Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.
Vývoj mestského opevnenia v Trenčíne
Záznam z prednášky PhDr. Mariana Roberta Zemene dňa 16. feb.2006 v Kongresovej sále Župného domu v Trenčíne. Zaznamenal Ing. Vojtech Brabenec. Uverejnené dňa 16.3.2008. Tento záznam je iba súborom poznámok poslucháča z prednášky autora predvedenej na verejnosti, ale nie je ani doslovným ani úplným zachytením prednášky, teda nie je ani prenosom, ani vystavením, ani rozmnoženinou diela (prednášky), a okrem toho môže obsahovať chyby ktoré nespôsobil autor diela (prednášky).
Zachovaná vyššia časť mestských hradieb v Trenčíne:
od pripojenia na opevnenie hradu (vľavo) sa tiahnu poza farský kostol prostriedkom obrázka vodorovne až k budove kaplnky sv. Michala (v pravom dolnom rohu fotografie)
(Foto+text Ing. V. Brabenec, Trenčín, máj 2008)
Zachovaná nižšia časť mestských hradieb v Trenčíne: od farského kostola vpravo je nenápadná jednoduchá budova kaplnky sv. Michala, od nej sa na fotografii nadol a doľava tiahnu hradby, dole plynulo nadväzujú na zadné steny domov na južnejšej strane Farskej ulice (na fotke už nevidno) a neprerušeným radom domov sa hradby uzatvárajú primknutím sa k mestskej (tureckej, dolnej) veži (bráne)
(Refoto+text Ing. V. Brabenec, Trenčín, máj 2008, z orig. starej pohľadnice)
V 15. storočí došlo k oddeleniu mesta hradbami.
Historicky najstaršie je opevnenie mestskej časti Hôrka = Monticulum = Marienburg, vzniklo asi v 10. až 12. storočí.
Farský kostol bol postavený pred 13. storočím, v tom čase cesta ešte viedla "hore" = po kopcoch, aby sa vyhla Váhom zaplavovanému územiu, za kostolom sa rozvetvovala: jedna vetva cesty viedla dolu k brodu, druhá vetva cesty viedla dolu do mesta na trhovisko, tretia vetva cesty viedla k hradu.
Ešte pred 14. storočím vyrástli domy na prvých štyroch uliciach, bolo to staré čiže horné mesto na Hôrke.
1324 bol prestavaný farský kostol a najneskôr vtedy urobili masívny oporný múr poniže farského kostola. Tu niekde stál aj johanitský, neskôr františkánsky kláštor (!?!). Trhovisko bolo vtedy tam, kde je dnešné hlavné námestie. Domová zástavba na vyššej strane námestia (bližšia k hradu) je staršia; jej nerovná odskakovaná línia zástavby je toho dôkazom, je totiž zadnou hranicou pozemkov, na ktorých prednej strane predtým vyrástla celkom prvá domová zástavba na Hôrke (Monticulum). Domová zástavba na nižšej strane hlavného námestia je mladšia.
Odhaduje sa, že prvé výsady mesto dostalo za Matúša Čáka. V tej dobe mesto ešte nemalo hradby, ale z troch strán bolo chránené prirodzenými prírodnými prekážkami, takže stačilo opevniť len jednu stranu.
V 14. a 15. storočí bola starodávna "horná" cesta po kopcoch nahradená nižšie položenou cestou. Neskôr bol brod nahradený mostom. V tej dobe sa už ustálila gotická parcelácia mesta.
V roku 1412 dostalo mesto od Žigmunda výsady kráľovského mesta, okrem iného právo vybudovať kamenné mestské opevnenie. Hneď sa začali postupne budovať opevnenia aj mestské brány. Do polovice 15. storočia sa námestie uzavrelo. Zahradila sa tým dovtedajšia voľná cesta, vedúca potom cez mestské brány. Vybudovaním opevnenia sa taktiež zahradila stará cesta vedúca od fary, na mieste neskorších farských schodov, cez Farskú ulicu, až k Váhu; jej dolná časť sa ocitla mimo hradieb mesta.
Celková dĺžka hradieb bola asi 1500 m.
Zo starej "hornej" cesty zostal prechod cez mestský múr poniže terajšieho prechodu od fary na Brezinu. Vtedy na mieste starého cintorína pri farskom kostole postavili kostnicu (karner), z ktorej neskôr prístavbou vznikla kaplnka sv. Michala. Táto kaplnka v rokoch 1528 až 1560 sa používala namiesto zničeného farského kostola, keď prebiehala jeho renesančná znovuvýstavba. Neskôr sa budova kostnice a kaplnky sv. Michala používala aj ako sýpka a sklad. Jej budova je stavebne spojená s mestským múrom tak, že ich výstavba musela prebiehať súčasne. Museli byť postavené (hradobný múr aj budova kostnice) do roku 1450, pretože neskoršie stavby už majú iný štýl.
V roku 1568 boli postavené kryté farské schody namiesto dovtedajšieho chodníka. Mali obranný účel, z mesta nimi prechádzali obrancovia k vyššie položeným častiam hradieb. Pri kaplnke sv. Michala bola zbrojnica. Farské schody neskôr viackrát zhoreli ale vždy boli znova postavené, bolo tak v r. 1708, 1790, .... Naposledy boli obnovené v r. 1978-1981.
Od 2. polovice 15. storočia boli mešťania a mesto oslobodení od rôznych povinností, v prospech povinnosti udržiavať mestské hradby.
Časť výnosu z tunajšej tridsiatkovej (pohraničnej) stanice bol určený na udržiavanie hradieb, od r. 1464 to bolo ročne 200 zlatých, od r. 1567 až 300 zlatých, za celé obdobie to bolo zhruba až neuveriteľných pol milióna zlatých. ((pozn.: to by asi sotva toľko vyšlo !!! ???)
V r. 1546 Ferdinand zrušil voľné právo varenia piva a udelil mestu monopol na varenie piva s tým, že výnos sa použije na údržbu mestského opevnenia. Na tento účel išli aj výnosy z mimoriadnych daní ako aj rôzne uvalené pracovné povinnosti. Mesto si na údržbu hradieb vytvorilo vlastné kapacity, ktoré viedli často cudzinci, najčastejšie Taliani a Nemci.
Najčulejšia činnosť sa na mestskom opevnení pochopiteľne vykonávala v období očakávaných vojnových udalostí, a tiež po nich. Bolo to v r. 1510, 1528, do r. 1663, po r. 1708.
Postupom času prichádzali zmeny do spôsobu vedenia vojen, význam mestského opevnenia sa zmenšoval, postupne začali hradby zavadzať a vadiť. Prišiel čas, keď ich časti začali rozoberať. Po dlhšom čase začalo obdobie pamiatkovej ochrany dochovaných zvyškov. V roku 1987 bola vyhlásená mestská pamiatková rezervácia.
POPIS JEDNOTLIVÝCH ČASTÍ MESTSKÝCH HRADIEB
Horná brána stála pri Váhu, pod hradnou skalou, od konca 15. stor. do 1873. Zachovala sa na pôdorysoch a pohľadoch. Mala opevnené predbránie pozostávajúce z dvoch okrúhlych dvojpodlažných bášt. V rohu medzi bránou a opevneným predbráním bola tajná bránka, na pláne z r. 1676 uvedená ako porta secreta.
Pozdĺž Váhu boli zvonku drevené palisády, za nimi kamenné. Pri rieke bol pivovar, práčovňa, a ďalšie hospodárske prevádzky, neskôr tam bol hostinec U baránka (potom Hviezda).
V roku 1734 odkúpili Illésházyho palác a 1760-1764 ho prestavali na župný dom, pričom zrušili múr od hradnej skaly po hornú bránu. Napokon 1873 zbúrali schátranú mestskú bránu a priľahlé opevnenie, tiež oproti na dolnej strane.
Vážska línia hradieb vznikla po r. 1412, predtým na jej mieste boli nábrežné hrádze Váhu (?).
Gotický mestský múr bol s drevenými pavlačami a zábradlím, strielňami, cimburím; v renesancii sa štrbiny vyplňovali a nechávali sa iba strielne. Na múre boli aj smolné nosy. Boli tu ešte dva murované arkiere (niečo ako balkóny) nad zemou. Asi pred koncom 15. storočia v rámci renesančnej modernizácie dobudovali dve nárožné bašty, ktoré boli na začiatku a na konci časti múra rovnobežnej s Váhom, vtedy tiež vybudovali druhé podlažia strielní.
V druhej polovici 18. storočia tu postupne vznikali domy na vyššej strane terajšej Palackého ulice.
V roku 1883 postavená železničná trať využila spodok palisád .
V lete 1886 pri požiari v meste zhorelo 39 domov, potom vybudovali prístup na námestie cez prízemie hotela Zlatý baran. Postupne mizli časti hradieb, najmä v súvislosti s novou výstavbou, okrem iného aj pri dostavbe areálu kláštora piaristov po r. 1914. Z hradieb sa zachovali už len kde - tu niektoré prvky na domoch.
Južná časť hradieb od Váhu k hradu bola najsilnejšie opevnená, bolo tu až trojnásobné opevnenie. Pred múrom bola priekopa, bašty, palisády nadväzujúce na tie čo boli pozdĺž Váhu. V r. 1857 bolo asanované predbránie, hradby zanikli.
Mestská (dolná) brána (veža) je šesťpodlažná, pôvodne bola s opornými piliermi, cesta viedla pod gotickým oblúkom pod bránou. Okolo roku 1510 vežu zvýšili. 1543 urobili opevnené podbránie - jednu masívnu baštu. Cesta za baštou nepokračovala priamo, ale sa v bašte lomila smerom k Brezine, aby sa znemožnila priama streľba cez baštu.
V rokoch 1958, 1960 sa našli zvyšky podzemných chodieb v blízkosti mestskej veže.
1857 asanovali zvyšky barbakanu, hradieb a súvisiacich drobných stavieb.
Pri búraní mestských hradieb krátko po r. 1900 použili aj výbušninu Titanit vyrábanú v Trenčíne. V rokoch 1934, 1980 rekonštruovali mestskú vežu.
Od mestskej brány k hradu vedie doteraz jediný zachovaný úsek opevnenia.
V r. 1510 bola táto časť opevňovacieho múru zvýšená do rovnej koruny a doplnené strielne.
V 16. storočí postavili baštu medzi karnerom a hradom, ktorá je dnes už zaniknutá.
K mestskému opevneniu patria aj šance, mali hore palisády so strielňami, zvonku šancov boli priekopy. Šance sa prvý raz spomínajú v daňovom súpise v r. 1541, inak sa nevie kedy boli vybudované. Udržiavali sa v dobe tureckých vojen. Neskôr zanikli.
Autor: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 16.3.2008 - 9.3.2019.
Toto dielo chráni Autorský zákon.
Autorovi patria práva hlavne podľa autorského zákona, najmä
označenie autorstva, nepozmeňovanie diela, udeľovanie súhlasu na verejný prenos a iné rozširovanie, a právo na odmenu za využitie diela.
Uložené s časovou značkou (datumom) zverejnenia v internetovom archíve na adrese:
https://web.archive.org/web/*/http://www.trencan.6f.sk/0001-HradbyZemene.html
<< Návrat späť na vrch tejto strany
<< << Návrat na hlavnú stránku
Nižšie nasleduje prípadná reklama poskytovateľa: