TRENČAN Trenčanom o Trenčíne

Zachovala sa jedna kronika od r. 1951 písaná asi dve desaťročia, formát väčší A4, dosky tvrdé červené na čele plechový štátny znak, hrúbka asi 3cm, vlepené prílohy, je v súkromných rukách (stav 2016).
Nezvestné sú dve kroniky, zrejme medzivojnové obecná a školská, z ktorých sú čiastočné výpisy urobené v 70. rokoch (=1970+).
Jestvovala aj súkromná kronika (Jakub Palo).
Podrobnejšie sú kroniky popísané v poslednej knihe o Kubrej od p. Lišku. Vyšlo viacero tlačovín o minulosti obce.
Minulosťou obce sa zaoberá pán Stanislav Liška, aj vdp. ThDr. Martin Macko.

V štátnom archíve v Trenčíne by mali byť tiež písomnosti niektorých spolkov, ktoré v obci pôsobili:
Robotnická telocvičná jednota Kubra (do 1938)
Miestna skupina sväzu kovodělníků v Č.S.R. Kubra do 1938)
Telocvičná jednota „Orol“ Kubrá (od 1921)

Nižšie je zoznam literatúry (len samostatne vydané tlačoviny) o Kubrej, ktorý pre túto stránku láskave poskytol jeho autor vdp. ThDr. Martin Macko, za čo mu ďakujeme:

Bagin Ján: 50 rokov ochotníckeho divadla v Kubre. Trenčín : Okresný národný výbor, 1969.
Bagin Emil: Rok v kubrianskych zvykoch, Mestské kultúrne stredisko. Trenčín, 1993. ISBN 80-967008-0-4
DobiAš Karol: Kubranské medaily a plakety. Trenčín : Trenčianske múzeum, 1985.
DobiAš Štefan - Liška Stanislav: 40 rokov folklórnej skupiny v Kubrej. Trenčín : Miestny národný výbor, 1973.
Ďurčo Marek: Kanonická vizitácia z roku 1829 ako prameň k cirkevným dejinám farnosti Opatová nad Váhom. Trstená : vlastným nákladom, 2012. ISBN 978-80-971182-0-4
Fojtík Juraj: Z histórie Kubry. Trenčín : Mestské kultúrne stredisko, 1985.
Hlaváč Štefan, Po priamych cestách. Trnava : Spolok svätého Vojtecha (3. vyd.), 2001. ISBN 80-7162-346-6
Liška Stanislav: Oldomáš platíme my! Publikácia k 50. výročiu vzniku foklórnej skupiny Kubra, Trenčín, 1983.
Liška Stanislav: Folklórna skupina Kubrá 1933 – 2013. Trenčín, 2013.
Liška Stanislav: Všetkých pritiahnem k sebe. Veľká Kubra 1265-2015. 2015. Dostupné na: http://urbarkubra.sk/doc/Kubra.pdf
Macko J. Martin: Veľká Kubrá. História sakrálnych objektov. Bratislava : Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2010. ISBN 978-80-89342-12-9
Macko J. Martin: Židovské rodiny v obci Veľká Kubrá. Bratislava : Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2015
Matejka Josephus: Descriptio historica expositionis universalis Viennensis, a 1. Maji, usque 2. Nov. 1873 asservate, nec non-peripheriae Sakolcza Posoniensis aliarumque rerum maxime memorabilium in unum collecta. Skalica : Typis Filiorum Francisci Xav., 1874, s. 182 – 185.
Matejka Pavel: To kubranské pole. Trenčín : Ludoprint, 1998. ISBN 80-967933-5-7.
Matejka Paľo: Akože ťa zabudnúť. Trenčín : Digital graphic, 2000. ISBN 80-968357-1-8

Orechové, Istebník (aj Žabinec, "Závažie")

Kronika Istebníka nateraz nie je známa.
Kronikár bol pán Ján Minárech (1.3.1903 - 26.6.1983), miestny občan, ktorý pracoval ako úradník na finančnom odbore ONV v Trenčíne, jeho životopis je nižšie.

Minárech, Ján: Dejiny obcí Istebník, Orechové a Žabinec. 1208 - 1969. Vydal Miestny národný výbor, Závažie, 1969. 48 strán.

V štátnom archíve v Trenčíne by mali byť tiež písomnosti niektorých spolkov, ktoré v obci pôsobili:
Slovenský hudobný spevokol „Drotár“ Orechové (od 1932)

Zlatovce (aj Hanzlíková)

Kroniky obce, podľa vyjadrenia niekdajšieho kronikára obce, sú uložené v štátnom archíve.
V minulosti tlačou vyšli dve brožúry o minulosti obce.
Kronikár obce bol dlho až do zániku samostatnosti obce pán Vít Vagovič, už dlho v obci žijúci.

V štátnom archíve v Trenčíne by mali byť tiež písomnosti niektorých spolkov, ktoré v obci pôsobili:
Dobrovoľný hasičský sbor Hanzlíková (od 1929)
Ochotnícky divadelný spolok Zlatovce (od 1923)
Robotnícka Beseda Zlatovce (do 1938)
Sväz priateľov S.S.S.R. v Československu odbočka Hanzlíková – Zlatovce (od 1937)

Záblatie (Veľké (Dolné) aj Malé Záblatie, Rybáre, Vrbka)

Kronika Folklórnej skupiny Záblatie 1968-1981, formát väčší A4, dosky tvrdé červené, hrúbka asi 3cm, vlepené mnohá fotografie, je v súkromných rukách (stav 2016)
Kronika obce nateraz nie je známa, ani verejná tlačovina o minulosti obce, ani žijúca osoba zaoberajúca sa minulosťou obce.

V štátnom archíve v Trenčíne by mali byť tiež písomnosti niektorých spolkov, ktoré v obci pôsobili:
Dobrovoľný hasičský sbor Záblatie (od 1927)
Telocvičná jednota „Orol“ Záblatie (od 1921; zmenila názov na Jednota československého Orla)

Trenčianske Biskupice (Horné Biskupice, aj Belá, Bobrovník, Nozdrkovce)

Kronika obce ("Pamätná kniha obce: Trenč. Biskupice") písaná v r. 1933 - 1943, je zachovaná vo fotokópii 64 strán A4, je zverejnená tu na podstránke o Biskupiciach.
Kronika Štátnej ľudovej školy v Trenčianskych Biskupiciach písaná od r. 1921 do júna 1936 (písaná aj spätne, niečo až k r. 1866) je zachovaná v zverejnenom výpise (je zverejnený aj tu na podstránke o Biskupiciach) a pravdepodobne aj v origináli.
Nie je známa ani verejná tlačovina o minulosti obce, ani osoba zaoberajúca sa minulosťou obce.

V štátnom archíve v Trenčíne by mali byť tiež písomnosti niektorých spolkov, ktoré v obci pôsobili:
Telocvičná jednota „Orol“ Trenčianske Biskupice (od 1920)
Dobrovoľný hasičský sbor Trenčianske Biskupice (od 1925)
V ústredí Matice Slovenskej v Martine by mali byť písomnosti vzťahujúce sa na Miestny odbor Matice slovenskej v Trenčianskych Biskupiciach, ktorý jestvoval v rokoch 1935 - 1948.

Opatová

Kronika obce nateraz nie je známa.
Vyšla kniha o minulosti obce: Stanislav Vančo a kolektív: Opatová nad Váhom – Z minulosti našej obce. Vydal A21, s.r.o., vydanie prvé, 2013. ISBN 978-80-971073-1-4.
Minulosťou obce sa zaoberá pán Stanislav Vančo, vyštudovaný historik, rodom z Opatovej, žije v Bratislave.

Zamarovce

Kronika obce nateraz nie je známa.
Vyšlo niekoľko brožúr o minulosti obce.
Minulosťou obce sa zaoberal pán Dr. Samuel, dlho v obci žijúci (nar. 6.2.1934 v Belej pri Trenčíne; zomrel 10. marca 2020 v Zamarovciach).
Obec Zamarovce bola časťou mesta Trenčín od r. 1972 do r. 1990.

Skala a Nová Ves

1926-1951- Kronika rímskokatolíckej ľudovej školy v Skale. Približne 94 strán, viazaná kniha formát A4 predĺžený, písaná rukou, s vlepenými fotografiami a dobovými novinovými výstrižkami. Je v držbe súkromnej osoby, vďaka ústretovosti ktorej bola digitálne ofotografovaná, zatiaľ však bez následného spracovania (pdf,...).

1926-1939-Kronika štátnej ľudovej školy Skala-Novejsa. Približne 109 strán, viazaná kniha formát A4 predĺžený, písaná rukou, s vlepenými fotografiami a dobovými novinovými výstrižkami. Je v držbe súkromnej osoby, vďaka ústretovosti ktorej bola digitálne ofotografovaná, zatiaľ však bez následného spracovania (pdf,...).

Kronikári

Ing. arch. Štefan Androvič, (* 2. októbra 1930; † 18. februára 2012) krátky čas kronikár mesta Trenčín v roku 1972.

Mgr. Jozef Čery, (* 23.2.1942 Trenčín) kronikár mesta Trenčín v rokoch 1972 - 2014. Vyrastal (od 1956) na Sihoti v činžáku oproti vodárne; v mladosti sa stýkal s (miestnym historikom) JUDr. Gerhardom Šebákom. Vyštudoval učiteľstvo a učil chémiu a telocvik v Soblahove a D. Súči. Od r. 1972 pracoval na na odbore školstva vtedajšieho Mestského národného výboru (MNV) v Trenčíne. Kroniku mesta písal na počítači v programe T602 už začiatkom 90. rokov, ako jeden z prvých. Zomrel náhle 3. septembra 2023 v Trenčíne.

Jozef Ďuriš (*18.3.1907 Skačany - †28.5.1983 Lambach, Rakúsko) bol prvý kronikár obce Orechové, inak bol už od mladých rokov aj orechovský organista a spoluzakladateľ (28.8.1932) i dirigent spevokolu Drotár, učiteľ a správca školy v Orechovom.

Pius(?) Fojtík, kronikár mesta Trenčín po 2. svetovej vojne.
Pius Fojtík *5. mája 1889 v Beluši, ako podporučík IR 71 bojoval na ruskom fronte spolu s neskorším gen. Turancom, v novembri 1914 padol do ruského zajatia, bol v zajateckom dôstojníckom tábore v Beresovke (Zabajkalsko), potom v Nikolsk Usurisku. V júni 1919 sa prihlásil k légiám, bol pridelený do legionárskeho tábora v Prvej Riečke (pri Vladivostoku) a po prehliadke pred čsl. odvodnou komisiou ako invalid evakuovaný do legionárskeho tábora na Ruskom Ostrove (pred Vladivostokom), odkiaľ bol potom s posledným legionárskym invalidným transportom poslaný domov loďou v októbri 1919. V čsl. armáde mu dôstojnícku hodnosť nepriznali. V prvej Slovenskej republike bol obvodným notárom v Trenčíne. Zomrel 12.6.1963, pochovaný je na cintoríne v Trenčíne.
Stretávame sa aj s menom Juraj Fojtík, pravdepodobne bol členom pofrontového Vlastivedného krúžku prof. Pozdišovského, napísal vyše desiatky drobnejších prác vyšlých od konca 50. do polovice 80. rokov, ale najmä v r. 1974 vyšlú 300 stranovú knihu "Mestské a obecné pečate Trenčianskej župy"; očividne bol profesionálny historik.

Ján Minárech bol kronikárom Istebníka a Orechového. Narodil sa 1. marca 1903, zomrel 26. júna 1983, pochovaný je na cintoríne v Istebníku. V Istebníku sa aj narodil a žil tu celý život vo svojom dome. Napísal známu brožúru o Istebníku, Orechovom a Žabinci (Minárech, Ján: Dejiny obcí Istebník, Orechové a Žabinec. 1208 - 1969. Vydal Miestny národný výbor, Závažie, 1969. 48 strán.). Podľa údajov jeho príbuzného (pána Štefana Minárech, poskytnuté v máji 2017), s prof. Pozdišovským spolupracoval na dejinách Trenčína a lúštení hradného nápisu. Zaoberal sa aj dejinami Zamaroviec (s dôrazom na zamarovského rodáka MUDr. Alexandra Lišku (žil 1883 - 1941)). Po maturite na trenčianskom gymnáziu pracoval na daňovom a finančnom úrade v Trenčíne, neskôr v Ľudovom spotrebnom družstve "Jednota" v Trenčíne (v jeho administratíve), odkiaľ odišiel do dôchodku, ale aj ako dôchodca ešte pracoval v archíve ĽSD Jednota. Jeho dobrovoľná činnosť zasahovala do oblasti kultúry, dokonca mal aj svoju menšiu kapelu, a bol zakladajúcim členom spevokolu "Drotár". Hlásil sa k odkazu a kultúre svojich slovanských predkov. Mal syna Ing. Jána Minárech (žil 1932 - 11.3.2018), talentovaného strojného konštruktéra, ktorý tiež žil v Istebníku, a dcéru Máriu vydatú Grbálikovú nar. 1933.
Pán Ján Minárech sa históriou rodnej obce a okolia zaoberal dlhodobo. Zachovala sa zpráva o jeho spolupráci so znalcom trenčianskej histórie Ing.arch. Štefanom Androvičom (žil 1930 - 2012), žiaľ už bez znalosti podrobností. Pán Minárech, keďže mu maďarčina nerobila ťažkosti, čerpal svoje znalosti aj zo staršej a miestnej historickej literatúry - niečo z nej zrejme aj vlastnil, a možno využíval aj literatúru z knižnice Zamarovských, ako nasvedčuje šťastne zachovaný jeho 14 stranový strojopisný voľný preklad zo 14.feb.1973 (z maď. do slovenčiny) časti diela Štefana Zamaróczyho: Údolie Váhu okolo Trenčína (kniha vyšla v maďarčine pod názvom Vágvölgye Trencsén körül v roku 1909 v Titeli, kníhtlačiareň Simona Szuboticski).
Za pomoc pri získavaní údajov ďakujem pánovi Ľubošovi Hrudkovi a pánovi Štefanovi Minárech, obidvaja z Istebníka, tiež rodine pána Jána Minárech.

Bruno Ripka, (*1.mája 1904 (Trenčín); †30. januára 1983 v Poprade, pochovaný v bratislavskom urnovom hájiku) bol prvým trenčianskym kronikárom od 1. júla 1933, ustanovený uznesením mestského zastupiteľstva zo dňa 7. júna 1933, od 1932 bol profesor Štátneho československého reálneho gymnázia v Trenčíne, neskôr bol riaditeľ Obchodnej akadémie v Trenčíne až do prechodu frontu 1945, potom pôsobil v Poprade. Viac o ňom v článku mesačníku "Považie" v máji 1984 prístupnom aj tu: https://trencan.6f.sk/0177-RipkaBruno-mod@.jpg.

JUDr. Gerhard Šebák, (*24.sep.1887; † 27. sep. 1970) kronikár mesta Trenčín po 2. svetovej vojne. Viac o ňom v článku mesačníku "Považie" v apríli 1998 prístupnom aj tu: https://trencan.6f.sk/0008-Sebak.html.

Peter Štibraný (3.7.1910 Smolenice; † 12.7.1985 Beckov) kronikár mesta Trenčín (1968-1971; iný (zrejme nesprávny, ale uvádzaný) údaj: od r. 1959).

Vojtech Štibraný (30.1.1912 Smolenice-Lošonec; † 18.2.1964 Pusté Úľany; pochovaný bol v Nitre) kronikár mesta Trenčín (1952-1967). Z r. 1938 pochádza jeho dizertačná práca "Panstvo Smolenicko‐Dobrovodské v XVII. a XVIII. storočí". Uvádza sa, že učil na gymnáziu v Leviciach a na poľnohospodárskej škole v Zlatých Moravciach, potom pracoval v archíve, od roku 1961 bol odborný pracovník Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre; zomrel pri autonehode.

Kroniky neoficiálne

Kronika lekárne na trenčianskom hlavnom námestí, od februára 1962 zhruba po koniec obdobia socializmu. Viazaná, formát A4. Po zrušení lekárne je v držbe súkromnej osoby, spolu s ešte jednou kronikou lekárne.

Kronika oddelenia ORL trenčianskej nemocnice, z obdobia zhruba sedemdesiatych - osemdesiatych rokov. Viazaná, formát A4. Je v držbe súkromnej osoby.

Literatúra a predpisy:

Markus: Pamětní kniha obecní, Štátne nakladateľstvo, 1923, 22. sväzok Občianskej knihovne

Časopisy "Česká osvěta" (ročníky 18, 19, 25) a "Náš ľud" (4. a 5. ročník)

(Vládne nariadenie č. 80/1932 Zb. z. a n., o pamätných knihách a knihách obecných.)

Ako písať pamätnú knihu obecnú. Vydal Osvetový sväz pre Slovensko v Bratislave, 1933. 41 číslovaných strán formátu približne A5

Jasenák, Ladislav: Príručka pre kronikárov. Vydala Muzeálna slovenská spoločnosť Martin, 1995. 48 číslovaných strán formátu približne A5

Sarmányová-Kalesná, J.: Cirkevné matriky na Slovensku zo 16.-19. storočia. Vydal Odbor Archívnictva Ministerstva Vnútra SR, Bratislava, 1991 = 2. vydanie rozšírené. 541 strán.

http://www.slovakgen.com/index.php/hladanie-v-zozname-obci/57-cirkevn-matriky-na-slovensku-zo-1619-storoia

Poďakovanie

Ďakujem za priamu pomoc týmto osobám: (poradie priezvísk je podľa abecedy.)
Mgr. Jozef Čery
Ľubomír Hrudka
Jozef K. (chce zostať nepomenovaný)
ThDr. Martin Macko
Štefan Minárech
rodina Minárech

Tých, ktorí pomohli inak, je viac.

Trenčanské kroniky a kronikári

Trenčín

Kubra, Kubrica (Malá Kubra, Veľká Kubra)