Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.
Podľa rozprávania niekdajšej hostinskej, dnes už vyše 80r. pani Anny vydatej Valientovej, krátko po vojne (1946) ako mladé 16 ročné dievča z Rišňoviec prišla pracovať do hostinca vdovy Márie Sopkovej na Súdnej ulici. Hostinec sa stal jej druhým domovom: spolu s majiteľkou v ňom bývala aj sa stravovala, v hostinci obsluhovali oni dve. Keď koncom roku 1952 vdova Sopková zomrela ako 60 ročná, mladá hostinská zostala v hostinci pracovať aj bývať, neskôr sa tu aj vydávala, ale zakrátko sa s manželom a dvomi dcérami presťahovali inde.
To však už bola iná doba, hostinec bol už znárodnený, hostinská bola zamestnankyňou "Potravinárskeho kombinátu mesta Trenčín", neskôr "Reštaurácie a jedálne" (RaJ). Hostincu sa pod jej vedením darilo, plán sa plnil, personál sa rozrástol o servírku, dve výčapníčky, jednu ženu v kuchyni a upratovačku - spolu šesť osôb, ale to už podávali aj teplá jedlá (dovtedy nie), ktoré do hostinca vozili z centrálnej vývarovne ("Centrálka", pani Patoprstá, pri Družbe). Vymohla si aj stavebné úpravy a dala urobiť benátsku dlažbu. Pani Valientová tu pracovala až do odchodu na dôchodok, čo bolo niekedy okolo r. 1989.
Hostinec od nej prevzal iný vedúci, neskôr bol hostinec sprivatizovaný a stále bol obľúbený a navštevovaný. Po čase návševnosť začala klesať, až majiteľ rozhodol jeho doterajšiu prevádzku ukončiť dňa 19.8.2017.
Niekdajšia hostinská spomína, že po vojne hostinec vdovy Márie Sopkovej dlho vzdoroval postupnému znárodňovaniu, v čom mohli zohrávať ulohu aj jeho vplyvní návštevníci, ktorí spolu s hostinskou dokázali na rozhodujúcich miestach znárodnenie odďalovať. V roku 1952, keď vd. Sopková zomrela, však už hostinec znárodnený bol - pravda, zmenilo sa len vlastníctvo, ale nie úspešný hostinec - dovtedajší personál v ňom pracoval naďalej.
V lepších časoch hostinca medzi jeho hosťami kedysi bývali pracovníci blízkeho súdu a väznice, akvokáti, lekári, úradníci. Chodieval sem aj známy lekár MUDr. Ambróz Petrovič a jeho inak známa dcéra Silvia.
Hostinec stojí v mieste niekdajších rozľahlých piaristických záhrad. Zástavba a dnešná Piaristická ulica tu začala vznikať okolo r. 1900 smerom od mesta, ešte pod vplyvom secesie (Loewenbein=neskôr Pioniersky dom, 1914 vila MUDr.Koloman Martiny riaditeľ nemocnice, okolo 1900 dom Franz Brabenetz Maler/Festö, Kollárova štvrť okolo 1912, elektráreň okolo 1910 + zástavba Električnej ulice ...). Prvá svetová vojna (1914-1918) so sprievodnou biedou určite výstavbu utlmili, ale dali vzniknúť bitúnku (okolo 1916). Po 1. svetovej vojne výstavba na Piaristickej ulici pokračovala smerom k novej veľkej budove Nemocenskej (=Poliklinika - okolo 1939; do 1930 na jej mieste liehovar) obytnou zástavbou (2x Jakubóczy, Jasečko, Cicutto-Čongrady, na rohu obchod Sikorčin, ...). Okolnosti nasvedčujú, že do tejto doby spadá aj postavenie domu neskoršieho hostinca Sopková, a zvažujúc aj neustálené pomery po vojne, môžeme hovoriť o začiatku dvadsiatych rokov.
Dom mal postaviť dnes už neznámy stolár, ale to ešte nebol hostinec. Ďalej sa v minulosti hostinca spomína neznámy dôstojník.
Ďalšími majiteľmi hostinca aj domu sa stali manželia Sopkovci: Jozef Sopko, nar. 12. marca 1885, zomrel 21. apríla 1932, a Mária Sopková, nar. 6. júla 1892, zomrela 19. dec. 1952.
Sopkovci zomreli bez priamych dedičov, zdá sa, že časť vlastníctva prešla na štát, časť zdedila dcéra sestry pani Sopkovej z Trenč. Teplíc.
Neznámy dôstojník, ktorý sa objavuje v spomienkach na to, čo po r. 1946 mladá hostinská od vdovy Sopkovej počula, bol bezpochyby Eduard Gašpar.(žil 1890 - 1953), o ktorom vieme z rozprávania jeho vnuka pána Štefana Zahradníka, ktorému patrí vďaka za zachovanie a poskytnutie dobovej fotografie hostinca a obchodu (vtedy Gašpar, potom Sopková). Eduard Gašpar sa z vojny šťastne vrátil s dvomi hviezdičkami na stojatom límci uniformy (žeby poručík? - jeho päť vyznamenaní a šabľu vnuk opatruje dodnes) a stal sa po vojne hostinským na viacerých miestach (o tom podrobnejšie v nasledujúcom článku).
Na fotografii vyššie, ktorej pôvodinu mi láskave poskytol pán Štefan Zahradník, je jeho dedko Eduard Gašpar pred svojím hostincom na Súdnej ulici v Trenčíne v medzivojnovom období.
Súvislosti ukazujú, že Gašparov hostinec na Súdnej ul. bol jeho prvý, zrejme ho aj ako prevádzku vybudoval, v onom dome ktorý postavil ten neznámy stolár.
Eduard Gašpar v tom dome mal nielen "Hostinec - výčap piva a vína", ale aj neveľký "Obchod s miešaným tovarom" ako hlásali dobové tabule, každý obchod so samostaným vchodom, vedľa seba v tom istom dome.
Je zrejmé, že Eduard Gašpar sám na obsluhu obidvoch obchodov nemohol stačiť. Mária Sopková bola jeho rovesníčka, od r. 1932 vdova, a je otázka, do akej miery tam mohla byť aká súvislosť.
Isté je, že v polovici tridsiatych rokov už nachádzame podnik Eduarda Gašpara inde (pozrieť o ňom nasledujúci článok) a hostinec na Súdnej ulici č. 8 už v tej dobe nachádzame podľa dobových reklám v rukách vdovy Márie Sopkovej (manžel jej zomrel na jar 1932), dobová tlač uvádza "Vd. Sopková Mária, záhradná reštaurácia, obchod mieš. tovarom, Súdna 8".
Ďalší osud jej hostinca je uvedený vyššie.
