Posledná zmena [MM/DD/RRRR/...]:
Stránky založené v r. 2018 k okrúhlemu výročiu obcí.


V roku 1969 vyšla 48 stranová brožúra autora Jána Minárech: Dejiny obcí Istebník, Orechové a Žabinec, "pri príležitosti osláv 700. výročia vzniku obce Istebník a 560. výročia vzniku Orechového".
Bolo to 9 rokov po administratívnom zániku týchto obcí, keďže od 1.7.1960 ich administratívne zlúčili do novovytvorenej obce "Závažie". Vtedajší Miestny národný výbor v Závaží aj Osvetová beseda v Závaží vydali zmienenú brožúru v náklade 700 kusov. Bolo to na poslednú chvíľu, pretože už za dva roky, od 1.1.1972, aj Závažie stratilo administratívnu samostatnosť a uvedené obce vplynuli do Trenčína. Tým stratili možnosť samostatne rozhodovať o vlastných veciach. Bol to jeden z dôvodov vedúcich k úpadku miestnej kultúry a tradícií. Po čase sa pominul aj miestny kronikár pán Ján Minárech (žil 1903 - 1983).
Prešlo pol storočia. Istý vtedajší mládenec a pamätník vtedajších osláv sa stal dôchodcom. V roku 2017 začal pripomínať, že prichádza ďalšie guľaté jubileum a patrilo by sa pripomenúť ho. Na túto dobrú myšlienku sa nalepil pár ochotných hláv. Krátko po Troch kráľoch roku 2018 sme sa prvý raz zišli a v hrubých rysoch predebatovali svoje možnosti. Výsledkom sú aj tieto internetové stránky založené na Hromnice roku 2018 a zverejnené na Vianoce 2018 (tento počiatočný obsah stránky je zaarchivovaný na adrese: https://web.archive.org/web/20181225154949/http://www.trencan.6f.sk/OrIs/  ).
Mali sme to šťastie, že s nami spolupracoval aj 94 ročný pán Ján Zemek (nar. 1924), ktorý, žiaľ, v lete 2018 zomrel. On bol od r. 1957 do r. 1960 richtárom Orechového, ale aj sa podieľal na spomenutej brožúre z r. 1969. Cez jeho osobu sme nadviazali na predchádzajúcu tradíciu.


Istebník má prvú písomnú zmienku z r. 1208.
Orechové má najstaršiu písomnú zmienku z r. 1438.
Žabinec mal vzniknúť v r. 1850 odčlenením z Trenčína, ale zrejme po administratívnej stránke, pretože Žabinec ako samostatné sídlo nachádzame na mape z r. 1739 (mapa je vyobrazená na týchto stránkach), na ktorej prekvapujúco nie sú vyznačené ani Istebník, ani Orechové.

Najstarší je teda Istebník, ale historickým vývojom sa Orechové s Istebníkom zblížili územne, stavebne aj ľudsky, takže dnes nekladieme žiaden z nich do nadradeného postavenia.

• Orechovému vývoj dal kostol a sídlo farského úradu, školu.
• Istebníku vývoj dal železnicu, kvasnicovú továreň, kutúrny dom.
• Žabinec hoci územne aj inak menší, je dôležitý svojou polohou pri Váhu.


Historický vývoj našich troch obcí bol taký, že v dobe osláv pred polstoročím boli administratívne zlúčené a tomu sa prispôsobil aj štýl vtedajšej pripomienky (brožúra, odznak, ...). Rozhodli sme sa toto ponechať, pretože aj územný (stavebný) vývoj dnes už viac než v minulosti spája tieto pôvodne viac oddelené obce.

Pri oslavách jubilea obcí pred polstoročím bol vydaný zapichovací farebný kovový odznak (zobrazený je nižšie). Okrem názvov dvoch z obcí, spolu s číslom jubilea je na ňom trenčiansky hrad, orechový strom a domček; použité farby odznaku sú odtiene modrej, odtiene hnedej a zelená, kov je "zlatý".

Literatúra (krátky citát pozrieť nižšie) - pán J. Fojtík ukazuje a popisuje historické pečate našich obcí takto:
• Istebník: vinič (krík), vinohradnícky nôž a obilné klasy,
• Orechové: orechový strom ("hovoriaci erb") a trsy kvetov (iná pečať: vinič (strapec hrozna) a vinohradnícky nôž),
• Žabinec: koleso (podľa povozníctva vykonávaného v obci) a písmená FW.

Či obce historicky mali, či používali a aké boli ich heraldické farby, nie je nám nateraz známe. Len pre účely terajšej príležitosti, zvolili sme používať hlavne tieto farby:
• za Istebník: modrá (podľa modrej odrody hrozna),
• za Orechové: orechovo-hnedá (podľa orecha),
• za Žabinec: strieborná (podľa vĺn Váhu).

Na pripomenutie histórie našich obcí sme sa rozhodli tiež použiť znak. Obce boli tri, znak by mal byť jediný. Je to novotvar založený na historických znakoch jednotlivých obcí. Nemôže to byť erb, lebo právne nejestvuje žiaden jeho nositeľ. Pridržali sme sa heraldiky nakoľko sme vedeli. Ako podklad symbolov obcí sme zvažovali ako prvú možnosť štít, ale nakoniec sme použili kruh. Historických symbolov je spolu veľa (osem), preto sme nepoužili všetky. Pre účely pripomenutia našich obcí sme vybrali tieto staré symboly:
• za Istebník: vinič (strapec hrozna)
• za Orechové: orechový strom
• za Žabinec: koleso
• spoločné: Cyrilo-Metodský dvojkríž ako symbol kresťanstva našich obcí od ich prvopočiatku doteraz; tiež vlny Váhu, lebo ten je pre všetky tri obce neodmysliteľný



Knihy, brožúry a články:

    Brožúra z r. 1969 o dejinách našich obcí. Autor: Ján Minárech.
          Opravy a doplnky k brožúre z r. 1969. Autor: Ján Minárech.
    Brožúra z r. 2001 o našej farnosti. Autor: Martin Poživenec.
    Spevokol Drotár
    Spoločenské organizácie
    Pavol Jančovič - článok z Národného kalendára Matice Slovenskej 2015. Autor: Dr. Martin Lacko, ÚPN.
    Alexander Liška



V roku 1877

nachádzame v štatistickej ročenke tieto údaje:

Istebník je (k roku 1877) samostatná obec, má 194,8 ha rolí, 29 ha pasienkov, 22,7 ha lúk, 253,7 ha lesov, 29,2 ha viníc, žiadne porasty tŕstia (Rohr und Schilf 0), 15 ha neúrodnej pôdy, spolu 547 ha, čistý výnos 2440 zlatiek; pôda je orná, piesčitá, čistočne čierny íl, stromkové škôlky sú na ploche 5,4 árov, obyvateľstvo sa živi prevažne obrábaním pôdy, denná mzda je 80kr. pre mužov, 30kr.pre ženy, 24 kr. pre deti, je tu 12 koní, 38 volov, 37 kráv, 38 prasiat, 105 oviec, žiadne kozy, žiadne osly; je tu 1 veľké hospodárstvo, 37 malých hospodárstiev, spolu 228 obyvateľov, 38 domov, miestna reč je slovenská, prislúcha ku fare v Turnej a poštovému úradu Trenčín; je tu 1 krčmár a 1 kováč.

Orechové je (k roku 1877) samostatná obec, má 131,1 ha rolí, 26,9 ha pasienkov, 80,7 ha lúk, 174,3 ha lesov, žiadne vinice, žiadne porasty tŕstia, 17,7 ha neúrodnej pôdy, spolu 430,7 ha, čistý výnos 1525 zlatiek; pôda je piesčitá, ílovitá, orná, stromkové škôlky sú na ploche 150K??, obyvateľstvo sa živi prevažne poľnohospodárstvom, denná mzda je 80kr. pre mužov, 30kr.pre ženy, 24 kr. pre deti, je tu 13?? koní, 10 volov, 40 kráv, 40 prasiat, 150 oviec, žiadne kozy, žiadne osly; je tu 1 veľké hospodárstvo, 29 malých hospodárstiev, spolu 205 obyvateľov, 31 domov, miestna reč je slovenská, prislúcha ku fare v Turnej a poštovému úradu Trenčín; je tu 1 krčmár.

Žabinec je (k roku 1877) samostatná obec, nemá žiadne role, 2,8 ha pasienkov, 18,2 ha lúk, žiadne lesy, žiadne vinice, žiadne porasty tŕstia, 5,9 ha neúrodnej pôdy, spolu 26,9 ha, čistý výnos 2440 zlatiek (Reines Erträgniss 131 fl+25kr); pôda je čierny íl, stromkové škôlky tu nie sú žiadne, obyvateľstvo sa živi prácou a dennú mzdu a obrábaním pôdy, denná mzda je 80kr. pre mužov, 30kr.pre ženy, 24 kr. pre deti, sú tu 2 kone, 2 voly, 24 kráv, 8 prasiat, žiadne ovce, žiadne kozy, žiadne osly; nie je tu žiadne veľké hospodárstvo, 19 malých hospodárstiev, spolu 128 obyvateľov, 21 domov, miestna reč je slovenská, prislúcha ku fare v Orechovom a poštovému úradu Trenčín; je tu 1 krčmár.
Je tu v Žabinci jedna živnostenská prevádzka - pálenica, ktorá nie je vedľajšou prevádzkou poľného hospodárstva, denne spracuje 15 vedier kvasu z múčnatého alebo jadrového ovocia (žiadne kôstkové ani nemúčnaté, ani melasu nie), nevyrába lieh, vyrába pálenku v množstvách: Productionsquantum: Spiritus 1872-, 1873-, 1874-; Branntwein 1872Eim52+M30, 1873Eim35+20, 1874Eim 47+30; ; na poplatkoch odviedla 142 zlatiek v r. 1872, 97 zl. v r. 1873, 148 zl. v r. 1874; nie je tu žiaden palič ale zamestnáva jednoho pracovníka za dennú mzdu 30 grajciarov rakúskej meny; na pálenie používa jednoduchý kotol; doba prevádzky bola 2 mesiace v r. 1872, 1 mesiac v r. 1873, 1,5 mesiaca v r. 1874.

Poznámka: údaje o plochách sú prepočítané z dobových mier (jutár a siah) na hektáre [ha = 10.000 m2 = 1,737 (kat.) jutár (Joch) = 2780 (štvorcových) siah (Klafter)] a zaokrúhlené (aj keď od 1.1.1876 platila už metrická sústava, nebola ešte použitá); peniaze sú uvádzané v dobovej rakúskej mene, keď 1 zlatka mala (od 1857) 100 krajciarov [kr.] (korunová mena bola zavedená až v r. 1892.







Mapa z r. 1949:



Mapa z r. 1973:



Mapa z r. 1978:



Katastre obcí:




Odznak vydaný k 700. výročiu:





Historické pečate obcí:

    ÿr>


Prvé písomné zmienky o našich obciach:

   



Istebník v historickom vodopise:

   



Funkcionári obcí a iní verejní činitelia, kroniky, kronikári

Orechové - richtári či predsedovia MNV (dobové názvy sa rôzne menili) v tomto poradí:
• Ján Zemek st. (pred O. Zemekom)
• Ondrej Zemek (zomrel 1929) do r. 1929
• Ján Straka starší (pred Kobzom)
• Ján Kobza - medzi vojnami, možno do r. 1945
• Alexander Juraj (hneď po vojne)
• Jozef Jánsky - Pagáč do (takmer? 1957)
• (neznáme meno)
• Ján Zemek (nar. 1924) - od 1957 do 1960
• Jozef Gago, predseda MNV - 1960 - 1964; tajomník bol Jozef Straka
• Jozef Pitvorec (od 1964) (zrejme do 1972)
Údaje poskytol pán Ján Zemek (nar. 1924) dňa 8.2.2016 aj 16.2.2018, za čo mu patrí vďaka, ako aj pánovi Ľubošovi Hrudkovi za sprostredkovanie. Údaje, poskytnuté iste podľa svojho najlepšieho vedmia a svedomia ale spamäti, po tých mnohých rokoch nemusia byť úplne isté.

V r. 1913 bol k Orechovému pričlenený Žabinec.
V r. 1960 Orechové aj Istebník vplynuli do umelo vytvorenej obce "Závažie".
V r. 1972 "Závažie" vplynulo do Trenčína.


Pamätná kniha obce Orechové. 1934-1937. Mala by byť v štátnom archíve.
V štátnom archíve v Trenčíne by mali byť tiež písomnosti niektorých spolkov, ktoré v obci pôsobili: Slovenský hudobný spevokol „Drotár“ Orechové (od 1932).
Kronika Istebníka nateraz nie je známa.
Kronikár bol pán Ján Minárech (1.3.1903 - 26.6.1983), miestny občan, ktorý pracoval ako úradník na finančnom odbore ONV v Trenčíne, jeho životopis je nižšie; on je aj autorom tu dostupného diela: Minárech, Ján: Dejiny obcí Istebník, Orechové a Žabinec. 1208 - 1969. Vydal Miestny národný výbor, Závažie, 1969. 48 strán.





Jozef Ďuriš

*18.3.1907 Skačany - †28.5.1983 Lambach, Rakúsko
učiteľ, hudobník

Jozef Ďuriš bol prvý kronikár obce Orechové, inak bol už od mladých rokov aj orechovský organista a spoluzakladateľ (28.8.1932) i dirigent spevokolu Drotár, učiteľ a správca školy v Orechovom.










Stanislav Ďuriš

*13.11.1932 Orechové - †24.11.1978 Bratislava
Hudobník

Syn Jozefa Ďuriša.
• 1939 - 1944 Ľudová škola, Orechové
• 1944 - 1950 gymnázium, Trenčín
• 1949 spoluzakladateľ folkórneho súboru Trenčan
• 1955 - 1969 Vysoká škola múzických umení, Bratislava, odbor zborové dirigovanie
• 1950 - 1955 Odevné závody, Trenčín, kultúrne oddelenie
• 1951 - 1959 SĽUK, člen speváckeho zboru, neskôr jeho vedúci
• od 1959 člen zboru a korepetítor v spevohre Novej scény v Bratislave, neskôr zbormajster a vedúci zboru, spolupracoval na takmer 60 spevoherných predstaveniach
• inštruktor a vedúci študentského speváckeho zboru v Bratislave
(Z: Biografický lexikón Slovenska; nekrológy: Hudobný život, 10, 1978, č. 24, s. 7, tiež Práca, 33, 29.11.1978, s.7.)


Ján Minárech

*1.3.1903 Orechové - †26.6.1983 Orechové
Kronikár, folklorista, hudobník

Ján Minárech bol kronikárom Istebníka a Orechového. Narodil sa 1. marca 1903, zomrel 26. júna 1983, pochovaný je na cintoríne v Istebníku. V Istebníku sa aj narodil a žil tu celý život vo svojom dome. Napísal známu brožúru o Istebníku, Orechovom a Žabinci (Minárech, Ján: Dejiny obcí Istebník, Orechové a Žabinec. 1208 - 1969. Vydal Miestny národný výbor, Závažie, 1969. 48 strán.). Podľa údajov jeho príbuzného (pána Štefana Minárech, poskytnuté v máji 2017), s prof. Pozdišovským spolupracoval na dejinách Trenčína a lúštení hradného nápisu. Zaoberal sa aj dejinami Zamaroviec (s dôrazom na zamarovského rodáka MUDr. Alexandra Lišku (žil 1883 - 1941)). Po maturite na trenčianskom gymnáziu pracoval na daňovom a finančnom úrade v Trenčíne, neskôr v Ľudovom spotrebnom družstve "Jednota" v Trenčíne (v jeho administratíve), odkiaľ odišiel do dôchodku, ale aj ako dôchodca ešte pracoval v archíve ĽSD Jednota. Jeho dobrovoľná činnosť zasahovala do oblasti kultúry, dokonca mal aj svoju menšiu kapelu, a bol zakladajúcim členom spevokolu "Drotár". Hlásil sa k odkazu a kultúre svojich slovanských predkov. Mal syna Ing. Jána Minárech nar. 1932, talentovaného strojného konštruktéra, ktorý tiež žije v Istebníku, a dcéru Máriu vydatú Grbálikovú nar. 1933.
Pán Ján Minárech sa históriou rodnej obce a okolia zaoberal dlhodobo. Zachovala sa zpráva o jeho spolupráci so znalcom trenčianskej histórie Ing.arch. Štefanom Androvičom (žil 1930 - 2012), žiaľ už bez znalosti podrobností. Pán Minárech, keďže mu maďarčina nerobila ťažkosti, čerpal svoje znalosti aj zo staršej a miestnej historickej literatúry - niečo z nej zrejme aj vlastnil, a možno využíval aj literatúru z knižnice Zamarovských, ako nasvedčuje šťastne zachovaný jeho 14 stranový strojopisný voľný preklad zo 14.feb.1973 (z maď. do slovenčiny) časti diela Štefana Zamaróczyho: Údolie Váhu okolo Trenčína (kniha vyšla v maďarčine pod názvom Vágvölgye Trencsén körül v roku 1909 v Titeli, kníhtlačiareň Simona Szuboticski).
Za pomoc pri získavaní údajov ďakujem pánovi Ľubošovi Hrudkovi a pánovi Štefanovi Minárech, obidvaja z Istebníka, tiež rodine pána Jána Minárech.



Ján Zemek

Narodil sa 29.7.1924 v Istebníku v roľníckej rodine. Mal troch súrodencov. Základnú školu vychodil v Orechovom (riaditeľ Jozef Ďuriš). Pokračoval mešťankou u sestričiek v Trenčíne.
Ako 17ročný (1941) sa zúčastnil na prácach v Nemeckej ríši na gazdovstve.
Po návrate z Nemecka začal pracovať v Merine (vtedy Tiberghien fils) ako tkáč.
V roku 1943 nastúpil na základnú vojenskú službu do Martina ako spojár.
V roku 1945 nastúpil do firmy Oppelt (Zlatovce), kde prešiel rôznymi zariadeniami a pracoval tam (pravdaže, po znárodnení pod názvom podniku Bavlnárske závody V. I. Lenina) až do dôchodku v roku 1984. Počas pracovného pomeru sa zúčastňoval práce v odborovom hnutí. Niekoľko rokov bol predsedom Závodnej rady (ROH).
V rokoch 1957 - 1960 bol predsedom Miestneho národného výboru (MNV) v Orechovom. Zalúžil sa o spojenie obcí Istebník a Orechové, pod novým názvom Zavažie. Počas výkonu funkcie predsedu MNV v Orechovom, naďalej pracoval v Bavlnárskych závodoch Vladimíra Iľjiča Lenina, národný podnik v Ružomberku, závod Trenčín. Bol výborný organizátor. Akcie "Z" v obci, organizovanie bezplatných brigád na JRD Orechové, pri žatevných a iných prácach.
Záľuby - venoval sa ovocinárstvu, kde bol členom od založenia pobočky Slovenského záhradkárskeho zväzu (obce Orechové, Istebník a časť Zamaroviec). Niekoľko volebných období bol členom výboru tejto organizácie.
Spolu s manželkou Helenou vychovali štyri deti.
Pán Ján Zemek zomrel 8.7.2018 vo veku 93 rokov. Je pochovaný na cintoríne v Orechovom.

Autor: Ľubomír Hrudka.



Jozef Hamaj

*22.nov.1894 Dolná Súča - †26.marca 1935 Orechové
Orechovský farár.

Narodil sa 22. nov. 1894 v Dolnej Súči. O rodinných pomeroch vieme len, že mal brata, ktorý pracoval v trenčianskej väznici.
Na kňaza bol vysvätený 26. mája 1917 v Nitre. Pôsobil ako kaplan v Trenčianskej Turnej.
Od r. 1919 bol profesor náboženstva na (čsl. štátnom novozriadenom) gymnáziu v Trenčíne. Kňaza J. Hamaja vidíme na dobovej fotografii (aj s menami) prvého profesorského sboru štát. reál. gymnázia v Trenčíne v šk. r. 1918 / 1919, kde je jedným z mála slovenských vyučujúcich.
Zakrátko však za účasť na študentskom štrajku na trenčianskom štátnom gymnáziu (1919, v štrajku sa žiadalo vyučovať slovensky, v pozadí bol protest proti uväzneniu poslanca a kňaza Andreja Hlinku v Mírove, po jeho návrate z Paríža) bol zbavený možnosti vyučovať a robili mu prieky s ubytovaním. Náväzne na uvedené musel odísť z Trenčína. Od r. 1920 bol generálnym tajomníkom ústrednej kancelárie Ľudovej strany v Bratislave, od r. 1920 bol redaktorom novín "Slovák" v Ružomberku.
V r. 1921 bol správca fary v Zákopčí, 1922 kaplán v Žiline, prefekt v kolégiu sv. Svorada v Bratislave, 1923 výpomocný kňaz v Bánovciach.
Potom prešiel zase do Trenčína (odhadom okolo r. 1924), kde napísal a v r. 1925 vydal azda prvého slovensky písaného tlačeného sprievodcu Trenčínom a jeho históriou. V Trenčíne (od približne 1924) pôsobil ako riaditeľ a katecheta katolíckej materskej, ľudovej a meštianskej dievčenskej školy a zaslúžil sa o prístavbu trenčianskeho kostola a školy u sestričiek.
Bol prvý spolupracovník Mons. Andreja Marsinu v redakcii týždeníka Trenčan.
Od r. 1931 bol profesor náboženstva na reálnom gymnáziu v Trenčíne.
V r. 1933 zanechal funkciu riaditeľa školy a zostal iba katechetom na štátnom reálnom gymnáziu.
Od r. 1933-34 učil katechizmus na štátnej ľudovej škole v Zlatovciach.
Ako kňaz bol obľúbený.
V r. 1934 sa stal farárom v obci Orechové.
Zomrel náhle 26. marca 1935 v Orechovom len ako 40ročný (niekde je uvedený aj november 1935; na hrobe má len rok úmrtia bez dňa či mesiaca).
Pochovaný je na cinoríne pri kostole v Orechovom; za vchodom kúsok vpravo; na jeho hrobe je jeho dobrá fotografia v klobúku a nápis: kňaz bisk. nitrianského, priateľ chudoby a mládeže, 1894-1935, vďační farníci a priateľ (stav 25. 7.1996).

Prispieval do časopisov :
   Nyitramegyei Szemle 1913 - 1917
   Alkotmány 1917
   Duchovný pastier 1917
   Sv. Rodina 1918 - 1919, 1923
   Slovák 1919 - 1922
   Naša mládež 1920 - 1921
   Tatranský orol 1921 - 1922
   Slovenský kresťanský socialista 1921 - 1922
   Trenčan 1923 -1925
   Ľudová politika 1925 - 1929
Svoje príspevky písal pod značkami: jf, jh, hj, Vasil

Diela:
   Hamaj, Jozef: Sprievodca po Trenčíne a okolí. 1.vyd. Trenčín, L. Gansel 1925. 34s. (B83)
   Hamaj, Jozef: Stručný nástin hradu a mesta Trenčína. Trenčan, 2, 21.2.1925, č.8, s.4. (B154)
   Hamaj, Jozef: O dnešnom Trenčíne. In:Trenčín, Trenčianske Teplice, Nové Mesto n.V., Bánovce, Ilava, Puchov. Slovan Banská Bystrica, asi 1933, s.13-18, 5 obr. (B971)

Poznámky:
Podľa internetového zdroja (na www.monografia.sk): JUDr. Martin MIČURA - Život a dielo právnika, politika a štátnika 1883 - 1946, Autor knihy: Ing. Ján Mičura, Košice, II. vydanie, mal byť Jozef Hamaj ako katolícky kňaz v Trenčianskej Turnej priateľom či politickým spolupracovníkom Dr. Mičuru, a sú tam uvedené dva údajné Hamajove (obdivné) výroky o Mičurovi, bez priameho uvedenia zdroja.

Autor: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 1996 - 2017.



Gustav Zsámbokréthy z Malých Žabokriek (v. Kis-Sámbokréth)
Narodil sa približne v roku 1872.

V roku 1891 zmaturoval na Kráľovskom vyššom piaristickom gymnáziu v Trenčíne. Jeho triedny učiteľ bol Elek Munkácsi. Medzi jeho spolužiakov patrili neskorší bratislavský magistrátny hlavný radca JUDr. Ľudovít Dohnányi (žil 1872-1957); hlavný súdny radca Dr. Ján Donáth; pplk. Anton Ďuriš; notár Napoleon Tomek; hlavný účtovník Štefan Náthly.

Gustav Zsámbokréthy slúžil v známom trenčianskom Infanterieregimente 71. V roku 1893 bol ako menovaný záložným poručíkom (Lieutenent i. d. R. genannt) a zakrátko v r. 1894 sa stal dôstojníkom z povolania v IR71. V ňom bojoval aj v prvej svetovej vojne.

Major Gustav Zsámbokréthy od Infanterieregimentu 71 bol (prvým) vedúcim preverovacej komisie IR71, ktorá v Kragujevaci od jari 1918 zasadala, aby preverovala navrátilcov (Heimkehrerov) z ruského zajatia. V komisii bola zastúpená každá hodnosť od vedúceho dôstojníka cez ostatných dôstojníkov až po pešiaka. Okrem preverovaného mohli byť pri preverovaní prítomní aj iní, takže navrátilci mohli byť na dávané otázky vopred pripravení. Navrátilcov potom zaraďovali do pochodových stotín (Marschkompanie = rota) určených na taliansku frontu a pod Verdun, kde boje boli najhroznejšie. Pluk mal vtedy väčšiu časť na talianskom fronte a na francúzskom fronte bol iba jeden z jeho šiestich poľných praporov.
Gustav Zsámbokréthy ku koncu svojej vojenskej kariéry získal hodnosť podplukovníka.
Keď vojna skončila, mal približne 46 rokov; v armáde nového štátu zrejme neslúžil, demobilizoval, vrátil sa domov.

Zsámbokrétskych kúria v Istebníku sa po prvej svetovej vojne stala domovom Gustava Zsámbokréthyho.
Miestne obyvateľstvo mu po vojne kládlo za vinu útrapy vojny, a najmä popravu slovenských vojakov v Kragujevaci, preto sa po vojne k nemu správalo nepriateľsky. Okrem iného mu vybíjali sklá v oknách tak vytrvalo, že ich napokon dal zamurovať, o čom svedčí aj súčasný stav viditeľný z ulice. Prejavy ľudového hnevu zrejme neustali, preto sa pplk. Gustav Zsámbokréthy napokon odsťahoval do Bratislavy.
Styk s Trenčínom však pplk. Gustav Zsámbokréthy neprerušil celkom, podľa spomienky pamätníkov sa tu na gymnáziu ako 69 ročný spolu s už len 9 spolužiakmi stretli pri príležitosti 50 výročia maturity.
Zsámbokrétskych kúria v Istebníku sa zrejme kúpou dostala do vlastníctva niekdajšieho riaditeľa Tatrabanky Fraňa Maxona, ktorý do Trenčína prišiel z Oravy azda niekedy okolo konca 1. svetovej vojny.
Okrem už uvedeného, miestna tradícia hovorí, že po prechode frontu na jar 1945 Gustava Zsámbokréthyho ruské vojsko odvlieklo na Sibír, kde zahynul.

Zaznamenajme ešte ďalších nositeľov toho istého priezviska, bez ďalšej známej súvislosti:
• V r. 1924 JUDr. Theodor Zsámbokréthy, tabuárny sudca pri sedrii v Trenčíne, bol prezidentom republiky menovaný tabulárnym sudcom V. triedy hodnostnej ad personam na "dosavadnom pôsobišti" (spolu so senátnym predsedom Júliusom Fojtíkom). • V Kochanovciach (teraz Adamovské Kochanovce) na cintoríne pri rímsko-katolíckom kostole, sú z rodu Zsámbokréthy pochovaní (stav r. 2010): Zsámbokréthy Margit, Aladár, Albertina, Gyorgy, Gabriella.
• v r. 1903 púchovský evanjelický farár a dekan Ludvík Ladislav Zsámbokréthy vydal v Turčianskom Svätom Martine vlastným nákladom "Krátký návod k vyučovaniu konfirmandov".



Mlyn na Váhu v Žabinci

Známy posledný vodný vážsky mlyn Štefana Kosíka v Žabinci, v období okolo prvej svetovej vojny.
Pán Štefan Kosík sa narodil 18.8.1881, zomrel 14.1.1974, ako uvádza nápis na jeho hrobe v severnej časti citorína pri orechovskom kostole. Hrob našiel pán Ľubomír Hrudka, za čo mu patrí vďaka.
Aj mapy 1. a 2. vojenského mapovania (= 18. a 19. storočie) ukazujú, že na Váhu pri a v Trenčíne bolo takých mlynov viac.
Týmito mlynmi sa dlhodobo zaoberal aj Trenčan pán PhDr. Ján Hanušin st. (žil 1920-2000), niekdajší riaditeľ Slovenského národného múzea v Bratislave; jeho obsiahla práca zatiaľ nenašla vydavateľa.







Iné:

14.3.1940 na cintoríne v Istebníku odhalili pamätnú dosku bývalému žiakovi Obchodnej akadémie v Trenčíne poručíkovi Jánovi Prháčkovi, ktorý padol pri obrane vlasti v marci 1939.




Ako sa rodila táto stránka a čo jej predchádzalo

• 1987 som sa od Ing. arch. Štefana Androviča dozvedel o miestnom kronikárovi pánovi Jánovi Minárech a jeho preklade zamarovskej časti dávneho diela v maďarčine
• 2012? alebo málo neskôr som sa začal zaujímať o sklad benzínu v Istebníku, po obhliadke miesta na základe nevšednej ochoty majiteľa skladu sa mi ozval tiež nevšedne ochotný pán Ľubomír Hrudka; sklad sme preskúmali, pofotografovali, obšírne prediskutovali, hľadali súvisiace historické zprávy (žel. vlečka Ing. M. Engler, Autokolóna, AOZ,...)
• 2014 som do počítačovej podoby (pdf) previedol 48 stranovú brožúru z r. 1969 od autora Jána Minárech: Dejiny obcí Istebník, Orechové a Žabinec, 1208 - 1969
• 2016 som sa začal zaujímať o životopis niekdajšieho kronikára pána Jána Minárech, poprosil som pána Ľ. Hrudku pozisťoval a zorganizoval čo sa dalo:
• 8.2.2016 návšteva (Ľ.H. + Bbc) u pána Jána Zemeka, najstaršieho miestneho pamätníka a niekdajšieho (1957-1960) predsedu MNV Orechové, zorganizoval p. Ľ. Hrudka, 3. účastník ja Brabenec; téma: konikár p. J. Minárech
• 2017 pán Viktor Minárik z Orechového dostal nápad ohľadne výročia obcí Istebník, Orechové, Žabinec, hovoril o ňom s pánom Ľubomírom Hrudkom z Orechového, ktorý následne hovoril so mnou
• 2018, na Troch kráľov, sme sa zišli v Orechovom na Kopánke traja (V. Minárik, Ľ. Hrudka, V. Brabenec), hovorili sme o našich možnostiach, o možnom obsahu, čo by kto mohol urobiť, dohodlo sa ďalšie stretnutie na marec 2018.
• 2018, na Hromnice, som založil internetové (pod)stránky k okrúhlemu výročiu obcí v r. 2018: Istebník Orechové Žabinec, v rozpracovanej podobe, predbežnom umiestnení a zatiaľ bez administratívneho doriešenia, preto bez sprístupnenia širokej verejnosti, a začal som ich napĺňať obsahom, ktorý bol poruke.
• 1.2.2018, 16.2.2018 ďalšie návštevy u pána Jána Zemeka, najstaršieho miestneho pamätníka a niekdajšieho (1957-1960) predsedu MNV Orechové, zorganizoval p. Ľ. Hrudka, 3. účastník ja Brabenec; téma: minulosť obcí.
• 20.2.2018 stretnutie s pani Katarínou Minárechovou, vnučkou pána Jozefa Minárech (predchádzal písomný styk)
• 20.2.2018 na dopyt =odpoveď p. NN z odboru (býv. kultúry) býv. KNV, že je možné sa uchádzať o peniaze
• 21.2.2018 na stretnutí v Trenčianskom múzeu (1. verej stretn. vlast. krúžku, prít. Ľ.H., V.B., spolu 17) sa spomenulo (Bbc zabudnuté), že je zachovaná pečať (razidlo!) obce Orechové! Stručne sme prítomných oboznámili s tým, o čo usilujeme
• 9.3.2018 pán Ľubomír Hrudka našiel hrob Štefana Kosíka v severnej časti citorína pri orechovskom cintoríne.
• 21.3.2018 na Kopánke druhé pracovné stretnutie ViMin+LH+BraVo, z ktorého vzišlo množstvo užitočných podchytených spomienok. • V lete 2018 sme (LH+Bbc) sa boli uistiť o jestvovaní hrobu matky a sestry Alexandra Lišku na cintoríne v Istebníku.
• 24.7.2018 na Kopánke pracovné stretnutie ViMin+LH+BraVo, z ktorého vzišlo množstvo užitočných podchytených spomienok. • V lete 2018 zomrel 94 ročný pán Ján Zemek, ktorý spomienkami prispel do týchto stránok.
• Plánované stretnutie spracovateľov (VM+LH+Bbc) v lete 2018 sme najskôr odsunuli, potom vynechali ako nie potrebné.
• Koncom leta pán Ľubomír Hrudka zorganizoval stretnutie s príbuzenstvom niekdajšieho kronikára pána Orságha; úsilie v tomto smere bolo opakované a neprinieslo očakávané výsledky, ale aspoň základné údaje - prišli sme už neskoro...
• Na jeseň 2018 pán Ľubomír Hrudka zorganizoval stretnutie u dôchodcov (iba dámy) v budove niekdajšej istebníckej školy. Stretnutia boli dve, a napriek ochote všetkých zúčastnených z nich nevzišlo nič prevratné; hoci sme už všetci boli pamätníci, miestne dámy sú zväčša sem privydaté a tak ich spomienky nejdú tak ďaleko dozadu, ako sme si pôvodne robili nádeje.
• Na Vianoce 2018 širokej verejnosti sme sprístupnili tieto internetové stránky o minulosti niekdajších samostatných obcí Orechové, Istebník, Žabinec. Ich umiestnenie, pôvodne zvažované aj ako samostatné, sme napokon ponechali ako samostatnú časť stránok o Trenčíne, veď aj administratíva je už zlúčená spolu. Obsah stránok bol od konca januára v prestavbe.
• 2019, okolo Jozefa, sme sa opäť zišli v Orechovom na Kopánke my traja, u Viktora na fašiangoch.

Predpokladáme ďalšie doplňovanie prípadnými novými zisteniami či novozískanými zprávami, najmä máme ešte vnímané rezervy uvedené nižšie pod nadpisom "Témy ešte:"

🍀

Fotografie z našej práce:



Témy ešte:

chotárne (miestne) názvy
chotárna cesta do poľa
priezviská v obciach
hrádze
socha sv. Jána Nepomuckého pri moste pri Váhu (ostatné sochy pozrieť v brožúre o farnosti)
železničná stanica, cesta a most do Trenčína
kultúrny dom
škola
škôlka
cintoríny (pozrieť v obidvoch brožúrach)
sklad benzínu
strelnica - bola síce v Zlatovciach, ale blízko
Autoopravovne - sú síce v Zlatovciach, ale blízko
kvasnicová továreň
Zenit, odbytový a zásobovací podnik kvasnicovej továrne
pálenica
kyselka
obchody a iné podniky, výroba
Jednotné roľnícke družstvo
zdravotná starostlivosť?
kultúra, ľudové tradície, vývoj spôsobu obživy a odievania, kroj
slovenskí katolícki skauti
potok
stavebný vývoj obcí, verejné budovy, výstavba, cesty, niekdajšie plány
kúria či kaštieľ v Istebníku
kvasnicová továreň
staršie fotografie
staré štatistické údaje
administratívny vývoj obcí
známi rodáci
? Fridrich Hoffstädter - Horský (*15.11.2010 TN; †10.8.1954 LM tragicky)
Kroniky: Pamätná kniha obce Orechové. 1934-1937 - Mala by byť v štátnom archíve. Kronika Istebníka nateraz nie je známa. Kronikár bol pán Ján Minárech (1.3.1903 - 26.6.1983), jeho životopis je tu na inom mieste.



Ak nie je výslovne uvedené inak, autor je
Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 2016-2018.

Chyby, omyly, nesprávnosti nemožno vylúčiť;
v prípade ich zistenia prosím o upozornenie.

Toto dielo chráni Autorský zákon.
(Koniec diela.)



 

      <<  Návrat späť na vrch tejto strany          
-=xXx=-


Nižšie je prípadá reklama poskytovateľa:


„Rozdávat rady je zbytečné. Moudrý si poradí sám a hlupák stejně neposlechne.“ Mark Twain