Kronika Štátnej ľudovej školy v Trenčianskych Biskupiciach má uvedené inventárne číslo 165. Je písaná vcelku úhľadným čitateľným písmom v linajkovom zošite s päťcentimetrovým okrajom na každej strane. Kronika je v niektorých jej častiach doplnená nalepenými fotografiami žiakov, objektov z obce. Kronika začala byť písaná v roku 1921 vtedajším učiteľom v Trenčianskych Biskupicich Karolom Darvašom, teda po vzniku prvej ČSR. Z ústneho podania miestnych obyvateľov však zachytáva heslovite aj obdobie aj pred týmto rokom. I keď hlavnou témou bolo písanie kroniky školy, v jej úvode sú zaznamenané aj etapy vývoja obce postupne rozpísané ďalej. Písanie školských kroník vyplývalo a to kronikár cituje z Výnosu školského referátu v Bratislave č. 4721/II. 1921. V úvode kroniky uvádza niektoré pasáže práve z tohto výnosu, v ktorých zdôvodňuje, prečo sa zavádza písanie školských kroník, lebo „školy na Slovensku, hlavne ľudové, nemajú vo väčšine svoje dejiny zaznačené. Mnoho významných udalostí, ktoré sa uskutočnili, padlo do zabudnutia. Pomocným prameňom pri zakladaní školských kroník by mali byť údaje z obecných a farských úradov, ktoré možno považovať za hodnoverné. A okrem toho ústne podania od hodnoverných ľudí.“ Výnos súčasne detailne uvádzal obsah školskej kroniky – štatistické údaje o žiakoch, učiteľskom zbore, zloženie školského kuratória, školské slávnosti, inšpekcie, výstavky, prednášky, ale aj hodnoteniu technického stavu budovy a jej zariadeniu. Písanie školskej kroniky bolo pravidelne kontrolované školskou inšpekciou, čo potvrdzujú podpisy školského inšpektora Gustava Šimka.
Kronika Štátnej ľudovej školy v Trenčianskych Biskupiciach však vo svojom úvode dotkla okrajovo aj založenia obce Trenčianske Biskupice. V čase založenia školskej kroniky kronikár konštatuje, že v čase založenia kroniky, rok 1921, nie je v obci občan, ktorý by bol pri založení obce. Preto pri objasnení skutočnosti okolo založenia obce Trenčianske Biskupice si pomáha zovšeobecnením informácií z ústneho podania, rozšíreného medzi občanmi. „Obec Trenčianske Biskupice leží teraz na ľavej strany Váhu, ktorý delí pasienky urbárskej obce na jej pravú a ľavú stranu. Občania vyháňajú dobytok pred spoločného pastiera aj na pravý breh Váhu. Váh tiekol v minulosti v blízkosti župnej nemocnice, okolo kaplnky sv. Anny, v trenčianskom chotári cez hony „Štvrte“, „Prostredné večerné“ a „Štvrte“. V biskupickom chotári cez hony „Konča predovsie“ a chotári nozdrkovskom cez hony „Lúky“. Túto skutočnosť potvrdzuje aj štrk nachádzajúci nie veľmi hlboko pod ornou pôdou. Obec ležala na pravej strane Váhu so svojou farou, pod správu ktorej patrili filiálky obcí Malé Záblatie, Veľké Záblatie, Rybáre, Orechové.
V čase založenia školskej kroniky (rok 1921) richtárom obce Trenčianske Biskupice bol Ondrej Janáč, ktorý bol v úrade od roku 1892. V tom istom období sa zmenila sa cirkevná správa, keď obec bola filiálkou Trenčianskej farnosti. Obyvateľstvo bolo podľa náboženského vyznania rímskokatolícke, okrem troch židovských rodín. Sväté omše odbavoval každú štvrtú omšu kaplán z kaplnky sv. Anny.
V roku 1866 veľká voda Váhu zničila cintorín na Novej ulici. Aby sa malo kde pochovávať bol za majerom vytýčený nový cintorín, ktorý bol v roku 1867 vysvätený.
V roku 1875 zachvátil obec veľký požiar, ktorému podľahla takmer celá obec.
V roku 1886 bol oddelený majetok urbárnej obce od majetku biskupského.
V roku 1892 bolo v obci zriadené obecné hasičstvo.
V roku 1893 sa vykonalo ohraničenie chotáru obce Biskupice od chotárov Trenčína, Žabinca, Záblatia, Rybárov a Nozdrkoviec.
V roku 1903 bola postavená ochranná hrádza Váhu s povolením uhorského ministra Darányho a štát sa podieľal úhradou celkových nákladov. Touto stavbou sa malo zamedziť povodniam v jarných mesiacoch.
V roku 1906 maďarská vlády zmenila názov obce na „Trencsén – Püspöki“ a chcela obce pripojiť k mestu Trenčín. Po interpelácii richtára obec zostala naďalej samostatnou. K Biskupiciam pripojili bývalé obce Belá, Nozdrkovce a Bobrovník, ktorým pomaďarčili názvy na „Bélatelep“, „Nozdrótelep“ a „Bobrótelep“.
Od 15. septembra 1912 zriadená v obci štátna ľudová škola.
V decembri 1918 bolo zavedené do obce elektrické osvetlenie.
Viacerí chlapi z obce zahynuli na bojiskách prvej svetovej vojny. V tomto ťažkom období bolo ubytovaní vojaci v každom dome.
Kostolný zvon, ktorý pred vojnou zrekvirovala maďarská vláda, nahradili novým železným zvonom, na ktorý v roku 1920 prispeli občania svojimi milodarmi.
Po skončení prvej svetovej vojny občania postavili Mariánsku kaplnku na znak vďaky Bohu za živých navrátených vojakov.
Vznik štátnej ľudovej školy
Až do roku 1912 školopovinné deti navštevovali ľudové školy v Trenčíne, pretože takáto škola zriadená nebola v Biskupiciach. Podľa uhorských zákonov podmienkou pre zriadenie školy v obci muselo byť v obci viac ako 40 detí. Keďže v roku 1911 bolo v obci zaevidovaných 58 detí, predstavitelia obce sa rozhodli žiadať vládu o zriadenie štátnej ľudovej školy.
Nariadením Ministerstva výučby a kultúry Uhorska zo dňa 25. septembra 1911 pod číslom 115423, podpísaný jeho tajomníkom Náray Szabo, minister súhlasil s otvorením štátnej ľudovej školy s jazykom maďarským v Biskupiciach za splnenia presne definovaných podmienok ako napríklad:
■ obec musí zakúpiť pozemok a bez ťarchy ho odovzdať štátu,
■ v dobrom stave udržiavať objekt školy, školského bytu,
■ poistiť stavbu školy proti požiarom z vlastného rozpočtu,
■ na udržovanie štátnej ľudovej školy vyčleniť 5 % z priamej štátnej dane,
■ pri vymenovaní učiteľa rešpektovať skutočnosť, aby jeho náboženské vyznanie bolo v súlade s náboženským vyznaním obyvateľstva.
Preto na deň 12. decembra 1911 obecný výbor zvolal obecné predstavenstvo, aby potvrdilo kúpu pozemku pod školu. V tento deň sa však obecné predstavenstvo nestretlo v dostatočnom počte, tak jeho rokovanie bolo odročené na 13. januára 1912, na ktorom prítomní členovia výboru odhlasovali odkúpenie pozemku o výmere 450 siah od Móra Kohna a jeho manželky Jeanetty Smetanovej za cenu 2700 Koron. Keďže obec peniaze na odkúpenie pozemku nemala, tak richtár Ondrej Janáč požičal na tento účel vlastné peniaze, ktoré mu obec v rokoch 1912 a 1912 vrátila aj s úrokmi.
Na základe tejto skutočnosti vznikla štátna ľudová škola v Biskupiciach, ktorá začala fungovať od 1. septembra 1912. Za učiteľku bola vymenovaná Blanka Petrásová, dcéra notára v Trenčíne, ktorá učila v Biskupiciach až do štátneho prevratu 1918. V poznámke kronikár uvádza, že v škole sa mohlo rozprávať len po maďarsky. Učiteľka neveľmi dbala na vlastnú disciplínu, lebo prichádzala do školy oneskorene. Po prevrate každý učiteľ musel zložiť „sľub vernosti“. Keď učiteľka Blanka Petrásová ho odmietla, tak bola zo školských služieb prepustená. Na učiteľské miesto bol vymenovaný Ministerstvom školstva ČSR s plnou mocou pre Slovensko od 1. mája 1919 učiteľ Karol Darvaš, predtým správca štátnej ľudovej školy v Kálnici. Ten svoju pozíciu učiteľa zaujal až 13. mája 1919, keď sa uvoľnil školský byt, ktorý predtým obec poskytla na užívanie žene, ktorá si ho odbývala za nezaplatenú mzdu pri jej čistení. V školskom roku 1918/1919, ktorý sa začal podľa vtedajších zvyklostí 15. septembra 1918 navštevovalo štátnu ľudovú školu 53 detí, z toho 29 chlapcov a 24 dievčat. Z celkového počtu žiakov bolo 50 katolíkov, 1 evanjelikov a 2 židia. Pisateľ píše, že sa riadne vyučovalo až do 28. októbra 1918, teda do prevratu.
Štátny prevrat v roku 1918
Kronikár opisuje priebeh štátneho prevratu ako dosť pokojný. Vo vzdialenejších obciach však vznikali menšie výtržnosti. Pod ne sa podpísali vojaci, ktorí sa vrátili z frontov prvej svetovej vojny a domáce obyvateľstvo. Títo si vylievali zlosť najmä na židoch, ktorí sa vyreklamovali z vojny, „zašívali“ sa vo vojenských kanceláriách a potom si vylievali zlosť na niektorých úradníkoch (notároch), ktorí neľudsky zachádzali s ľuďmi pred prevratom. Z obcí boli vyhnaní a ich majetok rozkradnutý. Vďaka slovenským národovcom pri prevrate netiekla krv a ochránil sa štátny majetok. Situácia v prevratovom období v Biskupiciach bola vcelku pokojná až na to, že neznámi páchatelia vdove Morovej Kohn ukradli šperky a richtárovi vojaci ukradli peniaze a rôzne veci. O situácii v Trenčíne spomína, že bola utvorená prvá Slovenská národná rada, v čele ktorej stáli Dr. Karol Štúr a Igor Pietor.
Vyučovanie v Biskupiciach po prevrate začalo v januári 1919. Prvé kuratórium školy bolo ustanovené v tomto zložení – predseda Ladislav Janovský, členovia Arnold Herzl, Ondrej Janács, Mor Kohn, Ján Janáč, Štefan Dužek a Blanka Petrásová. Už v marci bolo prerušené, pretože už spomínaná učiteľka Blanka Petrášová nezložila sľub vernosti a školská vrchnosť ju zo školských služieb uvoľnila.
27. marca 1919 učitelia Trenčianskeho a Bánovského okresu sľub vernosti Československej republike do rúk školského inšpektora Gustáva Šimku, predtým učiteľa v Kochanovciach za prítomnosti župana JUDr. Jozefa Minárika. V tomto školskom roku po prvýkrát dňa 5. júla 1919 si žiaci uctili pamiatku príchodu slovanských vierozvestov sv. Cyrila a sv. Metodeja na Slovensko, upálenie Jána Husa a učiteľa národov Jána Ámosa Komenského. Až od 13. mája 1919 prevzal správu školy Karol Darvaš a začal učiť. V roku 1919 bol školským inšpektorátom úradne zmenené kuratórium školy v zložení – predseda Igor Pietor, členovia Ondrej Janáč, Ján Janáč, Štefan Dúžek, Jindrich Kapasný a Karol Darvaš. Školský rok skončil 14. júla 1919.
V školskom roku 1919/1920 bola zriadená Štátna meštianska škola v budove Gymnázia piaristov v Trenčíne, do ktorej sa podarilo učiteľovi Karolovi Darvašovi nahovoriť štyroch žiakov z Biskupíc, aby ju navštevovali.
Karol Darvaš v kronike školy spomína výšku svojho mesačného platu a rôzne druhy svojich výdavkov po svojom nástupe do školy. Jeho čistý mesačný príjem po zrážke daní činil 305,49 Kčs. Výdavky na nákup topánok 320 Kčs, oblek 800 až 1000 Kčs, 1 kg múky 12 Kčs, jedna siaha palivového dreva (4 m3) 540 Kčs. Na zlepšenie finančného ohodnotenia učiteľov prispeli priznané pôžitky upravené zákonom a vládnym nariadením z roku 1919 s platnosťou od 1. septembra 1919.
Začiatok školského roka 1921/1922 sa niesol v znamení príprav na príchod prezidenta Československej republiky Tomáša Garrique Masaryka na Slovensko. V rámci návštevy Slovenska dňa 20. septembra 1921, mimoriadny vlak s prezidentom T. G. Masarykom so sprievodom zastavil o 15,30 h na železničnej stanici Trenčín, kde ho privítali aj školské deti Trenčína a okolitých obcí. Učitelia sa venovali mládeži aj v mimo vyučovacom čase, hlavne nacvičovaním divadelných hier.
V kronike spomína kronikár a učiteľ Karol Darvaš v jednej osobe o divadelnej hre „Obrúsok prestri sa!“ preloženej z češtiny, ktorej inscenácia dňa 26. decembra 1921 mala veľký úspech medzi obecenstvom. Za peniaze získané zo vstupného 300 Kčs sa zakúpili knižky do žiackej knižnice. Katolícke náboženstvo učil kaplán z Trenčína Andrej Marsina.
Školský rok 1923/1924 sa začal až 24. septembra 1923 následkom trvajúcej choroby – šarlachu, ktorá zavítala s malými výnimkami do každého domu. Smrť zapríčinila v troch prípadoch. Od 18. do 24. mája 1924 sa uskutočnil zájazd učiteľov z okolia Trenčína do Prahy, ktorého sa zúčastnil aj Karol Darvaš, kde sa im páčili národné pamiatky. Učitelia boli trocha sklamaní, že ich nikto z českých kolegov v Prahe neprivítal. Učiteľ Karol Darvaš sa stal členom Speváckeho zboru slovenských učiteľov od jeho založenia
Od 1. marca 1933 bol vymenovaný za správcu školy v Biskupiciach Alexander Pepich, školský inšpektor z Uhorskej Skalice. Správcovstvo školy prevzal od učiteľky Anny Ammerovej 1. mája 1933.
V zázname školského roka 1932/1933 je poznačené, že už päť rokov sa vlečie otázka prístavba školy. Obec sa svojho času uzniesla, že pre prístavbu školy obec prikúpi pozemok. Dohodlo sa, že na tomto pozemku sa pristaví jedna trieda s kabinetom, byt pre slobodného učiteľa, záchody a dreváreň. Podľa tohto uznesenia boli vypracované plány, schválené krajinským úradom. Na základe schválených plánov, obec pristúpila k vypísaniu súbehu, do ktorého sa prihlásilo šesť firiem. Najlacnejšiu ponuku predložila firma staviteľa Filipa z Trenčína vo výške 113.784,50 Kčs. Ku stavbe však nedošlo, lebo stavba nemala finančné krytie.
V školskom roku 1933/1934 nastala zmena v učiteľskom zbore, keď náboženstvo rímsko-katolícke vyučoval do konca októbra kaplán Andrej Marsina, ktorého vystriedal farár kaplnky sv. Anny v Trenčíne Silvester Hančinský. Evanjelické náboženstvo učil diakon Bedrich Kubík.
Na jeseň 1935 bol založený v Biskupiciach Miestny odbor Matice slovenskej s 35 členmi. Za jeho predsedu bol zvolený správca školy Alexander Pepich.
Kronika Štátnej ľudovej školy v rokoch 1919 až 1936 v Biskupiciach bola ukončená dňom 27. júna 1936, kedy bol ukončený školský rok 1935/1936. Túto skutočnosť potvrdil aj okresný školský inšpektor Gustáv Šimko dňa 19.12.1936.