Tvorili históriu 

Ernest Tesár - 
zo života - z veľa prežitého, svojho času najstaršieho filatelistu v Československu 
Dr. Otto Gáťa 
Tento článok uverejnil autor JUDr. Otto Gáťa vo svojom Almanachu filatelisticko-poštového múzea - súkromného   FIPOM-S    ročník VII.  2021/II   vydanom 1.12.2021. Ďakujeme autorovi, rodom Trenčanovi, za jeho láskavé dovolenie z 8.1.2022 zverejniť tento článok aj na týchto internetových stránkach www.trencan.6f.sk

A. Detstvo a učňovské roky 
Ernest Tesár sa narodil 30. apríla 1890 vo Vrútkach v rodine železničiara. Jeho otec František pochádzal z Veličnej na Orave a na železnici pracoval od roku 1872. Rodina bývala na Dolných Vrútkach pri železničnom mostíku" Už ako dieťa kreslil železničné rušne, vozne, najmä železničný mostík. Po skončení meštianskej školy nastúpil od 1.3.1903 do učenia. Učitelia si u žiaka všimli nadanie na kreslenie a rysovanie a odporučili ho vedeniu Hlavných dielní. Po prijatí v krátkom čase bol Ernest Tesár preradený do oddelenia technickej projekcie, priamo k stavebnému architektovi Stanislavovi Zacharovi. Po vyučení 1.9.1907 bol poverený vypracovaním špeciálnej situačnej mapy Hlavných dielní, plánu výstavby obytnej kolónie, následne celých Vrútok. Mladý talent to zvládol. Pracoval na niekol'kých projektoch. Vyhotovil rez parného rušňa typu "I p" tak precízne, že po jeho realizácii výkres si dal riaditel' Hlavných dielní zarámovať a mal ho vo svojej kancelárii. Pre učňovskú školu vypracoval vyše 200 kresieb, grafov a projektov za odmenu 20 K. Viac mu zaplatil riaditeľ Ing. Gustáv Tobiš za projekt rodinného domu. Spolužiaci z bohatších rodín si kupovali známky v obchode u Kolomana Gašparíka vo Vrútkach. Aj on si už mohol dovoliť kúpiť známky. (Inak, K. Gašparík sa po roku 1918 presťahoval do Miškolca, kde tiež mal obchod s poštovými známkami. Meno si zmenil na Kálmán Kasparik). V tom čase viac ako známky mladého človeka zaujímalo divadlo. Navštevoval. ochotnícky divadelný súbor pri rím. kat. farskom úrade vo Vrútkach. Pri výročí vysvätenia rím. kat. kostola vo Vrútkach 14. apríla 1909 v divadelnom predstavení mal hlavnú rolu. Výhodu mal v tom, že si dokázal zapamätať aj dlhé texty. 


B. Pracovná činnosť, miesta pôsobenia 
Budapešt 19.4.1912 -1.8.1914 
Trenčín 1914 - 1.4.1917 
Budapešt 1917 -1923 
Brno 1923
Bratislava 1923 -1928 
Trenčin 1928 - 1986 

Ernest Tesár bol v roku 1912 Generálnym riaditeľstvom Košicko - bohumínskej železnice vyhodnotený ako najlepší technický kreslič v projekcii. Dňa 10.4.1912 dostal dekrét o preložení do Budapešti, do Správy železníc, oddelenia železničnej projekcie na strojný odbor. Tam sa zoznámil so staršími pracovníkmi, ktorí boli aj filatelisti. Mal 22 rokov. Chodil po Budapešti a kreslil budovy, námestia, sochy, kreslil panorámy ulíc, parky. Koncom roka 1912 ponúkol kolorované kresby KráľovskeJ pošte v Budapešti, ktorá vybrala 12 kresiel pre vyhotovenie sady pohľadníc. Pohľadnice boli rýchlo vytlačené a ešte v decembri 1912 pred Vianocami boli v predaji na budapeštianskych poštách a v trafikách. 



Jedna zo série pohľadníc. Vpravo dole meno Teszár. (Zmenšené)
Pod kresbou text: SZT. ISTVÁN BAZILIKA BUDAPEST.

V Budapešti mladý Tesár navštevoval so spolupracovníkmi schôdze filatelistov a miestne burzy. Ako uviedol: "Známky zbierala celá kancelária. Bolo to niečo ako samozrejmosť".

Na návrh jedného spolupracovníka, Ernesta Tesára navštívil významný budapeštiansky filatelista - publicista menom Örvös, vydavateľ filatelistického časopisu, ktorý mu ponúkol prácu kreslenia odlišností na známkach do časopisu. V tom sa nedohodli, ale súhlasil s vypracovaním niekoľkých návrhov na známky. Pokusne. Örvös mal záujem o návrhy z dôvodu, že Tesarove kresby by sa dali upraviť bez detailov výhodných pre techniku tlače. Ernest Tesár vypracoval niekoľko návrhov historických budov a panorámy ulíc. Örvös si zopár vybral, ostatné vrátil. (Tie mal E. Tesár aj po návrate do Česko-Slovenska, až do roku 1949, keď dom v Trenčíne viackrát prehľadávala ŠtB vzhľadom na zaistenie jeho syna Eduarda. Zobrali všetky výkresy, obrazy aj návrhy na známky a nevrátili).
Po vypuknutí prvej svetovej vojny bol Ernest Tesár ako Slovák poslaný z Budapešti do Trenčína, aby sa hlásil u 15. honvédskeho pluku. Na front nebol odvelený, pretože prednosta Kráľovských železníc v Budapešti J. Tauchert a riaditeľ oddelenia projekcie R. Eder požiadali o jeho ponechanie v zázemí. E. Tesár bol v Trenčíne zaradený do plukovnej kancelárie, kde bol poverený dennými prácami s korešpondenciou a prácami na špeciálnych mapách. Z poverenia veliteľa pluku plk. Schira vyhotovil pÔdorysný plán kasární. Bol povýšený na rotmajstra a mohol sa volnejšíe pohybovať. Našiel si dievča a 17. januára 1917 sa oženil s Pavlou Matejčíkovou. Dňa 1.4.1917 bol E. Tesár na príhovor z Budapešti prepustený z armády, a Generálne riaditeľstvo Košicko­bohumínskej železnice súhlasilo, aby Ernest Tesär už ako zamestnanec KB železníc bol preložený späť do Budapešti. V Budapešti bol poverovaný prácami súvisiacimi s frontom, konkrétne zhotovovaním špeciálnych vojenských máp a popri tom vykonával práce s projektantmi na konštrukčných prácach pre zhotovenie železničného salónneho vozňa. Ten bol dokončený po skončení vojny, po odchode Tesára do Česko-Slovenska. Bývalí spolupracovníci v Budapešti mu poslali fotografiu vozňa, dal si ju zarámovať a dlhé roky ju mal na chodbe domu. 
V Budapešti Ernest Tesár zažil aj koniec prvej svetovej vojny, kde už žil s manželkou a s deťmi, Eduardom a Izabelou. (V súčasnosti je salónny vozeň, na ktorom istú časť prác odviedol aj Ernest Tesár v Múzeu železníc v Budapešti). 


Ernest Tesár

V roku 1919 mal byť Ernest Tesár s rodinou repatriovaný do Česko­Slovenskej republiky, ale medzi príslušnými úradmi došlo k dohode. Totiž E. Tesár ponúkol·ministerstvu v Budapešti niekoľko vynálezov, ktoré bolo·potrebé relizovať. Tým sa jeho pobyt v Budapešti predĺžil do roka 1923. Dňa 3.septembra 1923 prišiel ako zamestnanec v pôsobnosti železníc na skúšky do Brna. Skúšky pozostávali z jazyka českého alebo slovenského a z odbornosti. Ako uviedol, nemal problém ani s jedným ani s druhým. Riaditeľstvo ČSD ho ponechalo v Brne priamo na riaditeľstve, kde dostal úlohu, ktorú splnil: zostavil sieťový prehľad :staníc Vranovice - Brno - Adamovce s výkresmi technického rázu a grafmi. Vzápätí·mal pracovať na obdobnej úlohe pre Olomoucko, ale k tomu nedošlo, vpretože si ho vyžiadalo riaditeľstvo ČSD v Bratislave z titulu närodnosti. Ernest Tesár rodinu presťahoval rovno z Budapešti do Bratislavy. V Bratislave bol poverený prácami na kótovaní staničných budov a rozdelení traťmajstrovských úsekov a na sieťovom prehľade od Bratislavy·po Trenčiansku Teplú. Podobné práce predtým vykonával aj v Budapešti, na to bol špecialista. 

Dňa 30.marca 1928 bol Ernest Tesár vzhľadom na viaceré žiadosti preložený do Trenčína k Traťovej dištancii. Filateliou sa zaoberal aj v Brne a po príchode do Trenčína sa stal členom Klubu filatelistov. Pre mesto Trenčín na základe pracovnej zmluvy vypracoval prvý presný plán mesta, ktorý bol vydany v sto výtlačkoch a rozoslaný štátnym a mestským· administratívnym orgánom v meste, ktoré·ho mali zarámovaný v kanceláriách.

Po príchode do Trenčína bol Ernest Tesár poverovaný riadením prác na odstraňovaní škôd na železniciach, kde pôsobil ako stavebný dozor a projektant. Zabezpečoval obnovu budovy stanice v Novom Meste n/V., vybudovanie chodníka pre peších cez železničný most v Trenčíne, v Trenčianskej Teplej stavbu remízy pre električky, prestavbu stanice v Bánovciach n/B. a mnohé ďalšie práce. 
Keď 5.1.1947 bola v Lučenci otvorená výstava výtvarných prác pracovníkov železníc, Trenčín reprezentoval svojimi obrazmi s uvedením pracovného zaradenia v katalógu ako hlavný revident. 

Ernest Tesár v Trenčíne založil Stavebné bytové družstvo na Hornej sihoti so 70 členmi a stal sa jeho predsedom. Za vykonané práce bol už v roku 1949 Povereníctvom dopravy SNR vyznamenaný medailou Za zásluhy o výstavbu Československej republiky. Popri pracovnej činnosti našiel si čas pre filateliu i záhradkárstvo a maľovanie.
V roku 1951 došlo k veľkej rodinnej tragédii, keď jediný syn Eduard bol po odsúdení na trest smrti popravený. (1) 


C. Život s filateliou 

Ernest Tesár po príchode do Trenčína 31.3.1928 sa stal členom Klubu československých filatelistov v Trenčíne, ktorých v tom čase bolo 28. Od 1.1.1930 sa stal členom miestnej organizácie Ovocinárskeho zväzu, kde rokmi prešiel všetkými funkciami s činnosťou až do svojho úmrtia. Za ten čas v Trenčíne založil desať záhradkárskych osádok s 800 členmi! Popri tom budoval pre záhradkárov knižnicu, organizoval zájazdy aj do zahraničia na výstavy flóry. Svojou vitalitou bol činný aj v klube filatelistov, kde ako člen výboru staral sa o technické zabezpečenie výborových schôdzok, členských schôdzí a búrz. Vo vyššom veku konštatoval: "Keď som prišiel do klubu, bolo nás 28, teraz je nás 280 členov".

Záľuba v záhradníctve ho ovplyvnila v tom, že ako filatelista začal zbierať známky s námetom kvetov. Ako dôvod pri rozhovoroch uvádzal: "Kvet, je to najkrajšie čo Pán Boh v prírode stvoril". Tak sa rozrastala zbierka známok s námetom kvetiniek, až vytvoril exponát na 80 albumových listov. Na burzách aj vo vyššom veku hľadal "kvetinkové známky". V každej videl krásu. Záhradku pri dome mal vzorovo upravenú záhonmi rôznych druhov kvetov. Tie dominovali nad zeleninovou a ovocnou záhradou. 

Klub filatelistov v Trenčíne po úspešnej Prvej výstave poštových známok v roku 1928, s dlhšou pauzou odstupu organizoval ďalšiu výstavu poštových známok v roku 1964. Na jej realizácii sa aktívne podieľal aj Ernest Tesár ako člen výstavného výboru. 



Katalóg I. Oblastnej výstavy poštových známok TRENČÍN 1964 

VÝSTAVNÝ VÝBOR:
predseda výstavného výboru: SEKERKA Ladislav, 
organizačný tajomník: VESELÝ Otakar,
členovia výboru: TESÁR Ernest, GÁŤA Ladislav, MAŽÁR Pavel

Organizačný výbor výstavy
E. Tesár vystavoval exponát "Kvetiny" na siedmych výstavách. 
IV. TRIEDA - Námetové zbierky: 
80 - TESÁR Ernest - Trenčín: "Kvetiny".

