Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.

Posledná zmena:  [MM/DD/RRRR hh:mm:ss]

K otázke autorských diel
a internetové súvislosti



Spoločenské okolnosti diel, najmä literárnych, dosť podobne aj fotografických, je možné vidieť takto:
► v USA je dielo chránené zaregistrovaním, čím dostáva právnu ochranu "copyright", vyjadrenú aj známym krúžkom s písmenom "C", podľa tamojšieho právneho poriadku v USA.
► v Slovenskej republike Autorský zákon nepozná pojem "copyright", dielo je tu (bez podmienok, t. j. žiadnu registráciu netreba) zákonom chránené už od svojho vzniku, podľa dohody v Berne z r. 1886. Autorove práva sú: (1) právo na nepozmeňovanie diela, (2) právo označiť dielo svojím autorstvom, (3) právo vopred udeľovať súhlas na využitie diela (bez súhlasu sa nesmie využiť), (4) právo na odmenu za využitie diela. Autorské práva je možné previesť (predaj, dedičstvo,...), ale samotné autorstvo diela nie je prevoditeľné, ani sa ho nemožno "vzdať", ono vzniká vytvorením diela. Jestvujú aj zamestnanecké diela (vytvorené v zamestnaneckom pomere). Jestvujú aj diela odvodené od iných (pôvodných) diel. Dielom je jedinečné tvorivé spracovanie (témy, predmetu, ...). Informácie, ktoré sú v diele, však nie sú samy osebe predmetom ochrany.
► Autorský zákon Slovenskej republiky sa nezaoberá uvádzaním prameňov (zdrojov) literárnych (odborných...) diel, teda to nie je právna povinnosť. V odborných dielach je obvyklé (vo vedeckých kruhoch priam vyžadované) pramene (zdroje) zpráv (informácií) uvádzať zaužívanými spôsobmi, ktorých je niekoľko a občas sa menia.
► V Slovenskej republike v praxi v literárnych, ale v nielen odborných dielach, dokonca aj v popularizačných článkoch pre širokú verejnosť, veľmi často vidíme dôsledné, ba až úzkostlivé označovanie prameňov, a to spôsobom obsahove neraz až bezcenným (krajný príklad: "Foto: internet"), hoci toto nie je právna povinnosť, iba pochopiteľná zvyklosť vyžadovaná odbornými pracoviskami. Veľmi často však chýbajú náležitosti vyžadované Autorským zákonom. Inak povedané: namiesto autora uvádzajú zdroj (typicky v prípade fotografií) - lenže zdroj (napr. časopis, kniha či archív), nie je to isté čo autor. Táto "naruby obrátená" prax je už dlho v širokom rozsahu spoločensky zaužívaná.

Označovanie prameňov býva v praxi rozličné. V odborných dielach býva viac alebo menej konkrétne.
Ako príklad nekonkrétneho uvedenia prameňa odkazujem napríklad na (dvojdielne) veľké dielo "Trenčín, vlastivedná monografia 2", vydal Alfa Bratislava 1997, (ďalej len "MngrTn2"; podobne "MngrTn1" z r. 1993), ktoré je výsledkom organizačnej práce Mesta Trenčín a odbornej práce Trenčianskeho múzea. Tam na strane 57, k článku Stavebný rozvoj Trenčína 1918-45, autor v poznámkach odkazuje na pramene len veľmi nekonkrétne: na "rôzne" stavebné časopisy z r. 1928 až 1936, a na zápisnice z r. 1931 - 1935; aký význam má takýto nekonkrétny hromadný údaj?
Niekedy namiesto prameňov býva uvedená Literatúra alebo Poznámky (napr. v MngrTn1). Niekedy uvedú názov neverejného dokumentu, ale nie miesto jeho uloženia (napr. v MngrTn2, str. 61, pozn. 13,...). Niektoré aj dôležité diela vôbec neuvádzajú pramene; ako príklad uvediem obsiahle jedinečné dielo Z vojenských dejín Trenčína od autora Ing.arch. Št. Androviča.

Označovanie autorstva v zverejnených dielach nachádzame rôznymi spôsobmi. Niekedy (napr. v prípade fotografií) autorstvo neoznačia vôbec, napr. v MngrTn2 u všetkých obrázkov, hoci určite aspoň u tých nových bolo autorstvo známe. Niekde u starých fotografií uvedú ako autorov osoby, ktoré vtedy ešte nemohli žiť - povedzme, že ide o odvodené dielo (ale neuvedú autorstvo diela pôvodného) - takto je to napr. v MngrTn1 v dielach profesionálnych historikov na str. 159, 351, 352; keď som to urobil ja, múzeum namietalo (2018).

Zverejňovanie diel po r. 1989 zaznamenalo veľký rozmach. Ich počet sa rýchlo zvyšoval, a to sa časom dotklo aj ich dostupnosti, čítanosti a známosti. Diela sa stali súčasťou sústav hodotenia autorov viac než predtým. Autorom viac záleží na tom, aby boli citovaní, čo ich vedie k citovaniu svojich vlastných diel a k uprednostňovaniu diel spriaznených autorov (vzájomná výmena citácií, ba aj ich zacyklenie). Na to používajú rôzne postupy. Niekedy to robia aj použitím medziľahlého diela, ktoré z obsahu pôvodného diela vytvoria a potom citujú, aby tak prekryli a odignorovali pôvodné dielo.
Významným uľahčením pre tých, čo chcú vytvoriť takéto medziľahé "nové" dielo z už jestvujúceho odsúvaného pôvodného diela, je využitie viditeľných stôp jeho pôvodného autora - zverejnených prameňov pôvodného diela. S ich využitím sa dosiahne veľká úspora práce (času) na vytvorenie nového medziľahlého, formálne samostatného, "nového" diela iného autora, ktoré obsahove môže plne nahradiť pôvodné odsúvané dielo. Často používajú aj prerozprávanie pôvodného diela, bez potreby meniť pramene.
Ak pramenné dielo nebolo zverejnené, niekedy ho v súpise prameňov podhodnotia, napr. ako "poznámky" alebo "informácie", ba niekedy využité rukopisné dielo neuvedú vôbec.
Najčastejšie sa však vyskytuje obyčajné kopírovanie, či už textov alebo obrázkov, a ich vydávanie za vlastné dielo.
Toto všetko sú okolnosti, ktoré síce okrem morálnej majú aj svoju právnu stránku, nie je však ľahko úspešne využiteľná. Preto v prípade autorov, ktorí nemajú prílišnú možnosť úspešného širokého zverejnenia svojich diel, môžeme vidieť určité preventívne obranné mechanizmy (technické aj iné) proti takejto praxi. Často to býva vynechávanie prameňov v odborných literárnych prácach, tiež na obrázkoch také označenie (nielen autorstva), ktoré sa ťažšie odstraňuje. Dá sa to vidieť aj na zahraničných stránkach (napr. cez obrázok krížom nápis "Kopierschutz") či už tzv. "profesionálnych" alebo záujmových (napr. amat. historika Viedne).

Preznačkovávanie sa medzi ľuďmi tiež vyskytuje, podobne ako medzi psami: cudzie označenie či meno zrejme vadí - asi je vnímané ako nežiadúca konkurencia.
Označenie autorstva diela sa robí zaužívanými spôsobmi: najmä na fotkách to býva nielen holý text s menom autora, ale aj graficky stvárnený do značiek.
   Teraz už si gógle dávajú značku na kadečo cudzie - to je už protizákonný zásah do práva autora na vyznačenie autorstva.
Práva autorov porušujú gógle aj tým, že neoprávnene uverejňujú oddelené časti diel, typicky fotografie.
Ďalšie porušenie práv autorov spočíva v tom, že gógle neprenášajú údaj o autorstve prítomný v autorskom diele ako celku.
To všetko sú protizákonné zásahy do práv autorov.
Najnovšie (2017 - 2018) na cudzích internetových stránkach dávajú gógle odstrániteľnú reklamu, a ak ju užívateľ ťuknutím odstráni, namiesto reklamy na tom istom mieste sa objaví pyšný nápis: To sme my gógle odstránili, aby vás to neotravovalo! Veď tým sa pyšnia odstránením nepríjemnosti, ktorú sami spôsobili - to čitateľa akurát tak naštve.

Čo zostáva jednoduchému človeku, keď vidí, že si väčší silnejší psi značkujú každý roh?
Tiež mám už viacero neveľkých skúseností. Prvá bola dávno, po mojom článku o mostoch v Trenčianskych novinách: bol použitý v knihe o železnici, ale naplno nepriznaný. Odvtedy si diela označujem. Pravdaže to nepomáha, veľkým psom cudzia značka smrdí, obídu ju ako vyššie opisujem.
Pred asi dvomi rokmi moje dve fotky sa objavili na stránkach "N-noviny"; s redaktorom som hovoril o jeho obsahu (1952 útek skautov) ale nie o mojich fotkách; jednu použil ako bola (bez značky), a z druhej označenie autorstva orezal.

Čerstvá skúsenosť (2018):
Už osem rokov som mal zverejnený článok aj fotky o hviezde na trenčianskom hrade, všetko vlastné: od vlastnej osoby na starej fotke, vlastné staré fotky, cez vlastný text vlastných spomienok a vlastné označenie uvedeného. Teraz na 50. výročie okupácie 1968 sa redaktori zobudili a na poslednú chvíľu začali rýchlo zháňať. Pár dní pred výročím sa mi ozvali noviny, že sa im veľmi hodí tá moja dávna jedinečná fotka na internete ako sedím na hviezde. Použite, vravím im, nič nežiadam. No dobre, ale vy máte na fotke vaše meno. Mám, no a čo. Noooo, s menom to nemôžeme(!) uverejniť.
Krátko po výročí sa ozvala miestna televízia, do reportáže by sa im hodili tie dve staré fotky trenčianskej hviezdy - jedna zblízka a druhá ako na nej sedím. Použi, vravím známemu redaktorovi. No ale ty tam máš meno - nevedel by si mi dať bez mena? No a čo? - veď som autor! - použi ako je - teraz po ôsmich rokoch sa mi už nepodarí dohľadať pôvodný záber. Telefonát skončil. Odvtedy sa už redaktor neozval.
Na druhej strane oni si svoj vlastný vývesný štít vystrčia: keď chceli odo mňa rozhovor pred kamerou, pod nos mi strčili mikrofón s ich výrazným označením - to vlastné im nevadí, ale cudzie vadí. Tak to je. Sú ten silnejší pes. Je to len boj o meno, o postavenie, nič iné; kdežeby právo!
Najhorší býva kampaňovitý prístup k tvorbe, často ho mávajú študenti: potrebujem ale rýchlo, poskytnite mi! - a aby dostali, sľúbia hocičo, a moja skúsenosť je že potom sľúbené nesplnia.


Svojvôľa, protiprávnosť, protizákonnosť na internete.
Ak sa použije vyhľadávač gógle, výsledky nedáva priamo, ale zaobalí ich do svojho puzdra a ukazuje ich pod svojou adresou so svojím menom. Potom nie skutočnú, ale góglovú zapuzdrenú adresu ukazuje ako výsledok vyhľadávania a dokonca aj v nej otvára vyhľadanú cieľovú stránku, ktorej skutočnú adresu vôbec neukáže. Takto prakticky znemožňuje prístup k ďalšiemu obsahu cieľovej stránky. (Príklad je nižšie.)
Podľa môjho názoru gógle porušuje autorský zákon neoprávneným porušovaním celistvosti diela zmieneneným zapuzdrovaním internetových adries, ale tiež tým, že z diel neoprávnene (nie pre citát do recenzie) vyberá jeho časti, obzvlášť samostatné obrázky; v zdrojovom kóde otvorene priznáva koristenie - konkrétny príklad: "Obrázok bol nájdený na Googli v doméne akademickyrepozitar.sk".
Tiež sa gógle zapisujú na cudzie diela tam, kde si to trúfnu - zatiaľ na voľné (staré) diela.
Ak autor použije nejaký spôsob ochrany proti kopírovaniu (napr. javascriptom, zaheslovaním súboru pdf, prevedením textu na obrázok textu, a pod.) tak ho gógle prelamujú, čím silou porušujú vôľu autora, narušujú integritu autorovho diela a neoprávnene (proti Autorskému zákonu) porušujú práva autora tým, že dielo pretvárajú do inej formy, než do ktorej dielo stvárnil autor.
Zrejme gógle počítajú s tým, že sú príliš veľké, vzdialené, zahraničné a monopolné, než aby bolo prakticky možné im čeliť. Ich konanie je imperiálne a neprijateľné. Toto všetko robia gógle už niekoľko rokov.
Akcia vyvoláva reakciu. Takýmto pretrvávajúcim správaním je ovplyvňovaná prax: keď jeden začne, ďalší zopakujú. Toto po väčšej miere uplatnenia môže vyvolať zmenu celospoločenského správania, následne zmenu pravidiel a nakoniec aj právneho poriadku.
Preto sú namieste protiopatrenia spoločnosti, a než sa tak stane, aj opatrenia osôb, napríklad iný vyhľadávač, alebo iný prístup ku cieľovej stránke, v prípade obrázkov vhodný záznam priamo do obrázku.

Príklad góglového zapuzdrenia, v ktorom je cieľová adresa skrytá a nepoužiteľná:
https://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&uact=8&ved=2ahUKEwjdvP-_pYPhAhXLjqQKHXZ1AYkQFjABegQIExAC&url=https%3A%2F%2Fwww.pamiatky.sk%2FContent%2FPZ_ZASADY%2FNitra%2Fhistoricke_pohladnice_foto_nitra_pz-sektorM.pdf&usg=AOvVaw0YazB6wk73_XR5nQyp7x9x

Ďalší príklad:
https://www.google.com/url?sa=i&rct=j&q=&esrc=s&source=imgres&cd=&ved=2ahUKEwihv76Bi-ThAhUQbBoKHbdqCS0Q5TV6BAgBEAs&url=http%3A%2F%2Fservice.ihned.cz%2Frespekt%2Fdata%2F2005%2FRespekt_PDF_2005_21_110c3a876a74e.pdf&psig=AOvVaw1Fum6eEJ7uSDdkJ8xi8V_B&ust=1556035746867326

Ešte jeden príklad:
Priamu adresu:
https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-04-2015.pdf
gógle zmení takto:
https://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=25&cad=rja&uact=8&ved=2ahUKEwjy35aE16HiAhUSJFAKHTMjAXc4ChAWMA56BAgGEAI&url=https%3A%2F%2Fwww.upn.gov.sk%2Fpublikacie_web%2Fpamat-naroda%2Fpamat-naroda-04-2015.pdf&usg=AOvVaw1Uz7yVAnG7oQThcLzbhyCg

Alebo: Priamu adresu:
https://digicontent.snk.sk/content/journals/Narodnie_noviny/1917/17A0065379_029.pdf
gógle zmení takto:
https://www.google.com/url?sa=i&rct=j&q=&esrc=s&source=imgres&cd=&cad=rja&uact=8&ved=2ahUKEwi23r-Rg-3iAhWByaQKHeaMDdsQjB16BAgBEAM&url=https%3A%2F%2Fdigicontent.snk.sk%2Fcontent%2Fjournals%2FNarodnie_noviny%2F1917%2F17A0065379_029.pdf&psig=AOvVaw39s3JsjndNXJTRA__n_Pm5&ust=1560740917518116


Poštová služba gógle "gmail" porušuje Poštový zákon Slovenskej republiky, lebo analyzuje obsah zpráv; tým porušuje tajomstvo prenášaných zpráv, ktoré Poštový zákon zaručuje.

Moju (už pred rokom 2008  založenú) schránku ele pošty ...@gmail.com som nahradil inou, pretože otvorene analyzovala obsah mojich zpráv a začala zvyšovať nároky na moje osobné údaje (telefónne číslo, a iné) a po ich neposkytnutí vznikla možnosť, že sa tam už nedostanem k mojím zprávam - gmail mi už odmietol prístup do mojej schránky, keď som sa prihlasoval i keď mojím správnym heslom, ale za iných okolností pripojenia.

Po odhlásení z poštovej služby gmail.com je pred užívateľom takmer prázdna obrazovka, ale po nazretí do jej zdrojového kódu vidíme (2018/2019), že je tam obrovský objem javascriptových programov - zhruba jeden megabyte, čo je v prepočte na normostrany, v papierovej podobe vyše jednoho toho hrubého (500 stranového) balíka kancelárskeho papiera popísaného programovými príkazmi - načo asi?? - hádajme... veď výsledok je v podstate prázdna obrazovka... - kto neverí, nech sa presvedčí... - vraj "konšpirácie"... - pfff...

Gógle analyzované údaje užívateľov zhromažďuje v obrovskom rozsahu, pozrieť tiež:
https://web.archive.org/web/20200607100836/https://www.lupa.cz/aktuality/google-porusuje-gdpr-a-zaplati-pokutu-50-milionu-eur-rozhodl-francouzsky-urad/

Facebok nepoužívam, ale viem, že sú tam už dlhšie umiestnené časti môjho obsahu bez môjho súhlasu.

Zač. r. 2019 zisťujem vydanie knihy štátom platenej inštitúcie, kde informačne čerpali z môjho zverejneného diela (čo je v poriadku), očividne sami majú potrebu určiť zdroj, lenže urobili to nie obvyklým knihovníckym záznamom (autor, názov diela, ...), ale namiesto toho uviedli internetovú adresu zverejneného diela bez uvedenia (menného) autorstva diela. To ma vedie (od 10.7.2019) k zaraďovaniu priezviska autora do internetovej adresy.

Zisťujem obdobnú kritiku pomerov na internete aj v článku na www.lupa.cz, zo začiatku roku 2019, z ktorého vyberám tieto myšlienky:
Kráľom internetu je ten, kto ovláda cesty, po ktorých sa obsah dostáva k užívateľom. Samotný obsah už dávno nie je najdôležitejší. Autorské diela, ktorých vytváranie stojí nemalé úsilie a prostriedky, sú čoraz viac neoprávnene využívané.
Vo vyhľadávačoch sa objavuje stále viac obsahu, který užívatelia dostanú bez toho, že by museli navštíviť zdrojové stránky. Vyhľadávače, sociálne siete a podnikatelia s reklamou využívajú diela cudzích autorov ako obsah pre pritiahnutie užívateľov, aby ich vystavili reklame, z ktorej majú zisk. Toto prostredie ovládli dva monopolné subjekty, ktoré dnes pozná každý. Túto prax podporuje zlá vymáhateľnosť autorských práv.
Ďalší vývoj prináša od tretiny apríla 2020 vo využívaní vyhľadávača gógle podmienku jeho použitia určitý prejav užívateľa - nútené čítanie bez ktorého do služby nepustí; v ďalšom postupe údajne žiada platby. Prestal som používať.


Prednášky
Prednáška je dielo, na jeho zachytenie (čo i len zčasti - zvuk, obrázok) je potrebný súhlas autora vopred.
Skúsenosti z prednášok (2.4.2019, aj skôr) ukazujú svojvoľné kopírovanie; protiopatrením je označovanie.


Rozhovory
Redaktor ma už druhý raz požiadal o rozhovor, ktorý si bez môjho súhlasu nahrával, na tému už predtým zverejneného môjho diela. Rozhovor bol na jeho žiadosť pred mojou prednáškou na tú istú tému, ktorej sa však nezúčastnil. Na konci sa spýtal na možnosť použiť časti môjho textu. Z toho som dodatočne pochopil, že zrejme potrebuje vytvoriť svoje vlastné zamestnanecké dielo do novín. Nežiada o použitie cudzieho (môjho) diela, lebo je platený za svoju vlastnú prácu. Zrejme chce vytvoriť medziľahlé dielo, ktorým v novinách zverejní moje zistenia (výsledky mojej práce) ako svoje vlastné dielo, veď často vídam články s jeho menom na veľmi rôzne témy. Nie je mojím cieľom dávať takéto individuálne rozhovory pre cudzie obchodné využitie. Mám záujem na ďalšom šírení môjho vlastného nepozmeneného diela. (2.4.2019.) Po týchto skúsenostiach je namieste, aby som zmenil správanie.
Podobné zlé skúsenosti mám so študentmi - dohodli sme sa, poskytol som, ale následne oni nedodržali čo sme si dohodli; keď potrebovali, sľúbili čokoľvek, ale tým to z ich strany skončilo.

Pre prístrojový záznam rozhovoru žiadajte súhlas vopred, predložte konkrétny účel a predstavte sa (vizitka), počítajte s mojím súčasným nahrávaním s určením zúčastnených, miesta a času. Tiež počítajte s požiadavkou poskytnutia vytvorenej nahrávky, trebárs ako časť protihodnoty za poskytnuté plnenie. Moje prejavy sú mojím autorstvom.
Ak máte otázky, predložte ich písomne vopred.



Autor: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, august 2018 - 2020, uverejnené na stránke www.trencan.6f.sk

(Koniec diela.)




Toto dielo chráni Autorský zákon.
Autorovi patria práva hlavne podľa autorského zákona, najmä
označenie autorstva, nepozmeňovanie diela, udeľovanie súhlasu na verejný prenos a iné rozširovanie, a právo na odmenu za využitie diela.
Uložené s časovou značkou (datumom) zverejnenia v internetovom archíve na adrese:
https://web.archive.org/web/

Dielo je tu zverejnené pre oboznámenie jednotlivcov s jeho obsahom.
Autor vynaložil úsilie a prostriedky na zhotovenie diela.
Ak dielo (čo i len zčasti) potrebujete, požiadajte autora vopred.
Pre sťaženie svojvoľného kopírovania je dielo upravené.
(Prípadné pramene u autora.)

Návrat späť na vrch tejto strany           Návrat na hlavnú stránku


Nižšie je prípadná reklama poskytovateľa: