Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.

Starší Karol aj mladší Juraj boli Trenčania; mali ešte brata žijúceho ako emigrant vo vtedajšom západnom Nemecku (NSR, BRD). Juraj tu študoval na gymnáziu, možno aj Karol. Juraj pracoval údajne ako úradník, na Okresnom národnom výbore. Ich otec vždy býval oblečený v lesníckom, bol poľovník a už na dôchodku býval v byte v červenom paneláku na križovatke ulíc Legionárska a Dlhé hony. Tam býval aj Juraj, ktorého sa dalo denne stretnúť na prechádzke so psom. Bytovka bola síce postavená v r. 1961, ale bratia vyrastali v južnej časti mesta, blízko biskupického letiska.
Karol neskôr býval na Sihoti, v keramoprojekťáckej bytovke, čo mohlo byť najskôr od konca 50. rokov.
Bratov Karola a Juraja v záujmovej činnosti spájalo letectvo.
V tejto oblasti k nim patrí aj Jaroslav Múčka, ktorý Jurajovi kreslil obrázky lietadiel, a Karolovi bol kolega v Keramoprojekte - pracovali v tej istej veľkej kancelárii: Karol vodár, Jaro strojár. Z tej istej projekčnej kancelárie spomeňme aj niekdajšieho povstaleckého poručíka letectva Juraja Pejku, potom v Keramoprojekte vedúceho projekčnej skupiny vykurovania. Do akej miery tam azda bol nejaký spoločný vplyvv záujmovej činnsti, dnes už ťažko zistíme, ale dobre sa poznali a tykali si. Ak by sme chceli Keramoprojakt vidieť vo svetle histórie vojenskej a teda aj leteckej, pracovali tam tiež odbojár Viktor Cvach na sekretariáte generálneho riaditeľa; (tiež leteckého historika MUDr. Mariana Hrodegha rodičia tam pracovali - otec Ing. Ivan H. a matka Jiřina H.).

 Karol Rajninec bol v čase vojny už odrastený chlapec, ktorý vyrastal v styku s vtedajšou vojenskou technikou, v čase vojny bežnou a dostupnou. V tej dobe bola v Trenčianskych Biskupiciach na letisku letecká škola, v neveľkom rozsahu tu bola aj výroba lietadiel a v závere vojny sa tu štartovalo na bojové lety. S tým súvisia aj epizódy úletu Antona Vanku (má nový pamätník v rodných Lednických Rovniach), odletu do B.Bystrice gen. Turanca (poch. v TN) a nakoniec deštrukcia letiska nemeckými ženistami (s následným prebytkom ešusov a vojenských dek v Biskupiciach), ale aj zostatky leteckej munície, ktorú (vybavenú časovačmi) po fronte miestni chalani používali na lov rýb vo vtedy ešte plne nezregulovanom Váhu, s nešťastným ukončením života mladého Bulku, ktorý je pochovaný pri VPD na bobrovníckom cintoríne pri kaplnke, ktorú po jeho smrti dali postaviť jeho rodičia.
Je zrejmé, že vtedajšia miestna letecká činnosť nemohla nevplývať na utváranie záujmov miestnych chalanov, teda aj Karola a Juraja, do leteckej oblasti.

Karol bol členom Zväzarmu od jeho prvých rokov (bol zal. v r. 1952), v Keramoprojekte zorganizoval (cca 1959-1960) malorážkový puškový aj pištoľový športovo - strelecký klub, strieľal rýchlopaľbu vtedy ojedinelou pištoľou Walther Olympia Hämmerli; pre úplnosť historickej spomienky ešte spomeňme tamtiež činných "keramoprojekťákov" a strelcov a Ing. Borisa Grunda a Ing. Štefana Šatku z Priekop.
Okrem streľby Karol bol aj klasický letecký modelár, t.j. staval lietadlá z tradičných modelárskych materiálov, z balzy a lipy. Keď sa objavili plastové modely, dal sa na ich stavbu a pri tom už zostal.
Trenčianski leteckí plastoví modelári na svojej internetovej stránke v článku Ing. Olivera Chalasa uvádzajú jeho typickú precíznosť technického spracovania a historickú hodnovernosť „vyrábal“ modelov, ktoré boli známe pod pojmom „Rajnincove“. Po vojne začal lietať v prvom povojnovom bezmotorovom kurze SNA v lete roku 1946.Ešte pred vznikom Zväzarmu bol v modelárskej amatérskej skupine CMC-Trenčín a v modelárskom klube.
V klube plastových let.modelárov bol od začiatku ako zakladajúci člen. V plastikovom modelárstve vykonával funkciu rozhodcu, ale hlavne ochotne rozdával rady mladším.
Po vzniku leteckej historickej sekcie (LHS) pri Národnom technickom múzeu v Prahe sa v roku 1967 stal jej členom a zúčastňoval sa na činnosti slovenskej sekcie LHS. Takisto od roku 1984 bol členom letecko-historickej sekcie Slovenskej spoločnosti pre dejiny vied a techniky pri SAV.
Bol autorom viacerých pozoruhodných článkov o leteckom modelárstve a histórii letectva.
Mal živšiu povahu, bola s ním vždy "sranda", nenápadný, ale ľahko sa dal zapamätať podľa vzhľadu.
Karol Rajninec tragicky zahynul v r. 1995 ako 67 ročný pri autonehode v zahraničí počas cesty autom za svojím bratom, ktorý žil v emigrácii v západnom Nemecku. Zostala po ňom manželka a syn. Pochovaný je na trenčianskom všeobecnom cintoríne, za rohovou bránkou hneď vľavo, v starom rodovom hrobe spolu s bratom Jurajom.


Juraj Rajninec zažíval cez vojnu podobné situácie ako jeho starší brat Karol, a viedli k podobnému záujmu neskôr v dospelosti. Zachoval zverejnené písomné spomienky na vývoj svojho záujmu o letectvo podnietený spomienkami na vojnové zážitky z detstva pri biskupickom letisku. Začal sa sústavne zaoberať leteckou históriou v r. 1960. K počiatočnému dokumentovaniu sa neskôr logicky pridala aj letecká archeológia 
o čom by iste mohol viac povedať MUDr. Marian Hrodegh, činný v tej istej oblasti a spoluautor knižných spracovaní problematiky:
 = Konečná zastávka Slovensko. 2007 (1. vydanie KPVHS), 2015 (2. vydanie Degart s.r.o.). Vydal Klub priateľov vojenskej histórie Slovenska 2015, strán 288, ISBN 8096956692
 = 26. jún 1944 - Operácie strategického letectva Spojencov v Stredomorí a obranné reakcie letectiev Osi - autori Stanislav Bursa , Peter Kaššák , Marian Hrodegh; vydal Degart 2021, strán 216, ISBN: 978-80-971891-6-7 ).



Zavŕšením Jurajovej celoživotnej práce je trojdielna kniha o letectve prvej Slovenskej republiky, do ktorej dokončenia zasiahla žiaľ neočakávaná Jurajova smrť vo veku 68 rokov.
Rajninec, Juraj: SLOVENSKÉ LETECTVO 1939/1944 (1. = Vydal: Ministerstvo obrany SR, Vojenská informačná a tlačová agentúra, Bratislava, 1997;; strán 158;; ISBN: 8088842093 (1997);;ISBN: 8096807323 (1999)

[ Tiež podobné: Šumichrast, Peter, Klabník, Viliam: Slovenské letectvo 1929-1944 Vydal: Magnet-Press Slovakia, Bratislava, 2000 ISBN: 	8096807366 str. 157]
[Stanislav, Ján, Klabník, Viliam: Slovenské letectvo 1944-1945. Vydal: Magnet-Press Slovakia, Bratislava, 2003 ISBN: 	8089169007 strán: 246;

Juraj Rajninec zomrel pomerne predčasne, len ako 66 ročný, v r. 1996; o dve desaťročia ho prežila manželka Ľudmila (1933-2016).
Pochovaný je na trenčianskom všeobecnom cintoríne v starom rodovom hrobe, spolu sosvojím o rok starším bratom, za rohovou bránkou hneď vľavo.




Jaroslav Múčka, maliar historických lietadiel v knihe Juraja Rajninca, sa narodil začiatkom tridsiatych rokov. Bol synom trenčianskeho predajcu a opravára hudobných nástrojov Múčku, ktorý do Trenčína prišiel zrejme po r. 1918, obchod mal na Hviezdoslavovej ul.; druhý jeho syn pracoval v SMZ Dubnica n. V., zomrel predčasne.
Jaroslav Múčka pracoval v strojnej projekčnej skupine Keramoprojektu, nakoniec v jednej kancelárii aj s Karolom Rajnincom, boli aj susedia na Hodžovej ulici. Bol známy svojou pedantnosťou. Iste tieto vlastnosti spôsobili, že si ho Juraj Rajninec vybral na nakreslenie lietadiel, o ktorých písal. Obrázky kreslil na kladivkové papiere formátu A4. Mal vrelý vzťah k letectvu. Spomínam si na jeho nadšenie z počítačových leteckých simulačných programov po r. 1990, rád si v ich prostredí fiktívne zalietal. Bol veselej povahy, obľúbený, dobre sa s ním spolupracovalo. Jeho manželka vyštudovala špeciálnu pedagogiku a pôsobila na špeciálnej škole (tak ju dnes nazývajú) za mostami, ktorú založil Predmerský. Jeho synom by mohol byť verejne známy trenčiansky podnikateľ Ing. Roman Múčka , ktorý kedysi pracoval v trenčianskej Odeve.