Ženské organizácie v Trenčíne po 2. svet. vojne
Ing. Emília Kontrová

    Zložité politické a spoločenské pomery po ukončení vojny, nedostatok potravín a nevyhnutných životných potrieb, veľmi citlivo vnímali ženy na území mesta. V snahe poskytnúť pomoc najviac postihnutým pokračovali v združovaní sa v podporných spolkoch zameraných na pomoc chudobným a prosperujúcim žiakom. Takým bol Spolok slovenských žien /SSŽ/ /1/ združujúci slovenské ženy. 14. augusta 1945 mal svoje prvé valné zhromaždenie. Referovala tajomníčka V. Hušková. Novou predsedníčkou sa stala M. Širicová. Dňa 10. novembra 1945 usporiadal v Tatre hudobno-zábavný večierok za spoluúčinkovania vojenskej hudby. Okrem toho veľmi živú charitatívnu činnosť vyvíjal dobročinný Mestský ženský spolok /2/.
     V roku 1946 bola už pod záštitou Národného frontu organizovaná zbierka šatstva a peňazí na pomoc východnému Slovensku /3/. Sväz slovenských žien usporiadal dňa 12. januára 1946 fašiangový večierok, ktorého výťažok bol odvedený ako pomoc východnému Slovensku. Podobne aj Evanjelický a. v. ženský spolok venoval 2.000,- Kčs pre deti z Medzilaboriec a Svidníka, ktoré boli na rekreácii v Trenčianskych Tepliciach. 
    Živena - Spolok slovenských žien – pripravila dňa 9. februára krojovaný zábavný večierok, ktorého čistý výťažok 33.000,-  Kčs odviedla na rekreáciu detí z východného Slovenska.
     Aj v roku 1947 ženské spolky vykonávali dobročinnú prácu /4/. Treba spomenúť že ich na území mesta Trenčín pracovalo niekoľko:
Sväz slovenských žien /SZŽ/
Živena – spolok slovenských žien
Mestský ženský spolok /MŽS/
Katolícka jednota žien /KJŽ/
Evanjelický a. v. ženský spolok.
Všetky boli činné pri organizovaní Dňa matiek. SZŽ, KJŽ a MŽS usporiadali dňa 8. marca z príležitosti Medzinárodného dňa žien oslavu. Živena – spolok slovenských žien – venovala výťažok zo spoločenského večierka 2.000,- Kčs na rekreáciu oravských detí v Trenčianskych Tepliciach a 500,- Kčs na akciu Matice Slovenskej „Pomáhajme navráteným Slovákom“. SSŽ a Živena, odbočky v Trenčíne, spoločne uskutočnili zbierku pre hladujúce deti juhoslovanské a rumunské. Príspevky boli odovzdané v prístave v Bratislave. V dňoch 15. X. – 30. XI. 1947 usporiadal Sväz slovenských žien kurzy varenia, šitia, tkania, pletenia. Hlavnou úlohou kurzu bolo naučiť variť chutné a výživné jedlá za súčasného obmedzeného množstva potravinových článkov. 
    Okrem charitatívnej sa venovali ženy aj kultúrnej činnosti. 14. marca 1948 usporiadal Sväz slovenských žien a Živena koncert Slováckej filharmónie v Sokolovni a 7. novembra 1948 usporiadala Živena koncert Jeleny Hodžovej a pána Vincourka  z Bratislavy  /5/. 
     Okolnosti v spoločnosti si vyžiadali venovať pozornosť pozdvihnutiu úrovne v oblasti zdravotnej, sociálnej, národohospodárskej. Za tým účelom poriadali prednášky „Boj proti dojčenskej úmrtnosti“ na ktorých sa podieľala hlavne Živena – spolok slovenských žien, za čo bola aj patrične odmenená Povereníctvom zdravotníctva /6/. 
     V tomto období nastupuje rýchly rozvoj priemyselnej výroby v meste, čo zvyšuje aj podiel ženskej zamestnanosti. Pozornosť sa orientuje na plnenie úloh päťročného plánu, rozmáhajú sa rôzne formy zvyšovania produktivity práce – údernícke hnutie, v ňom nachádzajú realizáciu aj ženy. 
    Cez Živenu sa ženy zapojili do miestnych aj celoštátnych akcií: Hviezdoslavova akcia, Týždeň detskej radosti, Vianoce vojakom, stravovacie akcie pri školách, vysádzali stromky, upravovali verejné priestranstvá, zúčastňovali sa na poľnohospodárskych brigádach.

    V roku 1950 bol zriadený mestský hudobný ústav zo súkromnej hudobnej školy Idy Gallovej – Brunovskej, ktorá sa stala jeho riaditeľkou. Mal oddelenie pre klavír, husle, harmoniku a spev /7/.
   
    V roku 1951 bola v riadnej prevádzke poradňa pre matky a kojencov /8/. 

    V tomto období určil smer vývoja neziskového sektora na nasledujúcich 35 rokov zákon č. 68/1951. 
    Spoločenský a politický vývoj v rámci národného frontu bol zameraný na vytváranie rôznych výborov. Tak na mimoriadnom zasadnutí Rady mestského národného výboru v Trenčíne dňa 17. júna 1952 bolo prítomných 18 žien z mesta, ktoré boli vybrané na porade zástupcov všetkých masových organizácií, strany, aby v zmysle smernice Okresného národného výboru vytvorili pri Mestskom národnom výbore /MNV/ výbor žien. Voľba výboru bola vykonaná na slávnostnej schôdzke pléna MNV dňa 20. júna 1952, na ktorej sa zúčastnilo vyše 80 žien. O význame organizovania žien prehovoril predsedajúci pléna Ján Mikula. Výbor žien mal mať 8 – 12 členiek, schádzať sa mal každých 14 dní. Úlohou mala byť pomoc pri zakladaní jednotných roľníckych družstiev /JRD/, viesť odborné ženské kurzy, a iné. Za ženy prehovorila Emília Diková . Predsedníčkou bola zvolená Anna Porubská, robotníčka Meriny, členkami výboru žien sa stali: Anna Škultéty, Elena Tomková, Mária Merišková, Pavla Dubčeková, Mária Petrášová, Magda Viedenská, Anna Kozlovská, Emília Diková, Paula Krajčovičová, Viktória Hušková, Lujza Smrečanská, Mária Klemensová, Mária Zigová  /9/.
     
     23. februára 1952 – sobota – boli veľké snehové búrky – uviazla doprava. Sväz slovenských žien organizoval stravnú akciu. V nádražných reštauráciách a jedálňach sa poskytovali cestujúcim zadarmo teplé a studené jedlá /10/. 
    
     V nasledujúcom roku 1. marca 1953 sa uskutočnil v Trenčíne Okresný aktív žien ako príprava k oslavám veľkého sviatku všetkých pracujúcich žien a matiek, túžiacich po mieri nielen v našej republike, ale aj v celom svete. 
      Slávnostná schôdza výboru žien sa uskutočnila 19. februára 1953, na ktorej zhodnotila činnosť výboru predsedníčka s. Porubská a po diskusii prebehla voľba nového výboru. Členkami sa stali: Pavla Dubčeková, Anna Kozlovská, Viktória Hušková, Mária Petrášová, Emília Diková, Lujza Smrečanská, Mária Zigová, Pavla Krajčovičová, Alojzia Chytilová, Ružena Mráziková. Výbor žien, ako pomocný orgán, sa  schádzal pravidelne po celý rok v dvojtýždňových intervaloch. Riešil rozličné otázky a problémy. Usporiadal aktívy žien 3. marca a 5. júla 1953. 7. júna, pri príležitosti osláv Dňa detí, bolo odovzdané detské ihrisko na Červenom námestí. Uskutočnili sa aj besedy s pracujúcimi ženami, vyvíjali rôzne mierové aktivity. 
    Pre zlepšenie služieb v obchodoch 15 žien z Výboru žien bolo poverené funkciou ľudových kontrolórov, vykonávali nábor žien z domácností aj na „poldňové“ zamestnanie, hlavne do obchodov, družín a jasiel. Ženy ku Dňu čsl. armády očistili a vyzdobili hroby padlých vojakov na Brezine, usporiadali besedu s darcami krvi a získavali nových darcov. Uskutočnili zbierku na trpiacich v Kórey – vyzberali vyše 2.700,- Kčs. Okrem toho aktívne uzatvárali záväzky /11/. 
    V nasledujúcom období s každoročne pri príležitosti Medzinárodného dňa žien konali v meste slávnostné zhromaždenia žien s bohatým kultúrnym programom, na ktorých politickí a štátni predstavitelia hodnotili prínos pracujúcich žien na rozvoji spoločnosti. Nebolo tomu inak ani v marci roku 1954 v kine Moskva, kde k zhromaždeným ženám prehovorila poslankyňa Vacková, ženy z Meriny, Bavlnárskych závodov, z JRD Ivanovce, Velčice, Trenčianskej Turnej  a z Adamoviec predniesli svoje záväzky. Treba spomenúť, že krmičku ošípaných z JRD Adamovce Annu Filipovú, prijal na Pražskom hrade prezident republiky a udelil jej vysoké štátne vyznamenanie Rad práce /12/.
    
    Výbor žien si získal svoju dôležitosť a tak sa jeho členkami stalo na území mesta až 230 žien, aktivistiek. Mnohé sa vyškolili za hygieničky, kontrolórky, stali sa darkyne krvi, boli aktívne v predvolebnej agitácii, pomáhali pri súpisoch hospodárskych zvierat a pod. V roku 1955 odpracovali celkom 1640 brigádnických hodín pri úprave parkov, ulíc a iných priestranstiev. Aktivistka Trokanová vo viacerých obciach viedla kurzy varenia /13/.
      21. júna 1957 sa konala beseda žien, na ktorej hodnotili prácu Výboru žien za uplynulé obdobie a zvolili nový výbor. Za predsedkyňu bola opäť zvolená súdružka profesorka Vyššej hospodárskej školy Viktória Hušková. Do výboru zvolili väčšinu osvedčených žien v čom je záruka, že Výbor žien bude aj naďalej aktívnym a spoľahlivým spolupracovníkom rady MNV /14/.
      Aj v ďalších rokoch sa konali slávnostné akadémie k MDŽ, na ktorých okrem bohatého kultúrneho programu pochvaľne hodnotili prácu žien, vyznamenávali mnohodetné matky. Vo februári 1961 sa zišli v Trenčíne predsedníčky výborov žien z okresu Trenčín, aby prerokovali stav v plnení dodávok mlieka a vajec. Okresná komisia pre prácu medzi ženami pri Rade Okresného národného výboru  /R-ONV/ si dala na počesť 40. výročia založenia KSČ socialistický záväzok splniť celoročný plán výkupu vajec do 31. 8. 1961. Okresná komisia súčasne vyzvala na súťaž všetky okresy Západoslovenského kraja splniť celoročný výkup vajec do 31. 8. 1961. 
7. marca 1961 o 15,00 hodine sa v klube 2 Vojenského okruhu oslavovalo centrálne MDŽ. Vystúpil súbor Radosť a súbor Mirka Nešpora. Pri tejto príležitosti boli vyznamenané matky, ktoré vychovali 5 a viac detí odznakom materstva III. stupňa. Predseda MsNV Anton Tomáš prijal okrem toho zaslúžilé ženy. Boli medzi nimi súdružky Hušková, Sviteková, družstevníčky Krajčovičová a Benková. /15/.

    V roku 1962 boli v rámci mesta Trenčín vytvorené 4 okrskové výbory žien: Horná Sihoť, Stred mesta, Sídlisko Dlhé Hony a Za Mostami. Spolupracovali s uličnými a spoločenskými organizáciami, s aktívmi žien pri Závodných výboroch Revolučného odborového hnutia závodov v meste, a to hlavne v TOS, Merine, Odevných závodoch, Konštrukte. Členky výborov žien organizovali brigády na miestnom JRD. Vykonávali užitočnú prácu ako občianske kontrolórky a členky spotrebiteľských rád /16/.       
     V roku 1964 pracovala Okresná komisia pre prácu medzi ženami – predsedníčkou bola Margita Beňová. Výbory žien prispeli významnou mierou k dobrým výsledkom volieb /17/.
      Pri príležitosti osláv MDŽ v roku 1965 dostali pracujúce matky dar – novopostavenú materskú škôlku a jasle pre 190 detí /18/.
      11. januára 1966 sa konal celookresný aktív žien v spoločenskom dome Odevných závodov v Trenčíne na ktorom sa zúčastnilo 200 žien. Hodnotili svoju aktivitu pri plnení úloh a záväzkov k XIII. Zjazdu KSČ. Na aktíve sa zúčastnila poslankyňa Národného zhromaždenia E. Krúpalová. Na celoštátny aktív boli delegované: M. Beňová, A.Gáborová, M. Lednická, M. Kolesíková, K. Bunová a Anna Staňáková /19/.
       Na Okresnej konferencii Sväzu čsl. žien 18. apríla 1967 sa zúčastnila podpredsedníčka  Národného zhromaždenia a predsedníčka Sväzu čsl. žien Helena Leflerová a predsedníčka Sväzu čsl. žien na Slovensku Irena Ďurišová. Hlavný referát mala Mária Proškovcová predsedníčka Okresnej organizácie v Trenčíne. V diskusii bolo účastníčkami poukázané hlavne na nerovnomerné zásobovanie obcí niektorými nevyhnutnými tovarmi, zvlášť v letnom období pivom, ďalej na zákonník práce – odmeňovanie žien, pracovnú dobu. Z diskusných príspevkov vyplynula potreba organizovať pre mladé ženy a dievčatá kurzy a prednášky zamerané na spoločenské správanie, starostlivosť o deti – rozhárané rodiny, opustené deti a rodiny cigánskeho pôvodu /20/.
    Na Okresnej konferencii Československého zväzu žien v poslednom januárovom týždni roku 1968 hlavný referát predniesla predsedníčka Okresného výboru Mária Proškovcová a zdôraznila, že v budúcich voľbách bude kandidovať 20 – 25 % žien, že ženy musia mať také zastúpenie ako si zaslúžia a musia hájiť záujmy žien. Na  rokovaní sa zúčastnila poslankyňa Národného zhromaždenia E. Krupalová.
    Na Pléne Okresného výboru Československého zväzu žien 6.marca 1968 bola prítomná aj matka prvého tajomníka UV KSČ Pavla Dubčeková. Slávnostný prejav mal J. Turček. Odmenené boli B. Žitníková, K. Bunová a M. Vodičková, mnohodetné matky dostali „Čestný odznak materstva“ I. a II. stupňa. Zo zasadnutia poslali list Lide Klementisovej, manželke Dr. Klementisa /21/. Na pléne sa za Záblatie zúčastnila Brabcová Anna, za Opatovú Novotná,  za Kubru Ďurigová.
    Na jar roku 1969 usporiadali celookresný reprezentačný národopisný ples.
    Napriek politickým zmenám, ktoré ovplyvnili aj činnosť ženských organizácií koncom 60-tych a začiatkom 70-tych rokov ženy v organizáciách a spolkoch pracovali zvlášť v kultúrnej a sociálnej oblasti. Navonok vystupoval hlavne Slovenský zväz žien so svojimi politicky angažovanými funkcionárkami, ale bez ohľadu na svoje zmýšľanie sa ženy podieľali na spoločenskom a kultúrnom dianí v Trenčíne. V zápisnici z pléna Okresného výboru Československých žien v Trenčíne, ktoré sa konalo dňa 28. 9.1967 bola predsedníčkou organizácie Mária Proškovcová a tajomníčkou Mária Kolesíková – pôsobila v tejto funkcii od roku 1962. Na jar roku 1969 zoraganizovali ženy celookresný reprezentačný národopisný ples. V previerkovom roku 1970 niektoré členky neprešli previerkami.
    V rokoch 1968 - 1972 pracovali pri Okresnom výbore Slovenského zväzu žien komisie zamestnaných žien, komisia pre poľnohospodárstvo, kultúrno-výchovná, politicko-výchovná, kádrová, revízna. Organizovali v rámci Akcie Krása životu súťaž v ľudovej piesni, výstavy ľudovej umeleckej tvorivosti, výšiviek a výstavu výtvarného prejavu dospelých. Uskutočnili súťaž v prednese ľudovej rozprávky pod názvom  „Rozprávky tety Ľudmily“, ktorá zapadla do 100-ročnice osláv Ľudmily Podjavorinskej a súčasne bola otvorená výstava Detskej knihy v Trenčíne. Brigádami pomáhali v Detskom mestečku Zlatovce, v rámci výchovnej práce medzi ženami poriadali kurzy správnej výživy, stolovania, varenia, kurzy jazykové, venovali pozornosť uchovaniu krás ľudového kroja, pestovali folklór, ochotnícke divadlo. Z iniciatívy Okresného výboru Slovenského zväzu žien v Trenčíne sa rozšírili detské nedeľné rozprávkové popoludnia – bábkové predstavenia, čítanie rozprávok. Aktivity žien pod názvom Žena a rodina boli zamerané na malé rodinné školy, spoluprácu s detskými domovmi, výchovnú prácu so ženami /48/.
     V poslednom januárovom týždni roku 1971 sa stretli v Trenčíne funkcionárky a pracovníčky ženských organizácií z okresov Trenčín a Uherské Hradiště a  v júni 1972 usporiadali spoločne súťaž v ľudovej piesni v Hornej Strede za účasti žien z Hluku v okrese Uherské Hradiště /24/.
     V roku 1972 členkami Pléna Okresného výboru Slovenského zväzu žien za mesto Trenčín boli Beňová Želmíra, JUDr. Bognerová Elena, Reznerová Ildikó, Sedláková Soňa, Sučanská Ľudmila, Kvasnicová Viera, Oravcová Mária, MUDr. Paštéková Klára, Páleníková Monika.
V Okresnej revíznej komisii pracovali Knappová Mária, Hermannová Anna, Nosková Anna, Příhodová Elena /24/. 
     Postupný nárast podielu zamestnaných žien bol dôsledkom, že v rokoch 1973 – 1977 boli vytvorené Základné organizácie Slovenského zväzu žien aj vo výrobných závodoch. Predsedníčkou Mestskej organizácie Slovenského zväzu žien sa 26. 1. 1977 stala Agnesa Garajová, učiteľka, v Zlatovciach Vlasta Fraňová, v Merine Helena Hanzlíčková, v Odevných závodoch Rozália Gugová, v Kare Júlia Prekopová, v Kovotexe Mária Nováková, v TOS-ke Božena Mahríková, v Okresnom stavebnom podniku Mária Loeblová, v Agrostave Mária Kútna, v Detskom mestečku v Zlatovciach Magda Tumová, v Opatovej Zita Dobiašová, v Ľudotexe Juráková Eva /24/.
     Kultúrne stredisko na Dlhých Honoch viedla Ema Paturová a v tej časti mesta Trenčín vznikli pri Základnej organizácii SZŽ, ktorú viedla Helena Hanzenová,  krúžky čitateľský a krúžok ručných prác. Čitateľský krúžok viedla Jolana Drozdová, krúžok ručných prác Mária Šípková. O tom, že krúžok ručných prác bol aktívny, svedčí aj článok s fotografiami uverejnený v januári 1979 v časopise DORKA. Aktivita členiek čitateľského krúžku a krúžku ručných prác v rámci hnutia „Krása životu“ - v rokoch 1976 – 1980 - bola odmeňovaná ústredím organizácie a členky obdržali náramok /viď foto/ /25/ . 
     Rozvinulo sa hnutie Brigád socialistickej práce, záväzkové hnutie, ktoré dávalo príležitosť na hodnotenie práce žien. Pravidelne každý rok boli pozývané najlepšie pracovníčky na aktívy pri príležitosti Medzinárodného dňa žien, kde im boli odovzdané uznania za vykonanú prácu.
     27. januára roku 1979 sa zišli delegátky zo Základných organizácií  Slovenského zväzu žien v okrese na Okresnej konferencii v Závodnom klube ROH Merina. Na záver bol zvolený nový okresný orgán na čele s predsedníčkou Teréziou Slezákovou, podpredsedníčkou sa stala Emília Šišmišová a tajomníčkou Gertrúda Šuráňová /24/.
   V roku 1981 sa konal v Prahe Svetový kongres žien na ktorom sa zúčastnili aj ženy z nášho okresu. Pri tejto príležitosti delegátky z Afriky, Vietnamu, Sovietskeho zväzu navštívili aj náš okres /48/.
      19. februára roku 1982 sa zišla v Kultúrnom stredisku Dlhé Hony Mestská konferencia SZŽ. Správu o činnosti a ďalších úlohách predniesla jej predsedníčka Anna Nosková. Rokovanie pozdravili svojím kultúrnym programom deti z folklórneho súboru RADOSŤ. Na záver rokovania bol zvolený mestský výbor na čele s Annou Noskovou. Tri generácie žien Trenčianskeho okresu sa zišli 24. augusta 1982 na slávnostnom zhromaždení pri príležitosti 38. výročia SNP. Predsedníčka OV SZŽ v Trenčíne Terézia Slezáková v slávnostnom príhovore ocenila podiel žien z okresu Trenčín v boji za národnú slobodu a za rozkvet našej vlasti. Na záver stretnutia bola odovzdaná Čs. mierovému výboru „Rezolúcia“ na podporu svetového mieru /22, 26/.
      Okresný výbor Slovenského zväzu žien v Trenčíne v roku 1982 evidoval 10912 členiek v 96 základných organizáciách, ktoré boli založené v každej obci okresu. Najaktívnejšie a najiniciatívnejšie pracovali ženy v Bošáci, Čachticiach, Dolnej Súči, Dolnom Srní, Hornej Strede a v Krajnom. Svoju brigádnickú činnosť zameriavali hlavne na pomoc v poľnohospodárstve, pri plnení akcie „Z“ – na úprave chodníkov v obci, a na úprave pracovného a životného prostredia. Okrem toho zabezpečovali vnútrozväzové vzdelávanie, výchovné prednášky a podieľali sa na práci s pionierskou organizáciou. Na Fond solidarity odviedli ženy Trenčianskeho okresu 46900 Kčs. Na úseku záujmovo-umeleckej činnosti, pri udržiavaní národných a miestnych tradícií, ako: jarné zvyky, spieva celá dedina, deň kvetov a v Bzinciach pod Javorinou známe besedy so spisovateľmi v rodisku Ľudmily Podjavorinskej /27/. Na sídlisku JUH v spolupráci so Zborom pre občianske záležitosti zorganizovali členky Základnej organizácie Slovenského zväzu žien /ZO SZŽ/ prvé slávnostné stretnutie 70-80-ročných jubilantov, občanov na sídlisku /28/. 
   Na území mesta Trenčín pracovalo v roku 1983 celkom 12 základných organizácií SZŽ, ktoré zabezpečovali pre svoje členky prednáškovú činnosť, besedy, filmové predstavenia. Okrem toho pracovali v záujmových krúžkoch šikovných rúk, čitateľských, spolupracovali s inými spoločenskými organizáciami pri organizovaní politicko-spoločenských podujatí. V rámci investičnej časti akcie „Z“ pracovali na úprave verejných priestranstiev, výsadbe zelene, údržbe pamätníkov a celkom odpracovali 1600 brigádnických hodín. Podporovali akciu „Ani jeden balkón bez kvetín“, nazberali 6,6 ton druhotných surovín /23/. V závere roku 1983 žili základné organizácie prípravami na výročné členské schôdze a okresnú konferenciu, kde hodnotili svoju činnosť a podiel na plnení úloh okresnej organizácie. Tajomníčka 
Okresnej organizácie SZŽ Gertrúda Šuráňová vyzdvihla v rozhovore pre Trenčianske noviny hlavne plnenie si pracovných povinností žien, vzorné pracovníčky, úspešné zlepšovateľky a novátorky, zodpovedné plnenie si materských a výchovných povinností. Okrem toho vyzdvihla základné organizácie v Nemšovej, Trenčianskych Tepliciach, Trenč. Turnej, Trenč. Stankovciach, Starej Turej a túžbu žien po mierovom živote /29/.
     Dňa 25. februára 1984 sa uskutočnila okresná konferencia SZŽ, ktorej mottom bolo heslo „Tvorivými činmi žien za rozkvet socialistickej vlasti, za mier na celom svete“. Hosťami konferencie bol vedúci tajomník OV KSS Dušan Šišmiš a členka predsedníctva UV SZŽ S. Strmeňová. Správu o činnosti Okresnej organizácie SZŽ predniesla jej predsedníčka Terézia Slezáková. Na záver rokovania delegátky zvolili nový 45-členný okresný výbor a 7-člennú revíznu komisiu. Na prvom zasadnutí okresného výboru bola do funkcie predsedníčky opäť zvolená Terézia Slezáková a za predsedníčku revíznej komisie Irena Veverková. 
    Pri príležitosti 40. výročia Slovenského národného povstania sa uskutočnilo stretnutie troch generácií žien Trenčianskeho okresu. Na stretnutí sa zúčastnila aj predsedníčka Ústredného výboru SZŽ Elena Litvajová. Na záver spoločne sledovali kultúrny program pripravený speváckymi a folklórnymi  skupinami členiek SZŽ Trenčianskeho okresu a vystúpenie súboru ľudových piesní a tancov DOLINA z družobného okresu Uherské Hradiště /30, 31/. 
   Na tradičnom prijatí žien pri príležitosti Medzinárodného dňa žien najvyššími straníckymi a štátnymi predstaviteľmi v Prahe sa zúčastnila dlhoročná aktívna funkcionárka OV SZŽ v Trenčíne a politická pracovníčka Domu politickej výchovy  OV KSS v Trenčíne Irena Veverková. Na Bratislavskom hrade sa pri rovnakej príležitosti z nášho mesta zúčastnili robotníčka Meriny n. p. Anna Kováčová a vychovávateľky Detského mestečka Zlatovce Alžbeta Hegedušová a Magdaléna Hagarová. Aj predseda Mestského národného výboru /MsNV/ v Trenčíne Štefan Rehák za prítomnosti predsedu Mestského výboru Komunistickej strany Slovenska /MsV KSS/ v Trenčíne Jána Prekopa a ostatných funkcionárov MsNV v Trenčíne a spoločenských organizácií prijali 13 najlepších pracovníčiek z rôznych úsekov spoločenského a hospodárskeho života. Dňa 12. júna 1985 na zasadnutí OV SZŽ v Trenčíne odovzdala jeho predsedníčka Terézia Slezáková Zlaté medaily Ústredného výboru SZŽ Ľ. Beňovej a V. Beňovej za dlhoročnú aktívnu prácu v SZŽ /32/.
    Slávnostného zasadnutia Ústredného výboru Československého zväzu žien dňa 1. decembra 1985 v Prahe sa zúčastnila 10-členná delegácia OV SZŽ v Trenčíne vedená jej tajomníčkou Gertrúdou Šuráňovou. Zasadnutie sa konalo pri príležitosti 40. výročia založenia Medzinárodnej demokratickej federácie žien. Naše ženy priniesli do Prahy tisíce odpracovaných brigádnických hodín a darčeky, ktoré venovali ženy z celého Trenčianskeho okresu zahraničným účastníčkam /32/.
     Aktívny príspevok k plneniu volebného programu Národného frontu členiek SZŽ v trenčianskom okrese si všimol aj redaktor Rudého práva  Alexander Nagy. Vyzdvihol viac ako 33 tisíc odpracovaných brigádnických hodín pri skrášľovaní životného a pracovného prostredia, zbere liečivých rastlín a druhotných surovín. Príspevok na Fond solidarity presiahol 10 tisíc korún. V Čachticiach zorganizovali členky SZŽ pre cigánske ženy kurz varenia a dosiahli to, že ich deti pravidelne navštevujú materskú školu. V Očkove sa zamerali na telesnú výchovu, v Bzinciach pod Javorinou na ručné práce a čitateľské hnutie, v Podolí na odber zväzovej tlače. Ženy v Melčiciach-Lieskovom majú družbu so ženami z Bánova a pod vedením predsedníčky Anny Staňákovej si dobre počíňajú v akcii Krása životu. V Dolnej Súči zasa dobre pracujú so Zborom pre občianske záležitosti a vo folklórnej skupine, v Rozvadzoch pracujú so zväzáckou organizáciou a vedú bábkársky krúžok ISKRA v základnej škole. Mestský výbor SZŽ v Trenčíne pracuje prostredníctvom svojich 12 základných organizácií, v Novom Meste rozšírili organizáciu o ďalších sto členiek. Úspešne si tu počína komisia pre rodinu a výchovu pod vedením P. Mokráňovej /33/.
    V Trenčianskych novinách Ján Havran pripomenul 15. výročie úmrtia vzácnej ženy Štefánie Mičátkovej rodenej Michalcovej. Počas jej pôsobenia na Dolnej zemi v Starej Pazove v Chorvátsku, potom v Novom Sade sa zapájala do národného života a podporovala slovenské národné hnutie. Dňa 8. 12. 1933 založila v Trenčíne Jednotu slovenských žien, ktorej sa stala prvou predsedníčkou. V Jednote pracovali známe osobnosti ako M. Holoubková, Viktória Hušková, Kornélia Štúrová a ďalšie /34/.
        V roku 1986 členky Slovenského zväzu žien odpracovali na verejnoprospešných zveľaďovacích prácach 32700 brigádnických hodín, vysadili 5600 okrasných kríkov a ruží a v rámci ľudového zberu odpadových surovín odovzdali 19600 kg papiera, 10000 kg železného šrotu, 6700 kg textilu a 1000 kg skla. Pre ženy zorganizovali 93 prednášok na výchovu mládeže, na vnútrozväzové vzdelávanie žien a na zdravotnícku preventívnu výchovu. Usporiadali dve výstavy ručných prác a venovali sústavnú pozornosť prestárlym a invalidným občanom. Podieľali sa na výrobe a zabezpečovaní ekonomického rozvoja spoločnosti, organizovali dobrovoľnú činnosť svojich členiek pri zveľaďovaní a skrášľovaní mesta. Úlohou bolo vytvárať zdravé rodinné prostredie pri výchove detí a mládeže, zvyšovať svoju účasť na realizácii niektorých sociálnych opatrení, najmä pri pomoci starším a nevládnym občanom. Pod heslom „Mier pre deti – šťastie pre ľudí“ sa uskutočnil 4. mája 1986 v rámci Medzinárodného roku mieru mierový míting pionierov a žien pred Okruhovým domom armády v Trenčíne, ktorý bol súčasťou Pochodu mieru žien, rodín a mládeže. Pionieri odovzdali predsedníčke OVSZŽ v Trenčíne Terézii Slezákovej svoje predstavy o mierovom živote, vyjadrené v detských kresbách. Pri príležitosti sviatku práce a 41. výročia oslobodenia sa dňa 8. mája 1986 stretli v Oblastnej galérii M. A. Bazovského najúspešnejšie pracovné kolektívy a jednotlivci  s predstaviteľmi okresu Trenčín. Vyznamenanie „Za zásluhy o rozvoj Trenčianskeho okresu“ prevzala aj tajomníčka OVSZŽ Gertrúda Šuráňová /35/.
    V polovici januára 1987 sa uskutočnila Mestská konferencia SZŽ, ktorej sa zúčastnil predseda Mestského výboru Komunistickej strany Slovenska v Trenčíne Miroslav Laššo, zaslúžilá členka komunistickej strany Mária Šimončíková. Správu o činnosti predniesla predsedníčka Mestského výboru SZŽ v Trenčíne Anna Šumichrastová, v ktorej zhodnotila angažovaný podiel žien pri plnení úloh vytýčených zjazdom SZŽ. Na záveer konferencie bol zvolený nový 19-členný mestský výbor na čele s Annou Šumichrastovou, podpredsedníčkou sa stala Viera Hunáková a funkciou tajomníčky bola poverená Ľudmila Machálková.  
   K 1. a 9. máju udelil prezident ČSSR štátne vyznamenanie tajomníčke OV SZŽ v Trenčíne Gertrúde Šuráňovej /36/.
      V roku 1988 vykonával Slovenský zväz žien svoju činnosť prostredníctvom 16 základných organizácií v meste Trenčín. Pri príležitosti MDŽ prijali predstavitelia okresných politických a štátnych orgánov v Oblastnej galérii M. A. Bazovského 22 vzorných pracovníčiek zo závodov a podnikov Trenčianskeho okresu  a podobne aj predstavitelia mesta uskutočnili prijatie vzorných pracovníčiek z jednotlivých oblastí kultúrno-spoločenského života mesta Trenčín. V prejavoch ocenili prácu žien, ktorou sa podieľajú na výstavbe mesta Trenčín a na výchove mladej generácie /37/.  
     V máji 1988 zorganizoval OV SZŽ v Trenčíne a Krajská knižnica v Trenčíne čitateľskú konferenciu v salóniku reštaurácie Kotva v Trenčíne, na ktorej boli prítomní spisovatelia Peter Štrelinger, Ľuboš Jurík, Jaroslav Rezník /39/.
    Mestská konferencia SZŽ sa uskutočnila 28. januára 1989 za účasti člena Mestského výboru KSS v Trenčíne Dušana Hudečka, podpredsedníčky Mestského národného výboru v Trenčíne Anny Ščibránovej a predsedníčky OV SZŽ v Trenčíne Terézie Slezákovej. Správu o činnosti Mestskej organizácie SZŽ v Trenčíne predniesla jeho predsedníčka Anna Šumichrastová. Po voľbách bola do tejto funkcie opäť zvolená Anna Šumichrastová. 
Aj v tomto roku sa uskutočnilo tradičné stretnutie žien s predstaviteľmi mesta 8. marca v Galérii M. A. Bazovského, na ktorom boli prijaté vybrané vzorné pracovníčky Trenčianskeho okresu. V slávnostnom príhovore predseda Okresného národného výboru Ján Minárik ocenil záslužnú prácu žien, vykonávanú v prospech rozvoja spoločnosti /38/.
     Politický vývoj v závere roku 1989 ovplyvnil činnosť najväčšej ženskej organizácie – Slovenského zväzu žien  - nielen v meste Trenčín, ale aj v okrese a v celej republike. 
Nasledujúcich desať rokov bolo poznačených rôznymi prúdmi, vplyvmi, ktoré nie vždy priniesli požadovaný efekt v ženskom hnutí.
    Už 15. februára 1990 sa uskutočnilo v Trenčíne zasadnutie Okresného výboru SZŽ, aby prerokovalo zásadné otázky dotýkajúce sa jeho činnosti v minulosti i v nových podmienkach  a úlohami pred blížiacimi sa mimoriadnymi zjazdami žien v Bratislave a v Prahe. Na zjazd SZŽ do Bratislavy boli delegované E. Zajačková, B. Pavlová, M. Paceková, Ľ. Krajčirovičová, K. Hrobárová a Ľ. Václavíková. Na zjazd Československého zväzu žien do Prahy boli delegované B. Porubská, Ľ. Jurčáková, D. Ilkyvová a E. Kontrová /40/. Ako priama účastníčka si spomínam, že na tomto zjazde v Prahe sa výrazne prejavili rôzne stanoviská žien, ktoré mali záujem o majetok organizácie a v neposlednom rade aj na rozdelení na slovenskú a českú organizáciu. Napokon sa tak aj stalo. Všetky nezhody spôsobili napätie medzi ženami v organizáciách, čo malo dôsledok na činnosť, ktorá postupne začala stagnovať. Privatizácia podnikov a závodov sa postarala o stratu zamestnania hlavne žien. Narastanie nezamestnanosti malo dôsledok v strate sociálnych istôt rodín, čo v konečnom dôsledku nútilo ženy k prijatiu aj nevýhodných podmienok pri uzatváraní pracovných zmlúv. O činnosť v ženských organizáciách a spolkoch postupne prestali mať ženy záujem.
    27. apríla 1990 sa uskutočnilo mimoriadne okresné zhromaždenie Demokratickej únie žien Slovenska  v Trenčíne, ktorého sa zúčastnila ako hosť členka Rady Ústredného výboru Demokratickej únie žien Slovenska /DUŽS/ Z. Šupáková. V predloženej správe Okresného výboru DUŽS v Trenčíne Ľ. Krajčirovičová konštatovala záujem žien o prácu v organizácii. Na záver rokovania bol zvolený nový 66-členný okresný orgán na čele  s 11-člennou radou s predsedníčkou E. Kontrovou, podpredsedníčkou D. Križanovou a predsedníčkou revíznej komisie Annou Čaklošovou /40/.    
    Nová organizácia nadviazala na osvedčenú činnosť a uskutočnila 27. 3. 1990 v spolupráci s Krajskou knižnicou v Trenčíne besedu so spisovateľkou Etelou Farkašovou. V tomto sa obetavo realizovala Jana Poláková z Krajskej knižnice v Trenčíne. Stretnutia sa uskutočnili aj s so spisovateľkou, poetkou a textárkou Katarínou Hudecovou, spisovateľkou Vierou Benz – Mokráňovou, Ľubou Hajkovou, Vierou Švenkovou.
    Dňa 18. januára 1991 sa uskutočnilo v Katolíckom dome v Trenčíne ekumenické stretnutie žien Trenčianskeho okresu, na ktorom privítali predsedníčku Slovenskej rady Kresťansko-demokratického združenia žien Oľgu Nagyovú. Na stretnutí odovzdali príspevky na zjednodušenie administratívy pri adopcii detí a kritické slová k umelému prerušeniu tehotenstva /41/.    
    V októbri roku 1993 sa uskutočnila v Dome armády v Trenčíne slávnostná akadémia ku „Dňu starších“. V kultúrnom programe „Seniori seniorom“ sa pôsobivým programom predstavil Klub dôchodcov z Farskej ulice v Trenčíne v ktorom sa prelínali pesničky s literárnym pásmom aj z vlastnej tvorby /42/.
     Pri príležitosti 125. výročia založenia Živeny na Slovensku a 75. výročia vzniku miestnej organizácie Živeny v Trenčíne sa uskutočnila dňa 18. januára 1994 v Mestskom kultúrnom stredisku v Trenčíne prednáška pod názvom „Z dejín Živeny na Slovensku a v Trenčíne“ pod gestorstvom Trenčianskeho múzea. Prednášala Viera Sedláková, pracovníčka Matice Slovenskej v Martine. Okrem iného pripomenula, že v roku 1921 založil odbor Živeny v Trenčíne rodinnú školu, ktorá dostala neskôr názov „Štátna odborná škola pre ženské povolania“ umiestnená v terajšom Gymnáziu Ľ. Štúra v Trenčíne.   
    Ženy v miestnej časti Trenčína v Záblatí uskutočnili 13. marca 1994 výstavu ručných prác v kultúrnom dome. Vystavili viac ako 150 druhov rôznych obrusov, prestieraní, obrazov a veľkonočných ozdôb. Výstava potvrdila šikovnosť a zlaté ruky žien /43/.
    Okresná organizácia DUŽS v apríli 1994 bola spoluporiadateľom XVII. ročníka „Hollého Moravské Lieskové“, Okresnej súťažnej prehliadky divadelných súborov. 
     30. júna 1994 sa uskutočnilo okresné kolo Vansovej Lomničky – súťaže žien v umeleckom prednese poézie a prózy. Táto súťažná prehliadka, ktorá končí celoslovenským kolom prebieha od roku 1967. Medzi úspešné recitátorky patrili Terézia Ondrušová, Viera Varinská – Krecháčová, Ľuba Bolečková, Jana Vidová – Moravčíková.
   Rok 1995 bol vyhlásený za  rok Ľudovíta Štúra. Do akcií venovaných tomuto výročiu sa zapojili aj členky Okresnej organizácie Demokratickej únie žien Slovenska. Ako každý rok aj v júni 1995 zorganizovali okresné kolo Vansovej Lomničky recitačnej súťaže žien, prispeli čiastkou 1000,- Sk na akciu Detský výtvarný a literárny Trenčín, poriadanú Galériou M. A. Bazovského v Trenčíne. Práve zásluhou žien sa rozšíril o literárnu časť – 1. literárna súťaž prebiehala pod názvom „Moja mama“ v roku 1975 /48/.
     30. novembra 1995 sa uskutočnilo v Trenčíne stretnutie žien z trenčianskeho regiónu, aby sa informovali o svojich problémoch a ťažkostiach. Po otvorení riaditeľom Okresného regionálneho kultúrneho strediska v Trenčíne Vladimírovm Zvaleným na seminári vystúpili Mária Kvasničková, Edita Ondrišková, Klaudia Šanková a Emília Kontrová /44/.
       V spolupráci s Krajskou knižnicou Michala Rešetku sa v priestoroch knižnice na Hasičskej ulici 5. 12. 1995  uskutočnila beseda so spisovateľkami Etelou Farkašovou a Ľubou Hajkovou,  16. mája 1996 so spisovateľkou Vierou Švenkovou, 31. 1. 1997 so spisovateľkou z nášho regiónu Annou Černochovou ku knihe Tajomný kočiš /46/.
      25. 6. 1997 sa v priestoroch Krajskej knižnice M. Rešetku na Hasičskej ulici uskutočnilo okresné kolo Vansovej Lomničky.
      V roku 1994 musela uvoľniť miestnosti na Farskej ul. V Trenčíne Okresná organizácia Demokratickej únie žien Slovenska v Trenčíne. Dočasne do roku 1997 získava kanceláriu v budove štátnej správy na Štefánikovej ulici č. 21. V júni 1997 dostáva výpoveď z nájmu a sťahuje sa na nám. Sv. Anny č. 13 do budovy, ktorú vlastní Okresná organizácia drobnochovateľov v Trenčíne. Ani to nebolo trvalé riešenie a v roku 1999 dochádza k zrušeniu nájomnej zmluvy. Organizácia sa ocitla „na ulici“ a všetky aktivity boli v spolupráci s organizáciami, ktoré mali vlastné priestory, resp. na rokovanie prepožičali zasadacie miestnosti.
      22. novembra  roku 1997 sa v Bratislave zišlo Republikové zhromaždenie, ktoré schválilo nové stanovy a nový názov organizácie Únia žien Slovenska. Následne boli vydané aj nové členské preukazy. V okrese ostalo pracovať 9 základných organizácií – Nemšová, Adamovské Kochanovce, Trenčianska Turná, Trenčín-Zámostie, Nové mesto n/V., Melčice-Lieskové, Detské Mestečko Zlatovce, Veľká Hradná , Horná Súča. Členkami Okresného výboru v januári 1998 boli Halgošová Terézia, Kontrová Emília, Korbašová Viktória, Krajčirovičová Ľudmila, Pavlačková Daša, Radimáková Emília, Vráblová Ľubica, Zvalená Anna, Havlasová Mária. Členkami revíznej komisie boli: Križanová Dana, Porubská Bernardína, Kolínková Mária.   
      Vo volebnom roku 1998 poriadala Únia žien Slovenska v Dome žien v Bratislave prezentáciu jednotlivých krajov Slovenska. Trenčiansky kraj sa na nej predstavil  v dňoch 30. marca až 9. apríla 1998. Na výstave ľudových výrobkov sa predstavili ženy z Trenčianskej Turnej,Veľkej Hradnej, Chocholnej-Velčíc a drobní podnikatelia: keramikár p. Vozárik a medovnikárka p. Čaňová – obaja z Trenčína. V kultúrnom programe vystúpil súbor Fiskulators Consord a tanečná skupina Goomies Girls z Trenčína
     Okrem spomenutých aktivít v spolupráci s Krajskou knižnicou M. Rešetku pani Janou Polákovou a Okresným osvetovým strediskom v Trenčíne boli viaceré akcie zamerané aj na problém toxikománie medzi mladými ľuďmi.     
    Okresná organizácie Únie žien Slovenska 1. apríla 1998 uskutočnila vo vestibule Okresného úradu v Trenčíne vernisáž netradičných veľkonočných symbolov, ktorú  slávnostne otvorila prednostka Okresného úradu v Trenčíne Marta Šajbidorová.
       2. ročník Krajskej súťažnej prehliadky Vansovej Lomničky sa uskutočnil 12. septembra 1998. Súťaž prebiehala v troch kategóriách, hodnotenie bolo porotou pod vedením básnika a spisovateľa Emila Holečku. V prednese poézie sa prvá umiestnila Eleonóra Marečková z Púchova, v prednese prózy E. Porubcová z Prievidze a vo vlastnej tvorbe zvíťazila Janka Žofčíková z Púchova /45/.
    Náročnou akciou bola výstava ručných prác žien Trenčianskeho kraja, ktorú zorganizovali Okresná organizácia Únie žien Slovenska /OO UŽS/v Trenčíne a Krajská koordinátorka Jozefína Gašparová. Tá na vernisáži privítala primátora mesta Trenčín Jozefa Žišku, zástupcu prednostu Krajského úradu v Trenčíne Stanislava Jančoviča. Účastníci výstavy, ktorej účastníkmi boli hlavne ženy, s veľkým záujmom sledovali ukážky paličkovania, ktoré predviedla Jarmila Fabianová z Trenčína, zdobenie kraslíc Ľudmily Bátorovej z Prievidze a Jany Uhliarovej z Dubnice n/V. Potleskom ocenili spevácky výkon Lýdie Fajtovej z Trenčína a víťazky súťaže „Super svokra“ v roku 1999 Janky Gašparovej z Bolešova. 
8. septembra 2000 v Štátnej krajskej knižnici M. Rešetku v Trenčíne na hasičskej ulici sa prezentovala svojou knihou „Trhliny“ Viera Benz – Mokráňová, naša rodáčka, ktorá žije vo Švajčiarsku. Spisovateľku predstavila novinárka a spisovateľka Margita Ivaničková /47/.
      Okrem Únie žien Slovenska na území mesta bohatú činnosť vyvíja Klub umeleckého spracovania textilu pri Kultúrnom a metodickom centre ozbrojených síl SR /Dom armády/ v Trenčíne pod vedením Jarmily Fabianovej – rod. Šebáňovej z Trenčína. Začiatky jeho činnosti sú spojené s rokom 1994 keď sa asi 10 žien, vtedy ešte v Dome osvety, potom v Kultúrnom stredisku na Sihoti a napokon asi od roku 1997 začalo stretávať v Dome armády. Základy paličkovania Jarmily Fabianovej sú spojené s menom Alžbety Švecovej, ktorá ju k tejto tvorivej činnosti priviedla. A tak sa potom pridali ďalšie ženy: Júlia Pavlátková, Katarína Vozáriková, Anna Nogová, Františka Bartušová a ďalšie. Stretávajú sa pravidelne v stredu. Ich práce prezentovali na regionálnych a celoslovenských výstavách, medzinárodných festivaloch paličkovania, v Prešove, Vamberku, v zahraničí: Taliansko, Poľsko, Belgicko. Z ich prác sa tešia v zahraničí – v Česku, Poľsku, Nemecku, Francúzsku, Belgicku, Taliansku, Rakúsku, Mexiku, Číne, Mongolsku, Austrálii. Slovenskí rodáci z prác žien klubu zorganizovali výstavu ich prác v Amerike.
    Treba pripomenúť, že v Trenčíne pôsobilo a zanechalo mimoriadne dielo viacero významných žien na ktoré nemožno zabudnúť: Eleonóra Kubalová  - súbor Trenčan, Emília Steiningerová – súbor Radosť, Lýdia Fajtová – speváčka ľudových piesní, Marta Zaťovičová – spoluautorka spartakiádnych skladieb, cvičiteľka, výšivkárka Tomečková, medovnikárka Mária Muráriková, Soňa Haasová-Melkusová, riaditeľka Odevných závodov v Trenčíne, Viera Fraňová, pracovala medzi ženami v armáde, Štefánia Pártošová, poetka, spisovateľka, publicistka, Emília Šándorová, dlhoročná šéfredaktorka časopisu MÓDA, Oľga Vacková, pracovala vo verejných funkciách, ženskom hnutí. Ženy sa združovali a pracovali aj počas doby, ktorá im nepriala, v spoločenstvách jednotlivých cirkví. Svoju činnosť zameriavali najmä na charitatívne  ciele, pomoc sociálne slabším a rast v duchovnej oblasti, poznávali významné miesta  a zachovávali tak tradície. Ani nie je možné vymenovať všetko, čo ženy v minulom období vykonali – pracovali vo všetkých oblastiach života – v politike, medicíne, školstve, telovýchove a športe, folklóre, kultúre, medzinárodnej spolupráci. V každej z týchto oblastí by sme mohli vymenovať radu žien, ktoré prispeli k rozkvetu mesta Trenčín, k šíreniu jeho dobrého mena.   


Poznámky:

1/ Kronika mesta Trenčín rok 1945 str.23
2/ Kronika mesta Trenčín rok 1945 str. 26    
3/ Kronika mesta Trenčín rok 1946, str. 37, 41, 44
4/ Kronika mesta Trenčín rok 1947, str. 35
5/ Kronika mesta Trenčín rok 1948, str. 16  
6/ Kronika mesta Trenčín rok 1949, str.15
7/ Kronika mesta Trenčín rok 1950, str. 20 
8/ Kronika mesta Trenčín rok 1951, str. 5
9/ Kronika mesta Trenčín rok 1952, str. 11 
10/ tamtiež str. 55  
11/ Kronika mesta Trenčín rok 1953, str. 2, 20, 32
12/ Kronika mesta Trenčín rok 1954, str. 10
13/ Kronika mesta Trenčín rok 1955, str. 48
14/ Kronika mesta Trenčín rok 1957, str. 44
15/ Kronika mesta Trenčín rok 1961, str. 15
16/ Kronika mesta Trenčín rok 1962, str. 46
17/ Kronika mesta Trenčín rok 1964, str. 52
18/ Kronika mesta Trenčín rok 1965, str. 40  
19/ Kronika mesta Trenčín rok 1966, str. 6
20/ Kronika mesta Trenčín rok 1967, str. 17
21/ Kronika mesta Trenčín rok 1968, str. 7, 14
22/ Kronika mesta Trenčín rok 1982, str. 80, 81, 86
23/ Kronika mesta Trenčín rok 1983, str. 124, 127, 132
24/ Štátny archív v Bratislave, pobočka Trenčín  /ŠA BA, pob. TN/ šk. č. 3, šk. č. 4, šk. č. 6,
      Funkcionárky Okresného výboru Československého zväzu žien v Trenčíne boli v roku        
      1967 predsedníčka Mária Proškovcová, tajomníčka Mária Kolesíková – funkciu   
      vykonávala od r. 1962, od  22. novembra 1971 bola predsedníčkou Ružena Rusinková, 
      učiteľka z Drietomy, tajomníčka Mária Kolesíková,
      od 22. novembra 1972 bola predsedníčkou  Ružena Rusinková, podpredsedníčka
      Anna  Staňáková z Melčíc,  tajomníčka Mária Kolesíková a členkami Okresnej revíznej
      komisie boli Mária Knappová, Anna Nosková, Elena Příhodová.
      V roku 1976 sa predsedníčkou OV ČsZŽ stala Štefánia Figedyová,
       tajomníčkou Mária Kolesíková. 
25/ osobné spomienky p. Márie Šipkovej, učiteľky, Trenčín
26/ Trenčianske noviny, 21. 2 1982, č. 8, str. 1
27/ Pravda, 14. 8. 1982,  č. 192, str. 4
28/ Práca, 13. 11. 1982, č. 270, str. 10 
29/ Trenčianske noviny, 8. 11. 1983, č. 45, str. 1
30/ Kronika mesta Trenčín rok 1984, str. 170
31/ Trenčianske noviny, 21. 9. 1984, č. 37, str. 1
32/ Kronika mesta Trenčín rok 1985, str. 13, 19, 25 
33/ Rudé právo, 1. 3. 1985, č. 51, str. 4
34/ Trenčianske noviny, 1985, č. 11, str. 6 
35/ Kronika mesta Trenčín rok 1986, str. 86, 103, 108, 109
36/ Kronika mesta Trenčín rok 1987, str. 173,
      a Trenčianske rozhľady rok 1987, č. 2, str. 3
37/ Kronika mesta Trenčín rok 1988, str. 204, 210, 226 
38/ Kronika mesta Trenčín rok 1989, str. 6, 8
39/ Krajská knižnica Michala Rešetku Trenčín – pozvánka
40/ Kronika mesta Trenčín rok 1990, str. 68, 75
41/ Kronika mesta Trenčín rok 1991, str. 130
42/ Kronika mesta Trenčín rok 1993, str. 280
43/ Kronika mesta Trenčín rok 1994, str. 346
44/ Kronika mesta Trenčín rok 1995 str. 32
45/ Kronika mesta Trenčín rok 1998, str. 128, 131, 226, 255
46/ Kronika mesta Trenčín rok 1997, str. 126,162
47/ Kronika mesta Trenčín rok 2000, str. 123, 142, 483, 513
48/ Spomienky Terézie Slezákovej, predsedníčka OV SZŽ 1979 - 1990

Autor: Ing. Emília Kontrová
Autorkin článok uverejňujeme na stránke www.trencan.6f.sk v deň sv. Juraja roku 2022 na základe jej láskavého súhlasu, za čo autorke ďakujeme.