Vlastivedná monografia
TRENČÍN
PRIPOMIENKY

Ďalej sú uvedené pripomienky k obidvom dielom vlastivednej monografie "TRENČÍN", ktoré vyšli v r. 1993 a 1997.
Žiadne dielo a žiaden človek sa spoľahlivo nevyhneme chybám či omylom. Nepodarilo sa to ani v tomto prípade. Dielo je však výnimočné a dá sa očakávať, že sa z neho bude ešte dlho čerpať do ďalších diel. Preto je otázka zverejnenia opráv obzvlášť dôležitá. Nie je to nič mimoriadne, robieva sa to; spomínam si, že aj monografia Trenč. Teplej z tridsiatych rokov, neporovnateľne skromnejšia, má zoznam opráv. Trenčianska monografia ho žiaľ nemá. Diskutoval som o tom nielen s mojimi blízkymi a priateľmi, ale aj so zúčastnenými osobami. Nikto zo zúčastnených síce neprotirečí, ale ani nikto nemá snahu zorganizovať spísanie opráv a ich zverejnenie. Niektoré veci, ktoré by bolo vhodné uviesť na pravú mieru, sú mi známe, preto som sa rozhodol ich zverejniť sám. Pravdaže, takáto vec od jednej či zopár osôb môže mať ten istý nedostatok, ktorý chce pomôcť napraviť. S tým treba rátať. Nie je v mojich silách zorganizovať to lepšie. Do tohoto pripomienkovania sa môže zapojiť hocikto, spojenie je uvedené na prvej strane.
Pripomienky sú adresované skráteným názvom a číslom dielu, za tým stranou (teda napríklad MngrTN-1. s.17), niekedy aj menom autora a témou (je to skrátené, nie obvyklým spôsobom, ale úplne jednoznačné). Poradie pripomienok nič nevyjadruje.       (Bbc, 2013)

MngrTN-2, s.17, Vrzgulová:

Osoba na fotografii vôbec nie je stotník Karol Řimek. Autorom zverejnenej fotografie som ja a fotografia bola použitá bez vedomia a bez súhlasu mňa ako autora.

Autor pripomienky: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 2013. (Řimekovu dcéru som poznal.)

MngrTN-2, s. 29, Kamenec, TN 1938-45, polit. a spoločens. vývin:

Autor uvádza, že o bezprostrednej reakcii obyvateľstva (na vyhlásenie samostatného štátu 1939) dostupné pramene nehovoria nič.
Pripomínam existenciu súvisiaceho a vypovedajúceho dostupného prameňa, ktorý aj bibliografia Trenčína vydaná trenčianskou knižnicou v r. 1996 uvádza takto:  393. Lupták, Ľudovít: Trenčín v boji o samostatnosť Slovenského štátu. Udalosti v dňoch 6. októbra 1938-20. februára 1939. Bratislava, Slov. ľud.kníhtl. 1939. 30 s.
Tento prameň som nenašiel medzi autorovými osemdesiatimi poznámkami.

Autor pripomienky: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 2013

MngrTN-2, s. 57, Ing.arch.Št.Androvič, stavebný rozvoj Trenčína 1918-45:

Autor do súvislosti so zástavbou Hornej Sihote uvádza Ing.arch.Ferdinanda Silbersteina (1902-1983) tak, že: (1) Silberstein (v r. 1932) vyvolal (?) urbanistickú súťaž na riešenie trenčianskej Hornej Sihote, (2) túto súťaž Silberstein vyhral, (3) v druhom kole tejže súťaže v r. 1935 sa Silberstein veľmi dobre umiestnil, hoci ju nevyhral, (4) výstavba sa rozhodla podľa Silbersteinovho návrhu, (5) zástavba Hornej Sihote v r. 1935 - 1946 zodpovedá Silbersteinovmu konceptu.
Androvič svoje tvrdenie v poznámkach odkazuje na pramene len nekonkrétne: na "rôzne" stavebné časopisy z r. 1928 až 1936, a na zápisnice z r. 1931 - 1935.

Existenciu Silbersteinovho regulačného plánu Hornej Sihote však vôbec nepotvrdzuje štúdia dlhoročného kronikára Mesta Trenčín Mgr. Jozefa Čeryho: Urbanizácia mestskej časti Horná Sihoť - Trenčín, 10.6.2004, založená na jeho vlastnom výskume s uvedením konkrétnych prameňov - naopak, Čery uvádza z dobových dokumentov iné mená.

Mesto Trenčín v r. 2006 vydalo letáčik so všeobecným textom, podľa ktorého Silberstein sa zaoberal urbanistickým rozvojom mesta(!), zdôrazňuje dopravu, uvádza Silbersteinove odporúčanie novej výstavby na Sihoti podľa jeho návrhov z 30. rokov. (Letáčik je nedopísaný.) Mesto Trenčín Silbersteinovi postavilo pamätník na križovatke ulíc Rázusova - Hodžova, s opatrným tvrdením, že "formoval začiatok zástavby Hornej Sihote".
Letáčik aj pamätník sú v rozpore s predchádzajúcimi zisteniami p. Mgr. Čeryho, čo ukazuje ich tendenčnosť.

Autor pripomienky: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 2013

MngrTN-1, autorky Pachanská aj Gajdošová:

používajú informáciu o zastavovacom pláne pre školskú štvrť z r. 1904 - 1905 (rozšíreného aj o neskoršiu Kollárovu štvrť v bývalých piaristických záhradách), ktorého autori mali byť budapeštianski architekti Ambrus Orth a Emil Somló. Túto informáciu zverejnil Ing.arch. Št.Androvič na 81. strane zborníka Trenčín 1971. Androvič v tomto svojom diele neuviedol vôbec žiadne pramene; uvádza najprv "zastavovací plán pre osadenie objektov" ale hneď v ďalšej vete "urbanistický koncept", čo sú zásadne odlišné kategórie dokumentácie, každá má inú funkciu. Zastavovací plán pre osadenie objektov nemožno považovať za regulačný plán, jeho funkcia je čiste realizačná.

Okolnosti výstavby budovy Vyššej dievčenskej školy postavenej 1907, ako sú zverejnené v: 100. výročie budovy Gymnázia Ľ.Š. v TN, Baloghová+Marcinek, r.2007, ISBN 978-80-969842-6-8, nielenže nespomínajú, ale ani len nepriamo neukazujú na "zastavovací plán", ale uvádzajú budapeštianskych architektov Ortha a Somlóa ako projektantov budovy(!) určených ministerstvom (školstva). 

Čo sa týka zástavby (neskoršej) Kollárovej štvrte, pripravené vyše dve desiatky konkrétnych stavebných parciel vidíme už na katastrálnej mape mesta (1:1000) z r. 1900 (teda aspoň o 4 roky skôr), ktorej súlep je zverejnený v knihe Dr. Jána Hanušina Trenčín na starých pohľadniciach (r. 2004).

Uvedené okolnosti spochybňujú existenciu zastavovacieho plánu pre školskú štvrť z r. 1904 - 1905 od autorov Orth a Somló.

Autor pripomienky: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 2013

MngrTN-1, s.331+, Muntág, Hudobný život v TN 1851-1992:

 a) - na str. 338 nesprávne je v texte uvedené meno Hanušin, správne má byť pán František Hanus, je aj na fotografii druhý zprava (poznal som ho, mali jediného syna zhruba môjho veku). Naviac uvádzam, že na fotke prvý zprava je pán Rudolf Michalec, otec architekta Ivana Michalca (poznal som obidvoch). Mimochodom, v dobe, keď bola fotografia urobená (hoci nie je datovaná), je dosť možné, že pán Hanušin ešte v Trenčíne nežil.

b)  - na str. 338 v texte môže nechtiac vzniknúť nedorozumenie uvedením časového rozpätia 1902 - 1990 pri názve kvarteta, bez bližšieho vysvetlenia; je vhodné dodať, že je to životné rozpätie pána Rudolfa Michalca (bližšie o ňom: http://www.trencan.ic.cz/0034-MichalecRudolf.html).

c) - na str. 338 nesprávne je v texte uvedené meno Schelenberger, správne má byť Schellberger.

d) - str. 340, fotografia: je nesprávne uvedené meno "Šebík". Správne je, že na fotografii prvý zľava je JUDr. Gerhard Šebák.

e) - pán Anton Selecký je uvedený len v súvislosti s tromi nástrojmi na ktoré učil, inak tam o ňom nič nie je. Bol veľmi výraznou postavou mestského života aj hudobného, je chyba že je odignorovaný

f) - pán Jozef Ďuriš, (spolu)zakladateľ súboru Drotár, výrazný hudobník (rozsiahlo sa o ňom zmieňuje aj slovenský biografický slovník) nie je spomenutý vôbec. Je chyba, že je odignorovaný.

Nedostatky  a), c), d) je možné do istej miery pochopiť (nie však ospravedlniť recenzenta) v takomto prípade, keď o veci píše človek zjavne nezžitý s miestnymi pomermi. Že však sú vynechaní Anton Selecký a Jozef Ďuriš, nechce sa mi veriť, že by bol nedostatok odborného rozhľadu v problematike; obávam, sa, že to skôr môže byť tendenčnosť v spracovaní.

Autor pripomienky: Vojtech Brabenec st., Trenčín, 4.11.1993; Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 2013.

MngrTN-1, s. 353: drobné zlomyseľnosti tlačiarenských škriatkov:

správne má byť meno maliara P. Sýkorčin (nie Sýkorčan) a v literatúre pod č. 10 škriatok nedopísal meno, správne má byť "Šebák, G."

Autor pripomienky: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 2013. (Pána Sýkorčina som poznal.)

