Trenčanské kroniky a kronikári

Význam miestnych kroník pre históriu iste netreba vysvetľovať.
Tu uvádzame základné známe údaje o kronikách (aj o tých, čo sa nezachovali) týkajúcich sa Trenčína. Sú to kroniky mesta, aj kroniky obcí dnes pričlenených (Ku dňu 1. január 1985 sa súčasťou mesta Trenčín stali obce: Hanzlíková, Istebník, Kubrá, Malé Záblatie, Opatová nad Váhom, Rybáry, Trenčianske Biskupice, Veľké Záblatie, Zamarovce, Závažie, Zlatovce, Žabinec.).
Medzi nimi sú aj kroniky neoficiálne - napríklad kroniky škôl a pracovných kolektívov, často vedené ako kroniky Brigád socialistickej práce; akokoľvek by nad nimi niekto mohol po r. 1989 ohŕňať nos,.obsahovali podrobnosti zo života pracovných kolektívov, a po r. 1989, pokiaľ viem, nemajú obdobu - vzťahy v pracovných kolektívoch sa postupne zmenili súladne s dobovým individualizmom.
Zahrnuli sme tu aj verejne vydané diela kronikárskeho charakteru (spravidla o obciach).
Takto široký zoznam iste nikdy nebude úplný, napriek tomu je jeho užitočnosť zrejmá.
Kronikári, od ktorých iste v mnohých ohľadoch závisí obsah kroník, neraz zostávajú pozabudnutí, preto ich tu chceme pripomenúť. Údaje o kronikároch sa obvykle zachovali v menšej miere než ich diela, preto aj tu sú v nie úplnom stave.
Tento súpis nie je úplný ani uzavretý.

Kotvy: Minarech

Trenčín

Podľa zoznamu prameňov v študentskej práci A.M.: kroniky či pamätná kniha Trenčína by mali byť v Trenčíne v štátnom archíve (za mostami, predtým ŠOKA, teraz Štátny archív v Trenčíne) vo fonde Zbierka obecných kroník, 1933 – 1988 (1,60 bm), z toho konkrétne uvádza:
Kronika mesta Trenčín, r. 179-1710 - č. 10 ŠOKA
Kronika mesta Trenčín, r. 1933-1937 - č. 11 ŠOKA (Pamätná kniha mesta Trenčín. 1933-1938.)
Kronika mesta Trenčín, r. 1943-1949 - č. 12 ŠOKA
Kronika mesta Trenčín, r. 1950-1996 - Mestsky urad, Trencin
Kronika rímskokatolíckej Ľudovej a meštianskej školy v Trenčíne z r. 1921 - 36, aj s fotkami.

Na internetovej stránke mesta Trenčín sú kroniky od r. 2003 po súčasnosť.

Josef Kamin: i Djel O Pribehoch Zamku Stolice Trenčanskej a Sl. Kral. Mesta Trenčina až do Roku 1508. Rukopis v zviazanej riadkovanej knihe, 363 obojstranne popísaných listov.

JUDr. Ľudovít Dohnányi: Dejiny trenčianskeho hradu a vývoj bývalého slobodného kráľovského mesta Trenčína. Rukopis strojom písaný, formát A4. Rok 1944. Viaczväzkové zložito štruktúrované dielo súhrnného rozsahu okolo trištvrte tisíca strán.

JUDr. Gerhard Šebák: Náčrt dejín Trenčína pri udalostiach bezprostredne pred oslobodením mesta, počas oslobodzovania a krátko po oslobodení v roku 1945. Rukopis strojom písaný, formát A4. 270 číslovaných strán vč. obrazovej prílohy (najmä fotografie). Rok 1960. Podľa krátkej zprávy v denníku Smena z 21.dec.1960 autor túto monografiu odovzdal mestu Trenčín.

Generálny archív rehole jezuitov a piaristov v Ríme - sú tam začiatky pôsobenia jezuitov v Trenčíne. Podľa oznamu v mesačníku Považie jan. 1998, s. 9, ich študovala pani Morišová zo ŠOKA Trenčín.