Exponát vystavoval na II. oblastnej výstave v Olomouci v rOKU 1967 s ohodnotením postriebrenej medaily. Nasledovali oblastné výstavy v Nových Zámkoch, v Komárne, vo Zvolene, v Detve, Skalici, na národných výstavách poštových známok v Žiline a v Martine. V roku 1979 značný kus práce odviedol ako člen organizačného výboru Národnej výstavy poštových známok LAUGARICIO '79 v roku 1979 v Trenčíne. Vystavoval: 

15 - Tesár Ernest, Trenčín - Systematická botanlka - Flóra.
Letničky, trvalky, dvojročnice, cibuľkovité, kaktusy atď.


 
Ernest Tesár od hora štvrtý v strede 80 sivými vlasmi. Pod ním v uniforme predseda org. výboru Jozef Korený, vedľa Dr. Vojtech Čelko. 

Ernest Tesár bol 57 rokov (!) členom a funkcionárom klubu filatelistov v Trenčíne. Za ten čas vykonal pre klub veľa prospešných činností. Vo výstavnom katalógu filatelistickej výstavy LAUGARICIO 2010, usporiadanej k 85. výročiu organizovanej filatelie v Trenčíne, dlhoročný predseda a funkcionár najvyšších filatelistických organizácii v Československu, npráp. v. v. Jozef Korený uviedol, že E. Tesár, okrem iných funkcii bol dlhoročným správcom novinkovej služby, tvorcom exponátov, vystavovateľom. E. Tesár mal okrem zbierky Ceskoslovenska zbierky Rumunska a Bulharska. 

Do života Ernesta Tesára zasiahol najkrutejší osud, keď jeho jediný syn Eduard, gymnazista trenčianskej reálky, neskôr zamestnanec na Povereníctve SR v Bratislave, bol v roku 1949 obvinený z činnosti pre Bielu légiu spolu s dvomi bývalými spolužiakmi a odsúdený na doživotný trest odňatia slobody. Prokurátor Anton Rašla podal proti rozsudku odvolanie a Najvyšší súd v Prahe rozsudok zmenil na trest smrti obesením. Eduard Tesár bol popravený 21.2.1951. 

Ernest Tesár zomrel 9.12.1986, jeho manželka Paula Tesárová 12.5.1975, obaja sú pochovaní na Mestskom cintoríne v Trenčíne,·neďaleko ďalšieho dlhoročného filatelistu Ladislava Gáťu. Z rodiny ostala dcéra Izabela, vydatá Václavíková, narodená 25.5.1920 v Budapešti, zomrela 20.6.1991 v Bratislave. 




Autor ďakuje za fotografie p. Jozefovi Korenému a Ing. Vojtechovi Brabencovi z Trenčína a za niektoré údaje vnukovi Ernesta Tesára, Ivanovi Václavíkovi z Bratislavy.


••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••
1 - Zrejme sa žiada pristaviť pri vete - poprava syna Ernesta Tesára, Eduarda. Prvý raz som k Ernestovi Tesárovi prišiel za mosty na ul. Bratislavskú č. 5 v roku 1969. Tretíkrát v odpoludňajšich hodinách 20.februára 1971, keď na termíne sme sa dohodli na burze "U kominára" v Trenčíne. Pán Tesár mal viac albumov a ponúkol mi "lodičky", ktoré som v tom čase zbieral. Vybral som si. Dlho sme sa rozprávali. Pán Tesár, ako vždy pokojne. Priniesol starší šanon, z ktorého vybral - "Životopis Ernesta Tesára". Svoje curriculum vitae. Písané strojom, drobným písmom. Jednu kópiu mi dal, reku, " ... ak vás to zaujíma ... " Zaujímalo ma rozprávanie a pohnutý život. 




Poďakoval som. Potom vybral sadu pohľadníc. Na nich meno - Teszár. Sadu 12 pohľadnic mu vydali v Budapešti. Daroval mi jednu - Baziliku sv. Štefana v Budapešti. 
Tri hodiny ubehli ako voda. Zotmilo sa. Pri odchode otvoril dvere do izby a napriek tomu, že sa v izbe nesvietílo, videl som pani pred almarou, na ktorej bol obraz Panny Márie. Svietili dve sviece dopoly vyhorené. Pán Tesár privrel dvere a povedal: "Manželka sa modlí. Dnes je dvadsať rokov čo nám popravili syna. Modlili sme sa." Požiadal som o prepáčenie, nevedel som, ale pán Tesár povedal: "To je v poriadku. Syn je už u Pána Boha".
Odišiel som so zmiešanými pocitmi. Pán Tesár bol činný vo viacerých spolkoch. Potreboval nemyslieť na tragédiu. Na najbližšej burze sme sedeli spolu a on spomenul meno Anton Rašla. Prokurátor v trestnej veci jeho syna. Odvolal sa proti rozsudku Štátneho súdu v Bratislave z 21.5.1949, proti doživotnému trestu mladého človeka. V odvolaní dôvodil nutnosťou postihu len trestom smrti.. Prokurátor dosiahol svoje. Najvyšší súd v Prahe 13.9.1950 Antonovi Rašlovi vyhovel. Prezident Gottwald milosť neudelil. Pán Tesár mi povedal: "Prečítajte si predposledný odsek prvej strany môjho životopisu". Prečítal som si. 




Poznali ste Gottwalda? - spýtal som sa. "Áno. Boli sme s ním so Slukom i Darulom. Gottwald robil vo Vrútkach. Napísal som mu, prosil, ale ..."
Traja mladí ľudia boli popravení 20. februára 1951 vo väznici Krajského súdu v Bratislave. Rodiny si ich nesmeli pochovať v rodisku. 
Čo bola Biela légia? Bolo to hnutie kresťanskej mládeže. Mládeže! Základnou myšlienkou bola sloboda slova. Boli mladí, nedávni študenti trenčianskeho gymnázia. Nemali ani tridsať rokov. Dnes majú pri vchode do gymnázia pamätnú tabuľu študenti: Albert Púčik, Anton Tunega a Eduard Tesár. Anton Rašla, prokurátor dostal od prezidenta Klementa Gottwalda vysoké štátne vyznamenanie. Jeho obete, majú pamätnú tabuľu. Anton Rašla stal sa univerzitným profesorom na Právnickej fakulte UK v Bratislave a vedúcim katedry trestného práva. Učil trestné právo. Roky. 



Klub filatelistov Močenku nechal zhotoviť príležitostnú pečiatku a lístok s tabuľou na budove gymnázia v Trenčíne.

Príspevok Je spomienka na vzácneho človeka, ktorého celoživotnou záľubou bola aj filatelia. Keď mesto Vrútky si roku 1995 pripomínalo 740. výročie prvej písomnej zmienky a slávnych rodákov ako spisovateľku Hanu Zelinovú, herca Radoslava Brzobohatého a ďalších, spomenul som na slávnosti 23.9.1995 aj meno Ernesta Tesára. Žiaľ, nepoznali. Zato mesto Trenčín by malo sto dôvodov. 

O autorovi:
Autor Otto Gáťa, JUDr., sa narodil 21. 8. 1935 v Trenčíne. Po absolvovaní Právnickej fakulty UK v Bratislave pôsobil ako sudca v Považskej Bystrici a v Martine. Od roku 1975 pracoval ako vedúci oddelenia organizácie súdov na Ministerstve spravodlivosti SR v Bratislave. Od roku 1980 bol predsedom senátu občianskoprávneho a rodinného práva na krajských súdoch v Banskej Bystrici a v Žiline, odkiaľ v roku 2001 odišiel do dôchodku. 

V záujmovej oblasti sa venoval filatelii, publicistike, poštovej histórii Slovenska, zberateľstvu a múzejníctvu ako i literárnej činnosti. Ako prvý Slovák získal na zahraničnej Medzinárodnej výstave Grand prix zlatú medailu (1982 Veliko Tarnovo, Bulharsko) a na Svetovej výstave poštových známok v roku 1996 zlatú medailu (Istanbul, Turecko). Od sedemdesiatych rokov 20. stor. reprezentoval Zväz slovenských filatelistov na viacerých medzinárodných a svetových výstavách. V roku 1981 s bratom, prof Jánom Pavlom Gáťom, založil Filatelisticko-poštové múzeum - súkromné. V roku 1984 založil Dni filatelie Slovenska, ktoré pokračujú 33. ročníkom. Je spoluzakladateľom Slovenskej filatelistickej akadémie. Po dobu 27 rokov vydával filatelistický časopis Martinia, bulletiny Martinský postilión, Archy, a i. V roku 1998 mu mesto Martin udelilo zlatú plaketu za šírenie kultúry, v roku 2002 mu Zväz slovenských filatelistov udelil Cenu ZSF a postupne viaceré štátne orgány a inštitúcie rôzne ocenenia. Matica slovenská mu v roku 2013 udelila Zlatú cenu. Je autorom 27 publikácii a vyše tisíc článkov. Žije v Žiline. (ISBN 978-80-85288-12-4) 


Publikované diela autora: 
 •  Kronika filatelie v Martine (Neografia Martin 1973) 
 •  Zo starej poštovej histórie Žiliny (KV ZSF Martin, 1982) 
 •  Tlačový hárček Národnie noviny (Neografia Martin, 1982) 
 •  Šibeničníčky - úsmevné výroky zo súdnej siene (KV ZSF Martin, 1988) 
 •  Hraničníčky - úsmevné výroky zo súdnej siene (KV ZSF Martin, 1991) 
 •  Filaforizmy (KV ZSF Martin, 1991) 
 •  Tradícia Dní filatelie stredného Slovenska (OV DFS Bytča, 1995) 
 •  Plevník 1354 - 2004, Kapitoly z histórie I. (Knižné centrum Žilina, 2004) 
 •  Dejiny pošty v Považskej Bystrici (Knižné centrum Žilina, 2007) 
 •  Dejiny pošty v Bytči (Knižné centrum Žilina, 2007) 
 •  Dejiny filatelie v Považskej Bystrici (Miestny odbor Matice slovenskej v Plevníku - Drienovom, 2008, ďalej MO MS) 
 •  Sakrálne objekty a pamiatky v Plevníku - Drienovom, Kapitoly z histórie II. (MO MS 2008) 
 •  Dejiny filatelie v Bytči (Mesto Bytča a MO MS, 2009) 
 •  Dolina - podhorská časť obce Plevník - Drienové, Kapitoly z histórie III. (MO MS, 2009) 
 •  Z dejín pošty v Sučanoch (MO MS, 2009) 
 •  Plevnícke povesti, povrávky, pravdy, Kapitoly z histórie IV. (MO MS, 2010) 
 •  Z histórie pošty v Predmieri (MO MS, 2010) 
 •  Kamienky v studničke (MO MS, 2010), básnická zbierka 
 •  Potulky širočinou (MO MS, 2010), básnická zbierka 
 •  Dejiny filatelie v Martine (vlastným nákladom, 2010) 
 •  Z histórie pošty v Plevníku (vlastným nákladom, 2011) 
 •  Zápisky z talára (vlastným nákladom, 2011), básnická zbierka 
 •  Ad acta (vlastným nákladom, 2011), básnická zbierka 
 •  Filatelisticko poštové múzeum - súkromné, 1981-2011 (vlastným nákladom, 2011) 
 •  Miestny odbor Matice slovenskej v Plevníku - Drienovom, Kapitoly z histórie VII. (vlastným nákladom, 2011) 
 •  Cesta domov (vlastným nákladom, 2012), básnická zbierka 
 •  Filatelistické aforizmy (vlastným nákladom 2013, druhé doplnené vydanie) 
 •  Zväz slovenských filatelistických spolkov 1943-1952 (SFA Košice, 2016) 
 •  + redaktor časopisov Archy (krajská skupina PHC Martin), Martinia, Martinský Postilión, Bytčianska filatelia 
 •  + nespočetné množstvo článkov v rôznych časopisoch a novinách 



Diela autora JUDr. Ottu Gáťu 
z monochromatickej tlačoviny 
spracoval do tu predloženej podoby 
Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 2015, 2022,
www.trencan.6f.sk.



www.trencan.6f.sk