio) Zora (námestie oproti sv. Trojici západne). Zbúraním rožnej budovy starého konviktu a postavením na jej mieste novej budovy Mestskej sporiteľne v r. 1937 tu v podzemných priestoroch budovy od jej začiatku bolo nové kino Metro uvedené do prevádzky 10. 11. 1937 tak, že vchod malo z hlavného námestia, ale východ malo na severnejšej strane Farskej ulice. Na pravej (južnejšej) strane Farskej (v období socializmu Hradnej) ulice boli obchody: Dom č. 12 Farská ul. (Dom Cirkvi.) Duchovná správa kostola De Notre Dame (tzv. sestričky). Dom vždy používala Cirkev na rôzne účely, obvykle tu aj býval kňaz. Dom č. 10 Farská ul. vo dvore: keramika a potraviny (koncom obdobia socializmu, aj krátko po r. 1989). Dom č. 8 Farská ul. Orient - predajňa drobností, bižutérie, ... (soc.), predtým: krajčírstvo sestry Kačicové (?) . Dom č. 6 Farská ul. oprava dáždnikov, fotoslužba (soc.), predtým: predajňa strihov a vlny (soc.), predtým: krajčírstvo Júlia Makková (?) , predtým: pletený textil Čaprndová (?) . (Na poschodí kedysi býval mestský policajný kapitán JUDr. Pál Gönci (synovia Peter a Juraj).) Dom č. 4 Farská ul. Kara - kožušiny, predtým: zubný technik Alex. Weisz, predtým: Slovenská poisťovňa (nápis bol na priečelí). Dom č. 2 Farská ul. (Brančíkov dom) vľavo odevy, vpravo oprava hodín (p. Ján Havier,...), predtým: vľavo pohrebná služba, predtým: od 20.02.1924 holičská sieň Štefan Androvics (vtedy to bol dom č. 58 na Farskej ul.), (tiež nápis Coiffeur),až do zbúrania starého "ratúzu" a postavenia nového Mestského domu v r. 1934 (=dom západne vedľa) kedy došlo k stavebným úpravám tohoto Brančíkovho domu - odobrali mu rohovú vežičku aby tam rozšírili budovu nového mestského domu; predtým (pred 1924): Roľnícka vzájomná pokladnica, a na poschodí bola realitná, informačná a parcelačná kancelária Kányai. Sládkovičova (predtým Vežová) ulica (jej severnejšia časť, priamo spojená s námestím, čiže po mestskú vežu) - obchody v poradí od mestskej veže smerom ku námestiu (je to všetko len jeden dom): očná optika (soc.), predtým: hodinár, zlatník, optik Ferdinand Rybníček a ďalej smerom ku námestiu: očná optika - kontaktné šošovky (soc.), predtým: klobúky (soc.), predtým: klobúky Robert Roder a ďalej smerom ku námestiu: kníhkupectvo "Naše vojsko" (soc.), predtým: Pietas pohrebný ústav Coufal a ďalej smerom ku námestiu: Slovakia - textil a drobné upomienkové predmety (soc.), predtým: vľavo cukrár Idris + vpravo kaderníctvo Terézia Kiacová (od asi 1935) a ďalej smerom ku námestiu: výklad obchodu (ponožky...) ktorý bol na rohu, ale vchod mal za rohom = z námestia
Fotografie niektorých domov s niekdajšími obchodmi na hlavnom námestí v Trenčíne Čísla domov sú vpísané v bielych krúžkoch. Vodorovnou čiarou sú oddelené skupiny súvisiacich záberov. Súvisiace texty sú nad príslušnými obrázkami.
Ukážky priečelí domov na námestí v časoch, keď na väčšine z nich ešte neboli zvonku prirobené plytké drevené výklady, a tabúľ s názvami obchodov bolo tiež ešte len málo; bola to druhá polovica 19. storočia (1844-1900).

Južná strana námestia: (Pred rohom starého mestského domu vidíme tri koly medzi ktoré ústil kanalizačný jarok tiahnúci sa pozdĺž námestia; pred ním je stĺp s lampou zrejme plynovou karbidkou.)
Vľavo starý mestský dom ("ratúz") č.2, vpravo Illésházyovský dom č.1, záber zrejme niekedy pred rokom 1900, na rohu vpravo je nad dverami nečitateľná tabuľa, zaiste obchod - železiarstvo Otto Köves, ktorý tu vidíme aj neskôr:
Vľavo starý mestský dom ("ratúz") č.2, vpravo Illésházyovský dom č.1, záber zrejme niekedy okolo r. 1900, vľavo je už nový obchod textilom Blaschke, vpravo v dome č.1 je železiarstvo Otto Köves (vasképesz), tu už na obidvoch domoch vidíme zvonku prirobené plytké drevené výklady:
Celkom ľavý dom č.2 (na Farskej ul.) je Brančíkov, s rohovou vežičkou ktorá tu bola do r. 1934, s obchodom "Coiffeur" - holičstvo a kaderníctvo Štefan Androvič, zľava druhý dom č.2 je starý mestský dom ("ratúz") č.2, na rohu obchod textilom "Módny dom Albert Klein", vpravo Illésházyovský dom č.1 s obchodom Žigmunda Haasa (ponožky, ...), už hojne obložený prirobenými plytkými drevenými výkladmi, (železiarstvo Otto Köves už bolo v tej dobe na Štúrovom nám.), záber okolo r. 1929 (vidíme, že aj na obidvoch stranách Sládkovičovej ul. sú už obchody):

Východná strana námestia, južná časť:
Východná strana námestia, južná časť, rok1844, domy č. 14, 12, 10, 8: ešte žiadne obchody (Tá socha sv. Floriána v popredí s touto témou obchodov nesúvisí.):
Východná strana námestia, južná časť, asi ešte pred rokom 1900, domy č. 14, 12, 10, 8: prvé obchody a prvý predsadený drevený výklad: (Tá socha sv. Floriána v popredí s touto témou obchodov nesúvisí.)
Východná strana námestia, južná časť, tridsiate roky, domy č.8, 10, 12, 14, 16, obchody zľava: č.10= Busi (obuv); č.8= Najľavnejší nákup (Cobor bazár):
Východná strana námestia, južná časť, okolo r. 1930, domy a obchody zľava: č.10= Busi (obuv); č.8= Cobor bazár Najľavnejší nákupný prameň; č.2=Albert Klein odevy (v starom mestskom dome):
Východná strana námestia, južná časť, okolo r. 1930, domy a obchody zľava: č.28= (Dom) Slovenky Oppelt; č.24= Adolf Schlesinger (odevy); č.8= Cobor bazár Najľavnejší nákupný prameň; (č.2=starý mestský dom):
Východná strana námestia, južná časť, zhruba 1940 - 1945, obchody zľava: č.8= Nehera + Imrich Štrba + Bača; č.6= Bodega + Foto (Holoubková) + Karol Celler; č.4= Metro (kino):
Východná strana námestia, južná časť, asi 1971, obchody zľava: č.10= Lacné odevy; č.8= Kožušiny + Syry; č.6= Reštaurácia:
Východná strana námestia, južná časť, asi okolo 1985, obchody zľava: č.14= Ovocie Zelenina + Holičstvo; č.12= Kočíky; č.10= Partiové odevy:

Roh Farskej ulice: Dom č. 4 na rohu námestia a Farskej ulice bol starý (jezuitský) konvikt, tiež convictum nobilium, nazývaný aj Poppelov dom, alebo tiež kasárne Toscano: Zaujímavý je vývoj názvu (po r. 1918): najprv "Kaviareň", potom "Kaviarňa".
Dom č.4 (starý konvikt) na starej pohľadnici pred r. 1927; na jeho priečelí obchody zľava: Reštaurácia + (vchod do domu) + Mestská kaviarňa + Bar (tabuľa na rohu), za rohom na Farskej ulici známy cifrovaný portál (odverie) (zachoval sa s podrobnosťami na Brančíkovej kresbe) ktorým sa vchádzalo do dvora (a v minulosti aj do kina (bioskopu) Apollo od r. 1913 do zriadenia kina Bio Zora 1921) (Tá socha sv. Jána Nepomuckého vľavo s touto témou obchodov nesúvisí.):
Domy č.6 a č.4 (starý konvikt), pred r. 1927, obchody zľava: č.6=Mihaliček a spol.; č.4= Reštaurácia + (vchod do domu) + Mestská kaviareň + Bar (tabuľa na rohu):
Domy č.6 a č.4 (starý konvikt), medzi r. 1927 - 1933, obchody zľava: č.6=Karol Celler; č.4= Múzeum + (vchod do domu) + Mestská kaviarňa:
Domy č.6 a č.4 (starý konvikt), približne v r. 1935-1936; obchody zľava: č.6=Karol Celler (vpravo); č.4= Foto Illy + (vchod do domu) + Mestská kaviarňa + Bar (tabuľa na rohu):
Domy č.6 a č.4 (starý konvikt), medzi r. 1934 - 1937, obchody zľava: č.6=Karol Celler; č.4= Foto Illy + (vchod do domu) + Mestská kaviarňa: V pravom Cellerovom výklade hore je reklama "Vitello" (= margarín). Tabuľku "Bar" vpravo na rohu tu už nevidíme.
Záber z roku 1934 z výstavby nového mestského domu (č.2), vľavo od neho Brančíkov dom (tiež č.2, ale na Farskej ul.), tu už zmenšený o niekdajšiu rohovú vežičku, vľavo od neho dom č.6 (starý konvikt) na rohu, v ňom Mestská kaviarňa:
Roh Farskej ulice, budova (č.4) Mestskej sporiteľne (postavená 1937):
a podrobnosť prízemia budovy (č.4) Mestskej sporiteľne - obchody zľava: Lady - kino Metro (vchod) - Jeanette - Sporiteľňa (vchod) - Obuv Steis:

Západná strana námestia:
Juhozápadná strana námestia, krátko pred rokom 1900, zľava: v pozadí dom č.1 (Illésházyovský) = obchod Katser, č.7 je kostol a kláštor Piaristov, dva domy označené č.(9), prinajmenej pravý má na prízemí nejasný obchod, obidva domy vyhoreli koncom r. 1951 a na ich mieste v r. 1962 bola dostavaná budova lekárne =dom č.9, dom č.11 s nečitateľnou obchodnou tabuľou, s pozoruhodným pôvodným priečelím ešte bez drevených obchodných výkladcov (teda ešte "nezmodernizovaný" na obchod! - neskôr tam bola drogéria Toffler a Halaša) dom č.13 ľavý = vľavo obchod Pollak Emil a vpravo obchod Szold Henrik (papier, knihy), dom č.13 pravý = obchod Katser korenie, lahôdky, hore zastúpenie poisťovne (Assicurazioni Generali, Terst, *1831):
Roh prechodu na Palackého ul., dom č.19, okolo r. 1920, obchod Leopold Gansel:
Roh prechodu na Palackého ul., dom č.19, okolo r. 1943, obchod Vojtech Čelko:
Dom č. 19 (=hotel Zlatý baran - Arany barany szálló), v ktorého prízemí je v r. 1891 vytvorený prejazd na (terajšiu) Palackého ulicu, a vpravo od neho sú dva domy (ich staré čísla boli 23 a 25), na mieste ktorých v rokoch 1929-1931 postavili novú budovu poštového úradu (č.21). Záber je odhadom z prelomu storočí (19. a 20., t. j. okolo roku 1900):
Jeden z dvoch domov (toto je ten pravý=severnejší, jeho staré číslo domu bolo 25) pôvodne stojacich na mieste budovy poštového úradu postavenej v r. 1929-1931; vidíme tu obchod Helios, ktorý po zbúraní tohoto domu presídlil do iného domu na námestí:
Juhozápadná strana námestia, približne v r. 1928, zľava: - č.7 je jasné = kostol a kláštor Piaristov, - dva domy označené č.(9), ktoré vyhoreli koncom r. 1951 a na ich mieste v r. 1962 bola dostavaná budova lekárne (terajší dom č.9), - nápis Baťa na konzole vyčnieva z domu pravdepodobne č.11 alebo č.13; - reklamný stojan na okraji vozovky s textom "Benzín, olej, technické potreby" patrí k obchodu (Helios?) v niektorom z dvoch domov označených č.(21), ktoré obidva zbúrali v r. 1929 a do konca r. 1931 tam postavili novú budovu pošty č.21; - nápis Parfumeria na konzole vyčnieva z domu č.23, kde bola drogéria a parfumeria Kubiček.
Domy č.22, 24, 26, okolo r. 1939: vľavo v dome č. 26 František Kudláč čaluníctvo; vpravo v dome č. 22 Lahôdkareň (vd. Hornová):
Domy č.22, 24, okolo r. 1939: vpravom dome č. 22 zľava: prechod hore na Hradnú ul., Lahôdkareň (vd. Hornová), Drogeria ("U kotvy" = Ripka + Št. Cibík - tzv. u RiCi)
Súvisí:
Hlavné námestie - živnosti, domy (1943) Premeny hlavného námestia. Najstaršie obchody v Trenčíne (~1850-1919) Staré obchody v Trenčíne (1919-1945) Niekdajšie trenčianske obchodníčky a podnikateľky (1919-1945) Zoznam živností na hlavnom námestí (~1942) Trhy a jarmoky v minulosti Trenčína Likvidácie a arizácie podnikov Židov v Trenčíne (1941-1942) Prvé "obchodné domy" v Trenčíne (1850-1945) Prvý naozajstný obchodný dom v Trenčíne (1943-1945/1948) Prvá samoobsluha v Trenčíne. Niekdajšie trenčianske hostince (1568-...) Zmrzlinári starého Trenčína História trenčianskych ulíc Trenčianske ulice - seriál autorky trenčianskej historičky Dr. Janky Karlíkovej o starých trenčianskych uliciach Zničujúci požiar Katolíckeho konviktu na hlavnom námestí v Trenčíne v r. 1951. Stanovy okresného živnostenského spoločenstva pre okres trenčiansky v Trenčíne. (1925)

Autor: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 2021.

Zverejnené na
www.trencan.6f.sk 31.8.2021 (v01).
Toto dielo je tu sprístupnené výhradne pre osobnú potrebu iba fyzických osôb
na štúdium výlučne v autorovom pôvodnom umiestnení a s pôvodnou adresou.
Toto dielo je v príslušnej variante uložené s časovou značkou (datumom) v internetovom archíve.
Súčasný obsah nemusí byť úplný ani konečný.

Chyby, omyly, nesprávnosti nemožno vylúčiť;
v prípade ich zistenia autor uvíta upozornenie.

Toto dielo chráni Autorský zákon.
Autorovi patria práva hlavne podľa autorského zákona, najmä
označenie autorstva, nepozmeňovanie diela, udeľovanie súhlasu na verejný prenos a iné rozširovanie, a právo na odmenu za využitie diela.

Autor vynaložil úsilie a prostriedky na zhotovenie diela.
Na prípadné použitie diela (čo i len čiastočné) treba súhlas autora.
Ele adresa autora je v hlavičke hlavnej stránky.
Za reálnej spoločenskej praxe (nielen góglu) porušovania Autorského zákona
pre sťaženie svojvoľného kopírovania je dielo upravené.
Pramene u autora.
(Koniec diela)


Návrat späť na vrch tejto strany


Nižšie je prípadná reklama poskytovateľa:


Získejte registraci domén s tld .online, .space, .store, .tech zdarma!
Stačí si k jedné z těchto domén vybrat hosting Plus nebo Mega a registraci domény od nás dostanete za 0 Kč!
Objednat