Kubra, Kubrica (Malá Kubra, Veľká Kubra)

Zachovala sa jedna kronika od r. 1951 písaná asi dve desaťročia, formát väčší A4, dosky tvrdé červené na čele plechový štátny znak, hrúbka asi 3cm, vlepené prílohy, je v súkromných rukách (stav 2016).
Nezvestné sú dve kroniky, zrejme medzivojnové obecná a školská, z ktorých sú čiastočné výpisy urobené v 70. rokoch (=1970+).
Jestvovala aj súkromná kronika (Jakub Palo).
Podrobnejšie sú kroniky popísané v poslednej knihe o Kubrej od p. Lišku. Vyšlo viacero tlačovín o minulosti obce.
Minulosťou obce sa zaoberá pán Stanislav Liška, aj vdp. ThDr. Martin Macko.

V štátnom archíve v Trenčíne by mali byť tiež písomnosti niektorých spolkov, ktoré v obci pôsobili:
Robotnická telocvičná jednota Kubra (do 1938)
Miestna skupina sväzu kovodělníků v Č.S.R. Kubra do 1938)
Telocvičná jednota „Orol“ Kubrá (od 1921)

Nižšie je zoznam literatúry (len samostatne vydané tlačoviny) o Kubrej, ktorý pre túto stránku láskave poskytol jeho autor vdp. ThDr. Martin Macko, za čo mu ďakujeme:

Bagin Ján: 50 rokov ochotníckeho divadla v Kubre. Trenčín : Okresný národný výbor, 1969.
Bagin Emil: Rok v kubrianskych zvykoch, Mestské kultúrne stredisko. Trenčín, 1993. ISBN 80-967008-0-4
DobiAš Karol: Kubranské medaily a plakety. Trenčín : Trenčianske múzeum, 1985.
DobiAš Štefan - Liška Stanislav: 40 rokov folklórnej skupiny v Kubrej. Trenčín : Miestny národný výbor, 1973.
Ďurčo Marek: Kanonická vizitácia z roku 1829 ako prameň k cirkevným dejinám farnosti Opatová nad Váhom. Trstená : vlastným nákladom, 2012. ISBN 978-80-971182-0-4
Fojtík Juraj: Z histórie Kubry. Trenčín : Mestské kultúrne stredisko, 1985.
Hlaváč Štefan, Po priamych cestách. Trnava : Spolok svätého Vojtecha (3. vyd.), 2001. ISBN 80-7162-346-6
Liška Stanislav: Oldomáš platíme my! Publikácia k 50. výročiu vzniku foklórnej skupiny Kubra, Trenčín, 1983.
Liška Stanislav: Folklórna skupina Kubrá 1933 – 2013. Trenčín, 2013.
Liška Stanislav: Všetkých pritiahnem k sebe. Veľká Kubra 1265-2015. 2015. Dostupné na: http://urbarkubra.sk/doc/Kubra.pdf
Macko J. Martin: Veľká Kubrá. História sakrálnych objektov. Bratislava : Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2010. ISBN 978-80-89342-12-9
Macko J. Martin: Židovské rodiny v obci Veľká Kubrá. Bratislava : Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2015
Matejka Josephus: Descriptio historica expositionis universalis Viennensis, a 1. Maji, usque 2. Nov. 1873 asservate, nec non-peripheriae Sakolcza Posoniensis aliarumque rerum maxime memorabilium in unum collecta. Skalica : Typis Filiorum Francisci Xav., 1874, s. 182 – 185.
Matejka Pavel: To kubranské pole. Trenčín : Ludoprint, 1998. ISBN 80-967933-5-7.
Matejka Paľo: Akože ťa zabudnúť. Trenčín : Digital graphic, 2000. ISBN 80-968357-1-8

Orechové, Istebník (aj Žabinec, "Závažie")

Pamätná kniha obce Orechové. 1934-1937. (Mala by byť v štátnom archíve).

Kronika Istebníka nateraz nie je známa.
Kronikár bol pán Ján Minárech (1.3.1903 - 26.6.1983), miestny občan, ktorý pracoval ako úradník na finančnom odbore ONV v Trenčíne, jeho životopis je nižšie.

Minárech, Ján: Dejiny obcí Istebník, Orechové a Žabinec. 1208 - 1969. Vydal Miestny národný výbor, Závažie, 1969. 48 strán.

V štátnom archíve v Trenčíne by mali byť tiež písomnosti niektorých spolkov, ktoré v obci pôsobili:
Slovenský hudobný spevokol „Drotár“ Orechové (od 1932)

Zlatovce (aj Hanzlíková)

Kroniky obce, podľa vyjadrenia niekdajšieho kronikára obce, sú uložené v štátnom archíve.
V minulosti tlačou vyšli dve brožúry o minulosti obce.
Kronikár obce bol dlho až do zániku samostatnosti obce pán Vít Vagovič, už dlho v obci žijúci.

V štátnom archíve v Trenčíne by mali byť tiež písomnosti niektorých spolkov, ktoré v obci pôsobili:
Dobrovoľný hasičský sbor Hanzlíková (od 1929)
Ochotnícky divadelný spolok Zlatovce (od 1923)
Robotnícka Beseda Zlatovce (do 1938)
Sväz priateľov S.S.S.R. v Československu odbočka Hanzlíková – Zlatovce (od 1937)

Záblatie (Veľké (Dolné) aj Malé Záblatie, Rybáre, Vrbka)

Kronika Folklórnej skupiny Záblatie 1968-1981, formát väčší A4, dosky tvrdé červené, hrúbka asi 3cm, vlepené mnohá fotografie, je v súkromných rukách (stav 2016)
Kronika obce nateraz nie je známa, ani verejná tlačovina o minulosti obce, ani žijúca osoba zaoberajúca sa minulosťou obce.

V štátnom archíve v Trenčíne by mali byť tiež písomnosti niektorých spolkov, ktoré v obci pôsobili:
Dobrovoľný hasičský sbor Záblatie (od 1927)
Telocvičná jednota „Orol“ Záblatie (od 1921; zmenila názov na Jednota československého Orla)

Trenčianske Biskupice (Horné Biskupice, aj Belá, Bobrovník, Nozdrkovce)

Kronika obce ("Pamätná kniha obce: Trenč. Biskupice") písaná v r. 1933 - 1943, je zachovaná vo fotokópii 64 strán A4, je zverejnená tu na podstránke o Biskupiciach.
Kronika Štátnej ľudovej školy v Trenčianskych Biskupiciach písaná od r. 1921 do júna 1936 (písaná aj spätne, niečo až k r. 1866) je zachovaná v zverejnenom výpise (je zverejnený aj tu na podstránke o Biskupiciach) a pravdepodobne aj v origináli.
Nie je známa ani verejná tlačovina o minulosti obce, ani osoba zaoberajúca sa minulosťou obce.

V štátnom archíve v Trenčíne by mali byť tiež písomnosti niektorých spolkov, ktoré v obci pôsobili:
Telocvičná jednota „Orol“ Trenčianske Biskupice (od 1920)
Dobrovoľný hasičský sbor Trenčianske Biskupice (od 1925)
V ústredí Matice Slovenskej v Martine by mali byť písomnosti vzťahujúce sa na Miestny odbor Matice slovenskej v Trenčianskych Biskupiciach, ktorý jestvoval v rokoch 1935 - 1948.

Opatová

Kronika obce nateraz nie je známa.
Vyšla kniha o minulosti obce: Stanislav Vančo a kolektív: Opatová nad Váhom – Z minulosti našej obce. Vydal A21, s.r.o., vydanie prvé, 2013. ISBN 978-80-971073-1-4.
Minulosťou obce sa zaoberá pán Stanislav Vančo, vyštudovaný historik, rodom z Opatovej, žije v Bratislave.

Zamarovce

Kronika obce nateraz nie je známa.
Vyšlo niekoľko brožúr o minulosti obce.
Minulosťou obce sa zaoberal pán PhDr. Rudolf Samuel, CSc., dlho v obci žijúci (nar. 6.2.1934 v Belej pri Trenčíne; zomrel 10. marca 2020 v Zamarovciach a tam je aj pochovaný).
Obec Zamarovce bola časťou mesta Trenčín od r. 1972 do r. 1990.

