Slovenský katolícky skauting v Trenčíne a v Orechovom


Slovenský katolícky skauting (SKS) bol vždy podporovaný iba katolíckymi kruhmi v spoločnosti. Na rozdiel od niektorých iných skautských foriem, nemal podporu ani formálnu priazeň žiadneho režimu, v ktorom organizačne jestvoval. To je hlavná príčina, prečo o ňom nenachádzame prakticky žiadne dokumenty, iba občasné zmienky.

Skautské oddiely uhorského skautingu boli zo svojej podstaty katolícke, trenčiansky (zal. v r. 1914) tiež (pozrieť http://trencan.6f.sk/SHS/T0002-zaciatkySkautinguvTrencine.html). 
Po skončení vojny (1918) vznikali nové skautské oddiely v podmienkach nového štátu, ktoré začínali zakladať skauti z predošlého obdobia. V Trenčíne "svoj" katolícky skautský oddiel sa pokúsil obnoviť (novozaložiť) aj prof. Fraňo Tiso, nemal však dlhé trvanie, pretože organizačne prevážili nové oddiely zakladané došlým personálom nového štátu, ktorý bol väčšinovo český.

V tretej vlne slovenského katolíckeho skautingu vznikali jeho oddiely v rámci samostatnej organizácie formálne ustanovenej koncom tridsiatych rokov po desaťročí postupného zakladania a tichého jestvovania svojich oddielov; vedúcou postavou bol bratislavský blumentálsky kaplan Jozef Lukačovič, inak Trnavčan s osobnou budúcnosťou nečakaných premien.

Slovenský katolícky skauting tretej vlny (tridsiatych rokov) v Trenčíne jestvoval, ale z príčiny uvedenej v úvode nevieme dnes vymenovať jeho konkrétne organizačné zložky, organizátorov ani ich časovo upresniť.

Bratia Piačkovci boli v Trenčíne známi svojou príslušnosťou k SKS.
Kornel Piaček, podľa neskoršej spomienky br. Lišku (žil 1930-2021), viedol vĺčatá SKS, spomienka však neobsiahla žiadne počty členov, datumy ani miesta klubovní, ani konkrétnu činnosť, ba ani okolnosti sľubu, iba že sa nesľubovalo jednotlivo a sľub mal formu spoločnej sľubovej piesne; br. Liška (Št. Hudec) z oddielu Kornela Piačka si zachoval až do konca života svoj našívaný sľubový odznak. Kornel Piaček po fronte emigroval a (tuším v Kanade) si tam založil úspešnú existenciu.

Dúfal som získať nejaké spomienky na trenčiansky katolícky skauting v závere života MUDr. Jozefa Piačka, keď už na dôchodku chodieval na pravidelné vychádzky v dolnom meste, občas som sa k nemu cestou pridal. Ochotný bol, ale nedozvedel som sa z tejto oblasti nič; čo bolo príčinou, možno dlhý časový odstup, neviem.
V pozostalosti jednoho z bratov Piačkovcov sa dlho zachovala známa knižná príručka SKS.

Príjemným prekvapením je, že v čase písania tohoto textu v lete 2022 na schôdzi dôchodcov sa autorovi prihovorila Trenčanka pani rodená Vylámová, niekdajšia členka trenčianskej organizačnej formy SKS, iste tej vtedy najnižšej vekovej skupiny, keďže (narodená 1930 alebo krátko po tom) má dnes deväťdesiatku; podrobnosti si však tiež nepamätá.
Paradoxne, v pamätiach písaných či ústne podaných od trenčianskych skautov z katolíckych rodín (Androvič, Gašparík, Zmeták, ... - výnimkou je Š.Hudec) nie sú zmienky o trenčianskych katolíckych skautoch.

Kroniky trenčianskej fary, kde by sme mohli hľadať zmienky o SKS, sú už v dobe nástupcov farára vdp. G. Lukyho nezvestné.

Od pána J. V. Gracha (žil 1922-1997) sa zachovala písomná zpráva (http://trencan.6f.sk/0131-KKD.pdf) o Katolíckom kultúrnom dome (KKD) v Trenčíne, kde uvádza, že v starom KKD, ktorý bol na Vajanského ulici, v jeho budovách (išlo o odkúpené staršie domy s pozemkami tiahnúcimi sa po vtedajšiu Váhovú ulicu) boli umiestnené spolky (Orol, ...), a "neskôr Katolícky Skaut - za kaplána ThDr. Jána Pásztora, neskoršieho nitrianskeho biskupa." Tiež tu píše, že pri výstavbe nového KKD (staval sa v zadnej časti pozemku starého KKD, od r. 1938-1939) okrem iných vypomáhali aj skauti, ktorí na Váhu nakladali štrk, ktorý gazdovia (konskými povozmi) vozili na stavbu. V novopostavenom KKD (otvorený 1.6.1940) na druhom poschodí boli dve miestnosti ako klubovne katolíckeho Skautu. (Ďalej tiež spomína známe zrušenie organizácií Orla aj Katolíckych Skautov.)

V ústnom podaní sa dochovala zpráva, že SKS v Trenčíne organizoval kňaz Pástor; toho mena tu boli možno až tri osoby, upresniť sa nedarilo, najlepší zostáva údaj od p. Gracha, že to bol ThDr. Ján Pásztor, neskorší nitriansky biskup. (Nepodarilo sa mi zistiť, ako s ním súvisia trenčianski Pástorovci (na Hodžovej ul.), tiež trenčiansky filatelista Pásztor napokon odídený do Košíc, príp. JUDr. Pásztor; je aj zmienka o kňazovi Pástorovi činnom v Belušských Slatinách kde bolo stredisko SKS.)

Zaujímavá je tiež zmienka o SKS v Trenčianskych Tepliciach: Kaplán Milov, rátaný za príslušníka slovenskej katolíckej básnickej moderny, krátko pôsobiaci na trenčianskej fare, odišiel zo služby a oženil sa s katolíckou skautkou z Trenč. Teplíc, žili v oblasti Nitry, po 1989 ich syn tam zorganizoval na jeho pamiatku (ako príslušníka básnickej slovenskej katolíckej moderny) pamätnú tabuľu od Matice Slovenskej - dlho nevydržala, známe vplyvné kruhy presadili jej zrušenie; zmienky o tom sú na internete.

Nateraz nemáme viac zpráv o Slovenskom katolíckom skautingu v Trenčíne v období po konci dvadsiatych rokov.
Ako sme už uviedli, dovtedy v Trenčíne v prvej vlne skautingu (od 1914) iný skauting ako (neformálne) katolícky ani nebol; v druhej vlne (po 1918) po niekoľko rokov vnímame isté úsilie katolícky skauting v Trenčíne obnoviť ako slovenský v podmienkach nového štátu, nemalo však trvalejšie výsledky. Týmto sa však tento text nezaoberá.

V Trenčíne, spolu so zprávami o jestvovaní tunajšieho SKS, sa ústnym podaním zachovala zpráva o organizačnej jednotke Slovenského katolíckeho skautingu v blízkej obci Orechové, pod vedením miestneho učiteľa Jozefa Ďuriša, ale ani v tomto prípade nemáme priamo súvisiace dokumenty.

Jozef Ďuriš sa narodil 18.3.1907 v Skačanoch v rodine miestnych hudobníkov. V Orechovom bol už od mladých rokov učiteľom-správcom miestnej školy kde aj býval s rodinou. Bol výrazný hudobník, orechovský organista a spoluzakladateľ (28.8.1932) aj dirigent známeho spevokolu Drotár. Jozef Ďuriš bol tiež prvý kronikár obce Orechové. Zomrel v emigrácii 28.5.1983 obci Lambach v Rakúsku.

Nachádzame niekoľko starých dobových záznamov o jestvovaní "Ďurišovho" oddielu Slovenských katolíckych skautov, uvádzame ich nižšie.

Skupina slovenských katolíckych skautov (SKS) v Orechovom predviedla 29. marca 1936 divadelnú hru „Život človeka” od Calderona. Divadlo s nimi nacvičil ich vodca, správca-učiteľ Jozef Ďuriš. Dobová zpráva hodnotí ich výkon ako krásny, hra že bola poučná a obecenstvo spokojné; kde hrali, to zpráva neuvádza.

Známa Orechovská kyselka bola upravená do súčasného (2022) stavu v roku 1936 tamojším kamenárskym a murárskym majstrom Martinym. Kyselka dohotovená, posvätená a odovzdaná verejnosti dňa 10. mája 1936 o 15. hod. na stromkovej slávnosti, ktorú usporiadala r. k. škola, slovenskí katolícki skauti v Orechovom a odbočka Slovenskej ovocinárskej spoločnosti v Istebníku.
Stromkové slávnosti bývali pred r. 1945 časté, vysádzali sa počas nich užitočné dreviny a propagovalo sa ovocinárstvo, ktoré podporovali aj štátne ovocinárske škôlky (v Trenčíne bola za mestom pri ceste do Soblahova vpravo), tie pestovali mladé stromky a poriadali kurzy ovocinárov.
Kyselka vtedy dostala masívne kamenné zakryté odberné miesto poniže cesty medzi Dolným a Horným Orechovým. Výver je pod cestou, povyše odberného miesta, zastabilizovaný a zakrytý. Od cesty nadol k odbernému miestu urobili kamenné schodíky. 

V lete 1936 šesťčlenné dužstvo orechovských katolíckych skautov sa zúčastnilo I. verejných (puškových) streleckých závodov 13.-14. júna 1936. 
Závody poriadala Odbočka sväzu č.-s. dôstojníctva s okresným výborom brannosti v Trenčíne.
Strieľalo sa vo viacerých disciplínach (puška vz.95 na 300m, malorážka, vzduchovka, kruhové aj lovecké terče) a kategóriách (muži, ženy, dorast, jednotlivci aj družstvá).
Orechovskí katolícki skauti sa umiestnili na treťom mieste v závodoch mládeže vzduchovkou so 193 bodmi (prví boli gymnazisti, druhí dorastenci Orla s 201 bodmi, poslední Sokoli s 126 bodmi).

V prírastkovej knihe trenčianskeho múzea je záznam č. 105/36, že na jar 1936 od Slovenských katolíckych skautov v Orechovom prijali darom jeden kus skamenelinu mušle zo Zamaroviec - Starý háj.

Kedy bol oddiel založený, nevieme. Všetky tieto štyri záznamy o Slovenských katolíckych skautoch v Orechovom sú z roku 1936, z jari a leta. Mohlo by to ukazovať, že toto obdobie bolo počiatkom ich činnosti. Čo bolo ďalej, nateraz tiež nevieme. 
Vodca ich oddielu, správca-učiteľ Jozef Ďuriš mal vtedy 30 rokov, bol ženatý, s malými deťmi, a už päť rokov úspešne viedol aj spevokol Drotár, a popri týchto povinnostiach ešte začal viesť oddiel slovenských katolíckych skautov.
Oddiel mohol jestvovať do jesene 1938, keď Benešova abdikácia odštartovala beh viacerých udalostí, medzi inými aj zrušenie organizácií podobného druhu, nahradilo ich (sprvoti povinné) členstvo v Hlinkovej mládeži (pre dospelých v HG).
Nie je známe, že by Ďurišov katolícky skautský oddiel bol býval ako celok organizačne prešiel do Hlinkovej mládeže, ani o jeho jednotlivých členoch to nie je známe. 

Sám Jozef Ďuriš však v Hlinkovej garde zastával veliteľskú (vodcovskú) funkciu na miestnej úrovni, avšak v závere jestvovania HG sa stal jej (celoslovenským) podnáčelníkom.
Nie je jasné, čo Ďuriša vynieslo z miestnej úrovne na celoslovenskú. 
Iste nebude bez súvislosti, že 24.5.1940 v Orechovom sa uskutočnila schôdzka dôverných stúpencov A. Macha na čele s bývalým referentom HV HG a Machovým vedúcim kancelárie Otomarom Kubalom. Schôdzka sa uvádza v hlásení vojenského spravodajstva z 30.5.1940  spolu s tým, že na okolí Trenčína (aj Bratislavy, Žiliny) sa objavili letáky vyzývajúce na zmenu vlády, ktoré vyjadrovali postoj väčšiny vyšších veliteľov HG  na zmeny súvisiace s februárovým (1940) odstúpením A. Macha. Šírenie letákov sa vyšetrovalo, dvoch páchateľov uväznili.

Autor:
Ing. Vojtech Brabenec - Uzlík, 52. klub oldskautov v Trenčíne, júl 2022.