Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.
OBSAH: Názov Vlastníctvo Dávnovek Príroda Zvieratstvo Jaskyňa Prístupy Cesty Siete Ucsnai pihenő Kiosk Architektúra Tisova vila Kríž Tanečné kolo Čerešňový sad Sánkovanie Mapy Sokolica Studničky Amfiteáter Tehelňa Kameňolomy Muničný sklad Titanitka Strelnica vojenská Strelnica Zväzarmu Popravy Pôdohospodárstvo Salaš Výstražné osvetlenie Bunker Zábranie Zemljanky Úkryt Výšková značka Oporný múr Ev. cintorín Porta secreta Ďalšie • Zaznamenávame tu v skratke(!) a bez hlbokého overovania (širšiu) Brezinu s okolím, ako ju po vojne autor poznal osobne aj sprostredkovane. Omyly sú možné, pretože záznamy sú sprvoti výlučne podľa pamäti, ale neuzatvorené zmenám, aby sa mohlo upresňovať a doplňovať. V prípade potreby pri popise sú použité skratky svetových strán S-J-V-Z a ich kombinácie. Názvy, ktoré nie sú vlastnými menami, nezačínajú veľkými písmenami. Názvy najmä ulíc sú použité aj staré dobové, aj súčasné. Kto Trenčín a Brezinu aspoň zbežne pozná, zorientuje sa, alebo sa spýta - nedá sa opisovať z nulového poznania (akoby mimozemšťanovi), nejaké predbežné znalosti sa vždy a vo všetkom predpokladajú. • Od povojnových čias sa Brezina dosť zmenila, najmä po r. 1989 z nej administratíva mesta dovolila kusisko odobrať a umožniť tam obytnú zástavbu; tým, ako ani výstavbou na Brezine nad židovským cintorínom a tehelňou, tiež na stráni nad Tisovou vilou, čo sú novodobé veci, sa tu v zásade nejdeme zaoberať. • Hradom sa na tomto mieste taktiež v zásade nejdeme zaoberať - to je na samostatnú tému. • Toto spracovanie témy Brezina bolo vyvolané záujmom inštitúcie začiatkom r. 2019; pôvodne to boli len poznámky pre plánovaný rozhovor, ktoré sa neskôr rozrástli a nakoniec som pridal obrázky. Oblúk zastavanej plochy mesta Trenčín vo svojom strede objíma hradné bralo na okraji zvýšenej zalesnenej plochy, tiahnúcej sa od mesta ku Kubrej a Soblahovu. Brezinou od nepamäti nazývame prinajmenej zalesnenú vyvýšeninu nad mestom, niekedy aj rozľahlejšiu časť primknutú k Trenčínu. Jednotlivé časti (a bezprostredné okolie) majú tiež svoje staré pomenovania, známe sú Sokolica, Kozí vrch, Dušové doliny, horný šanec, aj novšie čerešňový sad, kiosk, "Kukučínka", Tisova vila (s okolím), ale aj už menej známe Chrib, Trudno, Marienberg, katova studnička, Priekopy, či známe v užšom miestnom aj časovom vymedzení El Kapitan, (Kapitánka), svinské jamy, tanečné kolo, pri kríži, strelnica. Nižšie časť prekresleného plánu mesta pred začiatkom 1. svetovej vojny, kde je Brezina vyznačená: Trenčianska Brezina
== Názov Breziny === nasvedčuje zalesneniu brezami; možno tak kedysi bolo, v novšej dobe však určite nie. Názov Brezina nachádzame na starej mape, v oblasti nad terajšou Štefánikovou ulicou - možno vtedy tam boli brezy... == Vlastníctvo Breziny: === bolo kedysi zrejme Illésházyovské, ktoré sa po ich vymretí posúvalo a rozdrobilo (Baar, Moder, ...), z neho časť získalo Mesto Trenčín zásluhou svojho starostu opáta a farára Rudolfa Misza v polovici dvadsiatych rokov. Hrad a o málo neskôr aj jeho pozemok krátko po r. 1900 darovala Mestu Trenčín dovtedajšia majiteľka grófka D´Harcourt; časť toho zrejme je aspoň okrajovou súčasťou Breziny. Brezina bola či je súčasťou kedysi (od Miszových čias) rozsiahlych mestských lesov, ktorých správa istý čas (po 1989) bola organizačne samostatne vyčlenená pod starostlivým riadením Ing. Jaroslava Baláža; vtedy vybudovali aj podporné neveľké hospodárske stredisko východne vedľa kiosku. == Dávnovek a stredovek === Nálezy rímskych mincí a svietnikov s krížikom (prví kresťania) na Brezine popisuje posledne Dr. Nešporová. Valy, ich spečené pozostatky na čerešňovom sade preskúmal Vlastivedný krúžok prof. Pozdišovského v r. 1957. == Prírodné pomery === Medzi Čerešňovým sadom a kioskom juhovýchodne od cesty (smerom nadol k býv. Tisovej vile) nachádzame neobjasnene upravený terén (nie podľa spádu, ale jemu naprieč). Hlboké jarky od oblasti starého katolíckeho cintorína (bol nad nám. sv. Anny) smerom nahor sa azda dajú pripísať vplyvu vody. Nachádzame závrty severne od čerešňového sadu, viditeľné na povojnovej leteckej fotopohľadnici. Zalesnenie Breziny sa pripisuje trenčianskemu farárovi opátovi Ľudovítovi Stárkovi. Vraj sa tam les nechcel uchytiť, preto po vzore podobnej balkánskej krajiny vysadili borovice a pod. Vzácne druhy rastlín či živočíchov boli na stráni pri Brixovej tehelni (na "hornej kukučínke") - píše Brančík nemecky v liste Holubymu (okolo r. 1900) == Zvieratstvo === Veverice, srnky, diviaky. Na lúkach pri Dušových dolinách aj zajace, bažanty, jarabice. Poľovný revír tu je či bol. == Räuberhölle (Zbojnícka jaskyňa) === spomína ju Stárek 1852. Vidíme ju, keď sa pozrieme od býv. mliekarne (na Sihoti pri býv. žel. rampách) na skalné bralo "Sokolica". Prístup je len pre odvážnych. (Dávno už som sa tam chcel (istený) vypraviť, ale už z toho v mojom veku asi nič nebude ...) == Prístupy (na Brezinu): === - zozadu od Zábrania - pod 110kV vedením vlhkou zarastenou dolinou viedol pred časom málo prešľapaný chodníček - od Titanitky plánovali serpentínovú cestu do Dušových dolín - cez Kukučínovu ul. - okolo Katovej studničky (od Viteka) - od hradu - okolo fary - cez Ľudový hájik serpentínami (IR71) - cez horný šanec (k Tisovej vile) - cez Priekopy - od tehelne a žid. cint. sa nechodilo, teraz už áno - cez Priekopy okolo Vašíčka - Priekopy končili hore pri Calábkovej vile postavenej medzi vojnami; ďalej vyššie sa nechodilo, tam už boli role až k lesíku Halalovka a Soblahovu V dávnych dobách bola Brezina holá...
== Cesty: === Cestná sieť Breziny je určená prírodnými pomermi a jej využívaním; zjavne má základ v dávnych dobách. Ešte aj po vojne (1945+) viedli na Brezinu a po Brezine len poľné cesty s povrchom nespevneným, nanajvýš štrkovým, ktorý vyhovel aj príležitostnej jazde autom, ako ukazuje fotografia auta na SV okraji čerešňového sadu, s reklamou Sucholinu proti poteniu nôh, okolo r. 1939: Horná (východná) časť ulice Horný šanec, vyústenie do Hollého ulice. Hollého ulica vedie spodom obrázka z ľava do prava. (Neskôr Hollého ulicu geniálna administratíva mesta premiestnila za mosty.) Z Hollého ulice nahor sa išlo hore šancom k mestskému kúpeľu, evanjelickému cintorínu, Emilovi Pappovi a Makkovej vile, ďalej doľava cestičkou k Tisovej vile na okraji čerešňového sadu. Modlitebňa adventistov (sobotárov) ešte nestála. Na rohu ulice vľavo sú dnes (pravdaže, o niečo posunuté) vojenské paneláky, na rohu vpravo je prízemná budova (donedávna) Tatrabanky. Za chrbátom fotografa pokračuje horný šanec cez okraj námestia sv. Anny a okolo Schanerovho domu (dnes už nestojí) a budov jeho niekdajšej továrne, smerom ku Váhu.
Najviac sa jazdilo po "Kukučínke" kvôli kiosku, kde cez nedele a sviatky (najmä na 1. mája po sprievode v meste) bývala významná návštevnosť výletníkov využívajúcich otvorený bufet, lavičky so stolíkmi a kolkáreň. Zhruba okolo r. 1970 vyasfaltovali "Kukučínku" až po kiosk; možno to bolo kvôli lepšiemu prístupu autom k hrobom na okraji čerešňového sadu, hoci asfaltka končila pri kiosku (nešla až k hrobom). Na hornom okraji rovného úseku "Kukučínky", ľavotočivú zákrutu "zahryzli" do strmého svahu natoľko, že tam museli urobiť betónový oporný múr. Ďalší oporný nevysoký múrik urobili na tej istej ceste hore už pri kiosku a umiestnili naň dobový oslavný nápis. Neskôr, azda v 70. rokoch, vyasfaltovali (+ zrejme aj primerane spevnili podklad a rozšírili) cestu od kiosku ku hrobom pri čerešňovom sade. O čosi neskôr (80. roky?) zaústenie asfaltovej cesty od kiosku veľkoryso viedli ku hrobom a okolo nich, ďalej dolu k okraju čerešňového sadu (namiesto dovtedajších schodíkov na poľnej ceste), čím odstavili pokračujúci dolný koniec starej poľnej cesty až po čerešňový sad. == Inžinierske siete === Okrem ciest, popísaných inde, na Brezine dlho žiadne siete neboli. V dvadsiatych rokoch postavili krížom cez Brezinu voľné ("vzdušné") vysokonapäťové (pôvodne 5250V, po vojne 22000V) vedenie na oceľových stožiaroch priehradovej konštrukcie, ktorým sa viedol výkon z elektrárne továrne Tiberghien do elektrifikovaných obcí Bánovskej kotliny. Pre výstavbu aj údržbu vedenia bolo potrebné vytvoriť priesek v lesnom poraste, jeho šírka podľa (povojnových) noriem bola 10 metrov na každú stranu od krajného vodiča. (Od továrne po Brezinu, teda v zastavanom priestore, bolo VN vedenie zakabelizované). Približne v polovici osemdesiatych rokov bolo zakabelizované dovtedy voľné VN vedenie v úseku hore Kukučínovou ulicou až ku kiosku, kde aj postavili kioskovú trafostanicu VN/NN, (oboje proj. J.M. RZ ZEZ TN). Okolo r. 1942 Nemci postavili voľné elektrické vedenie veľmi vysokého napätia (pôvodne 100 kV, po vojne 110 kV) na oceľových stožiaroch priehradovej konštrukcie, viedlo pozdĺž Považím, na území medzi Brezinou a hrebeňom Mackova - Čiernachov - Kačky - Ostrý; Brezinu križuje v jej východnej časti (zo severovýchodu na juhozápad), jestvuje doteraz ako 110kV vedenie č. 8758. V súbehu s ním vedie cez Brezinu voľné 22kV vedenie č. 258, postavené pravdepodobne po fronte. Krátko po vojne musela byť postavená stožiarová trafostanica VN/NN v blízkosti kiosku, aby mohlo byť na elektrinu pripojené lietadlové výstražné osvetlenie na stožiari medzi kioskom a čerešňovým sadom, pripojenie muselo byť kabelové. Z trafostanice musel byť pripojený aj kiosk. Dnes je tá trafostanica prebudovaná na vnútornú "kioskovú" (v neveľkom stavebnom objekte), k čomu došlo približne v polovici osemdesiatych rokov. Voda na kiosk sa zrejme dovážala. S postavením "hotela Brezina" sa zrejme vybudovali aj jeho pripojenia na vodovod, kanalizáciu a plyn. == Ucsnai pihenő === je dodnes jestvujúca murovaná útulňa (pihenő znamená odpočinok) a nad ňou výhľadňa postavená odhadom okolo prelomu storočí, na vyvýšenine medzi čereš. sadom a kolkárňou, zásluhou mešťanostu Ernesta Ucsnaia, keď odtiaľ ešte bolo vidno na Skalku. == Kiosk, kolkáreň === Kiosk a kolkáreň na známom mieste (zhruba nad koncom "Kukučínky") jestvovali už za RU monarchie. V histórii trenčianskych hasičov sa spomína, že keď na akejsi oslave, ktorú tu poriadali, vypukol požiar, nebolo vody na hasenie, museli požiar uhasiť pivom. Kiosk, ktorý tu bol po vojne, drevený zelený s múrmi do výšky asi pása, bol asi postavený pred či skôr krátko po vojne a zrejme nahradil podobný predchádzajúci objekt. Strecha bola šikmá, pokrytá azbestocementovými "šablónami" (dobový výraz). Pri kiosku betónová tanečná plocha, stolíky s lavičkami a kde - tu betónové stupne lemujúce hrany nerovného terénu, tie boli rovnako, alebo aj o čosi viac staršie. Na fotografiách si všimnime si stôl aj stoličky - drevené skladacie s nohami do "X". Otvorená kolkáreň bola oproti kiosku na opačnom (východnom) okraji uvedenej (otvorenej) reštauračnej plochy. Na vrchu útulne, rok 1954. (Datovanie podľa veku dieťaťa.) Drevená časť (strieška) na vrchu murovanej časti pribudla až po r. 1989.
Na kiosku na Brezine, odhadom okolo r. 1942.
Na kiosku na Brezine, odhadom okolo r. 1942.
Na kiosku na Brezine, odhadom okolo r. 1960.
Na kiosku na Brezine, odhadom okolo r. 1962.
Na kiosku na Brezine, zrejme počas sviatočného dňa, v roku pravdepodobne (okolo) r. 1967. (Autor snímky neznámy, úpravy Bbc)
Na kiosku na Brezine, zrejme počas sviatočného dňa, v roku pravdepodobne (okolo) r. 1967. V pozadí auto, zjavne dodávka materiálu pre kiosk (cez Kukučínku), pretože na kiosk sa vždy chodilo peši. (Autor snímky neznámy, úpravy Bbc)
Na kiosku na Brezine, zrejme počas sviatočného dňa, v roku pravdepodobne (okolo) r. 1967. V pozadí budova kiosku. (Autor snímky neznámy, úpravy Bbc)
Na kiosku na Brezine, zrejme počas sviatočného dňa, v roku pravdepodobne (okolo) r. 1967. V pozadí budova kiosku, vľavo od nej už spomenuté auto. (Autor snímky neznámy, úpravy Bbc)
Na kiosku na Brezine, zrejme počas sviatočného dňa, v roku pravdepodobne (okolo) r. 1967, známa postava Trenčína - Šándor Bumbala (žil 1907-1983) si dáva pivko, z dvojdecového papierového povoskovaného pohára. (Autor snímky neznámy, úpravy Bbc)
Za našich čias (povojnová generácia) kiosk prevádzkoval údajne Ján Nezník. Niekedy okolo r. 1970-1973 sa do kiosku ktosi vlámal a čo neodniesol, to zničil. Poškodená bola aj drevená časť kiosku nad podmurovkou. Pokiaľ viem, potom už kiosk neopravili a jeho prevádzku neobnovili. Až okolo r. 1975 bol na mieste kiosku vyprojektovaný nový reštauračný objekt, k jeho výstavbe však nedošlo, pretože možnostiam miestneho dodávateľa (OSP?) nevyhovovala vyprojektovaná stavebná konštrukcia. Zámer, asi konštrukčne pozmenený, sa uskutočnil asi okolo r. 1980. keď tu postavili "hotel Brezina", ktorý tu jestvuje doteraz. == Drobná "architektúra" === Od Ľudového hájika (pri Štúrovom námestí) chodník vedúci na čerešňový sad serpentínami bol vždy vybavený dreveným zábradlím z guľatiny, zhotovili ho vraj (iste aj s potrebnými neveľkými terénnymi úpravami) kedysi vojaci cisárskeho Infanterieregimentu 71 a (s opravami) vydržalo vari do konca obdobia socializmu, dnes je už iné. Spolu s dreveným zábradlím boli pri chodníku aj celodrevené lavičky, aj pri ostatných chodníkoch Breziny - okolo čerešňového sadu a ku kiosku. S postavením (okolo 1970) kockatého pamätníka pri hroboch pribudla aj viac metrov (vari 3m) veľká kovová plastika na okraji čerešňového sadu pri mieste, kde od hrobov cestička so schodíkmi ústila na cestu od hradu ku kiosku, na severnom okraji čerešňového sadu. Keď plastiku ktosi ukradol kvôli kovu, nahradili ju inou z menej lákavého materiálu. Tiež neďaleko plastiky pri zmienenej ceste postavili drevený predajný stánok s bufetovým tovarom (malinovky, lízatká, napolitánky...); predávali tu, pravdaže, len občas pri ľudnatých podujatiach. Správa mestských lesov postupne zriadila po celej Brezine, od mesta až po Dušové doliny a Zábranie, prírodopisné náučné tabule o miestnom rastlinstve a zvieratstve. Taktiež rozmiestnili (z vlastnej výroby, spravidla drevené) pevné náradie na cvičenie, napr. hrazdy, kladiny, a pod. == Tisova vila === V r. 1930 postavil ju Fraňo Tiso, vyslanec 1.SR v Moskve, po 1945 emigrant. Vstupné vráta (vidno, že pôvodne bol pozemok oplotený) sú od čerešň. sadu, bol prístup autom. Voda bola azda zo studne? Elektrika iste cez horný šánec. Odkanalizovanie žumpou? Na obrázku nižšie je Tisova vila v pozadí, v lete roku 1934; pod ňou, nad horným šancom, vidíme "Zámocké stráne", čo bola úradná poštová adresa Tisovej vily. V popredí Rektor Branecký vo všetkej počestnosti v spoločnosti troch mladých dám, jedna z nich je slečna Milada Janečková, ktorej potomkom ďakujeme za poskytnutie tejto fotografie. Na kiosku na Brezine, zrejme počas sviatočného dňa, v roku pravdepodobne (okolo) r. 1967. Na snímku vyštafírovaný (=sviatočne vyparádený) Šándor Bumbala, vľavo za ním doštené lavice a pulty (namiesto stolov) na masívnych drevených nohách. V pozadí nezreteľný je azda kúsok kolkárne. (Autor snímky neznámy, úpravy Bbc)
Nehnuteľnosť bola po fronte zjavne konfiškát, bol tam dlho Výskumný ústav ovčiarsky; po 1989 nedokončená rekonštr. na dom mládeže, budova pustla, 2012 predaj Hanzelovi s veľkolepými plánmi, následný majiteľ zbúral na prelome januára a februára 2014 a postavil tam novú budovu. == Kríž === postavil mestský ženský spolok v čase prvej Slovenskej republiky pri hornom konci cesty vedúcej od Priekop ku kiosku. Kríž bol niekoľkokrát premiestnený, po r. 1989 ho dali na približne pôvodné miesto, dnes je okolo kríža kovová ohrádka. Kríž na trenčianskej Brezine, na ceste pred kioskom. Okolo kríža je drevená ohrádka. Pred krížom je drevené kľakadlo. Foto V. Brabenec st., 6. júna 1943. Za pätami mladej dámy vidíme odvodňovací žliabok v hlinenej ceste, vytvorený dvomi ohraničujúcimi drevenými hranolmi zapustenými do cesty. Poľné cesty na Brezine boli dlhé desaťročia takto účinne chránené proti vymývaniu dažďovou vodou.
== Tanečné kolo === bolo okolo konca 1. ČSR na okraji borovicového výbežku Breziny nad ulicou Priekopy, na zďaleka viditeľnom vyvýšenom mieste s pekným výhľadom smerom dolu Váhom. Bola to nijako neupravená, ale rovná neveľká plošina, tancovalo sa na hline. Vždy niekto priniesol (ťahaciu) harmoniku a miestna mládež (Priekopčania) tu tancovávala. Dnes je to miesto už zarastené a ťažko sa hľadá. == Čerešňový sad === sa pokladá za jedno z miest, kde boli začiatky osídlenia terajšieho Trenčína. Terén tu bol iste prirodzene zarastený. Obranná funkcia južného hradného opevnenia však musela byť podporená primeraným odkryvom súvisiaceho terénu na okraji dnešnej Breziny, aby na túto plochu mali obrancovia hradu primerane dobrý a ničím nekrytý výhľad a výstrel na nepriateľa, ktorý sa tu nemal kde skryť (ani za stromy, ani za vyvýšeninu) a tak ho mali z mierne vyvýšeného hradu "ako na dlani". Túto vlastnosť však terén nemal prirodzene, ale bola výsledkom dávnej ľudskej činnosti. V literatúre nachádzame zmienky o dávnych vojensky motivovaných odkopoch terénu východne za hradom, avšak bez určenia podrobností a súvislostí. Okrem niekdajšieho odlesnenia (pozrieť foto nižšie) vidíme dodnes stopy ľudskej činnosti vo výškovom tvarovaní a usporiadaní čerešňového sadu a jeho okolia. Plocha sadu je približne výškove vyrovnaná a výškovo naviazaná na prístup od kiosku (=od východu), avšak ďalej smerom na západ sa rovná plocha čerešňového sadu dostáva výškove nad klesajúci okolitý terén, od ktorého je na svojich troch okrajoch zreteľne ohraničená miernymi zrázmi nadol - tak je to na stranách ku bývalej Tisovej vile, ku hradu, a k bývalej strelnici, kde je plocha sadu zreteľne vyvýšená nad širšie okolie zrejmým prisypaním zeminy, ktorá musela byť odkopaná inde. Zrázy na okrajoch čerešňového sadu vidíme na viacerých fotografiách pripojených nižšie k tomuto článku. O mieste a rozsahu dávnych terénnych úprav (odkopov a zásypov) okrem už uvedeného tiež svedčia nálezové okolnosti prieskumu kopanými sondami v r. 1957 vo východnej časti čerešňového sadu, kde sa našli spečené niekdajšie obranné valy nájdené v hĺbke pod súčasnou úrovňou povrchu terénu. Kríž na trenčianskej Brezine, na ceste pred kioskom, v roku 2020. Stále ten istý kríž, aj keď si čas vyžiadal výmenu - drevený kríž, ohrádka aj kľakadlo sú už iné, ani miesto nie je na chlp presne to isté.
Čerešňový sad založili okolo r. 1900. Ešte istý čas po vojne (1945+) boli čerešne prenajímané na obratie a preto boli ich kmene očíslované bielou farbou. Postupne sad zanikal. V medzivojnovej dobe bol čerešňový sad tiež miestom výletov, čo dokladujú dobové fotografie pripojené nižšie. Pozostatky spečených valov vo vykopaných sondách na čerešňovom sade preskúmal Vlastivedný krúžok prof. Pozdišovského v r. 1957. Výsledky prieskumu zverejnili v Informačných zprávach Okresného múzea v Trenčíne v r. 1958. Približne v roku 1974 od severného kraja čerešňového sadu urobili pracovnú cestu šikmo dolu do priekopy medzi múrmi juhovýchodného opevnenia hradu (t. j. k hornému ihrisku pri Čertovom mlyne). Holý priestor južne za hradom, v r. 1891. Plochý terén, ktorý je na obrázku vľavo dole, sa stal (severnou) súčasťou čerešňového sadu založeného okolo r. 1900, ktorý pokračoval doľava za okrajom obrázka. Za plochým terénom v pozadí vľavo vidíme nápadný mierny (asi 45°) zráz nadol z plošiny čerešňového sadu. Vpravo od plochého terénu vidíme tiež mierny zráz nadol klesajúci ďalej do prava.
Čerešňový sad s hradom v pozadí, v lete 1926. (Datovanie podľa pôvodného dobového záznamu.)
Záber z jarného nedeľného výletu mladých Trenčanov v tridsiatych rokoch (1930+). Sedia na svahu medzi rozsiahlou vyvýšeninkou v ústrednej časti čerešňového sadu (vľavo) a cestičkou na severnom okraji čerešňového sadu (vpravo). Čerešne sú ešte mladé.
Záber z jarného nedeľného výletu mladých Trenčanov v tridsiatych rokoch (1930+). Sedia na drevenej lavičke na kraji cestičky na severnom okraji čerešňového sadu. Vpravo terén spadá dolu ku neskoršej strelnici. Rozkvitajúca čerešňa vľavo je ešte celkom mladá. Výhľadu na zámostie (vpravo) ešte nebránia veľké stromy.
Skupina skautov na Brezine, podľa súvislostí v prvej polovici dvadsiatych rokov (1920-1925), pri cestičke na severnom okraji čerešňového sadu. Vľavo od skupiny skautov vidíme mierny zráz na okraji plochej ústrednej časti čerešňového sadu, ktorá je vľavo za okrajom obrázka. Vpravo terén spadá dolu ku neskoršej strelnici. V porovnaní s predošlou, o desaťročie mladšou snímkou, vidíme tu menej rastlinstva, aj čerešňa vpravo je len málo hrubšia od palca.
== Sánkovanie... === Kedysi bývali zimy so snehom, sánkovalo sa dolu azda všetkými prístupovými cestami na Brezinu, lebo tam nejazdili autá. Známe bolo dlhé sánkovanie dolu "Kukučínkou", len bolo treba nevbehnúť dolu pod auto na "Štefáničke". Od čerešňového sadu dolu okolo zväzarmovskej strelnice sa tiež sánkovalo, ale bolo to dosť strmé so samými zákrutami, aj cez výmole plné snehu. == Čo ukazujú staré mapy === Staré mapy ukazujú dobový stav Breziny. Starodávne miestopisné pojmy "Sokolica", "Dušové doliny", "Kozí vrch" prevzali aj maďarsky popisované mapy z obdobia RU. Rozkvitnutý čerešňový sad, rok 1955. Vľavo dole dobre vidíme mierny zráz na okraji plochej ústrednej časti čerešňového sadu, ktorá je vľavo za okrajom obrázka. (Datovanie podľa pôvodného dobového zápisu na rube orig. fotografie.)
== Sokolica a "Kapitánka" === Tiahle vysoké skalnaté bralo s odkrytým strmým bokom čnejúcim nad Štefánikovou ulicou sa aj na starých mapách nazýva pekným slovenským názvom "Sokolica", ktoré je živé doteraz. Mestská štvrť pod tým sa preto nazýva Podsokolice. Mapa z r. 1837.
Koláž názvov "Sokolica" na starých mapách Pre nazretie na mapy ťuknite sem
Skalné bralo Sokolica, pohľad od kubranského Hájika, po r. 1912. Vľavo niekdajšia továreň na výbušniny (Titanit, ...) s komínom, uprostred valcový mlyn Arpád (tu ešte s komínom), vpravo továreň Tiberghien (neskôr Merina) s komínom.
Známe vyhliadkové miesto na holej vyvýšenine brala Sokolica s nadol spadajúcou neschodnou strminou volali po vojne "El Kapitan" (zjavná inšpirácia z južnej Ameriky) či len "Kapitánka", inak nie. Skalné bralo Sokolica, pohľad od kubranského Hájika, leto 1926. Vpravo v pozadí hradné bralo, nad ním Jachtár so Žľabom. Vľavo od stredu dole niekdajšia továreň na výbušniny (Titanit, ...) s komínom. Valcový mlyn Arpád už nemá komín, už ho poháňal elektromotor. V pravom dolnom rohu známa píla tam, kde po fronte (1945) bola továreň TOS. Nad pílou textilná továreň Tiberghien (neskôr Merina). (Datovanie podľa pôvodného dobového záznamu.)
Počul som zamladi aj (jasne vymyslenú) bájku o nepomenovanom partizánskom veliteľovi, ktorý obkľúčený Nemcami (dnes "fašistami") na koni radšej skočil dolu zo Sokolice... Netreba však vymýšľať podenkové novotvary názvov ani súvisiace ideologické bájky, lebo nevydržia; niet lepšieho nad historické názvy a podľa starých máp je názov vyhliadky zo Sokolice. == Studničky a potôčiky === = Katova studnička (voda z nej vytekajúca sa strácala asi po 20 metroch) - píše o nej už Branecký; kat si tu vraj po poprave umýval ruky... Trenčan JUDr. Holák ju vo svojej knihe (Beda odsúdeným) nespomína, ak dobre pamätám. = Studnička bola (JV) pod čerešňovým sadom (len stojatá voda, nevytekala) - ešte pár rokov po vojne sa dala vidieť, dnes už nie. = Studnička je na "hornej Kukučínke" (voda z nej vytekajúca tečie v jarku pozdĺž cesty). = Studnička je pod skalou pod horou pri výstavisku (už zaniká). = Potok zo Zábrania (už Kubra) tiekol pod horou smerom k štadiónu Pod Sokolicami, kde sa strácal (možno do kanalizácie); kedysi tiekol ďalej, križoval Štefánikovu ulicu pri zákrute Tiberghienky a pokračoval v areáli závodu, ďalej cez park, križoval v hlbokom strmom koryte ktoré (pred Tatrou) mostíkom križovala cesta na hornú sihoť, poniže žel.mosta križoval trať a vtekal do Váhu. Potok bol viackrát prekladaný a združovaný s inými drobnými tečúcimi vodami. Do potoka Tiberghienka istý čas vypúšťala svoje znečistené odpadové vody. = Z horého šanca z Breziny vytekal kedysi potok, cesta ho križovala mostíkom, čo mi v rozhovore potvrdil p. prof. Pozdišovský. = Pod bývalou tehelňou (pri žid. cintoríne) je výdatnejší (až 1 liter za sekundu) prameň vytekajúci spod kopca Breziny, jestvuje doteraz, ale bol poškodený výstavbou v r. 2018. Po vojne výtok z prameňa križoval cestu v rúre, vytekal pri dome záhradníkov Medzibrodských na voľnú plochu, podľa pamätníkov pokračoval k Lifkovej záhrade a ďalej krížom cez Legionársku ulicu na mokraď, na ktorej (po úprave navážkou) postavili (1952) hasičskú zbrojnicu. = Z horného konca ulice Priekopy vytekal potôčik, tiekol v jarku južne vedľa cesty, križoval severný začiatok Cintorínskej ulice a tiekol pozdĺž nepatrného zvyšku dolného šanca; zrejme sa kedysi spájal s vyššie spomenutým potôčikom tečúcim od Lifkovej zahrady. Pozdĺž ulice Priekopy potôčik tiekol v betónovom koryte, ktoré muselo byť vybetónované zrejme okolo konca vojny, neskôr (povedzme okolo r. 1960) bolo prekryté; cestou priberal prebytočnú vodu z (ťahanej) studne oproti Vašíčkovi. Od severného konca Cintorínskej ulice ku Brezine bola Weilova tehelňa, ktorá nutne potrebovala vodu - nezodpovedaná otázka je, odkiaľ ju brala - neviem, že by tam bol prameň. == Povojnový "Amfiteáter" === Podľa spomienok pamätníkov, hneď po r. 1945 mal byť v doline východne pod čerešňový sadom "amfiteáter", ale nie je jasné, čomu mal slúžiť, ako mal byť vyhotovený, či to bol len (pravdepodobne) úmysel, alebo sa aj niečo uskutočnilo okrem zemných prác (zrovnaná plocha), ktorých vykonanie následne umožnilo približne v r. 1952 zriadiť zväzarmovskú malokalibrovú 25m + 50m strelnicu v tých miestach. == Tehelňa === na "hornej Kukučínke" - Brixova tehelňa, potom na jej mieste vila Ciho-Schaner, Bazovský. O tehelni pozrieť v zborníku "Priemysel v Trenčíne" z r. 2011 (ISBN 978-80-970651-0-2). Nižšie sú obrázky tehelne od maliara Lieskovského. Vojaci na vrchole brala Sokolica, 5. júna 1938. V pozadí Tiberghienka (neskôr Merina), za ňou železnica (ešte v starej trase), za ňou ešte pustá sihoť, vzadu kopec madzi Zamarovcami a Skalkou. (Datovanie podľa pôvodného dobového zápisu na rube orig. fotografie.)
Brixova tehelňa na okraji Breziny, koniec 19. storočia
== Kameňolomy === Kameňolom bol na boku skalnatého brala Sokolíc, pri hornej kukučínke. Ťažbu kameňa vidno na plošinke (S) nad "amfiteátrom" (zväzarmovskou strelnicou). Ťažbu kameňa vidno tiež v zákrute poľnej cesty nad katovou studničkou. == Muničný sklad === Branecký v 20. rokoch (=1920+) píše, že bol tam, "kde aj dnes"... Podľa pamätníka bol tam, kde si mestský úradník Adam Vutšák postavil dom, teda blízko vily, v ktorej žil Bazovský, v hornej časti terajšej Kukučínovej ulice. Uvádza sa, že pred r. 1900 sklad vybuchol, a z poručíka Adama Vasilieviča Dragutina zostal len mastný fľak na zvyšku steny...; spomenutý poručík bol jedným z Trenčanov prítomných založeniu Matice Slovenskej v Martine v polovici 19. stor. Podľa polohy tento muničný sklad slúžil IR71, ktorý od r. (1888) mal Fridrichove kasárne na Štefánikovej (vtedy Fridrichovej) ulici. == Titanitka a spol. = Zábranie + Podsokolice === Továreň na výbušniny bola pri zákrute dnešnej Štefánikovej ulice, vedľa niekdajšej Borovičkovej továrne smerom ku Kubrej. Továreň tam mala viacero neveľkých budov a zasahovala až do lesa, kde dodnes sú zvyšky betónových konštrukcií. O továrni na výbušniny (bolo ich na tom mieste viacero) pozrieť v zborníku "Priemysel v Trenčíne" z r. 2011 (ISBN 978-80-970651-0-2). == Strelnica vojenská === bola pod horou, na okraji terajšieho výstaviska. Doteraz sa tam zachovali zvyšky hlinených valov. Strieľalo sa smerom zhruba na sever (na Kubru). Strelnica zrejme jestvovala už za RU monarchie, určite sa používala v 20. rokoch (=1920+) a podľa pamätníkov aj krátko po 2. svetovej vojne. Boli tam dva či tri valy, strelecké stanovištia boli vybavené streleckými stolmi. Vzdialenosť streľby nie je t.č. zistená, ani počet streleckých stanovíšť. Zjavne bola určená pre dlhé zbrane, typicky pušky. Nie je známe, že by mala oplotenie. Neskôr v 70. rokoch (=1970+) tu bola záhradkárska osada, ale občas si tu ešte niekto chodil zastrieľať (oproti hore); vtedy ešte pozdĺž okraja hory tiekol potok zo Zábrania a neďaleko bol prameň vody, vytekajúci zo skaly celkom na spodku svahu. Táto strelnica zanikla zrejme aj v súvislosti s výstavbou štadióna pod Sokolicami (50. roky). Brixova tehelňa na okraji Breziny, koniec 19. storočia
== Strelnica Zväzarmu === bola na Brezine, v údolí spadajúcom strmo nadol východne pod Čerešňovým sadom, povyše Katovej studničky, na mieste kde sa podľa spomienok pamätníkov krátko po vojne plánoval a začal budovať "amfiteáter". Strelnica v tých miestach existovala asi od r. 1952. Pamätám si ju asi od r. 1956, keď sme s kamarátom "lozili" na hrad. Bola úradne schválená pre malorážne zbrane, ale príležitostne tu strieľali aj z krátkych (bežných, veľkorážnych, teda nad kal.22) zbraní, na vzdialenosti 50m (pušky) a 25m (pištole). Okolo r. 1968 sa postavila na strelnici prízemná murovaná budova s dvomi miestnosťami a prekrytie stavov (puškových), mohlo ich byť asi 2x12, strelnica sa tiež oplotila pletivom. Uzamykanie vstupnej brány v oplotení dlho nevydržalo, po možno roku ju ktosi vylomil a už sa nezamykala. Na strelnicu sa dalo prísť aj autom po poľnej ceste. Niekedy azda okolo r. 1980? sa zosunul svah pod cestou nad ASVŠ, že sa potom už ani autom nedalo ísť na strelnicu, kým to ktosi po čase spevnil. Strelnica na Brezine okolo r. 1989 zanikla "zásluhou" ASVŠ Dukla. == Popravy === sa konali 1944/1945 pri Dušových dolinách (teraz tam pamätník), po 1945 exhumácie (MUDr. Brežný, ...), novopochovanie na novozriadenom pohrebisku s pamätníkom na kraji Čereš. sadu na vyvýšenine, okolo 1970 náhrada novým pamätníkom a prebudovania náhrobkov. Podrobnosti sa nájdu vo viacerých dobových (aj ideologických) tlačovinách. == Pôdohospodárstvo === Pohľadnica z obdobia asi desaťročie pred koncom RU monarchie ukazuje obrobenú roľu približne v oblasti najnižšej časti čerešňového sadu, približne oproti výjazdným vrátam pozemku Tisovej vily. Západne od hranice pozemku Tisovej vily bola po vojne obrábaná roľa, asi do sedemdesiatych rokov; pamätám si tu s istotou na kukuricu, a na obilie. Je možné, že v obidvoch prípadoch ide o tú istú roľu. Ich (zdanlivá?) odlišnosť môže byť spôsobená vyrastenými stromami. == Salaš === Spomínam si, že asi desaťročie po vojne bol neveľký salaš s ovcami v jednej z Dušových dolín, nie ďaleko od okraja terajšieho sídliska Juh. Spomienka je už časom dosť rozmazaná, ale potvrdil mi ju jeden pamätník starší odo mňa. == Výstražné osvetlenie na stožiari === Zriadené bolo zrejme krátko po 2. svet. vojne pri Ucsnai pihenő. Pre lepšie určenie času zriadenia je namieste dať si do súvislosti výstražné osvetlenie na hlavnej hradnej veži, ktorého vznik datujeme na rok 1958. Výstražné osvetlenie na Brezine sa stalo nefunkčným ešte pred 1989. Stožiar bol bežnej priehradovej konštrukcie z oceľových uholníkov, dosť podobný stožiarom na rozvod elektriny vysokého napätia (22kV), lenže vyšší. Mal betónový základ. Bol vybavený stupačkami; na vrchole pravdepodobne nebola žiadna plošina na údržbu výstražného osvetlenia. Spočiatku bol k päte stožiara voľný prístup; až neskôr okolo pribudlo oplotenie (drôtené pletivo na betónových stĺpikoch) na neveľkej ploche. Po r. 1989 stožiar odstránili, zostal len podzemný bunker, je otvorený. Toto výstražné osvetlenie bolo nahradené(? - istú dobu asi boli v prevádzke obidve) iným (novším) na stožiari na Kozom vrchu, asi po r. 1970, ktoré je tam doteraz. Od predošlého je výrazne väčšie: stožiar je priehradovej konštrukcie z oceľových uholníkov, dosť podobný stožiarom na rozvod elektriny veľmi vysokého napätia (110 a viac kV), pri stožiari je nadzemný neveľký stavebný objekt, priestor je oplotený. == Bunker na kraji pri sídlisku Juh === Na okraji porastu a zarastený, povyše školy sídliska Juh, je v zemi akýsi betónový otvorený podzemný objekt nejasného účelu. == Vojenský objekt Zábranie === je medzi Brezinou a Kubrou. Vznikol krátko po 1. svetovej vojne. V jeho údolí sú sklady najmä streliva. Je pripojený na železnicu vlastnou vlečkou. Oplotenie bolo (je) dvojité, medzi plotmi neustále chodila vojenská stráž ozbrojená samopalmi. V najvyššej časti oplotenia, na kraji lúk nad Soblahovom, boli v oplotení dvojkrídlové vráta, ktoré sa nepoužívali. Hlavný vstup do objektu s poschodovou budovou a vlečkou je zo západnej strany, na rozhraní hory a rolí. Oplotenie po r. 2000 obnovili, ale (na rozdiel od minulosti) zarastá rastlinstvom, vojenská stráž medzi plotmi už po zmene režimu (1989) nechodí. Od hlavného vstupu juhozápadne vedie nahor verejná cesta pozdĺž (zvonku) oplotenia, k lúkam nad Soblahovom. V zákrute cesty je murovaná budova a koterce psinca strážnej služby, vybudované spolu so spevnením povrchu dovtedajšej (starodávnej) poľnej cesty, niekedy v azda sedemdesiatych rokoch. Pred vznikom voj. objektu viedla jeho údolím úzkorozchodná lesná železnica na dopravu dreva na pílu, ktorá bola na území neskoršej továrne TOS (Továreň obrábacích strojov) vyrábajúcej sústruhy a zbrane. == Ruské zemljanky v r. 1968 === Krátko po ruskej okupácii koncom leta 1968 sa objavili (asi dve) zemljanky na kraji lúky pri lese, vľavo od cestičky ktorou prichádzame od Breziny (Dušových dolín) k vojenskému objektu Zábranie, asi 100 - 200 m pred jeho oplotením. Spodnú časť mali vykopanú do zeme, dolná časť bola zhotovená z miestneho dreva. Vydržali tu len zopár rokov, dnes po nich niet stopy, ani tie jamy po nich nevidno. == Úkryt v skale === pri Vitekovej autodielni, len asi 20 metrov od Štefánikovej ulice, vyrazený do zvislej skalnej steny, vznikol pred príchodom frontu, povedzme okolo r. 1943. Výška aj šírka môžu byť okolo 3m, dĺžka azda okolo 15m. Je pravdepodobné, že nebol dobudovaný podľa pôvodného úmyslu. Nie je známe, že by bol býval využitý na určený účel, ani po vojne sa nepoužíval na nič. Vždy bol otvorený. Až po 1989 k nemu dobudovali kovové dvojkrídlové vráta, boli zamknuté a potom zase vylomené, vo vnútri je odpad a neporiadok. Vojenská strelnica pod horou na okraji neskoršieho výstaviska, leto 1926. (Datovanie podľa pôvodného dobového zápisu na rube orig. fotografie.)
== Výšková značka === Pre zememeračské účely postavili v r. 1949 pri býv. Vitekovej autodielni pomníček s výškovou značkou a mosadznou doskou s (3+4 riadkovým) nápisom: ZÁKLADNÁ / VÝŠKOVÁ / ZNAČKA / / POSTAVIL / POVERENÍCTVO / TECHNIKY / R. 1949 / Keď odbočíme na Štefánikovej ulici pri býv. Vitekovej autodielni (za socializmu tu sídlil okresný výbor Zväzarmu) na nespevnený chodník vedúci tesne pod hradnou skalou smerom zhruba východným, k výškovej značke prídeme po asi 100 metroch. Možno je už dnes jej účel prekonaný, je však svedectvom dobre vykonanej práce - neudržiavaná je od r. 1949 stále v bezchybnom stave. (Foto v r. 2012.)
== Oporný múr === do odhryznutej päty kopca Chrib vybudovali koncom sedemdesiatych rokov, keď tu v severnom boku spodnej časti údolia horného šanca vybudovali panelovú bytovú výškovú zástavbu, na mieste predtým zbúranej obojstrannej zástavby dolného šanca, súčasťou ktorej bol aj mestský Gregorovičov kúpeľ aj židovský rituálny kúpeľ (pod svahom Breziny). == Evanjelický cintorín === je na Hornom šanci, používa sa doteraz; podrobnosti v článkoch Dr. Šišmiša. == Porta secreta === teda tajná bránka z hradu ústila do Breziny, ako je zaznačené na starej mape. Povesti o únikovej tajnej chodbe z hradu, ktorej jedna varianta mala údajne ústiť do Breziny, sa doposiať nepotvrdili. == Ďalšie staršie fotografie z Breziny === (Foto v r. 2012.)
Kdesi na Brezine, rok 1942. (Datovanie podľa pôvodného dobového zápisu na rube orig. fotografie.)
