Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.
Trenčanský Hrebenda: František Brázda
nar. 8.10.1898 v Českej Třebovej - zomr. 23.12.1988 pravdepodobne v Mošovciach.
Odmalička si pamätám tohoto húževnatého človeka. V druhej polovici päťdesiatych rokov som ho vídal na rínku, kam ma mama brávala so sebou. Bolo to na Vajanského ulici, oproti vyústeniu Jaselskej (pôvodne Bankovej) ulice, na mieste neskoršieho hotela Laugaricio, na trhovisku oddelenom od ulice pletivovým plotom. Za pletivovými vrátami trhoviska bývalo jeho miesto kúsok za vrátami vpravo.
Kufre, ruksak, malý drevený rebrinový vozík s ojom, aký už dávno nevídať - to bol jeho obchod. Predával knihy, leporelá, omaľovánky, kalendáre - ale trochu aj kuchynské drobnosti: škrabky na zemiaky, drótky na čistenie riadu... Svoj vozík ťahal popruhom, prehodeným cez hruď a jedno rameno, v ruke ojo (spisovne: "oje"), ktorým vozík riadil. Postavička drobná, chudá, skromne oblečená, tvár tiež chudá, prešedivené vlasy. Pri svojom náklade sa akosi strácal. Vždy mal naložené toľko, že viac sa už ani len predstaviť nedalo. Keď ťahal vozík, býval nachýlený, aby ho utiahol. Obraz pracovitého chudobného človeka - podobný ako bol u veľkého Baťu maličký pán Béla Magát so svojím plochým vozíkom s dvomi velikánskymi kolesami.
Aj neskôr v dospelosti som kde - tu vídal pána Brázdu. Akoby ani nestarol, preklenul celé desaťročia môjho života: naposledy som ho videl niekedy koncom socializmu, tuším to bolo na železničnej stanici, už bol trochu viac zohnutý, bez vozíka, s ruksakom a dvomi kuframi. Vedel som, že to všetko sú knihy, ktoré nosí a predáva.
Pre mňa to bol a zostáva obdivuhodný pracovitý človek, skromný šíriteľ literatúry, ako kedysi nevidomý Matej Hrebenda z Hačavy.
Neskôr som sa dozvedel, že pán Brázda aj sám písal, a po čase som kdesi kúpil jeho knižku "Rok v srbské škole" s jeho podpisom pseudonymom v srbskej cyrilike.
Tiež som sa akosi dozvedel, kam ho osud vo vyššom veku zavial. Moje už vyblednuté spomienky spred vyše štvrťstoročia hovoria, že počas môjho pobytu v Turčianskych Tepliciach v roku azda 1989 som ho hľadal v blízkych Mošovciach, kde mal žiť u syna. Neďaleko pamätnej izby Jána Kollára, v ich rodinom dome som ho nezastihol - už nežil. Hovoril som ale s jeho nevestou, dozvedel som sa, že dožil u nich - v rodine svojho syna, a že jeho literárnu pozostalosť odovzdali Matici slovenskej v Martine.
Dnes už takých ľudí nevídať - pracovitých, nenáročných, skromných. Tak ako dávny Matej Hrebenda z Hačavy, aj "Trenčanský Hrebenda" pán Brázda je pre mňa nezabudnuteľnou svetlou postavou minulosti. Pripájam sa k záverečným slovám autora Jozefa Beňovského: Pán František Brázda si aj dnes zasluhuje úctu, uznanie a obdiv.
Autor: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, na Silvestra 2015.
Uverejňujem tu dávny článok autora pána Jozefa Beňovského z mne neznámeho časopisu, ktorý sa mi akousi šťastnou náhodou dostal do ruky; nepodarilo sa mi autora nájsť, aby som ho poprosil o súhlas s týmto zverejnením jeho záslužného diela.
Keď je reč o priaznivcoch či šíriteľoch literatúry v Trenčíne, nezabudnime na mená:
Pavol Bartek (ešte za R-U, obchod povyše mest. veže, zboku starého mestského domu)
Vojtech Grach (kníhkupectvo "U nás"; tiež po r. 1989 v Katolíckom kultúrnom dome)
Ing. Vojtech Tichý
Hieroným (Jaro) Lipták (vedúci antikvariátu v Trenčíne koncom obdobia socializmu)
pán Gabčo z Košece (krátko po r. 1989 začal predávať v Trenčíne knihy; krátko mal aj predajňu na Štefánikovej ul, ale stále predáva vonku poniže mestskej veže)
Juraj Gönci (dlhé roky riaditeľ knižnice, zaslúžil sa o jej rozvoj, aj o zachovanie knižnice piaristov)
<< späť na vrch tejto strany
<< Návrat na hlavnú stránku
Nižšie nasleduje prípadná reklama poskytovateľa: