Trenčanom o Trenčíne
Stránky
Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína
Smutný príbeh posledného (?)
trenčianskeho somára
Každé
mesto má svoje kuriozity. K tým trenčianskym v
časoch
medzi dvoma vojnami patril aj istý somár.
Skutočný, štvornohý, s
dlhými ušami.
Celé mesto ho poznalo, najmä deti. Bol ich
miláčikom. Volal sa Hansi a
nevedno, odkiaľ
pochádzal. Dokonca ani nebol Trenčan:
prichádzal sem z blízkej
Opatovej.
Patril tamojšiemu lesníkovi pánovi Klepancovi. Ten ho mal spolu s kravičkou, aby sa dopĺňali: jej mlieko vozil Hansi do Trenčína na predaj. Hansi tak denne meral starú cestu z Opatovej do Trenčína a späť, zapriahnutý do neveľkého vozíka s kanvičkami mlieka, "šoférovaný" sedliačkou Amalou. Namiesto volantu ovládala jeho tvrdohlavý "motor" prútom. Zvieracia inteligencia a každodenné opakovanie známej trasy naprogramovali Hansiho tak, že už aj sám poobchádzal "štamgastov" a zastavoval u nich i bez povelu. Nijako sa pritom neponáhľal, lebo vtedy boli dni akosi dlhšie než sú v dnešných časoch. Na svojich zastávkach holdoval spoločenským stykom: priatelil sa s deťmi. A tie si ho obľúbili, ako si len deti vedia obľúbiť zvieratá. Trpezlivo zniesol, aby naň hoci aj vyliezli. Čo na to jeho gazdiná, nevedno, ale doložené fotografie rukolapne dokazujú, že Hansi bol nesporne miláčikom mladého obecenstva... Zábery sú z námestia, z okolia piaristického kostola.
Po vyše desiatich odslúžených rokoch svojej mliečnej misie by sa bol Hansi pravdepodobne v pokoji dožil svojej somárskej staroby, keby ... Život to však zariadil celkom ináč. Nevinný trenčiansky somárik sa stal azda prvou obeťou druhej svetovej vojny v Trenčíne.
Ako sa to stalo?
Patrí medzi tradičné somárske ctnosti držať sa len toho svojho a neustúpiť ani za nič. Náš Hansi tiež nemohol ináč, veď aj on mal dlhé uši. Za prvej republiky sa začal vzmáhať automobilizmus. Autá už úspešne začali z ciest (vtedy sa povedalo "hradská") vytláčať ich pôvodných užívateľov: ľudí a zvieratá. Medzi podmienky prímeria na cestách vtedy patrila jazda vľavo. Toto sa stalo pre Hansiho prirodzenosťou a vo svojej somárskej hlave si zaiste nevedel ani predstaviť, že by to niekedy mohlo byť aj ináč.
Čas však všetko mení, aj časy, ako píše náš klasik, a v tomto prípade tú zmenu priniesla vojna. Vlastne nie vojna, ale Nemci. Vlastne ani Nemci nie, veď tí boli v Trenčíne od nepamäti, ale zmenu priniesla nemecká armáda: Wehrmacht. Okolie Trenčína obsadila na jar roku 1939 ako ochrannú zónu (Schutzzone). Nemecké vojsko bolo na tú dobu moderné, motorizované. So sebou prinieslo ďalšiu novinku, dnes už samozrejmosť: jazdu vpravo. To sa stalo Hansimu osudným. Nič mu nepomohlo ani jeho nemecké krstné meno. Stretli sa zoči - voči oproti sebe na ceste: Hansi a automobilová kolóna Wehrmachtu. Možno to bol prvý odpor, s ktorým sa v Trenčíne Wehrmacht stretol. Zastavili sa, lebo si vzájomne stáli v ceste. Každý z nich mal svoju "pravdu". Ani jeden nebol ochotný ustúpiť na protiľahlú voľnú stranu cesty. Hansimu to znemožnil jeho obmedzený somársky rozum. Nemeckému dôstojníkovi zase jeho hrdosť nedovolila vyhnúť sa somárovi. Hansi sa rozhodol vec riešiť typickou somárskou zbraňou - pozičnou vojnou: zostal stáť a tvrdohlavo čakal, až protivník ustúpi. Nemecký dôstojník riešil vec zbraňou, ktorú mu dala do ruky armáda. Keď Hansi neustúpil, zastrelil ho.
Tak smutne skončil život trenčianskeho somára Hansiho kdesi na ceste medzi Trenčínom a Opatovou. Na poučenie všetkým somárom ...
Autor: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín.
Fotografie sú z elektronického archívu autora. Tento článok vznikol 10. 2.1999 a bol uverejnený v Trenčianskych novinách v decembri 1999.
Autor si vyhradzuje všetky práva, hlavne podľa autorského zákona (618/2003 v aktuálnom znení), najmä udeľovať súhlas na rozmnožovanie, verejný prenos a iné rozširovanie.
Ako uviesť tento zdroj pre citovanie krátkej časti tohoto diela alebo iné použitie podľa Autorského zákona:
BRABENEC, V.: Smutný príbeh posledného (?) trenčianskeho somára.
Prameň: www.trencan.ic.sk. Získané dňa ..........
Patril tamojšiemu lesníkovi pánovi Klepancovi. Ten ho mal spolu s kravičkou, aby sa dopĺňali: jej mlieko vozil Hansi do Trenčína na predaj. Hansi tak denne meral starú cestu z Opatovej do Trenčína a späť, zapriahnutý do neveľkého vozíka s kanvičkami mlieka, "šoférovaný" sedliačkou Amalou. Namiesto volantu ovládala jeho tvrdohlavý "motor" prútom. Zvieracia inteligencia a každodenné opakovanie známej trasy naprogramovali Hansiho tak, že už aj sám poobchádzal "štamgastov" a zastavoval u nich i bez povelu. Nijako sa pritom neponáhľal, lebo vtedy boli dni akosi dlhšie než sú v dnešných časoch. Na svojich zastávkach holdoval spoločenským stykom: priatelil sa s deťmi. A tie si ho obľúbili, ako si len deti vedia obľúbiť zvieratá. Trpezlivo zniesol, aby naň hoci aj vyliezli. Čo na to jeho gazdiná, nevedno, ale doložené fotografie rukolapne dokazujú, že Hansi bol nesporne miláčikom mladého obecenstva... Zábery sú z námestia, z okolia piaristického kostola.
Po vyše desiatich odslúžených rokoch svojej mliečnej misie by sa bol Hansi pravdepodobne v pokoji dožil svojej somárskej staroby, keby ... Život to však zariadil celkom ináč. Nevinný trenčiansky somárik sa stal azda prvou obeťou druhej svetovej vojny v Trenčíne.
Ako sa to stalo?
Patrí medzi tradičné somárske ctnosti držať sa len toho svojho a neustúpiť ani za nič. Náš Hansi tiež nemohol ináč, veď aj on mal dlhé uši. Za prvej republiky sa začal vzmáhať automobilizmus. Autá už úspešne začali z ciest (vtedy sa povedalo "hradská") vytláčať ich pôvodných užívateľov: ľudí a zvieratá. Medzi podmienky prímeria na cestách vtedy patrila jazda vľavo. Toto sa stalo pre Hansiho prirodzenosťou a vo svojej somárskej hlave si zaiste nevedel ani predstaviť, že by to niekedy mohlo byť aj ináč.
Čas však všetko mení, aj časy, ako píše náš klasik, a v tomto prípade tú zmenu priniesla vojna. Vlastne nie vojna, ale Nemci. Vlastne ani Nemci nie, veď tí boli v Trenčíne od nepamäti, ale zmenu priniesla nemecká armáda: Wehrmacht. Okolie Trenčína obsadila na jar roku 1939 ako ochrannú zónu (Schutzzone). Nemecké vojsko bolo na tú dobu moderné, motorizované. So sebou prinieslo ďalšiu novinku, dnes už samozrejmosť: jazdu vpravo. To sa stalo Hansimu osudným. Nič mu nepomohlo ani jeho nemecké krstné meno. Stretli sa zoči - voči oproti sebe na ceste: Hansi a automobilová kolóna Wehrmachtu. Možno to bol prvý odpor, s ktorým sa v Trenčíne Wehrmacht stretol. Zastavili sa, lebo si vzájomne stáli v ceste. Každý z nich mal svoju "pravdu". Ani jeden nebol ochotný ustúpiť na protiľahlú voľnú stranu cesty. Hansimu to znemožnil jeho obmedzený somársky rozum. Nemeckému dôstojníkovi zase jeho hrdosť nedovolila vyhnúť sa somárovi. Hansi sa rozhodol vec riešiť typickou somárskou zbraňou - pozičnou vojnou: zostal stáť a tvrdohlavo čakal, až protivník ustúpi. Nemecký dôstojník riešil vec zbraňou, ktorú mu dala do ruky armáda. Keď Hansi neustúpil, zastrelil ho.
Tak smutne skončil život trenčianskeho somára Hansiho kdesi na ceste medzi Trenčínom a Opatovou. Na poučenie všetkým somárom ...
Autor: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín.
Fotografie sú z elektronického archívu autora. Tento článok vznikol 10. 2.1999 a bol uverejnený v Trenčianskych novinách v decembri 1999.
Autor si vyhradzuje všetky práva, hlavne podľa autorského zákona (618/2003 v aktuálnom znení), najmä udeľovať súhlas na rozmnožovanie, verejný prenos a iné rozširovanie.
Ako uviesť tento zdroj pre citovanie krátkej časti tohoto diela alebo iné použitie podľa Autorského zákona:
BRABENEC, V.: Smutný príbeh posledného (?) trenčianskeho somára.
Prameň: www.trencan.ic.sk. Získané dňa ..........