Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.

IVAN KRÁLIK


Ivan Králik bol učiteľ, ktorý pôsobil v Istebníku, Orechovom a ďalších obciach ako kultúrny pracovník. Mnohí občania si ho aj po bezmála polstoročí dobre pamätajú vďaka jeho organizovaniu tunajších divadelných predstavení v budove školy a kultúrneho strediska v Istebníku.
Nižšie uvádzame jeho životopis tak, ako sme ho získali (bez autorstva a bez datovania):

IVAN KRÁLIK

Narodil sa 22. marca 1922 v Pružine v učiteľskej rodine. Vyrastal spolu so štyrmi súrodencami Ilonkou, Oľgou, Ladislavom a Auréliou. 

Zomrel 24. septembra 1976.

Detstvo prežil v Trenčianskej Turnej, kde jeho otec, Andrej Králik bol riaditeľom školy a organistom. 

Po smrti otca sa rodina presťahovala do Trenčína. 

Za učiteľa vyštudoval v Bánovciach nad Bebravou. 

Najdlhšie pôsobil na IV. Základnej deväťročnej škole v Trenčíne, kde učil hlavne matematiku, fyziku a kreslenie. Neskôr bol riaditeľom Osobitnej internátnej školy v Trenčíne. 

Dlhé roky dôsledne zastával celý rad funkcií v spoločenských a vedeckopedagogických organizáciách, napríklad člena OV ROH pri Odbore školstva v Trenčíne, predsedu Osvetovej besedy v Závaží, člena Občianskeho výboru v Závaží a iné. 

Počas svojho dlhoročného pôsobenia vo funkcii predsedu Osvetovej besedy v Závaží a tiež vedúceho ochotníckeho divadelného súboru režíroval desiatky divadelných predstavení s dospelými, aj s deťmi. Do povedomia nielen obyvateľov Orechového, Istebníka, Zamaroviec, Zlatoviec, Záblatia, Hornej a Dolnej Súče, ale aj priľahlých i vzdialenejších častí Trenčína, ako aj ďalších miest Slovenska, sa zapísali nezabudnuteľné zážitky z takých divadelných predstavení ako napríklad: 
Verona, Hora volá, Dobrodružstvo pri obžinkoch, Alžbeta Báthoryčka, Radúz a Mahuliena a iných. S deťmi nacvičil viaceré predstavenia napr. Keď zahučia sirény a Cínový vojačik. 

Početnými predstaveniami divadelnej hry Bukovčana: Surovô drevo, ktorou divadelný súbor v Závaží oslávil svoju štyridsiatku, potešili mnohých divákov a priniesli radosť aj zanieteným a talentovaným hercom. 

S nesmiernou láskou a obetavosťou venoval všetky svoje sily a schopnosti do posledného dychu pre ľudí a spoločnosť, čoho dôkazom sú početné diplomy a vyznamenania, ktoré za túto prácu dostal. 

Ivan Králik nachádzal pre svoju rozsiahlu kultúrnu činnosť oporu vo svojej rodine. 

Manželka Emília Králiková, rod. Ferancová, narodená 2.5.1929 bola učiteľka, pôsobila tiež vo funkcii riaditeľky Materskej školy v Skalke nad Váhom. 

Ivan Králik spolu so svojou manželkou radi maľovali, čoho dôkazom boli aj dva niekoľkometrové obrazy výjavov z rozprávok Perníková chalúpka a Popoluška, ktoré veľa rokov zdobili priečelia dvoch chodieb Základnej školy v Istebníku. Aj vďaka nim deti na prvom stupni základnej školy ľahšie a s radosťou vnikali do tajov vzdelávacieho procesu. 

Ivan Králik mal tri deti: najstarší syn Ing. Jozef Králik je stavebný inžinier, prostredná dcéra doc. PhDr. Mária Bratská, CSc. je psychologička a najmladší syn JUDr. Ivan Králik je právnik. 




S odstupom času sa už ťažko zisťujú podrobnosti jeho pôsobenia a tunajšieho ochotníckeho divadelníctva.
Pán Ľubomír Hrudka získal spomienku syna Jozefa Králika, že kulisy ku hrám vozieval na Tatre111 Viktor Tulpík, ktorý bol v tom čase zamestnaný v opravárenskom závode AOZ-Trenčín. Tento závod poskytoval istebníckym ochotníkom spomenutú Tatru111 bezplatne, čo v dnešných pomeroch znie neuveriteľne.
Občas vystupovali so svojimi divadelnými predstaveniami aj v iných obciach, dokonca aj na Morave.
Počiatky tunajšieho divadelného pôsobenia Ivana Králika môžeme odhadovať od roku približne 1956 až 1957.