Trenčanom o Trenčíne
 Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.


Trenčiansky šport a športovci v minulosti.

V minulosti boli mená športovcov a ich výkony azda najviac spomínanou témou v rozhovoroch, najmä medzi chlapmi pri pive. Šport bol neodmysliteľnou súčasťou miestnych novín. Každý "poriadny chlap" začínal noviny čítať od zadnej - športovej - stránky a bol prívržencom "svojho" športového klubu, mužstva, ktorých chodieval povzbudzovať na zápasy, najmä futbalové. Boli to časy masovej návštevnosti všetkých troch trenčianskych futbalových štadiónov, ktorým stačil obyčajný trávnik bez umelého osvetlenia a hlinené stupne pre stojacich divákov - miesta na sedenie už boli čosi naviac. Trenčín mal svojich (nekúpených) športovcov a mužstvá, boli známi nielen doma, ale aj v bližšom či vzdialenejšom okolí, v zahraničí, niektorí aj vo svete.

Boli to zlaté časy trenčianskeho športu, keď v ňom ešte peniaze neboli najpodstatnejšie, a napriek tomu boli trenčianski futbalisti v prvej lige, návštevnosť zápasov bola vysoká a ľudia športovali často neorganizovane, lebo sa im chcelo. Šport podporovali podniky aj politika, ale predovšetkým ľudia v nich. Čo bolo treba, zorganizovalo sa miestne - bola väčšia zomknutosť, lebo ľudia sa poznali a mali viac spoločných hodnôt; menej sa istili než dnes, keď je strach a neistota, za čím je vonkajšia nevyspytateľnosť a množstvo predpisov a byrokracie.

Trenčín mal tri štadióny, ktoré nepotrebovali splňovať žiadne štandarty, a predsa boli dobré; mali sme skutočnú (50m) plaváreň. Boli prinajmenej tri strelnice, viac tenisových dvorcov, dve lodenice, ale športovalo sa podľa chuti na hociktorej voľnej (aj nie voľnej) ploche - futbal a detské hry sa hrávali aj na uliciach, ktoré vtedy ešte neboli parkoviskami, tiež na dvoroch, ktorých už takmer niet. Do niekdajšieho menšieho Trenčína sa zmestilo to, čo sa teraz do veľkého už zmestiť nedokáže. Pestoval sa nielen futbal či hokej, ale tiež vodáctvo, plavectvo, ľahká aj ťažká atletika, tenis, šerm, streľba, ... Bolo viac pohybu a menej tučnoty. Kto chcel športovať, nepotreboval (a stále ešte nepotrebuje, len o tom možno nevie) najprv pozháňať peniaze a ísť nakupovať. Začínalo sa s tým, čo bolo, a mnohým to aj naďalej postačovalo. Improvizácia (a to nielen v športe) bola prijateľná, nebolo treba čakať na dokonalé podmienky, vlastné pričinenie ako základ postačovalo. Napokon, to sa netýkalo len športu.
Ale to všetko je už len minulý čas.


Nemožno začať bez poďakovania tým, ktorí sa pričinili o zaznamenanie a uchovanie zpráv (aj fotografií) o niekdajšom trenčanskom športe. Mená mnohých sú už iste zabudnuté, ale výsledky úsilia pretrvali. Patrí im vďaka a spomienka prítomnosti. Popri ľuďoch to boli aj inštitúcie, medzi ich výsledky patria o trenčanskom športe vydané knihy, brožúry, články v tlači, pohľadnice, odznaky, rôzne drobné tlačoviny ("efeméra" - letáky k jednotlivým zápasom, preukazy, vstupenky, ). Bez ich by sme dnes nevedeli takmer nič.
Športovcom minulosti azda ďakovať netreba, športovali pre seba a pre ich prítomnosť, ale je namieste vysloviť im obdiv - možno nie za špičkové výsledky, ale určite za ich vôľu, nenáročnosť a samostatnosť.
Treba však poďakovať mnohým organizátorom športu (väčšina z nich už asi upadla do zabudnutia), pretože ich niekdajšia práca neraz býva skrytá v základoch dneška, či už z pohľadu organizačného alebo aj materiálneho.

Pripomeňme stručne tieto krásne časy, keď šport bol športom a nie obchodom či podnikaním. Bude to všeobecnejšie zameraný výpočet bez prílišných podrobností a prísneho rozlišovania. Iste bude dačo chýbať a omyl je vždy možný - kto by chcel doplniť či prispieť spomienkami alebo pripomienkami, je vítaný: adresa autorovej ele pošty je v záhlaví prvej stránky.

Začíname v januári 2016 po troche a vôbec nie sústavne, poradie nič nevyjadruje, súčasný obsah nie je konečný.



Začiatky

Začiatky športu môžeme nájsť vo vojenstve, z ktorého sa rozšíril trénovaný šerm a streľba medzi civilnými osobami šľachtického pôvodu, v súvislosti so súbojmi, ale aj obranou miest. Známe sú strelecké spolky s maľovanými terčami a terčovnicami nabíjanými predom, aj salónna streľba napr. flobertkami.
Konkrétne v Trenčíne najstarší spolok nachádzame šermiarsky. Je známe, že dvojnásobný trenčiansky župan (1892 až 1899, tiež 1910-1917) Julius Szalavszky (pomaďarčený Slovák rodom z Hlohovca, žil 1846-1936) bol odvolaný z funkcie župana v r. 1899 preto, lebo tajne podstúpil zakázaný súboj na pištole, ktorý mal (52 ročný, ako poslanec) v roku 1898 v Budapešti s opozičným poslancom - v tomto súboji bol ťažko ranený a hospitalizovaný v budapeštianskej nemocnici, vtedajšie noviny písali o incidente a svoje sympatie mu tam telegramom vyjadrilo vyše dvesto Trenčanov.

Pred rokom 1900 už jestvoval Trencséni sportkör (Trenčiansky športový kruh), jeho farby boli modrá a biela.

V roku 1904/1905 bol založený Trencséni Torna Egyesület - Trenčiansky Telocvičný Spolok - TTS, jeho farby boli červená a biela.

V roku 1913 už boli tenisové dvorce pod hradom na Brezine (zvonku hradieb nad farárovou záhradou) aj v parku.

O futbale sa uvádza, že prvú loptu do Trenčína doviezol Karol Szeidl, bolo to ešte za Rakúskouhorskej monarchie. Dlho sa však ešte hrávalo s handrovou loptou, môj otec nar. 1920 s handrovou loptou hrával futbal pri Čertovom mlyne v tridsiatych rokoch, a prvú koženú (fúkanú) loptu spomínal u Mikina Nozdrovického, notárovho syna z Ďurčekovej ulice. Pamätník TTS Štefan Androvič starší (žil *21.11.1901 - †21.12.1985)zanechal (podľa veku zrejme sprostredkovanú) spomienku,že prvý futbalový zápas sa v r. 1904 odohral na ihrisku na hornej sihoti, niekde v mieste terajšej železničnej stanice.

Prvé trenčianske ihrisko teda vzniklo neskôr, bolo TTS, takže muselo vzniknúť po jeho založení = po roku 1905, zrejme zakrátko. Bolo škvárové, ležalo na území ktoré sa zčasti kryje s terajším futbalovým štadiónom na (hornej) Sihoti, ale bolo viac severne a bolo voči nemu pootočené. Neskôr (asi po 1. svet. vojne?) na jeho juhovýchodnom okraji pribudli dve drevené stavby - neveľká tribúna a šatne a na fotografiách vidno, že areál sa zjavne rozšíril o priľahlú plochu (ďalšie nejaké ihrisko?). V r. 1920 ihrisko dostalo doštený plot dookola.
Ihrisko TTS jestvovalo ešte krátko po 2.SV, síce už trochu obrezané novou budovou základnej školy postavenej v r. 1954 a súvisiacou novou Pionierskou ulicou, ale používalo sa iste ešte začiatkom päťdesiatych rokov, dokiaľ nebol dokončený žiaden z troch trenčianskych štadiónov. Aj potom ešte na zvyšku ihriska TTS spontánne hrávala futbal naša povojnová generácia mladých chalanov a v zime tu bývalo klzisko. Definitívny koniec ihriska TTS nastal výstavbou novej budovy CEVA dokončenej v r. 1965.


Ihriská, štadióny, telocvične, plavárne, lodenice, strelnice:

Viac o športoviskách pozrieť v novšom článku tu: https://trencan.6f.sk/Brabenec/0161-sportoviska/

Tenisový dvorec pod hradom jestvoval už v r. 1913. Bol na doteraz jestvujúcej plošinke z vonkajšej strany hornej časti mestských hradieb v mieste, kde sa napájajú na opevnenie hradu. Pri tenisovom dvorci bol kamený domček, stál ešte niečo po 1.SV.

Tenisový dvorec v parku jestvoval už v r. 1913.

Stará drevená plaváreň plávajúca na Váhu pri jeho pravom brehu, jestvovala koncom monarchie (=nahrubo pred r. 1918), je na pohľadnici.

Drevená plaváreň (hovorilo sa plaváreň, ale bola to vlastne prezliekáreň na brehu Váhu) bola medzi železničným a cestným mostom, na ľavom brehu Váhu, bola postavená zrejme po 1.SV. Bola postavená na koloch, uprostred boli schodíky na verandu pozdĺž celej stavby, ktorá mala dve krídla, v každom približne po 12 prezliekarní či šatní - jedna pre ženy, druhá pre mužov. Je dobre viditeľná na viacerých medzivojových pohľadniciach. Zanikla zrejme v 30. rokoch v súvislosti s výstavbou ochrannej hrádze (v mieste dnešnej, ale nižšia, vidno ju na fotografiách žel. mosta zničeného na jar 1945).
Pri tejto plavárni býval štart (niekedy možno aj cieľ) na svoju dobu dosť veľkých a významných (presahujúcich miestnu úroveň účastníkov) vodáckych pretekov, z ktorých sa zachovali fotografie svedčiace o veľkej účasti aj obecenstva, väčšej než dnes býva. V tej dobe ešte nezregulovaný Váh umožňoval voľnú plavbu, takže trasy bývali dlhé, napríklad Považská Bystrica nebola ničím mimoriadnym.

Sokolovňa s telocvičňou bola daná do prevádzky 15. dec. 1935, bola prvou väčšou stavbou na hornej sihoti, dovtedy (takmer) prázdnej.

Plaváreň bola postavená v r. 1937.

Štadión na Sihoti bol postavený pri sokolovni v prvej polovici päťdesiatych rokov. Jeho výstavba začala v r. 1949 alebo o niečo neskôr a v marci 1954 bola zastavená kvôli nedostatku peňazí. Okolo r. 1960 už bola výstavba dokončená. Neskôr na južnom okraji ihriska postavili betónovú tribúnu.

Štadión pod Sokolicami (Merina) bol postavený v prvej polovici päťdesiatych rokov. Pri ňom bola neveľká plaváreň. Oboje zbúrali po r. 1989.

Štadión za mostami (Odeva) bol postavený v prvej polovici päťdesiatych rokov. Dosť neskôr postavili pri ňom neveľkú plaváreň. Oboje po r. 1989 fungovalo už len krátko.

Mestská lodenica bola slávnostne otvorená v r. 1951. V tom čase bola pri nej hrádza, ale nie taká, ako je dnes. V r. 1958 bola pri nej dobudovaná hrádza v tej výške a polohe, ako je teraz.

Zväzarmovská lodenica na ostrove vznikla náväzne po dostavbe vážskeho vodného diela (1956).

Zimný štadión neďaleko elektrárne a neskoršej reštaurácie Kotva bol stavaný od r. 1958 do r. 1960, mal otvorenú ľadovú plochu a dva drevené baraky. V nich bola prezuváreň-šatňa, a predaj teplého čaju. Potom k jeho východnej strane pristavali betónovú tribúnu, neskôr ho zastrešili a urobili z neho budovu, neskôr aj tú prestavali do dnešnej masívnej betónovej podoby.

Telocvične pri školách
Zdá sa, že školy postavené do 1918 nemávali telocvične; na prípadné cvičenie sa dal použiť dvor (tak to napr. mali škola v Tr. Biskupiciach, Sýkorova, ...).
Azda prvá bola bola súčasťou budovy terajšieho gymnázia, dostavanej v r. 1907.
Obchodná akadémia na Sihoti, dostavaná 1937, mala skromnú telocvičňu v suteréne krídla kolmého na Váh, plus dvor so škvárovým ihriskom; terajšia nová telocvičňa bola na tom dvore dostavaná neskôr, okolo r. 1980.
Ďalšia telocvičňa zrejme bola po r. 1938 pristavaná ku gymnáziu piaristov (zo strany Palackého ul.)
Po r. 1945 budované školy už každá mala svoju telocvičňu postavenú súčasne, alebo v záverečnej etape dostavby školy.



Športové kluby v Trenčíne:

Regata (veslársky klub)
Pred 1900 Trencséni sportkör (Trenčiansky športový kruh), jeho farby boli modrá a biela.

1904 založený (stanovy 1905) Trencséni Torna Egyesület (TTE), po 1918 Trenčiansky Telocvičný Spolok (TTS), jeho farby boli červená a biela.

Klub slovenských turistov a lyžiarov (KSTL)
T.J. Sokol Trenčín
T.J. Sokol - Omnia Trenčín
T.J. Sokol Merina T.J. Spartak Trenčín




Známi športovci:

Vojtech Masný, futbalista, reprezentant
Tibor Rihošek, futbalista, reprezentant
Pavol Bencz, futbalista, reprezentant
Miroslav Čemez, futbalista
Anton Pokorný, futbalista
Štefan Hojsík, futbalista
Vladimír Mojžiš, futbalista
Dušan Bartovič, futbalista
Milan Navrátil, futbalista
Milan Albrecht, futbalista
Ľudovít Koiš, futbalista

Ján Zachara, olympijský víťaz v boxe, reprezentant
Dušan Čikkel, bežec, reprezentant
Špaček, vodák
Milka Ovádková, reprezentantka






Známi organizátori:

štábny kapitán Karol Panzer, organizátor futbalu
Karol Borhy, futbalový tréner - životopis na https://trencan.6f.sk/Brabenec/0205-Borhy/
Ľudovít Raček, organizátor výstavby a prevádzky zimného štadióna
Miroslav Červenka, organizátor slovenského hokeja, Trenčan zabudnutý vlastným mestom, v Bratislave v sieni slávy slovenského hokeja



Futbalové mužstvá:

TTS - futbalové "zájazdové" družstvo , azda 1930-1940, na nedatovanej fotke (foto Schwartz Trenčín), na ihrisku TTS na sihoti, obdobie prvej ČSR, hráčov určil v r. 2004 Vojtech Brabenec st. (*1920), na fotke sú hráči:
Vlčanský
Kalmár
Brežný
Weiner
Jelínek
Laco Masník (potom úradník v banke)
Czelhoffer
Rusňák
Trlla (? žeby omyl?-Vrla??)
Süsz
Gavač

TTS - futbalisti dorast - "benjaminci", azda 1930-1940, na nedatovanej fotke (foto Schwartz Trenčín), na ihrisku TTS na sihoti, obdobie prvej ČSR, hráčov určil v r. 2004 Vojtech Brabenec st. (*1920), na fotke sú hráči:
Kasanický
NN
Jozef Hoffmann ("Gefo")
František Brabenec (*1912 - +2007)
Jahn
Jenöfi
Zvaréni
Čukan
Gejza Hoffstädter
Lenz
Prekop
Vilo Bednár (potom letec)

TTS - futbalisti 31.10.1937 na datovanej fotke, na ihrisku TTS na sihoti, je zozadu dobový nápís perom "Trenčín 31.X.37 T.T.S. comb. II." a pečiatka "Moderná umel. fotografia F. Trefná - Horáčková Trenčín, Nám. Sv. Anny 6.", hráčov určil v r. 2004 Vojtech Brabenec st. (*1920), na fotke sú hráči:
Pecík
Martinus
Löwenbein
František Gašparík
NN, úradník u Schanera
Mikuláš Dohnányi ("Bubo")
Ján Gavač
NN
Pikna, brankár
Karol Kvasnica ("Kašalo", nar. okolo 1920)
Plško

TTS - futbalisti 12.7.1931 na datovanej fotke je zozadu dobový nápís "I. ČŠŠK Bratislava - TTS 1:2 12.júla19.31", hráčov určil v r. 2004 Vojtech Brabenec st. (*1920), na fotke sú:
Löwenbein Béla, Trenčín
škpt. Panzner, Trenčín
Bujdosó, Trenčín
Dezider Kántor notár, Trenčín
Kučera, Trenčín
Grman, Trenčín
??Hess - half, Trenčín
Ďuriš, Trenčín
Veselý, Trenčín
Mařík, Trenčín
Nedbal ("Kufo"), Trenčín
Zoard Ripka, Trenčín
Chorvát alebo Charvát, sudca zápasu
Pišta Prekop (inde brankár)
Šťastný - Bratislava, hráč aj tréner
Kordoš alebo Kardoš, Bratislava, brankár
Bratislava v bielych tričkách, Trenčín vo vodorovne pásikovaných tričkách.


Súvisiace spomienky starých Trenčanov:

Tu sa slovom starí nemá na mysli vek, ale že pamätajú staré časy.


Spomienka Ing. Michala Bednára z r. 2017 na niekdajšie lyžovanie v Soblahove koncom 50. rokov.


Spomienky Mgr. Igora Gašparíka:
Mám 40+43. Tých 40 nie je veľa, ale keď to spočítame, tak mi vychádza len staroba. To znamená že si pamätám veľa, až veľmi veľa.
Len tak na úvod. Kto si pamätá na otca či mamu Ivana Krajíčka? Jeden čas býval v Trenčíne a chodil som k nim. Alebo na doc. Juraja Červenku, mikrobiológa svetového významu.
Ale prejdime k motoristickému športu. Tí čo dnes majú 70-80 rokov, si pamätajú na preteky o Strieborný štít mesta Trenčín. V tom čase malo mesto viac veľmi dobrých jazdcov: Cifra, Smatlánek, Otto či Karol Hajas, Haščič. Na tých sa tak ľahko nezabúda, a ani na ich súperov: Srna, Bertoli, Kročka, Uhlík, Bednár, Ejem atď. Zvuk Bertoliho motorky Walter ešte dnes mnohým zneje v ušiach. Podobne súboj Cifra - Srna. Celý pretek tak bol jeden vpredu, potom druhý.
Na starom škvárovom ihrisku TTS sa uskutočnila akcia tzv. gymkana, kde jazdci ukazovali, čo vedia. Prihlásil sa aj Imro Cifra, ktorý si dal postaviť z fošien malý skokanský mostík a potom jedno kolečko v ktorom si zhodnotil situáciu, v druhom nabral rýchlosť a už bol vo vzduchu. Ďalšiu otáčku si nepamätám, viem len, že skončil v pletivovom oplotení. Skončilo to šťastne, len na motorke boli malé poškodenia. Ale zaslúžil si náš chlapčenský obdiv.
Nehodu ktorej som bol svedkom bol náraz Blanára do steny reštaurácie Janík, keď sa mu nepodarilo zvládnuť miernu zákrutu. Našťastie aj tá skončila šťastne.
Žiaľ motoristický šport postupne upadá a v Trenčíne pretek po 14 rokoch zanikol.
Autor: Mgr. Igor Gašparík 15.10.2023.
Článok je prevzatý po dohode s autorom.

Súvisí:

https://trencan.6f.sk/Brabenec/0161-sportoviska/



Za bezprostrednú inšpiráciu a niektoré údaje ďakujem môjmu priateľovi a zakladajúcemu členovi Klubu starých Trenčanov, pánovi Ing. Vojtechovi Tichému.

Založené 25. januára 2016, drobné zmeny 1.2.2020, aj neskôr; súčasný obsah nie je úplný ani konečný.
Autor: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 2016 - 2023.
(Koniec diela)
Toto dielo chráni Autorský zákon.
Autorovi patria práva hlavne podľa autorského zákona (618/2003 v aktuálnom znení), najmä
označenie autorstva, nepozmeňovanie diela, udeľovanie súhlasu na verejný prenos a iné rozširovanie, a právo na odmenu za využitie diela.
      <<  Návrat späť na vrch tejto strany                 <<    <<  Návrat na hlavnú stránku

Nižšie nasleduje prípadná reklama poskytovateľa: