Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.

Odišiel Ing. Vojtech Tichý
 Náhle a neočakávane odišiel vo veku 75 rokov z nášho sveta pán Ing. Vojtech Tichý, povolaním chemik, známy aj svojimi záľubami dotýkajúcimi sa muzeálnej pôsobnosti. 

Narodil sa 15. apríla 1943 v Trenčíne a maturoval v júni 1960 na Jedenásťročnej strednej škole v Trenčíne na hlavnom námestí. Zamladi bol členom ľahkoatletického oddielu TTS. V roku 1965 ukončil Chemickotechnologickú fakultu SVŠT v Bratislave. Po základnej vojenskej službe sa zamestnal v Dusle Šaľa, potom pracoval v Konštrukte Trenčín. V roku 1968 sa stal členom Strany slovenskej obrody, nástupcu Demokratickej strany. Po roku 1989 v Trenčíne organizoval obnovu Demokratickej strany a bol tu jej predsedom. Záujem o verejné veci vyústil do jeho zvolenia poslancom mesta Trenčín po roku 1989 v dvoch volebných obdobiach. Vlastenecké postoje ho v roku 1992 priviedli do Matice slovenskej, v ktorej bol predsedom miestneho odboru v rokoch 1998 až 2006. Bol členom fotoskupiny Kontakt, neskôr v skupine Méta. Fotografovanie mesta ho viedlo k záujmu o jeho históriu. 

V roku 1995 sa pripojil k okruhu záujemcov o trenčiansku históriu, z ktorého sa v roku 2013 stal Klub starých Trenčanov. Zaujímal sa o trenčiansku Titanitku, ktorá mu bola blízka svojou chemickou výrobou trhavín. Spolu s pánom Ivanom Šarvaicom zdokumentovali jej zvyšky v teréne. Zistil, že svojím chemickým zložením trenčiansky Titanit nemohol účinkom konkurovať modernejšiemu dynamitu. Spracoval časť záznamov do nevydanej "Kroniky Trenčana 1900-2000". Preskúmal a zhrnul Informačné zprávy okresného múzea v Trenčíne z rokov 1953-1960. Zdigitalizoval obsiahle dielo Ing. arch. Štefana Androviča o vojenských dejinách Trenčína. Spracoval aj niektoré témy z pozostalosti pána Juraja Gönciho. Zanechal obsahom zaujímavý vlastný článok o detských hrách jeho mladosti. Dlhodobo sa zaujímal o históriu templárov. Mal dobrý prehľad v cirkevnej histórii. Zo záľuby prekladal z odbornej ruskej literatúry diela, ktoré ho zaujímali; tam aj našiel i keď krátku, ale zaujímavú zmienku o pochovaní Matúša Čáka, ktorú zverejnil. Mal oboje: aj múdru hlavu, aj šikovné ruky; čo sa dalo, urobil si sám. 

Chémia ho v deväťdesiatych rokoch priviedla k záujmu o nerasty. Poznal a prešiel azda všetky dostupné slovenské ťažobné štôlne. Bol členom Geoparku Bojnice a Geoklubu Nitra. Je spoluautorom (spolu s Ing. Marošom Barokom) knihy "Od drahého kameňa k šperku" vydanej v roku 2008. V rokoch 2000-2001 usporiadal zbierku nerastov Trenčianskeho múzea. 
Ďalšou jeho veľkou a dlhodobou záľubou boli knihy. V roku 2013 založil Klub trenčianskych knihoľubov; činnosť klubu sa nerozvinula kvôli nedostatočnému záujmu zo strany verejnosti. 

Po nedeľnom stretnutí s priateľmi, v pondelok 23. apríla 2018 v deň svojich menín, Ing. Vojtech Tichý náhle nadránom zomrel. K svojim už zmieneným záľubám vždy pristupoval s plným nasadením, bez polovičatosti. Cudzia mu bola povrchnosť. Bol primerane skromný. Za hromadenia hodné uznával len vedomosti. Pevným pilierom jeho života bolo vedomie stvoriteľa. Poučený životom, odmietal neoverené riešenia, ktoré v prítomnej politike vnímal. Vo veciach, ktoré mal za zásadné a spravodlivé, nepoznal kompromisy v žiadnom prípade. Mali sme ho radi pre jeho priateľskú povahu, dobrosrdečnosť, a ochotu pomôcť.  

Autor: Ing. Vojtech Brabenec, 2018.



Po úmrtí nášho priateľa sme pred uverejnením na tejto internetovej stránke dali prednosť uverejneniu tohoto článku v klasickej papierovej tlačenej knihe, a na tomto mieste ho uverejňujeme až následne po vyjdení knihy v septembri 2019:
Tento článok vyšiel pôvodne v Zborníku Trenčianskeho múzea (2018), ISBN 978-80-973248-0-3, na str. 379 - 380.





Ing. Vojtech Tichý s JUDr. Vojtechom Zamarovským na záhrade rodného domu Zamarovského pod trenčianskym hradom, 1.5.1999.



Náš priateľ nás zvykol na prelome rokov obdarovať novoročenkami. Dnes sú pre nás milou spomienkou na neho.



Za pomoc s niektorými údajmi ďakujem pani Jarke Tichej.
Za pomoc s dokompletovaním novoročeniek ďakujem pánovi Dr. Jankovi Hanušinovi.