MngrTN-1, s.362, trenčianski fotografi:

v čase písania (1993!) ešte nebolo celkom zreteľné, že Dukátovci v Trenčíne boli viacerí, jeden (Michal) typograf a druhý (Miroslav) fotografoval (navyše zverejňoval aj s pozmeneným menom). Vďaka záujmu trenčianskeho múzea sme v r. 2012 s p. prof. Bránskym z Boskovíc vec ujasnili (pozrieť oboch Dukátovcov: http://www.trencan.ic.cz/0013-ZnamiTrencania.html), takže dnes po 10 rokoch už vieme, že fotograf bol Dukát  Miroslav (nie Michal).

Autor pripomienky: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 2013

MngrTN-1, s.138:

zase ten zlomyseľný škriatok v tlačiarni vytlačil názov firmy stavajúcej železnicu nesprávne ako "Rügel a Sager", hoci autor aj my Trenčania dobre vieme, že to bol "Hügel & Sager,  München " (zal. 1869), známa firma pôsobiaca aj inde v monarchii. Lenže za tých 10 rokov ten nesprávny názov už mnohí opisovači stihli rozšíriť po internete. Navyše ktosi k menu firmy začína pridávať "a spol.".

Autor pripomienky: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 2013

MngrTN-2, s.190:

zase škriatkov preklep: meno má byť správne správne "Raftl", nie "Rafth".

Autor pripomienky: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 2013; Vojtech Brabenec st., Trenčín, 4.11.1993

MngrTN-2, s.245:

zase škriatkov preklep: meno má byť správne správne "Prháček", nie "Prcháček".

Autor pripomienky: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 2013

MngrTN-1, s.185 (vpravo dole):

nesprávnosť zrejmá zo súvislostí: správne má byť: "Riaditeľa továrne pre protinemecké výroky internovali...", namiesto nesprávneho "Riaditeľa továrne pre protinemecké výroby intervenovali..."

Autor pripomienky: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 2013

MngrTN-1, s.185 (vľavo hore):

pravopisné chyby natoľko samozrejmé, že ich ani nevypisujem; uvádzam to ale, lebo sa nemali vyskytnúť.

Autor pripomienky: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 2013

MngrTN-1, s.138 (vľavo dole):

nesprávnosť zrejmá zo súvislostí: rok 1976 je nesprávny.

Autor pripomienky: Vojtech Brabenec st., Trenčín, 4.11.1993

MngrTN-1, s.294 (vpravo hore):

meno má byť správne "Šárai", nie "Čáraj".

Autor pripomienky: Vojtech Brabenec st., Trenčín, 4.11.1993

MngrTN-1, s.350 (vpravo hore) + nasl.:

do uvedeného životného rozpätia S. Ábela nespadá čas, kedy mu mali prerušiť členstvo v ZSVU.

Autor pripomienky: Vojtech Brabenec st., Trenčín, 4.11.1993

MngrTN-2, s.77:

Uvádza sa, že od 3.9.1944 v hoteli (Janík) boli ubytovaní sovietski vojaci, čo je iste nesprávnosť zrejmá zo všeobecných historických súvislostí.

Autor pripomienky: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 9.3.2020

MngrTN-2, s.82:

Uvádza sa, že hostinec pod hradom v roku 1937 prestavala Mária Cibiková; uvádza názov Závoj.

Prestavbu samotnú vidíme na jednej pohľadnici, ktorú predbežne by sme datovali do dvadsiatych rokov. Pravda, nemožno vylúčiť viacero prestavieb. Otázka je, odkedy sa "Závoj" nazýval "Fatma" (povojnová varianta "Fatima") - zdá sa, že od prestavby.

Autor poznámky: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 9.3.2020


Autor: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 2013 - 2020.

Zverejnené na www.trencan.6f.sk v r. 2013.
Chyby, omyly či nesprávnosti nemožno vylúčiť,
v prípade ich zistenia prosí autor o upozornenie.

Toto dielo chráni Autorský zákon.
Autorovi patria práva hlavne podľa autorského zákona, najmä
označenie autorstva, nepozmeňovanie diela, udeľovanie súhlasu na verejný prenos a iné rozširovanie, a právo na odmenu za využitie diela.
Toto dielo je v príslušnej variante uložené s časovou značkou (datumom) v internetovom archíve.

Toto dielo je tu sprístupnené výhradne pre osobnú potrebu iba fyzických osôb
na štúdium výlučne v autorovom pôvodnom umiestnení a s pôvodnou adresou.
Autor vynaložil úsilie a prostriedky na zhotovenie diela.
Ak dielo (čo i len zčasti) chcete použiť, žiadajte súhlas autora vopred.
Ele adresa autora je v hlavičke hlavnej stránky.
Za reálnej spoločenskej praxe (nielen góglu) porušovania Autorského zákona
pre sťaženie svojvoľného kopírovania je dielo upravené.
Pramene u autora.
(Koniec diela)

Návrat späť na vrch tejto strany           Návrat na hlavnú stránku
Nižšie je prípadná reklama poskytovateľa: