TRENČAN Trenčanom o Trenčíne

Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.

Trenčanské kostoly, fary, kaplnky, sochy, kríže, cintoríny, ...
...a obdobné - tie, o ktorých vieme.

Tu je len základný prehľad - zhrnutie, spravidla bez historického vývoja či súvislostí a bez prílišných podrobností - tie si prípadný hlbšieho poznania chtivý čitateľ môže nájsť inde. Zahrňuje (asi nie úplne) aj niektoré okolité obce, zástavbou spojené s Trenčínom. Ak sa výslove neuvádza inak, text sa vždy týka Trenčína. Neobsahuje veci umiestnené vo vnútorných priestranstvách (sochy, kríže, ...)
Týka sa hlavne predmetov, najmä stavieb - spravidla nie organizačných či osobných vecí.
Zhrňuje nielen poznatky, ale aj otvorené otázky (neznáme stránky) ktoré by bolo namieste časom objasniť a ktorými sa doteraz možno nikto historicky nezaoberal.

Kostoly:

rotunda na najvyššom nádvorí Trenčianskeho hradu
kostol sv. Kozmu a Damiána v Trenčianskych Biskupiciach, nie je známy rok jeho postavenia; keďže ho Tatári (1241) zničili, musel už predtým jestvovať
farský kostol Narodenia Panny Márie, datované sú jeho prestavby, ale nie je známy rok jeho prvého postavenia
kostol františkánov - v r. 1528 už jestvoval (vtedy bol zakreslený), jeho pozostatky sa našli pri výstavbe budovy banky ČSOB (oproti Prioru) kde kúsok z nich za sklom zachovali a ukázali
kostol piaristov, stavaný od 1652 ako kostol jezuitov, neskôr bol aj kostolom vojenskej posádky v Trenčíne
"kaplnka" (ale je to neveľký kostol) sv. Anny; na portále je rok 1768.
kostol De notre Dame (u sestričiek) postavený 1909.
prístavba veží kostola De notre Dame (u sestričiek) v polovici 20. rokov
kostol sv. Rodiny na sídlisku Juh, postavený po r. 1989
kostol v Orechovom, dostavaný v r. 1784.
kostol v Kubrej
kostol v Opatovej

modlitebňa ev. a. v. v stodole na hornom šanci, než sa postavil terajší murovaný kostol
1794 dostavaný kostol ev. a. v.

starý drevený židovský kostol - zhruba na mieste terajšieho
1913 dostavaný židovský (neologický) kostol (synagóga)
ortodoxní židia sa v medzivojnovom období modlievali v dome na južnej strane ulice Dolný šanec, severne od kaplnky sv. Anny

modlitebňa cirkvi adventistov, postavená od r. 1969; dovtedy sa modlievali na hlavnom námestí v dome pekára Messerschmidta (asi odkedy prišli do Trenčína = zhruba niečo po r. 1930)

Farské úrady:

Začiatok prvého a najstaršieho trenčanského farského úradu sa stráca v dávnej temnote vekov, zrejme súvisel s hradnou rotundou, potom sídlil "od nepamäti" pri farskom kostole v budove stavebne súvisiacej so stredovekým opevnením mesta, v ktorej je doteraz. Za zachovanie zoznamu trenčianskych farárov vďačíme Jozefovi Kaminovi a Jozefovi Braneckému; ich (čiastočný) zoznam je na tejto internetovej stránke Trenčan na inom mieste ("Trenčianski funkcionári"). Téma môže súvisieť so stredovekým biskupským úradom vo Veľkej Hradnej, inak trenčianska farnosť patrila do biskupstva so sídlom v Ostrihome, po vzniku ČSR v Nitre. Pri trenčianskej farnosti bol zriadený aj (nadriadený) dekanát (správa okolitých farností, obvykle desiatich).
Farský úrad v Trenčianskych Biskupiciach, pri kostole sv. Kozmu a Damiána, zanikol zničením tatárskym vpádom, po ňom už nebol obnovený (presunul sa do Kostolnej). Farský úrad v Trenčianskych Biskupiciach, pri kostole sv. Kozmu a Damiána bol obnovený po r. 1989 v novopostavenej budove.
(Fara) pri kaplnke sv. Anny jestvovala v niektorých obdobiach a vykonávala niektoré úlohy trenčianskeho farského úradu. Zjavne súvisí so zabezpečovaním duchovných potrieb obyvateľov dolného mesta (Humná), vzhľadom na mestskými hradbami spôsobenú odlúčenosť od trenčianskeho farského úradu. Do prechodu frontu 1945 táto fara obhospodarovaná posledné roky dominikánmi sídlila v dome povyše (severovýchodne) vedľa kaplnky (kde je teraz parkovisko), ktorý pri prechode frontu bol zasiahnutý mínou a vyhorel, následne dážď rozmočil múry z nepálených tehiel; potom sa presťahovala do domu oproti, na opačnej strane Hollého ulice. V tomto (nazvem ho čiastočný) farskom úrade pôsobil aj väzenský kaplán a nemocničný kaplán (Jozef Gálik). Úrad zjavne zanikol po r. 1950 deportáciou duchovných osôb do vtedajších koncentračných táborov. Tu pôsobili duchovní: Jozef Diera (nemýliť si s Ignácom Dierom), Silvester Hančinský a napokon už spomenutí dominikáni (Aquinas Gabura, Vojtech Müller, Inocent Müller, Rafael Lexmann, Pius Mária Ján Krivý, Bernard Sokol, ...)
Fara evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) pred vchodom (oproti, na opačnej strane Vajanského ulice, pri rohu s Rozmarínovou ul.), postavená 1889, zbúraná 1.11.1978, býval tam aj kostolník pán Ondrejovič; po jej zbúraní je ev. fara na Jilemnického (Krížovej) ul.
Rabínsky úrad bol v Trenčíne od r. 1760, zanikol úmrtím posledného (deviateho) trenčianskeho rabína Dr. Pinkasa Kellera (v r. 1943), býval v budove židovskej školy (postavená 1868), tam zrejme v jeho čase bolo aj sídlo rabínskeho úradu

Kaplnky:

kaplnka v nemocnici v starej budove na poschodí, neskôr zrušená; postavená odhadom medzi vojnami, alebo koncom monarchie
kaplnka v nemocnici, zriadená po r. 1989 v samostatnej budove vedľa interného odd., v ktorej bol pred r. 1989 bufet
pohrebná (dolná) kaplnka pri hlavnom vchode na všeobecnom cintoríne, postavená okolo r. 1926 zásluhou opáta Rudolfa Antona Misza, ktorý je v nej pochovaný (aj jeho rodičia)
kaplnka na Legionárskej ulici, na okraji plochy nemocnice, zrušená okolo r. 1958
kaplnka pri bočnom (južnom) vchode na všeobecnom cintoríne, od roku približne 1958
kaplnka pristavaná zboku ku hradnej skale, nie príliš hlboká, s veľkým krížom ("Exundationis 7. Augusti 1662. Renovata memoria 1886."), na pamiatku záchrany (asi dvoch) pltníkov 7.8.1662, blízko hostinca Červená hviezda, zjavne zrušená pri výstavbe hotela (Tatra, 1901), na hradnej skale sú ešte jej zvyšky, zobrazená je na dobovej rytine
Istebník - kaplnka pri hrádzi
Zamarovce - kaplnka neďaleko starej Zamaróczych kúrie (vodného hradu)
pohrebná kaplnka na vojenskej časti trenčianskeho všeobecného cintorína postavená koncom 20. rokov (=1920+) ako kostica pozostatkov R-U vojakov prvej svetovej vojny pochádzajúcich z vtedajšej Kraljeviny Srba, Hrvata i Slovenaca, ktorí zomreli vo vojenskej nemocnici v Trenčíne; nie je mi jasné, čo bolo medzi úmrtím a uožením kostí do údajných (nevidel som) drevených truhličiek dlhých vraj povedzme okolo trištvrte metra (
pohrebná kaplnka (kostnica - ossarium) sv. Michala pri trenčianskom farskom kostole, ktorá (budova) časom menila svoje funkcie
pohrebná kaplnka na cintoríne v Biskupiciach, prenesená sem z Nozdrkoviec nedlho po r. 1945 pri prestavbe letiska, čomu padol za obeť nozdrkovský cintorín
pohrebná kaplnka na cintoríne v Bobrovníku, postavená krátko po r. 1945 rodinou Bulkovcov po tom, čo nešťastné zaobchádzanie ich syna s na letisku nájdenou po prechode frontu pozostalou muníciou pripravilo o život

Sochy:

socha sv. Trojice na hlavnom námestí, postavená v r. 1712, obnovená v r. 1797, potom v r. 1980-1981.
socha panny Márie, s krížom, pri farskom kostole, smerom k vrátkam do Breziny
socha sv. Jána Nepomuckého na všeobecnom cintoríne pri kaplnke za bočným (južným) vchodom (toto je jej tretie umiestnenie)
socha sv. Jána Nepomuckého na Farskej ulici, pri spodku farských krytých schodov (toto je jej druhé umiestnenie)
socha sv. Floriána, bola na hlavnom trenčianskom námestí, postupne na dvoch miesach, odstránená približne v r. 1952
socha sv. Jána Nepomuckého v zákrute cesty pre továrňou Tiberghien (to bolo jej druhé umiestnenie), odstránená azda okolo druhej svetovej vojny
socha ukrižovaného Krista na podstavci, pri ceste do Soblahova vľavo, pri cintorínskej kaplnke, pod lipami, na mieste stredovekého popraviska
socha Panny Márie - Matky Božej na podstavci, pri starých lipách, na ulici Pred poľom (neďaleko TOS)
socha sv. Floriána pri potoku pred kubranským kostolom, z r. okolo 1942
socha sv. Jána Nepomuckého pri potoku pred kubranským kostolom
socha Panny Márie - Matky Božej, pred kubranským kostolom, s votívnym nápisom na podstavci

Kríže:

kríž v Biskupiciach na zátačke pri zrkadlách, pri zadnom vchode na letisko
betónový kríž na ulici zozadu Meriny na križovatke so západným koncom Kukučínovej ulice
kríž na trenčianskom všeobecnom cintoríne, kamenný-murovaný, v spodnej časti, pod rodinnými kryptami smerom k rožnému vchodu do cintorína; na podstavci už horšie čitateľný votívny nápis je zjavne starší než tento cintorín (okolo 1895), vyzerá to na druhotné umiestnenie, žeby azda zo starého katolíckeho cintorína čo bol na vŕšku severne vedľa dolnej časti ulice Priekopy?
kríž na trenčianskom všeobecnom cintoríne, drevený, pri kaplnke (dole)
kríž na trenčianskom všeobecnom cintoríne, murovaný - terasový, nad vojenskými hrobami
kríž na trenčianskom všeobecnom cintoríne, drevený, bol pri hroboch nemeckých vojakov (povyše "srbskej" kaplnky), už tam nie je
na Brezine drevený kríž s kovovou ohrádkou, pred niekdajším kioskom, zriadil Mestský ženský spolok v Trenčíne v čase 1.SR, neskôr bol preložený a potom zrušený, po 1989 obnovený; pôvodný vzhľad sa zachoval na Halašovej fotografii
kríž na cintoríne v Belej, murovaný (teraso)
kríž s ukrižovaným Kristom v Nozdrkovciach, postavený v čase 1.SR
kríž v Starej Opatovej, v lesoch povyše Opatovskej chaty, betónový, s nápisom (Dorenečin,...cca 1940...)
Kubra - kríž (misijný) pri kostole
Kubra - kríž vľavo pred kopcom pred kyselkou, pri voľnestojacej budove niekdajšieho obchodu potravinami
Kubrica - kríž na ľavej strane cesty, ešte pred cintorínom
Zamarovce - pri niekdajšej škole
kríž v sedle Lúčky, severovýchodne od Ostrého vrchu, pri východnej hranici katastra Kubrice, pri niekdajšej osade handrbúlcov

Cintoríny:

stredoveký cintorín musel byť pri farskom kostole; kostnica je vedľa v pohrebnej kaplnke sv. Michala
stredoveký cintorín bol na Štúrovom námestí, za mestskými hradbami; na jeho pozostatky sa narazilo pri úprave námestia v r. 1927; východne od cintorína bolo stredoveké popravisko (pozrieť: Holák)
starý katolícky cintorín bol na vŕšku severne vedľa dolnej časti ulice Priekopy, zrušený zhruba okolo r. 1960
nový katolícky cintorín, založený v r. 1897, vľavo pri ceste do Soblahova, po r. 1945 používaný ako všeobecný
židovský cintorín nad strednou časťou ulice Priekopy (oproti niekdajšej tehelni); v jeho hornej časti sú staré hroby, v dolnej časti novšie; neďaleko cintorínskej budovy je samostatná skupinka hrobov (rabíni bývali pochovávaní samostatne)
evanjelický cintorín na hornom šanci
cintorín v Zamarovciach, pri družstve (JRD)
cintorín v Orechovom, pri kostole
cintorín v Istebníku
cintorín v Zlatovciach, zrušený asi po r. 1989
cintorín v Záblatí
cintorín v Belej (pri ceste)
cintorín v Bobrovníku (pri letištnej ploche)
cintorín v Opatovej, pri kostole
cintorín v Kubrici, nad cestou pred obcou
cintorín v Kubrej, na vŕšku nad kostolom
vojenský cintorín z prvej svetovej vojny, v dolnej časti vojenského objektu Zábranie (Kubra), 722 hrobov, má časť kresťanskú a časť mohamedánsku (zhruba rovnako veľké)
vojenský cintorín je časťou terajšieho trenčianskeho všeobecného cintorína
nejaké vojenské hroby sú aj na židovskom cintoríne
krypty pod kostolom piaristov na hlavnom námestí
krypty pod pohrebnou kaplnkou na všeobecnom cintoríne
krypty pod farským kostolom: novšie pod Illésházyovskou kaplnkou, staršie staršie objavené zvonku pri juhozápadnom okraji kostola, tiež krypta v predsieni kostola a Illésházyovská krypta na západnom boku kostola
Stĺp hanby (pranier) bol v stredoveku na hlavnom námestí, niekde v jeho strednej časti, zanikol pri úprave námestia v súvislosti s postavením sochy sv. Trojice v r. 1712.
stredoveké popraviská boli na brehu Váhu (zhruba terajšia Hasičská ul.) a na (dolnom) hradnom nádvorí
Stredoveké popravisko bolo vo východnom rohu terajšieho Štúrovho námestia
Stredoveké popravisko bolo pri ceste do Soblahova vľavo, pri cintorínskej kaplnke, na mieste kde je pod lipami socha ukrižovaného Krista
príležitostné popravisko asi bolo vo väzenskom priestore za sedriou (medzi nám. sv. Anny a Piaristickou ul.), lebo sa zachovali zprávy, napr. aj páter Aquinas spomína, že v Trenčíne jednoho väzňa sprevádzal na smrť.

Rôzne:

Lurdská jaskyňa s pannou Máriou zboku trenčianskeho farského kostola
Lurdská jaskyňa (nová) s pannou Máriou pred vchodom do biskupického kostola
Lurdská jaskyňa (stará) za biskupickým kostolom (z vonk. strany, akoby za oltárom
Lurdská jaskyňa s pannou Máriou pod starou kubranskou školou

Súvisiaca literatúra:

Holák: Beda odsúdeným.

Za pripomienky ďakujem môjmu priateľovi a členovi Klubu starých Trenčanov, pánovi Ing. Vojtechovi Tichému.

Založené 21.8.2016. Súčasný obsah nie je úplný ani konečný.
Poradie (ak nie je podľa času) nič nevyjadruje. Chyby a omyly sú vždy možné.
Pripomienky sú vítané; adresa ele pošty je v záhlaví prvej (hlavnej) stránky.

Autor: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 2016.
(Koniec diela)
Toto dielo chráni Autorský zákon.
Autorovi patria práva hlavne podľa autorského zákona (618/2003 v aktuálnom znení), najmä
označenie autorstva, nepozmeňovanie diela, udeľovanie súhlasu na verejný prenos a iné rozširovanie, a právo na odmenu za využitie diela.

<< Návrat späť na vrch tejto strany << << Návrat na hlavnú stránku

Nižšie nasleduje prípadná reklama poskytovateľa: