---

Odkaz
Na jeseň 2017 ma moja mladšia skautská sestra Kika požiadala o odkaz.
Keďže sám som už oldskaut v jeseni života, beriem to vážne,
vyšlo mi to dlhé, preto som môj odkaz napísal a
tu ho predkladám, nielen jej, ale hocikomu.
Sú to však subjektívne odporúčania a postrehy.


Naučte sa žiť v prírode a urobiť si to,
čo pre život potrebujete.
Žite v porozumení s prírodou a
buďte čo najviac sebestační.
Neviete, kedy to budete potrebovať vy, alebo aj vaši blízki.
Pestujte v sebe vlastenectvo, čo je starosť o vlastné,
to je v prvom rade každý sám, ale aj okolie,
najprv bližšie - rodina, priatelia,
ďalej obec, kraj, národ,
potom celé ľudstvo, živočíšstvo a rastlinstvo, príroda.
Každý a všetko je súčasťou čohosi.
Nezabúdajte na svoje korene,
bez nich by ste neboli tým, čím ste.
Človek je tvor spoločenský, ako aj mravce, včely,
osamotený ťažko niečo dokáže a ešte ťažšie prežíva.
Spájajte sa, spolupracujte. Neútočte,
ale ak treba, tuho si bráňte svoje a nedajte sa.
Prečítate si občas "Posledný odkaz" Baden-Powella,
a porozmýšľajte nad ním, ale
nezabúdajte ani na odkaz Setona či Seiferta.

Žite z vlastnej práce a
buďte čo najviac nezávislí, lebo
prijaté (peniaze) vždy chce byť čímsi vyvážené.
Pomôžte aj potrebným nakoľko treba, ale
nerobte to, čo oni sami môžu - radšej ich to naučte.

Pravidlo je jediné: Niet pravidla.
Žite s otvorenými očami a zapnutým rozumom.
Rozmýšľajte. Spoznávajte, učte sa a vzdelávajte.
Viďte za udalosťami príčiny, ktoré k nim viedli.
Klaďte otázky (sebe aj druhým) a
hľadajte na ne odpovede.
Prítomnosť je vždy nová.
Skúsenosti môžu byť dobrým vodítkom, ale
správať sa v prítomnosti automaticky podľa minulosti nie je namieste.
Občas prehodnoťte svoju cestu, a ak treba,
po premyslenom uvážení urobte zmenu,
ale nerobte to každú chvíľu.

Veci nie sú ani dobé ani zlé, iba sa stávajú;
hodnotenia dobré-zlé k nim pridávame my,
a sú závislé od stanoviska: čo je jednomu zlé, to je druhému dobré, tiež
sú veci, ktoré sú najprv zlé, a potom sú dobré, ale
sú aj veci, ktoré sú najprv dobré, a potom sú zlé -
majte to na pamäti.
Všetko čo sa stalo, má svoje dôvody, inak by sa to nebolo stalo;
ak sa vás to týka, bolo by dobre, aby ste tie dôvody videli.

Nemusíte chytať všetky lopty, ktoré okolo vás lietajú,
a snažia sa vám ich prihrať.
Sami si určujte, čím sa budete zaoberať.
Nemusíte sa zaoberať všetkým.
Každý si môže vybrať, ako bude žiť,
ale nie každý o tom vie.
Žite s ľahkou a veselou mysľou, ale nie ľahkovážne;
nerobte si mučivé starosti, lebo
vždy je viac možností,
niekedy pomôže poodstúpiť či počkať.
Kto nič neočakáva, tomu nič nechýba.
Koniec je najdôležitejší, a ten je istý.

Nemusíte mať ku všetkému svoje stanovisko, nemusíte všetko hodnotiť.
Nesúďte, aby ste neboli súdení.
Usilujte sa skôr pochopiť, než posudzovať.
Skúste sa na veci pozerať aj z iných hľadísk,
než je práve to vaše, alebo to, ktoré vám predkladajú.
Ak vám podávajú linajkovaný papier, píšte naprieč.
Pravda je nezmapovaná krajina bez vyšľapaných chodníkov;
každý si musí sám nájsť tú svoju "pravdu".

Nikto dobrovoľne neurobí to, čo sám nechce.
Ľudia sa dajú len ťahať, nie tlačiť - tak ako špagát...
Nerobte si predstavy o ľudskej spravodlivosti ani o dobrom režime.
História ukazuje, že ľahšie je iným zobrať, než vlastným úsilím budovať.
Každý chce vaše dobro - nedajte si ho vziať.
Usilujte sa, aby vaše konanie určoval váš vlastný rozum, nie cudzí.
Nie vždy sa na všetko príde, na niektoré veci sa príde až časom,
na niečo prídeme neskoro, a na niečo neprídeme nikdy.
Nezabudnime na pekné slovenské príslovie:
Hlupákovi je všetko jasné, dokiaľ mu to nevysvetlíš.
Veci môžu byť aj jednoduché, aj zložité zároveň,
môžu byť aj "dobré", aj "zlé" - záleží od toho, ako ich kto chce ukázať.
Ľudí spoznáte až v konfliktoch.
V mladosti býva všetko jasné, ale vyšší vek býva plný pochybností.
Detstvo je možno hra, mladosť škola, ale
život je, vždy bol, a iste stále bude najmä práca
(nech ten váš nie je parazitovaím).

To vám odkazuje
Váš
Uzlík
52. klub oldskautov "Junák Považský", Trenčín, október 2017.

---