Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.

Posledná zmena [MM/DD/RRRR] =

Ernest Ucsnay

(* 1857 - † 4.1.1940 Rákosliget) Posledný (1887 - 1918) uhorský starosta mesta Trenčín a jeho čestný občan.
Ernest (Ernő) Ucsnay bol mešťanosta (polgármester, starosta) mesta Trenčín od roku 1887 do 1918, teda pozoruhodných 31 rokov, v čom doteraz nie je prekonaný. Môžeme z toho usudzovať, že bol vo funkcii úspešný. Nastúpil do úradu krátko po katastrofálnom požiari mesta (20.8.1886). V období, keď Ernest Ucsnay viedol mesto, sa odohrali závažné zmeny v živote mesta a všetkých jeho obyvateľov, ktorých dôsledky niektoré pretrvávajú doteraz. Predovšetkým v jeho období mesto zaviedlo elektrinu (1907), kanalizáciu (1911), vodovod (1911), telefón (1905). Vznikli prvé továrne (nábytková, borovičková, Tiberghien, ...) a nová výstavba verejná (sedria; školská štvrť a vyššia dievč. škola; rozšírenie kráľovského gymnázia; kostoly) aj súkromná (v piarist. záhradách; pod Sokolicou). Upravilo sa námestie (betón. chodníky 1892+; stromy od Rakovského 1888-1912), vytvoril sa (1891) prejazd od sv. Trojice k novej hasičárni postavenej 1890 na Hasičskej ul. Štát postavil nový most cez Váh (1897, prvý "železný" namiesto dovtedajších drevených). Postavil sa hotel (Tatra; 1901), vzniklo kino (Apollo, 1913). Postavili železnicu do Topoľčian (1901) a druhý železničný most cez Váh (1907). Potok spred hotela (Tatra) preložili za železnicu. V tej dobe sa v meste objavil aj prvý automobil (1907, kpt. Mack). Mesto postavilo dvoje kasárne (1888, 1889; prenajímalo ich vojsku) a založilo nový cintorín (1897). Vydláždili hlavnú cestu od mosta k nemocnici (1911), postavili sa nové školy. Zalesnili Brezinu (1887), založili čerešňový sad (1912) a na vyvýšenom mieste Breziny (vtedy ešte nezalesnenom) postavili "Ucsnayovu odpočiváreň" (Ucsnay pihenő), ktorá stojí doteraz (medzi čerešňovým sadom a kioskom - pozrieť fotografie nižšie) a nesie jeho meno (doteraz žijúce v pamäti najstarších Trenčanov) na jeho pamiatku. To sú dôvody, pre ktoré Ernest Ucsnay naždy zostane spätý s veľkými premenami mesta v jeho dobe spriemyselňovnania a jeho dôsledkov na život a podobu mesta. Pravdaže, priniesla ich doba, nie jeho osoba, a mestské zastupiteľstvo spolupôsobilo. Možnosti kormidelníka však vždy určuje smer vetra, a život núti robiť niektoré veci dobrovoľne. Omylom sa nevyhne ani jednotlivec, ani kolektívne rozhodovanie. Čas odkrýva to, čo sa predtým pri rozhodovaní nevedelo. Nie všetko bolo chvály hodné či už od počiatku, alebo s odstupom času. Bola to doba aj násilného pomaďarčovania, ktoré žiadna Slovenka ani Sloven či Slovák nechváli, podobne ako neskoršie prerábanie na "národ československý". Odnárodňovanie určite nie je dôvod, aby sme si v dobrom pripomínali kohokoľvek. Od čias Ježiša Krista však tiež vieme, že verejne činná osoba sa nevyhne tomu, aby aj cisárovi dávala, čo je cisárove - platí to nepretržite doteraz. Dôvodom pripomínania Ernesta Ucsnaya je prínos k rozvoju Trenčína, podobne ako v širších súvislostiach pôsobenie podžupana Justína Baroša, župana Juliusa Szalavszkého, ministra Gabriela Baroša. Počas pôsobenia Ernesta Ucsnaya v úrade mešťanostu Trenčína sa na čele Trenčianskej župy vystriedalo až sedem županov, boli to:
Pavol Kubicza (1867 - 1890) Eugen Marsovszky (1890 - 1891) Julius Szalavszky (1892 - 1899) Gejza Ostrolúcky (1899 - 1905) Valér Smialowsky (1905 - 1910) Julius Szalavszky (1910 - 1917) Ladislav Medňanský (od júla 1917 do konca RU 1918)
Ernest (Ernő) Ucsnay sa narodil v roku 1857; podrobnejšie údaje nemáme. Ani o jeho mladších rokoch nevieme nič, až že sa ako tridsaťročný(!) stal mešťanostom (polgármester, starosta) mesta Trenčín v roku 1887 a bol ním až do roku 1918 (61r.), teda prakticky celý svoj pracovný život. Jeho súčasníkom bol Štefan Ucsnay (žil 1859 - 1903), trenčiansky farár od roku 1895 do 21. októbra 1903, ale o ich príbuzenskom vzťahu nevieme nič. Jeho manželkou bola Jolana (Jolán) Ucsnay, rodená Motešická; zomrela pred r. 1919, ale jej životné datumy nepoznáme. Z ich manželstva sa 2. januára 1892 narodil syn Ernő Pál János Ucsnay. V roku 1905 udelili 48 ročnému Ernestovi Ucsnayovi šľachtický titul s erbom a prídomkom (predikátom) "Ölvedi" (Ölved je Trenčianske Jastrabie) čo by bolo možné preložiť ako "Jastrabský" alebo "z Trenčianskeho Jastrabia". Môže (ale nemusí) to súvisieť s miestom pôvodu Ernesta Ucsnaya. Tento prídomok používal neskôr aj jeho syn Pavol, ako ukazujeme nižšie na jeho vizitke z obdobia okolo roku 1940. Ernest Ucsnay bol posledný rakúsko - uhorský starosta mesta Trenčín a jeho čestný občan, ako je uvedené na oznámení o jeho úmrtí. Po ňom, už v závere 1. svetovej vojny vzniknutého nového štátu, bol mešťanostom Trenčína Alexander Zelenay v období 1918-1919. Po zániku Rakúsko-Uhorska (1918) Ernest Ucsnay, vtedy už 61 ročný, odišiel z Trenčína. Bol vtedy už vdovec a jeho 26 ročný syn odišiel pravdepodobne s ním. Usadil(i) sa v Rákosligete (dnes súčasť Budapešti), na adrese Rákosliget IV. číslo 12. Zpráva Dr. Jána Hanušina uvádza o Ernesta Ucsnaya synovi dr. Pálovi Ucsnayovi, že na svojej vizitke (pozrieť vľavo) okolo r. 1940 (t.j. vo veku pred svojou päťdesiatkou) mal funkciu ministerského radcu ("Ölvedi Ucsnay E. Pál dr. miniszteri tanácsos") a hoci jeho doktorský titul neobsahuje odbor, najpravdepodobnejšie podľa súvislostí bolo veterinárstvo. Podľa veku vychádza, že Pavol Ucsnay svoje štúdium najpravdepodobnejšie absolvoval ešte v dobe, keď Ucsnayovci bývali v Trenčíne (pred 1919). Vizitka ukazuje, že Pavol Ucsnay okolo r. 1940 používal šľachtický prídomok "Ölvedi" ktorý bol v roku 1905 udelený jeho otcovi.
O ďalšom živote Ernesta Ucsnaya nevieme. Nevieme o jeho majetkových pomeroch, ani ako bol v nových podmienkach v starobe materiálne zabezpečený. Nevieme ani o jeho vtedajších stykoch s Trenčínom, ktoré sa určite v nejakom rozsahu zachovali, ako o tom svedčí aj zachovaná maďarsky písaná pohľadnica z Trenčína zaslaná 75 ročnému E. Ucsnayovi 10.1.1931 do Rákosligetu, v texte sa spomínajú trenčianske mená Gallo a Kántor. Ernest Ucsnay zomrel 83 ročný 4. januára 1940 v Rákosligete (neskôr XVII. okrsok Budapešti). Pochovaný bol v Rákosligete na katolíckom cintoríne v sobotu 6. januára 1940 o 15.hod. Svätá omša za spásu duše zosnulého sa konala v pondelok 8. januára 1940 o 9.hod. vo farskom kostole v Rákosligete.
Zaznamenajme tu (pre istotu trebárs opakovane) tiež podrobnejšie údaje o Ernesta Ucsnaya manželke Jolane, keďže sú známe a život ukazuje, že je užitočné staré údaje zaznamenávať aby sa zachovali pre budúcnosť, pretože s časom sa vytrácajú: Ernesta Ucsnaya manželka Jolana (Jolán) Ucsnay, rodená Motešická (Motesiczky - Matosiczky), datum a miesto jej narodenia nepoznáme, zomrela pred r. 1919 pravdepodobne v Trenčíne - v tom čase v Trenčíne prichádzalo do úvahy pochovanie na starom katolíckom cintoríne (už zaniknutom), a od r. 1897 aj na terajšom všeobecnom cintoríne (tam však o takom hrobe nevieme); - jej (Jolanin) otec bol Jozef Motešický, narodený v r. 1834, zomrel 14. júla 1900 v Nozdrkovciach (jeho rodičia boli Jozef Motešický a Mária Antónia Pongrácz, ktorí okrem Jozefa mali ďalšie deti: Karola, Idu, Matúša či Mateja (Mátyás); Annu a Ilonu (Helenu) Motešických), - jej (Jolanina) matka bola Emilia Kiss, - jej (Jolanin) brat bol Imre Motesiczky narodený 04. februára 1868 v Dežericiach (Deszér) (s manželkou Otíliou Idou Skyčákovou (Szkicsák) mali deti: Tibora, Imricha a Jozefa Motešických), - jej (Jolanin) manžel bol Ernest Ucsnay (* 1857 - † 4.1.1940 Rákosliget), - jej (Jolanine) dieťa bol syn Ernő Pál János Ucsnay, narodený 2. januára 1892 (zrejme v Trenčíne).
Poďakovanie: Dr. Jánovi Hanušinovi, CSc. za snímku rubu pohľadnice zaslanej z Trenčína 10.1.1931 E.Ucsnayovi do Rákosligetu, aj za pripomienku, tiež za zprávu o Pavlovi Ucsnayovi uvedenú vyššie. Fotografie:
Drevená strieška bola pridaná až niekedy po roku 1989 a schody rovno nahor taktiež (chodilo sa z cesty odbočujúcim chodníkom vedúcim šikmo hore).
Autor s mamou na Ucsnay pihenő, približne v roku 1954.
Autor: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 2021.
(Koniec diela.)

Ak nie je výslovne uvedené inak, autor je
Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, A.D. 2021
uverejnené na stránke http://www.trencan.6f.sk

Chyby, omyly, nesprávnosti nemožno vylúčiť;
Autor uvíta prípadné pripomienky.

Toto dielo chráni Autorský zákon.
Autorovi patria práva hlavne podľa autorského zákona, najmä
označenie autorstva, nepozmeňovanie diela, udeľovanie súhlasu na verejný prenos a iné rozširovanie, a právo na odmenu za využitie diela.
Toto dielo je v príslušnej variante uložené s časovou značkou (datumom) v internetovom archíve.

Toto dielo je tu sprístupnené výhradne pre osobnú potrebu iba fyzických osôb
na štúdium výlučne v autorovom pôvodnom umiestnení.
Autor vynaložil úsilie a prostriedky na zhotovenie diela.
Ak dielo (čo i len zčasti) chcete použiť, požiadajte autora vopred.
Ele adresa autora je v hlavičke hlavnej stránky.
Za reálnej spoločenskej praxe (nielen góglu) porušovania Autorského zákona
pre sťaženie svojvoľného kopírovania je dielo upravené.
Pramene u autora.
(Koniec diela)




Nižšie je prípadná reklama poskytovateľa:


Získejte registraci domén s tld .online, .space, .store, .tech zdarma!
Stačí si k jedné z těchto domén vybrat hosting Plus nebo Mega a registraci domény od nás dostanete za 0 Kč!
Objednat