Trenčanské historky a vtipy

Takto som ich počul od môjho otca, strýčka a iných starých Trenčanov. Majstrom vtipov o Trenčíne (aj o  sebe samom) bol vraj kedysi  Rektor  (páter Jozef Branecký).  Ja som ho už nezažil. Zato si dobre z mladosti pamätám nebohého Šándora Bumbalu, kedysi známu postavu nášho Trenčína, ktorý chodil po meste a roznášal dobrú náladu... 


Na Priekopách, pod starou tehelňou a poniže židovského cintorína, od nepamäti doteraz vyteká silný prameň dobrej vody. Vždy si tu aspoň pre spomienku na mladosť chlipnem vody, keď idem okolo...
Môj starší kamarát spomína, ako tu raz stretol Šándora, ako sa tou vodou napája, div mu mechúr nepraskne. 
Vysvetlil mu to po trenčansky (Šándorko zásadne onikal):
"Veďá, tu na tom cinteri sú pochovaní samí múdri židié, a tá múdrosť z nich ide do téjto vody, a gdo hu pije, bude tjéš múdri. Šak si tjéš dajú, je jej dost..."


Kamarát môjho otca zase spomína, ako Šándora stretol v Kubrickej doline, ďaleko za dedinou pri potoku, ktorý tečie spod Kaliniek. Šándor si vraj usilovne striekal tú studenú vodu do tváre s odôvodnením:
"Táto voda je strašne dobrá na oči !"


Raz sme s mamou koncom šesťdesiatych rokov čakali na autobus zo Sihote k Masarykovým kasárňam. S nami čakal aj Šándorko, bola nedeľa okolo obeda, a on, zhovorčivý ako vždy, nám vysvetľoval, že ide k sestre na obed, navarila slivkové gule, také veľké, tie on má strašne rád, a aby tú výnimočnú veľkosť zdôraznil, dodal: "Sestra nerobí obyčajné gule, ale štepené!"


(Na vysvetlenie: Jozef Branecký, (31.3.1882–14.11.1962) bol nielen učiteľ a kňaz, rektor a provinciál rádu Piaristov, ale aj historik Trenčína a spisovateľ, známa postava spoločenského života Trenčína. Bol tiež milovníkom dobrého vína, veď pochádzal zo Záhoria. Do Trenčína prišiel ešte pred prvou svetovou vojnou a neodlučiteľne sa s ním zžil. Súčasníci ho bežne nazývali Rektor. Vynikal aj nápadne vyššou postavou. Pamätníci spomínajú, že bol všeobecne obľúbený u všetkých Trenčanov bez ohľadu na politickú či náboženskú príslušnosť.)
Akási ženička, idúc z rínku (=trhoviska), keď na námestí išla okolo Rektora, zbožne ho pozdravila, zdvihla svoj pohľad až kdesi k oblohe aby ho videla, a nesmelo sa ho spýtala:
"Prosím ich, a nemajú závrat, keď nosia hlavu tak vysoko?"


Všeobecne známou osobou v meste pred a po druhej svetovej vojne bol aj rektorov brat Jano. Často ho bolo vidieť a počuť na námestí. Bol známy svojimi huncútstvami, pred ktorými neušetril ani svoho brata. Raz sa vraj zastavil pri otvorenej kanalizačnej šachte na námestí, predklonil sa nad ňu a hovorí: "Poď von!.... No tak, hovorím ti, vylez!" Keďže pobádanie sa opakovalo, zastavovali sa okolo neho ľudia - boli zvedaví, kto to má vyjsť von. Keď sa Janovi hlasito uľavilo, narovnal sa so slovami: "No ale ti to trvalo...!" - a pokojne šiel ďalej.


Ďalšou všeobecne známou postavou spoločenského života Trenčína okolo prvej svetovej vojny bol Vojtech čiže Béla Császtka, zvaný Částka báči. Býval na hlavnom námestí povyše terajšej pošty a bol starý mládenec. Na zachovalých fotografiách vidieť, že bol nízkej, ale zavalitej postavy. Pamätníci spomínajú, že aký bol nízky, taký mal silný hlas: bolo ho počuť od mestskej brány (veže) až k Tatre (hotelu). Bol vraj taký známy dokonca v celej monarchii, že keď mu raz ktosi z ďalekej cudziny poslal pohľadnicu s adresou iba "Bélovi v Uhorsku", tak mu ju aj vtedajšia kráľovská pošta správne doručila - do Trenčína... Nuž kdeže sa na takúto presnosť hrabú naše PSČ!


Osud ďalšej poštovej zásielky pre Částku báčiho bol tiež zaujímavý. Bolo tam správne uvedené aj meno, aj mesto. List však akýmsi nedopatrením zablúdil do Číny, do mesta s podobným názvom: Tien-sin. Keď tam  zistili, že u nich sa Částka báči nenachádza, poslali list správne do Trenčína - a adresát ho dostal aj s dodatočnou poštovou pečiatkou "Tien-sin", ktorá to všetko prezradila...


Autor: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín.

Autor si vyhradzuje všetky práva, hlavne podľa autorského zákona (618/2003 v aktuálnom znení), najmä udeľovať súhlas na rozmnožovanie, verejný prenos a iné rozširovanie.

Ako uviesť tento zdroj pre citovanie krátkej časti tohoto diela alebo iné použitie podľa Autorského zákona:   
    BRABENEC, V.: Trenčanské historky a vtipy.
    Dostupné na: www.trencan.ic.sk.  Získané dňa ..........