Skala a Nová Ves

1926-1951- Kronika rímskokatolíckej ľudovej školy v Skale. Približne 94 strán, viazaná kniha formát A4 predĺžený, písaná rukou, s vlepenými fotografiami a dobovými novinovými výstrižkami. Je v držbe súkromnej osoby, vďaka ústretovosti ktorej bola digitálne ofotografovaná, zatiaľ však bez následného spracovania (pdf,...).

1926-1939-Kronika štátnej ľudovej školy Skala-Novejsa. Približne 109 strán, viazaná kniha formát A4 predĺžený, písaná rukou, s vlepenými fotografiami a dobovými novinovými výstrižkami. Je v držbe súkromnej osoby, vďaka ústretovosti ktorej bola digitálne ofotografovaná, zatiaľ však bez následného spracovania (pdf,...).

Kronikári

Poradie priezvísk je podľa abecedy.

Ing. arch. Štefan Androvič, (* 2. októbra 1930; † 18. februára 2012) krátky čas kronikár mesta Trenčín v roku 1972.

Mgr. Jozef Čery, (* 23.2.1942 Trenčín) kronikár mesta Trenčín v rokoch 1972 - 2014. Vyrastal (od 1956) na Sihoti v činžáku oproti vodárne; v mladosti sa stýkal s (miestnym historikom) JUDr. Gerhardom Šebákom. Vyštudoval učiteľstvo a učil chémiu a telocvik v Soblahove a D. Súči. Od r. 1972 pracoval na na odbore školstva vtedajšieho Mestského národného výboru (MNV) v Trenčíne. Kroniku mesta písal na počítači v programe T602 už začiatkom 90. rokov, ako jeden z prvých. Zomrel náhle 3. septembra 2023 v Trenčíne.

Jozef Ďuriš (*18.3.1907 Skačany - †28.5.1983 Lambach, Rakúsko) bol prvý kronikár obce Orechové, inak bol už od mladých rokov aj orechovský organista a spoluzakladateľ (28.8.1932) i dirigent spevokolu Drotár, učiteľ a správca školy v Orechovom.

Pius(?) Fojtík, kronikár mesta Trenčín po 2. svetovej vojne.
Pius Fojtík *5. mája 1889 v Beluši, ako podporučík IR 71 bojoval na ruskom fronte spolu s neskorším gen. Turancom, v novembri 1914 padol do ruského zajatia, bol v zajateckom dôstojníckom tábore v Beresovke (Zabajkalsko), potom v Nikolsk Usurisku. V júni 1919 sa prihlásil k légiám, bol pridelený do legionárskeho tábora v Prvej Riečke (pri Vladivostoku) a po prehliadke pred čsl. odvodnou komisiou ako invalid evakuovaný do legionárskeho tábora na Ruskom Ostrove (pred Vladivostokom), odkiaľ bol potom s posledným legionárskym invalidným transportom poslaný domov loďou v októbri 1919. V čsl. armáde mu dôstojnícku hodnosť nepriznali. V prvej Slovenskej republike bol obvodným notárom v Trenčíne. Zomrel 12.6.1963, pochovaný je na cintoríne v Trenčíne.
Stretávame sa aj s menom Juraj Fojtík, pravdepodobne bol členom pofrontového Vlastivedného krúžku prof. Pozdišovského, napísal vyše desiatky drobnejších prác vyšlých od konca 50. do polovice 80. rokov, ale najmä v r. 1974 vyšlú 300 stranovú knihu "Mestské a obecné pečate Trenčianskej župy"; očividne bol profesionálny historik.

Ján Minárech bol kronikárom Istebníka a Orechového. Narodil sa 1. marca 1903, zomrel 26. júna 1983, pochovaný je na cintoríne v Istebníku. V Istebníku sa aj narodil a žil tu celý život vo svojom dome. Napísal známu brožúru o Istebníku, Orechovom a Žabinci (Minárech, Ján: Dejiny obcí Istebník, Orechové a Žabinec. 1208 - 1969. Vydal Miestny národný výbor, Závažie, 1969. 48 strán.). Podľa údajov jeho príbuzného (pána Štefana Minárech, poskytnuté v máji 2017), s prof. Pozdišovským spolupracoval na dejinách Trenčína a lúštení hradného nápisu. Zaoberal sa aj dejinami Zamaroviec (s dôrazom na zamarovského rodáka MUDr. Alexandra Lišku (žil 1883 - 1941)). Po maturite na trenčianskom gymnáziu pracoval na daňovom a finančnom úrade v Trenčíne, neskôr v Ľudovom spotrebnom družstve "Jednota" v Trenčíne (v jeho administratíve), odkiaľ odišiel do dôchodku, ale aj ako dôchodca ešte pracoval v archíve ĽSD Jednota. Jeho dobrovoľná činnosť zasahovala do oblasti kultúry, dokonca mal aj svoju menšiu kapelu, a bol zakladajúcim členom spevokolu "Drotár". Hlásil sa k odkazu a kultúre svojich slovanských predkov. Mal syna Ing. Jána Minárech (žil 1932 - 11.3.2018), talentovaného strojného konštruktéra, ktorý tiež žil v Istebníku, a dcéru Máriu vydatú Grbálikovú nar. 1933.
Pán Ján Minárech sa históriou rodnej obce a okolia zaoberal dlhodobo. Zachovala sa zpráva o jeho spolupráci so znalcom trenčianskej histórie Ing.arch. Štefanom Androvičom (žil 1930 - 2012), žiaľ už bez znalosti podrobností. Pán Minárech, keďže mu maďarčina nerobila ťažkosti, čerpal svoje znalosti aj zo staršej a miestnej historickej literatúry - niečo z nej zrejme aj vlastnil, a možno využíval aj literatúru z knižnice Zamarovských, ako nasvedčuje šťastne zachovaný jeho 14 stranový strojopisný voľný preklad zo 14.feb.1973 (z maď. do slovenčiny) časti diela Štefana Zamaróczyho: Údolie Váhu okolo Trenčína (kniha vyšla v maďarčine pod názvom Vágvölgye Trencsén körül v roku 1909 v Titeli, kníhtlačiareň Simona Szuboticski).
Za pomoc pri získavaní údajov ďakujem pánovi Ľubošovi Hrudkovi a pánovi Štefanovi Minárech, obidvaja z Istebníka, tiež rodine pána Jána Minárech.

Bruno Ripka, (*1.mája 1904 (Trenčín); †30. januára 1983 v Poprade, pochovaný v bratislavskom urnovom hájiku) bol prvým trenčianskym kronikárom od 1. júla 1933, ustanovený uznesením mestského zastupiteľstva zo dňa 7. júna 1933, od 1932 bol profesor Štátneho československého reálneho gymnázia v Trenčíne, neskôr bol riaditeľ Obchodnej akadémie v Trenčíne až do prechodu frontu 1945, potom pôsobil v Poprade. Viac o ňom v článku mesačníku "Považie" v máji 1984 prístupnom aj tu: https://trencan.6f.sk/0177-RipkaBruno-mod@.jpg.

JUDr. Gerhard Šebák, (*24.sep.1887; † 27. sep. 1970) kronikár mesta Trenčín po 2. svetovej vojne. Viac o ňom v článku mesačníku "Považie" v apríli 1998 prístupnom aj tu: https://trencan.6f.sk/0008-Sebak.html.

Peter Štibraný (3.7.1910 Smolenice; † 12.7.1985 Beckov) kronikár mesta Trenčín (1968-1971; iný (zrejme nesprávny, ale uvádzaný) údaj: od r. 1959).

Vojtech Štibraný (30.1.1912 Smolenice-Lošonec; † 18.2.1964 Pusté Úľany; pochovaný bol v Nitre) kronikár mesta Trenčín (1952-1967). Z r. 1938 pochádza jeho dizertačná práca "Panstvo Smolenicko‐Dobrovodské v XVII. a XVIII. storočí". Uvádza sa, že učil na gymnáziu v Leviciach a na poľnohospodárskej škole v Zlatých Moravciach, potom pracoval v archíve, od roku 1961 bol odborný pracovník Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre; zomrel pri autonehode.

Kroniky neoficiálne

Kronika lekárne na trenčianskom hlavnom námestí, od februára 1962 zhruba po koniec obdobia socializmu. Viazaná, formát A4. Po zrušení lekárne je v držbe súkromnej osoby, spolu s ešte jednou kronikou lekárne.

Kronika oddelenia ORL trenčianskej nemocnice, z obdobia zhruba sedemdesiatych - osemdesiatych rokov. Viazaná, formát A4. Je v držbe súkromnej osoby.

Literatúra a predpisy:

Zákon č. 80 Sb. z. a n., z 30.1.1920 o pamätných knihách obecných

Vládne nariadenie č. 211 Sb. z. a n., z 9.6.1921

Markus: Pamětní kniha obecní, Štátne nakladateľstvo, 1923, 22. sväzok Občianskej knihovne

Časopisy "Česká osvěta" (ročníky 18, 19, 25) a "Náš ľud" (4. a 5. ročník)

Vládne nariadenie č. 169 Sb. z. a n., z 17.11.1932

(Vládne nariadenie č. 80/1932 Zb. z. a n., o pamätných knihách a knihách obecných.)

Ako písať pamätnú knihu obecnú. Vydal Osvetový sväz pre Slovensko v Bratislave, 1933. 41 číslovaných strán formátu približne A5

Jasenák, Ladislav: Príručka pre kronikárov. Vydala Muzeálna slovenská spoločnosť Martin, 1995. 48 číslovaných strán formátu približne A5

Sarmányová-Kalesná, J.: Cirkevné matriky na Slovensku zo 16.-19. storočia. Vydal Odbor Archívnictva Ministerstva Vnútra SR, Bratislava, 1991 = 2. vydanie rozšírené. 541 strán.

http://www.slovakgen.com/index.php/hladanie-v-zozname-obci/57-cirkevn-matriky-na-slovensku-zo-1619-storoia

http://www.geni.sk/supis-archivnych-fondov-a-zbierok-archivov-na-slovensku/

Poďakovanie

Ďakujem za priamu pomoc týmto osobám: (poradie priezvísk je podľa abecedy.)
Mgr. Jozef Čery
Ľubomír Hrudka
Jozef K. (chce zostať nepomenovaný)
ThDr. Martin Macko
Štefan Minárech
rodina Minárech

Tých, ktorí pomohli inak, je viac.

Ak nie je výslovne uvedené inak, autor je
Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 2017-2020.

Zverejnené na www.trencan.6f.sk v roku 2020.
Chyby, omyly, nesprávnosti nemožno vylúčiť;
v prípade ich zistenia prosí autor o upozornenie.

Toto dielo chráni Autorský zákon.
Autorovi patria práva hlavne podľa autorského zákona, najmä
označenie autorstva, nepozmeňovanie diela, udeľovanie súhlasu na verejný prenos a iné rozširovanie, a právo na odmenu za využitie diela.
Toto dielo je v príslušnej variante uložené s časovou značkou (datumom) v internetovom archíve.

Autor vynaložil úsilie a prostriedky na zhotovenie diela.
Toto dielo je tu sprístupnené výhradne pre osobnú potrebu iba fyzických osôb
na štúdium výlučne v autorovom pôvodnom umiestnení a s pôvodnou adresou.
Pre iné použitie diela je potrebný súhlas autora vopred.
Ele adresa pre styk s autorom je v hlavičke hlavnej stránky.
Za reálnej spoločenskej praxe (nielen góglu) porušovania Autorského zákona
pre sťaženie svojvoľného kopírovania je dielo upravené.
Pramene u autora.
(Koniec diela)

Návrat späť na vrch tejto strany Návrat na hlavnú stránku

Nižšie je prípadná reklama poskytovateľa: