Na niektorých fotografiách Trenčína krátko po roku 1900 je možné vidieť vysoký stožiar s kolesom  hore. Stál asi 70 m severne od cestného mosta  cez Váh, tesne vedľa Bánovskej  železnice z jej východnej strany, vo dvore domu Mitických (neskôr Baarových, po r. 1989 je tam sídlo rôznych organizácií a  obchodov) na Váhovej (teraz Pribinovej) ulici  (oproti kinu Hviezda). Podobné stožiare  s kolesami občas  vidieť na záberoch  z Divokého západu a z Austrálie, kde ich používali na čerpanie vody.

Veterné koleso vo dvore domu Mitických v Trenčíne, na pohľadnici z r. 1905 - 1918 (krátka adresa)
(Foto: elektronický archív Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín)

Vyhodnotením  fotografií sa  dá zistiť,  že spomenutý  stožiar bol prútovej  konštrukcie,  zrejme  z  ocele,  štvorcového pôdorysu so stranou asi 2,5m,  ktorá sa nahor zužovala až pod  1 m. Vysoký bol asi 17  m. Približne 3 m  pod vrcholom mal ľahkú  ohradenú plošinu asi 1,5  x 1,5 m. Rebrík  pre výstup na ňu  nie je na fotografiách vidieť. Na vrchole stožiara bolo vodorovné, asi 8,5 m dlhé rameno, zrejme otáčavé, upevnené asi v jednej pätine dľžky. Na jeho dlhšom konci bolo  priložené stabilizačné krídlo  veľké asi 0,8  x 4,7 m, s dlhšou  osou vodorovnou  a so  zvislou kratšou  osou. Na kratšom konci ramena bolo koleso s vodorovnou  osou a s priemerom asi 3 m, zložené z 8 segmentov. Každý segment mal 2 x 5 ks úzkych lopatiek, každá bola dlhá bezmála meter. Koleso očividne slúžilo na zachytenie veternej energie,  jej použitie však nie je  jasné. Zdá sa, že energia sa viedla nadol, a  to rotujúcim hriadeľom uloženým zvislo v strede stožiara -  na fotografii je možné  ho vidieť.


Na niektorých iných starých fotografiách môžeme vidieť, že podobné dva stožiare s veterným kolesom boli  tiež zo západnej strany domov na západnej strane  dnešnej Palackého ulice. Jeden stožiar s veterným kolesom bol vedľa  domu, kde je teraz  Bazovského galéria. Druhý bol vedľa nedávno postaveného parkovacieho domu; pri jeho výstavbe sa však žiadne základy stožiara neodkryli. Veterné kolesá boli umiestnené neďaleko  Váhu, čo môže súvisieť s dobrými podmienkami pre zachytenie vetra,  ale aj s využitím zachytenej energie. Je pravdepodobé, že bola použitá pre na prečerpávanie odpadových vôd z blízkych, na tú dobu pomerne veľkých domov do Váhu (alebo do potoka tečúceho od parku popred hotel Erzsébeth (teraz Tatra) pozdľž železnice na juh), alebo na čerpanie úžitkovej spodnej vody Váhu z vyhľbenej  nehlbokej studne. Možnosť takto vyrábať elektrickú energie nie je pravdepodobná, ale sa  tiež nedá  vylúčiť, avšak  s ohľadom na určitú nepravidelnosť  vetra by  to bolo  skôr na  nabíjanie akumulátorov (v  tej dobe  sa už  používali) než  na priamu spotrebu elektriny. Treba si uvedomiť,  že v tom čase v  Trenčíne ešte nebola zavedená elektrina, ani kanalizácia, ani vodovod. Postavenie veterných  kolies spadá do obdobia 1896-1903. Po 1. svetovej vojne boli zrejme demontované, pravdepodobne následkom skutočnosti, že  ich predpokladaný význam prevzali vybudované mestské siete. Pamätník starého Trenčína pán Juraj Gönci (*dec.1914 - +6.3.2005) v lete roku 2000 informoval autora, že on si spomína na jediné veterné koleso, ktoré si  pamätá oproti textilnej továrni Tiberghien Fils (neskôr Merina), niekde medzi pílou (Erdö hazai ipar, potom TOS) a valcovým mlynom. Fotografie s takto umiestneným veterným kolesom však nie sú zatiaľ známe.