Vojenské cintoríny v Trenčíne

Prvá svetová vojna začala 28.7.1914 a skončila 11.11.1918 o 11 hod. Bojovalo v nej mnoho neskôr známych vojakov aj politikov. Tiež slovenský generál Viest bojoval na Solunskom fronte.

V 1. sv. vojne bolo 30% obyvateľov Srbska zabitých; ich hroby sú aj v severnej Afrike.

Deň sv. Víta 28.júla sa pripomína sa ako deň pamiatky vojakov zo všetkých vojen.

Na území Slovenska je 1581 cintorínov a 75.206 ľudí pochovaných z 1. svetovej vojny, z toho 8.346 z Juhoslávie a 3.525 z Ruska.
Pochovávali ich rôzne. Nemecký spôsob pochovávania sa vyznačuje pochovaním vojakov tam kde padli. Francúzsky spôsob pochovávania používa exhumovanie a uloženie pozostatkov do kostníc. Srbi tiež mali svoje pravidlá pre pochovávanie.

V Trenčíne je viac vojenských cintorínov. Spočiatku padlých z 1. sv. vojny pochovávali na civilných cintorínoch, až neskôr samostatne. Padlí vojaci z 1. svet. vojny sú v Trenčíne pochovaní takto:
- na mestskom cintoríne na samostatnej vojenskej časti s plochou asi 3500 m2
- na starom ríms. kat. cintoríne (je už zrušený) boli 2 hroby
- na evanjelickom cintoríne je 7 hrobov, sú to najmä ríšski Nemci
- na židovskom cintoríne je 19 hrobov, z toho 11 mien z územia Československa
- na vojenskom cintoríne vo Veľkej Kubre (teraz Kubra) na ploche asi 8000 m2 je 773 mien, z toho 338 z územia Československa.
Zoznam pochovaných je vo vojenskom archíve v Trnave.

Ku dňu 30.8.1928 sa robil súpis pochovaných, je medzi nimi aj veľa iných národností.

Existujú dva plány voj. cintorínov z 1. sv. vojny na území Trenčína:
- z 20.3.1918 "Militärfriedhof in Trenčín"
- z (??.??.????), slovenský plán

V r. 1923 sa Československo a Juhoslávia dohodli o srbských cintorínoch z 1. sv. vojny, spolu asi 85 cintorínov v ČSR, z toho jeden v Trenčíne. Vzhľadom na väzbu na Kragujevac (hrob 44 popravených slovenských vojakov) sa recipročne rozhodlo o postavení kaplnky - kostnice pre srbských padlých v Trenčíne. V r. 1928 odhalili pomník 44 popraveným v Kragujevaci, za prítomnosti čs. delegácie, bol v nej aj Dr. Jozef Tiso. Recipročne teda bola v Trenčíne postavená pravoslávna kaplnka - kostnica na trenčianskom cintoríne. Postavili ju staviteľ Ročák a Farkaš. Pozemok, na ktorom kaplnka stojí, darovali juhoslovanskému štátu. Je v nej pochovaných 172 obetí vojny, z toho: 56 Srbov, 38 Chorvátov, 24 muslimov, Maďari, Nemci, Bulhari, Rumuni, jeden Čech. V kaplnke na policiach v malých drevených truhličkách dlhých asi pol metra sú uložené kosti zomrelých. Na 10. výročie ukončenia 1. svet. vojny kaplnku slávnostne odhalili a vysvätil ju srbský pravoslávny biskup Gorazd Pavlík. Odhalenia sa zúčastnil aj srbský generál Teršibašič a daroval mestu Trenčín album - Pamätnicu o otvorení pamätníka v Kragujevaci. Z odhalenia kaplnky existujú fotografie. Pri tej príležitosti bolo mesto Trenčín vyznamenané Radom svätého Savu 3. stupňa a niekoľko ľudí ktorí sa o výstavbu zaslúžili bolo vyznamenaných tým istým radom 5. stupňa.
3.5.1928 miestne trenčianske noviny (Trenčanské noviny? Trenčan?) píšu o slávnosti odhalenia: hojná účasť obyvateľstva z Trenčína aj okolia a za účasti srbskej delegácie.
11.5.1928 o slávnostnom odhalení píšu Považské hlasy. Pri príležitosti odhalenia bolo slávnostné zasadnutie mestského zastupiteľstva.
12.5.1928 píše Trenčan o sťažnosti trenčianskeho kňaza Marsinu, že kaplnku vysvätil srbský pravoslávny biskup Gorazd Pavlík, ale medzi pochovanými je viac katolíkov než pravoslávnych.



Autor: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín.

Autor si vyhradzuje všetky práva, hlavne podľa autorského zákona (618/2003 v aktuálnom znení), najmä udeľovať súhlas na rozmnožovanie, verejný prenos a iné rozširovanie.

Ako uviesť tento zdroj pre citovanie krátkej časti tohoto diela alebo iné použitie podľa Autorského zákona:   
    BRABENEC, V.: Záznam z prednášky Ing. B. Radovanoviča v sept. 2003  o vojenských cintorínoch v Trenčíne.
    Dostupné na: www.trencan.ic.sk.  Získané dňa ..........