Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.
Najväčším sídliskom v Trenčíne je dnes Juh; má dva okrsky (Juh I., Juh II), ktoré sa líšia už na pohľad. Plánovanie jeho výstavby začalo pred polstoročím, výstavba trvala dve desaťročia, v plánovanej podobe ju ukončila zmena režimu 1989 pred tridsiatimi rokmi. Sú to obdobia už časovo dostatočne vzdialené na to, aby sme sa na komplexnú bytovú výstavbu sídlisk Juh I aj Juh II mohli pozrieť ako na historickú udalosť a zaznamenať ju aj pre budúcnosť. Tu najprv popisujeme plánovacie procesy a ich výsledky, ktoré prebiehali na orgánoch štátnej správy. Ďalej popisujeme uskutočňovanie výstavby vrátane jej predchádzajúcej prípravy, čo už zabezpečovali projekčné a výstavbové podniky. Hodnoty parametrov sa v priebehu procesov časom menili a upresňovali, preto sa údaje z rôznych stupňov plánovania, prípravy a rôznych období môžu líšiť.Obsah (kotvy): Východiskový stav, hľadanie riešení a plánovanie Uskutočnená koncepcia Územie Pojmy a označovanie Výstavba sídliska Juh I. okrsok Výstavba sídliska Juh II. okrsok Sídlisko Juh na mapách Sídlisko Juh v ukazovateľoch výstavby Výstavba sídliska Juh na obrázkoch Účastníci plánovania, prípravy a výstavby sídliska Juh PoznámkyVýchodiskový stav, hľadanie riešení a plánovanie V Trenčíne povojnová stavebná činnosť spočiatku reagovala na škody spôsobené prechodom frontu. Čoskoro sa dovtedy novou formou hromadnej bytovej výstavby potrebovala pokryť potreba zamestnancov rozrastajúceho sa priemyslu, najmä podnikov Slovena (neskôr Merina), Omnia (neskôr TOS), Odeva. Zanedlho sa museli riešiť aj bytové potreby vojska, ktoré po počiatočných pofrontových nejasnostiach v novej vojenskej koncepcii zase malo svoju ešte silnejšiu vojenskú posádku v Trenčíne. Od konca 19. stor. boli v meste Trenčín vojenské posádky v kasárňach, avšak bytové potreby vojakov z povolania s rodinami sa cielenou bytovou výstavbou prvý raz riešili až koncom 30. rokov na novovznikajúcej štvrti Horná Sihoť. Po fronte už tieto kapacity nepostačovali jednak kvôli zväčšeniu posádok, aj kvôli zvýšenému stupňu profesionalizácie najmä leteckých útvarov. Takto sa v r. 1951 postavili sústredené vojenské bytovky na severnom okraji dovtedajšej zástavby Hornej Sihote (Nálepkova ul.) a ústredná časť prevažne vojenského sídliska Dlhé Hony dokončená v r. 1958 s ohraničeným urbanizmom a architektúrou sovietskeho typu vrátane sústredenej obchodnej vybavenosti. Zhruba v druhej polovici šesťdesiatych rokov postavili trenčianske prvé koncepčne ucelené, (občianske) sídlisko komplexnej bytovej výstavby Sihoť 2 medzi elektrárňou a kubranskou mliekarňou. Pre ďalšiu sústredenú bytovú výstavbu v Trenčíne väčšieho rozsahu neboli v Trenčíne naporúdzi voľné plochy. Priľahlé pravobrežné zámostie v blízkosti stredu mesta (pri moste) bolo v tej dobe už stavebne využité (1901 Dieter, rodinné domy v 20. rokoch, kvasnicová továreň 1930, Nehera 1940). (Priľahlé zámostie - obce Istebník, Zlatovce, Žabinec, Orechové boli samostatnými obcami až do r. 1972 (Zlatovce až 1976), teda neboli v pôsobnosti mesta Trenčín.) Napokon sa rozhodlo použiť južný svah pahorku Breziny ohraničený lesom, cintorínom, Lavičkovým potokom a Zábraním. Pre zástavbu tohoto priestoru sa ustálilo pomenovanie "Juh". Nový obytný obvod Trenčín - Juh Rozhodnutiu o zástavbe územia obytným obvodom mesta Trenčín predchádzalo viacero študijných návrhov, ktoré spracoval Stavoprojekt Gottwaldov a Stavoprojekt Bratislava, v súlade s tvorbou nového smerného územného plánu Trenčína. Návrhy prešli sústavou prejednávaní. Odborné posudky spracovali architekti Kurča, Reisel, Polášek a Ing.Majdúch. Expertízu Ministerstva výstavby a techniky Slovenskej socialistickej republiky spracoval kolektív (Trenčana) Ing. arch. Ivana Michalca. Nový obytný komplex Juh bol rozdelený do troch okrskov. Hoci veľkosťou bol porovnateľný s dovtedajším celým (starým) mestom Trenčín, avšak koncepčne bol zásadne iný v skladbe objektov, vybavení aj doprave, teda v urbanizme vôbec. Bol to pochopiteľný dôsledok rozdielnych dôb výstavby (tisícka rokov voči desiatkam rokov) a iných spoločenských podmienok, teda aj technickej úrovne, nárokov a pod. Prítomná doba požadovala vyššiu úroveň bývania, počítalo sa s vyšším využitím voľného času súvisiacim s celospoločenským spôsobom výroby. Pre nový obytný obvod (komplex) Juh v jeho troch okrskoch sa v súhrne plánovalo dosiahnutie nižšie uvedených hodnôt technicko - hospodárskych ukazovateľov; sú to plánovacie údaje z doby pred začiatkom výstavby, pričom sa počítalo s ich budúcim dopresňovaním v súlade s ďalším vývojom predstáv, nárokov, potrieb a možností v budúcich desiatkach rokov výstavby. Predpokladaná doba výstavby bola 15 - 20 rokov, so zahájením výstavby bytov v roku 1972. Celková výmera územia 179 ha, rozsah (zastavaného) územia 101 - 107 ha. Priemerná výška zástavby v danom teréne a stanovenej hustote na 1 ha: 5 - 6 podlaží; rozdelenie objektov podľa podlažnosti: 12 podlažné: 20-25 % 4 podlažné: 65-70 % 2 podlažné: 5-15 % Priemerný počet obyvateľov pripadajúci na jeden byt (obložnosť): 3,3 obyv./byt, pri ukončení: 3,07 obyv./byt. Rozdelenie podľa kategórií veľkosti bytu: 1. a 2. kategória (16-24 m2 obyt. pl.): 20% 3. a 4. kategória (34-44 m2 obyt. pl.): 65 - 70% 5. a 6. kategoria (52-57 m2 obyt. pl.): 10 - 15% Pri ploche vyčlenenej pre celý obytný obvod 179 ha, s použitím stredných hodnôt hustoty zástavby a optimálnu priemernú výšku zástavby, s použitím tolerancie parametrov (+/-)10% vychádzala obytná kapacita celého obytného obvodu Juh 24 000 - 26 000 obyvateľov pri hustote 140 - 144 obyv./ha a s použitím predpokladanej priemernej obložnosti 3,3 obyv./1 byt sa počítalo s vybudovaním 7310 až 7820 bytov. Pre každý z troch obytných okrskov sa počítalo s rovnakými hodnotami východiskových parametrov zástavby, čo boli priemerná výška zástavby 5,5 podlaží a okrsková hustota 244 obyv./ha (=pre 5,5 podlaží), príp. 260 obyv./ha (=pre 6 podlaží). Použité bolo 23O obyv./ha. Pre jednotlivé okrsky z toho vyplynulo: I. okrsok: 8 700 obyvateľov v 2 640 bytoch II. okrsok: 7 100 obyvateľov v 2 150 bytoch III. okrsok: 8 300 obyvateľov v 2 520 bytoch (príp. až 10 000 obyvateľov v 3 030 bytoch). Každý okrsok bol potom podrobnejšie rozpracovaný v jednotlivých štúdiách. Na ich základe potom každá stavba okrsku bola predmetom samostatnej projektovej úlohy (PÚ). Tá bola po schválení záväzným podkladom pre spracovanie úvodných projektov (ÚP) jednotlivých stavebných objektov (a príp. prevádzkových súborov) v jednotlivých ich odborných častiach (riešeniach), z ktorých po prerokovaní s dodávateľom sa v rovnakom členení ale s vyšším stupňom podrobností spracúvali vykonávacie projekty (VP) pre uskutočnenie stavieb. Prvá etapa: Juh I. okrsok Podrobný územný plán (PÚP) l. etapy výstavby Juhu spracoval kolektív Stavoprojektu Gottwaldov pod vedením akad. arch. Flašara. Riešenia sa zúčastnili lng. arch. Florek, Ing. arch. Štetina, Ing. arch. Komprska z Bratislavy, tiež akad. architekti Staša, Flašar, Čančík, Ing. arch. Pasturek, akad. arch. Totušek z Gottwaldova. V maximálnej možnej miere boli do PÚP zapracované pripomienky k urbanistickej štúdii a ku konceptu PÚP. V čase prípravy výstavby (na prelome 60. a 70. rokov) sa plánované sídlisko Juh predstavovalo ako "budúci dôstojný pomník modernej urbanistiky v podmienkach socialistickej spoločnosti". Podrobný územný plán (PÚP) l. okrsku "Juhu" bol súčasťou 1. etapy výstavby nového obytného obvodu Trenčín-Juh. V súlade so smerným územným plánom (SÚP), na riešenej ploche okolo 50 ha vymedzenej predchádzajúcou schválenou štúdiou, poskytoval možnosti pre postupné umiestňovanie bytovej výstavby okolo dvoch tisícok bytov podľa potrieb piateho päťročného plánu (1971-1975), ako aj bytového fondu nasledujúcich plánovacích období po r. 1975, s potrebnými väzbami na dalšie etapy výstavby s cieľovým plánovaným stavom troch okrskov Juh a riešením širších vzťahov. Mestské zariadenie je vzdialené. Najbližšia jestvujúca výstavba, avšak bez nadväzujúcej plošnej zástavby, je na Partizánskej ul. (historický názov Priekopy) a sídlisku Soblahovská. Územie plošne naväzuje na dovtedajší intravilán mesta, je bez predchádzajúcej zástavby, rozkladá sa na veľkej rozlohe poľnohospodárskej pôdy. Je členité, zvažuje sa smerom na juh a západ so sklonom 10 - 18%, ba v severnej časti spadá k jestvujúcemu osídleniu na Partizánskej ulici vo prudkom spáde až vyše 25% čo túto časť vylúčilo z bytovej zástavby. Svahy obrátené na západ a juh zaisťujú vysoký stupeň oslnenia. Urbanizmus vychádza z prirodzenej konfigurácie terénu, s terasovitou zástavbou, priestorove členenou v pôdoryse. Terén pre výstavbu veľmi členitý a preto stavebne náročný. Svažitosť terénu ponúka využitie pre umiestnenie garáží v suteréne a technickej vybavenosti. Samostatná terasová úroveň sa ponúka pre chodcov s vytvorením odpočívadiel a otvorených terás s prepojením rôznych úrovní do terénu bez styku s dopravou. Plochy zelene začlenené do obytného prostredia sídliska majú priamu náväznosť na súvislý les Breziny. Odložené bolo doriešenie tunela, s ktorým sa počítalo pod štadiónom základnej školy; nebol zamietnutý, ale odporúčalo sa zatiaľ nevytvárať prepojenie (podzemné alebo zárezové) okolo školy, a o konečnom riešení rozhodnúť až keď budú zabezpečené finančné prostriedky a k dispozícii technicky zvládnuteľná varianta riešenia. Zásobovanie sídliska vodou sa plánuje s napojením na vodný zdroj Kubra. Blokové kotolne na plyn zabezpečia ústredné vykurovanie bytov a zásobovanie teplou úžitkovou vodou. Do bytov sa zavedie plyn na varenie. Architektonické riešenie sa považovalo za primerané vtedajším požiadavkám. Trojrozmerný model sídliska Juh I. okrsok spolu so základnými údajmi bol jeden mesiac vystavený pre verejnosť na útvare územného plánovania a architektúry Mestského národného výboru v Trenčíne. Prvý okrsok Juhu bol rozplánovaný do siedmich stavieb, z toho päť boli obytné komplexy s priemerným počtom bytov 490 v jednej stavbe, v súlade s vtedajším celoštátnym štandartom technicko-hospodárskych ukazovateľov (THU) z r.l967 platným pre bytovú výstavbu. Prvá stavba mala plánovaných 498 b.j. nižších kategórií (1 a 2 izbových) bytov, dalšie stavby obsahovali byty vyšších kategórií. Od r. 1970 platili nové THU, ktorých požiadavky bolo potrebné zohľadniť v následných projektových úlohách (PÚ). Generálny dodávateľ stavieb bol určený Pozemné stavby Trnava. Predbežne s ním bolo odsúhlasené zahájenie výstavby inžinierskych sietí v máji 1971, ukončenie 1. stavby v r. 1974. V 1. stavbe (498 b.j.) sa plánovalo použiť montovaný systém T06B od Pozemných stavieb Trnava. Pre ďalšie stavby sa počítalo s novým konštrukčným systémom B-70 s predpokladom výroby od r. 1974 v novej panelárni sovietskeho typu v Novom Meste n. V. Stavebná sústava B-70 umožňuje určitú premenlivosť riešení vnútorného usporiadania bytov ako aj architektúry bytových domov s prínosmi do urbanistickej skladby objektov celého sídliska, skvalitnenie bytových priestorov so zvýšením štandartu vybavenosti·bytov a tým zlepšenie bývania po všetkých stránkach. Konštrukčne dovoľuje meniť priestorovú skladbu celých blokov vrátane výškového členenia zástavby, ktorá sleduje terén a jej zostava využíva južné svahy územia sídliska. Stavebná sústava B-70 používa priečne a pozdÍžne železobetónové steny hrúbky 15 cm, priečky sú železobetónové hrubé 8-10 cm. Obvodový plášť je sendvičový so železobetónom a polystyrénom zavesený. Stropné panely majú hrúbku 15 cm. Z prvkov sústavy B-70 sa vytvárajú jednotlivé obytné bloky, zostavené do skupín. Panely sústavy B-70 umožňujú kombináciu troch priečnych rozponov (240 cm, 300 cm, 480 cm). Tak sa dajú riešiť byty jednotlivých kategórií pri jednotnej hľbke bytových buniek 7,20m. To dovoľuje vytvárať rôzne veľkosti bytových priestorov a tým umožniť tvorbu nového obytného prostredia s vyššou spoločenskou hodnotou. Veľkosť bytov v sústave B 70: [kategória veľkosti bytu / úžit.plocha-štandart I. / úžit.plocha-štandart II. / obytná plocha] 1.kategória / 25-28 m2 / 28-40 m2 / 16m2 2.kategoria / 36-40 m2 / 40-53 m2 / 24m2 3.kategória / 53-61 m2 / 61-74 m2 / 34m2 4.kategoria / 67-74 m2 / 74-82 m2 / 44m2 5.kategória / 74-82 m2 / 82-92 m2 / 52m2 6.kategória / 87-92 m2 / 92-100 m2 / 57m2 Štandart I aj štandart II. počíta s rôznymi plochami obytných miestností aj príslušenstva podľa veľkosti bytov. Odstupňovanie určuje minimálne a optimálne plochy pre kuchyne, kúpeľne, záchody, predsiene, skladovacie priestory. Bytové jadrá sú riešené v dvoch veľkostiach. Veľkosti spální s pracovnými miestnostami sú podľa ČSN. Obytné izby sú riešené ako tradičné alebo halové, vždy napojené na jedálny kút. Dispozícia bytov je navrhovaná tak, aby vo všetkých kategóriách splňovala čo najnáročnejšie bývanie, pre rovnovážne uspokojenie funkcie rodiny i jej členov. Ústredný obytný priestor môže byť halového typu, prístupný z väčšiny obklopujúcich miestností. Pôdorysné usporiadanie sa dá upravovať vstavanými skriňami a stenami. Hospodárska časť má kuchynskú prevádzku a jedáleň, prípadne pracovný kút spojený harmonikovou stenou alebo dverami s obytným priestorom. Bytové jadro má možnosť premenlivej montáže s pridaním ďalších zariadení. Dobové odborné hodnotenie pripravovanej výstavby pochvaľuje, že budúce riešenie využíva južné svahy územia sídliska i krásnu prírodu pre vytvorenie životného prostredia budúcnosti a architekti Stavoprojektu Gottwaldov, kde sa komplexná projektová príprava sidliska Trenčin Juh I. rieši, vytvárajú nový Trenčín na vysokej profesnej i ľudskej úrovni. Plán výstavby sídliska Juh I. okrsok Prvá etapa Juhu mala tieto plánované parametre: - spolu 2.847 bytov (=bytových jednotiek = b.j.) s celkovou obytnou plochou 107.638 m2, teda priemer 37,8 m2/b.j.; - celkový počet obyvatelov 9.524, priemer 3,34 obyvateľov/b.j., hustota 250 obyvateľov/ha; - celková úžitková plocha 172.051 m2; - priemerný počet podlaží 6,02; - plochy zastavané bytovými objektami: 49.511 m2; - plochy ciest, chodníkov, parkovísk: 53.957 m2; - počet žiakov škôl: 1.760; - počet detí v materských škôlkach (MŠ) 360, v jasliach 105, v troch objektoch MŠ120 + DJ 35. Vyššia vybavenosť sa predpokladala v rozsahu: - kultúrny dom s kinom 600 miest, sálou pre 600 miest a knižniou pre 200 tisíc zväzkov; - reštaurácia s plochou 4 tisíc m2; - hotel "B" s 200 lôžkami a plochou 3 tisíc m2. 1. stavba sídliska Juh I. okrsok - plán: Prvá stavba má naplánovaných 524 bytov, 1420 obyvatelov, priemerná kategorizácia 2,82, priemer podlažnosti 8,98, hustota obyvateľov 297/ha, termín zahájenia výstavby bytov v r. 1972, v tejto skladbe: 5 objektov 12podlažných = 84 bj 3 objekty 4podlažné = 24 bj 1 objekt 4podlažný = 32 bj a rozdelenie podľa kategórií veľkosti bytov: 1.kat. = 180 bj 2.kat. = 5 bj 3.kat. = 235 bj 4.kat. = 104 bj Byty v tejto stavbe budú z technológie T06B Pozemných stavieb Trnava. 12 podlažné obytné domy sú vybavené suterénom, v ktorom pre každý byt je umiestnená pivničná kobka, práčovňa, sušiareň, žehliareň, technické prislušenstvo. Modul je 360cm. Óbdobné riešenie so suterénom je aj v 4 podlažných objektoch. Táto forma výstavby, technického riešenia a dispozičného usporiadania bytov z panelov T06B sa použije až dokiaľ nebudú k dispozícii panely konštrukčnej sústavy B-70 z novej panelárne sovietskeho typu v Novom Meste nad Váhom.Uskutočnená koncepcia Sídlisko Juh na smernom územnom pláne (SUP) Trenčína z r. 1974: má väčší rozsah (tri okrsky) než je doteraz postavené, má okružné dopravné pripojenie na Soblahovskú ul. a cez Brezinu na Podsokolice (pri Zábraní): (plánovaný most cez Váh je vyústený na Noviny) Sídlisko Juh s tromi okrskami na pláne dopravy z r. 1978: (plánovaný most cez Váh už smeruje priamo na Juh) Výstavba každého z okrskov bola organizovaná samostatne, oddelene, postupne (nie súčasne). Nutnosť dodržať predpísané technicko - hospodárske ukazovatele (THU) bola najviac určujúcou. Keďže sa THU menili, aj ich premenlivosť sa prejavila na príslušných časových riešeniach, a to dosť viditeľne. Urbanisti a architekti môžu mať akékoľvek úžasné predstavy, nakoniec vždy rozhoduje ten, kto platí. Spoločnosť môže postaviť len to, čo vládze. Rozsiahla výstavba sídliska Juh sa nutne natiahla do dlhšieho časového obdobia. Jeho priebeh pochopiteľne prinášal nové materiály, technológie, postupy, pohľady. S nimi sa bolo treba vysporiadať v aktuálne prebiehajúcich procesoch výstavby. Dialo sa tak v príslušných dokumentáciách (napr. typizačné...), ale najmä v niekoľkých (časove postupných) štúdiách súboru stavieb (ŠSS). Tie zahrnovali stavby už uskutočnené, spolu so stavbami rozpracovanými a budúcimi, v ktorých ešte bolo možné reagovať na zmenené podmienky. Takáto ŠSS bola po schválení podkladom pre príslušné zmeny na všetkých stupňoch riadenia (výrobné kapacity aj technické riešenia, t.j. projektové dokumentácie príslušných stupňov). Posledná ŠSS sídliska Juh II bola spracovaná v novembri 1989. Staršie sídlisko Juh I svojím o niečo prívetivejším riešením ukazuje, že malo k dispozícii nielen výhodnejší terén, ale aj menej skúpe THU. Školský areál s ihriskom v susedstve Breziny a Južanka (v súčasnosti už značne prerobené stredisko obchodov a služieb) to svojou návštevnosťou dokazujú. Pokusom presadiť aspoň minimálnu mieru urbanizácie samotného sídliska Juh II bola koncepcia Ing. arch. Jána Blichu, v ktorej boli dva sídlištné ústredné priestory, nedostala sa však za štádium prípravnej dokumentácie z dôvodu nedodržania THU , najmä zvýšených nákladov na zemné práce ((22_)). Z nákladového obmedzenia, ale aj z predpísanej hustoty zástavby potom vyplynula nevyhnutná koncepcia zástavby sídliska Juh II kopírujúca prirodzený povrch výstavbou po vrstevniciach s minimom úprav a prakticky bez zelene, s funkčnosťou málo prevyšujúcou nocľaháreň, ktorej už autor Ing. arch. Štefan Androvič nemal možnosť nadradiť žiadnu významnejšiu urbanistickú koncepciu. Koncepcia Ing.arch. Blichu sa názorne zachovala znázornená v (zhruba dvojmetrovom) trojrozmernom modeli; jej zastavovací plán na výkrese ktoréhosi stupňa dokumentácie som kedysi odovzdal trenčianskemu štátnemu archívu (vtedy ŠOKA).Solitérna urbanizácia sídelného ostrova Juh I + II nadlho znemožnila kompaktnosť celého mesta Trenčín. Juh nie je naplno organickou súčasťou Trenčína, je to pridružený mestský ostrov. Juh má presne to, čo THU obsahovali: byty a základné obchody, niektoré služby, základné školstvo. Juhu však citeľne chýba to, čo THU neobsahovali: premyslené začlenenie, tiež plynulé, bezpečné a perspektívne náväznosti a vzťahy; čo sa hneď nezapracovalo, dorába sa ťažko alebo vôbec, zvlášť keď už teraz tomu ani doba nepraje. Do očí bije najmä dopravné a sieťové napojenie "na fúze", naviac cez jediný zraniteľný most. Zvažovalo sa aj napojenie na Priekopy (Partizánska ul.) a okolo vojenského objektu Zábranie s vyústením ku Kubrej - prvé má strmý terén, druhé veľkú dĺžku a panenský terén (uvažoval sa aj tunel, cca 1990), nakoniec sa ani jedno neuskutočnilo, ale myšlienka sa z času na čas "oprašuje". 
Trojrozmerný model sídliska Juh II ukazuje neuskutočnenú urbanistickú koncepciu. Horný obrázok: príjazd zľava od západu, hore mimo modelu je Juh I. a Brezina. Dolný obrázok: šikmý pohľad smerom na Zábranie. Foto: Štefan Kačena Pánovi Štefanovi Kačenovi ďakujem, že mi nezištne poskytol na použitie jeho fotografie. (Upravil Bbc.)
Vľavo sídlisko Juh I., vpravo (svetlejší) Juh II. Na spodku obrázka je Soblahovská ul., nad ňou cintorín, od neho vpravo býv. tehelňa. Nad Juhom II je (tmavý) lesík Halalovka, nad jeho ľavým okrajom kotolňa so 135m komínom. V pozadí Ostrý vrch. Fotografia je odhadom z konca 80. rokov.
Pohľad na rozostavané sídlisko Juh II. v popredí, za ním dostavaný Juh I a za ním Brezina, ďalej mesto a údolie Váhu, za ním zámostie a kopec Vinohrady (Čechovka). Od Juhu vľavo je okraj býv. tehelne a cintorína. Vpravo od Juhu I. je jeho kotolňa s komínom. Na spodku obrázka pod Juhom II vedie cesta ku jeho kotolni (CTZ 35MW) pozdĺž Lavičkového potoka, nižšie vidno záhradkárske osady a role. Fotografia je odhadom z konca 80. rokov. Autorom obidvoch fotografií je pán Štefan Kačena. Pánovi Štefanovi Kačenovi ďakujem, že mi nezištne poskytol na použitie jeho fotografie. (Upravil Bbc.)
Územie Územie je ohraničené od severu Brezinou, od juhu Lavičkovým potokom, od západu cestou do Soblahova, od východu kubranským Zábraním. V trenčianskom Stavoprojekte, kde som 1984-1991 pracoval, voľbu tohoto územia pre budúce sídlisko všetci pripisovali Ing.arch. Jánovi Blichovi; pravdaže, rozhodnutie nemohlo záležať na jednej osobe a ovplyvňoval ho zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy, ktorý sa aj dodržiaval. Pred postavením sídliska Juh bolo územie poľnohospodársky využívané. Boli tam prevažne súvislé role, po fronte prevádzkove scelené do veľkých lánov, bola tam poľná cesta - spomínam, ako okolo r. 1960 som sa z Priekop po jednej takej ceste vybral od severného okraja Bočekovho orechového sadu cez Vašíčkove role krížom cez kopec (na ktorom neskôr vyrástlo sídlisko Juh) smerom do Soblahova. Boli tam aj v menšej miere pasienky; tiež si spomínam, ako asi v r. 1970 akísi loptoši zapálili (vtedy to bývalo zvykom) suchú trávu, z čoho vznikol dosť rozsiahly požiar na ploche od okraja Breziny smerom nadol k Lavičkovému potoku. Pred začatím výstavby sa vykonala zákonom predpísaná skrývka ornice v hrúbke 30cm. Pokiaľ viem (videl som), táto ornica sa vyvážala na role južne od chocholnianskej kyselky. Hornú vrstvu terénu tvoria podľa geológov spraše; nie sú príliš súdržné, najmä v rozmočenom stave nie. Táto okolnosť si vyžiadala zvláštne zakladanie na pilótach, ktoré nebolo započítané v nákladoch na štandartný byt KBV (ak si dobre spomínam, v druhej polovici 80. rokov to bolo okolo 180 tis. Kčs) a preto bol príplatok na sťažené zakladanie. Pri výstavbe prvého okrsku v oblasti nákupného strediska v dôsledku nevhodne zvoleného postupu výstavby došlo k zosúvaniu v rozostavanosti, ktoré si vyžiadalo dodatočné zabezpečenie. Na príčine mala byť destabilizácia svahu podmočením v dôsledku predchádzajúcej vyššie položenej výstavby, pri ktorej odkryvom obnažená plocha vsiakla zrážkovú vodu, ktorá stiekla a podmáčala nižšie položený svah. Po dôslednom uplatnení opačného postupu výstavby na svahu sa už zosuvy neopakovali. Pre prístup k územiu najbližšia ("normálna") cesta bola tá do Soblahova. Popri Lavičkovom potoku možno viedol chodník od kubranského Zábrania k bývalej Pollakovej tehelni, tak ako aj dnes tam chodník je. Horný okraj územia bol v styku s Brezinou a jej chodníkmi. Jediný objekt na území bola neveľká vodohospodárska budova (vidieť nižšie na mape r. 1956) uprostred rolí, povyše južného okraja cintorína. Územím viedlo voľné vysokonapäťové vedenie na stožiaroch, od továrne Tiberghien (Merina) v pokračovaní Kukučínovej ulice (v zastavanom území zrejme zakabelizované) smerom na juh cez Brezinu v prieseku vytvorenom v poraste, nahor okolo známeho kiosku, ďalej nadol (neďaleko Dušových dolín) cez role smerom ku Bánovciam. Vedenie bolo postavené zrejme v dvadsiatych rokoch pre zásobovanie obcí Bánovskej kotliny z elektrárne Tiberghien napätím 5250 V (po fronte zrejme 22 000 V). Toto vedenie muselo byť z územia výstavby sídliska Juh odstránené v predstihu; prevádzkove ho pravdepodobne nahradilo 22kV vedenie č. 258. Približne v polovici osemdesiatych rokov bolo zakabelizované dovtedy voľné VN vedenie v úseku hore Kukučínovou ulicou až ku kiosku, kde aj postavili kioskovú trafostanicu VN/NN, (oboje proj. J.M. RZ ZEZ TN). Východnou časťou územia vedú (zo severovýchodu na juhozápad) dve súbežné voľné vysokonapäťové vedenie na (prevažne oceľových priehradových) stožiaroch, nadmiestneho významu: - 110kV vedenie č. 8758, postavili ho ešte Nemci okolo r. 1941 (ako 100kV), - 22kV vedenie č. 258, postavené pravdepodobne po fronte. Tieto vedenia obmedzujú využitie územia svojím umiestnením s ochrannými pásmami od krajného vodiča 15m (od 110kV) a 10m (od 22kV). Východne od územia na kubranskom Zábraní od dvadsiatych rokov jestvujúci vojenský objekt skladov nepripúšťa blízku zástavbu z hľadiska ochrany aj z hľadiska (materiálnej) bezpečnosti.Pojmy a označovanie Časti mesta sa tradične zvyknú označovať štvrť; v Trenčíne keď sa začalo (koniec 30. rokov) stavať na hornej sihoti, hovorili o novej štvrti mesta - jej zástavba bola regulovaná, ale individuálna, nie hromadná. Po fronte (1945) sa uskutočňovala hromadná bytová výstavba (HBV). Hromadná výstavba bytov s potrebnou infraštruktúrou (sieťami (cesty, ele, plyn, voda, kanál, oznam.,...), kotolňami, výmeníkovými stanicami, ...), doplnená (občianskou a obchodnou) vybavenosťou, predstavovala komplexnú bytovú výstavbu (KBV), ktorou sa vybudovalo nové hotové sídlisko, jeho výstavba sa organizačne členila stavby, tie sa ďalej členili prevažne na stavebné objekty (SO) čo obvykle boli stavebne samostané budovy. Výstavba veľkých sídlisk sa organizovala v nadväzujúcich etapách odlíšených číslami (okrskov) - takto sa postavili sídliská Juh I., Juh II. Podľa potreby sa na priestorovo nadväzujúcich plochách budujú aj iné, najmä (ale nie výlučne) podmieňujúce alebo súvisiace investície, napríklad elektrická stanica, tranzitné siete nadsídlištného významu (napr. vysokotlakový plynovod), zvláštne stavby (CO, zvláštne bytovky (ŤTP, ...), kostol, ...), ktoré ale organizačne nie sú súčasťou výstavby konkrétneho sídliska KBV, teda v dokumentoch ani nutne nenesú jeho označenie. Vyššie uvedené pojmy a spôsob označovania sú použité v dokumentoch prípravy, plánovania, financovania, výstavby. Už dokončené obytné komplexy v prevádzke však používajú názvy ulíc, súpisné a orientačné čísla domov pre potreby občanov a inštitúcií; niekedy môže byť problémom stotožnenie označení z výstavby s neskorším občianskym označovaním (typicky: čísla stavebných objektov X čísla domov). Na obývaných sídliskách sa stáva, že ľudová iniciatíva začína podľa vlastnej úvahy voľne meniť obsah pojmov výstavby, ba aj vymýšľať si vlastné, nové. Vzniknuté nejednoznačnosti vedú k zmätkom v dorozumení. Takéto nevhodné iniciatívy v číslovaní zaznamenávame na sídliskách Sihoť aj Juh. Nezabudnime, že ako sídliská komplexnej bytovej výstavby boli postavené len Juh I. a Juh II (teda žiaden Juh 3). Zmena režimu po r. 1989 viedla k premenovaniu týchto ulíc sídliska Juh: Zupkova -> Západná Dibrova -> Halašova Žmačenkova -> BelovaVýstavba sídiska Juh I. okrsok Výstavba trvala od októbra 1972 do roku (približne) 1985, obsahuje stavby ((24_)): 1. stavba: 519 bytov postavených v panelovej stavebnej sústave T06B 2A. stavba: 132 bytov postavených v panelovej stavebnej sústave T06B 2B. stavba: 634 bytov postavených v panelovej stavebnej sústave B70 3. stavba: žiadne byty, len škola - uvedená nižšie 4. stavba: 758 bytov postavených v panelovej stavebnej sústave B70 5. stavba: žiadne byty, len okrskové centrum - uvedené nižšie 6. stavba: 545 bytov postavených v panelovej stavebnej sústave B70 7. stavba: 486 bytov postavených v panelovej stavebnej sústave B70 nezaradená stavba: provizórna kotolňa Spolu 3074 bytov ((25_)) Priemerná plocha bytu 60,8 m2 na jeden byt (predpísané THU boli 62,8) Priemerná hustota zástavby: 263 bytov na jeden hektár (predpísané THU boli 261) Iný zdroj ((69_)) uvádza: plocha sídliska Juh I 49,3 ha; počet bytov 3066; počet obyvateľov 9872; počet obyvateľov na 1 byt 3,2; úžitková plocha bytu 61,48 m2; obytná plocha bytu 41,43 m2; priemerná podlažnosť 7,18 podlažia; 273 obyvateľov na hektár; náklady na čistý byt 148 300 Kčs; náklady na komplexný byt 212 900 Kčs; autor projektu zákl. školy je Antonín Flašar; autor okrskového centra na Svobodovej ul. je Ladislav Pastrnek. ((70_)) Vybavenosť bola zaradená do jednotlivých stavieb takto: 1. stavba: podružné centrum + trafostanica + hydrofórová (tlaková) stanica vody 2A. stavba: garáže + škôlka + jasle + trafostanica + plynová kotolňa 2B. stavba: garáže + trafostanica + dve plynové kotolne 3. stavba: 40 triedna základná škola pre 1600 žiakov 4. stavba: podružné centrum (obchody a služby) + garáže + dve trafostanice + dve plynové kotolne + škôlka + jasle 5. stavba: okrskové centrum (obchody a služby), včítane trafostanice 6. stavba: podružné centrum (obchody a služby) + dve trafostanice garáže + výmeníková stanica 7. stavba: škôlka + jasle + výmeníková stanica nezaradená stavba: provizórna kotolňa Sídlisko Juh - I. okrsok projektoval Stavoprojekt Gottwaldov (teraz Zlín). 1. januára 1974 bola do skúšobnej prevádzky odovzdaná prvá kotolňa na sídlisku Juh. ((48_)) Približne v roku 1975 boli odovzdané do užívania prvé byty na sídlisku Juh. ((49_)) V roku 1987 bolo otvorené obchodné stredisko, neskôr obyvateľmi spontánne menované Južanka.Výstavba sídiska Juh II. okrsok Výstavba trvala od roku (približne) 1983 do roku (približne) 1990, rozčlenená nakoniec do 8 stavieb ((23_)), spolu bolo projektovaných: - 4438 bytov pre 14332 obyvateľov, priemer 3,23 obyvateľov na jeden byt - úžitková plocha na jeden byt od cca 30 až max. cca 95 m2 (priemer 64,82 m2). - 247 sekcií (vchodov), na jednu sekciu (vchod) 12 až 24 bytov, priemer 18 - panelová stavebná sústava B70R (z panelárne Nové Mesto n. V.) - počet podlaží bytových domov: 8 - zakladanie sťažené, na pilótach - občianska vybavenosť umiestnená zčasti v samostatne stojacich panelových nízkopodlažných budovách, zčasti v podstavaných priestoroch polyfunkčných domov (prízemie vybavenosť, vyššie podlažia byty) v sortimente: obchody, služby, úradovne (VB, pošta, sporiteľňa, a pod.), zdravotnícke zariadenia, škôlky a detské jasle, 20 triedna základná škola pre 800 žiakov, kultúrny dom so sálou 368m2 a reštauráciou - kotolňa 35 MW s komínom 130m, umiestnená za východným okrajom sídliska, realizovala sa len prvá znížená etapa výkonu - po zmene spoločenských podmienok v r. 1989 sa už projektované riešenie nedostavalo v plnom rozsahu - Sídlisko Juh - II. okrsok projektoval Stavoprojekt Trnava, ateliér Trenčín ((56_)) Kotolňa Vo februári 1985 začala výstavba veľkej ústrednej kotolne pre sídlisko JUH II. Kotolňa je umiestnená za juhovýchodným okrajom sídliska Juh II, v plytkej kotline na okraji neveľkého lesíka, od nepamäti nazývaného Halalovka. Pred výstavbou kotolne tu bola iba krásna divočina, rástol tu šáchor a žili tu bažanti. Kotolňa sa stavala na pridelenú palivovú základňu, čo bolo uhlie. Počítalo sa v prvom stupni s jej menším výkonom, čo sa aj uskutočnilo. V súlade s postupujúcou výstavbou mala byť dobudovaná na výkon až okolo 35 MW, k čomu už nedošlo. V r. 1988 boli dokončené časti stavby: budova kotolne, sklad uhlia, trafostanica a bolo osadených 5 kotlov. Výška komína je asi 135 metrov. Kvôli výstavbe kotolne sem pozdĺž existujúceho potoka vybudovali asfaltovú cestu a vzdušný prívod el. energie 22 kV. Plánoval sa dovoz hnedého uhlia autami od žel. stanice Trenčianska Turná. Koncepcia ústrednej sídlištnej kotolne sa napokon neuskutočnila do konca, vybudované zariadenia sa využívajú na iné účely. Neskôr pri kotolni vznikla záhradkárska osada. Školy Výstavba škôl na sídlisku Juh I., Juh II: ► 8. ZDŠ - Juh I (pod Brezinou), (ulica Saratovská, 18 tried, výstavba od r. 1977). Neskôr sa 8.ZDŠ stala samostatnou organizačnou jednotkou terajšej ZŠ Laca Novomeského, s ktorou sa spojila a teda zanikla ako samostatná škola. ► 9. ZDŠ - Juh I (pod Brezinou), ulica Laca Novomeského 10, 22 tried, výstavba od 1979. ► ZDŠ - Juh II (ulica Východná 9, dole pri potoku, 20 tried). Iné stavby na území V územnej oblasti sídliska Juh sa okrem komplexnej bytovej výstavby (KBV) obidvoch okrskov Juh I. a Juh II. postavili aj iné stavby. Pri vstupe na územie sídliska, vpravo (na juhozápadnom okraji sídliska) sa ponechala plocha pre nešpecifikovanú nadsídlištnú vybavenosť. Postavili sa tam dva domy - penzióny pre dôchodcov (DPD) a neskôr kostol sv. rodiny. Na severnom okraji sídliska pri Brezine sa postavil dom - penzión pre dôchodcov (DPD) a 110 kV rozvodňa. Na Juhu niet priemyslu, ale v roku 1987 sa v Trenčíne zvažovala výstavba elektrotechnického závodu, pričom sa počítalo najskôr s rozbehom výroby v upravenom objekte kasární na ulici Sov. armády (Legionárska) od 1. jan. 1990, potom s výstavbou nového závodu na sídlisku Juh II nákladom 150 miliónov Kčs od r. 1993 do r. 1998, čím by sa vytvorilo 1500 nových pracovných miest. Toto sa napokon neuskutočnilo. ((30_))Sídisko Juh na mapách: Zobrazené územia sú približne rovnako ohraničené.Pôdorysný pohľad v r. 1949 na časť územia východne od cintorína, na ktorom (a ďalej vpravo, teda na východ) za štvrťstoročie už budú stáť prvé domy rozrastajúceho sa sídliska Juh I. okrsok:
Dôkladné a presné (vtedy neverejné) mapovanie k r. 1956 ukazuje voľné územie na juhu za okrajom mestskej zástavby, na kopci nad (pôvodne katolíckym) cintorínom; vpravo od cintorína (uprostred dolného okraja kresby mapy) vidíme osamelý vodohospodársky objekt, jestvujúci doteraz:
Mapa Trenčína vydaná v r. 1973 pre verejnosť ešte neukazuje žiadnu zástavbu na voľnom území na juhu, hoci výstavba tu už začínala:
Mapa Trenčína vydaná v r. 1978 pre potrebu inštitúcií (neverejná) ako prvá zaznamenala nové sídlisko Juh I, ktoré v tej dobe ešte nebolo dostavané; zobrazuje tiež neuskutočnené cestné pripojenie sídliska Juh cez Brezinu do oblasti Podsokolíc; územie južne od sídliska Juh I po Lavičkový potok, na ktorom neskôr postavili sídlisko Juh II, je na tejto mape ešte nezastavané; dokreslené sú tu voľné elektrické vedenia (110kV č.8758 aj 22kV č.258), ktoré ovplyvňujú využitie územia:
Pôdorysný pohľad v r. 1979 na novopostavené sídlisko Juh I. okrsok, ku koncu výstavby:
Posledná predprevratová mapa Trenčína vydaná v r. 1987 zobrazuje obidva (I. aj II.) okrsky nového sídliska Juh v stave, ktorý je kombináciou už postaveného sídliska Juh I a ešte len naplánovaného Juh II, ktoré sa napokon postavilo v pozmenenej podobe; cesta naspodu vedie vpravo do plánovaného centrálneho tepelného zdroja (CTZ) 35MW (na mape ho nevidno):
Pôdorysný pohľad v r. 1991 na sídliská Juh I. aj II. okrsok; po zmene režimu 1989 už štátna bytová výstavba nepokračovala a sídlisko Juh II. v projektovanom rozsahu ôsmich stavieb už nebolo dokončené:
Orientačný plán sídliska Juh I. okrsok z r. 1981:
Hrubý orientačný plán obidvoch (I. aj II.) okrskov nového sídliska Juh, z r. približne 1987: vpravo vidíme obmedzenia výstavby: šikmo sú vyznačené ochranné pásma 110 aj 22 kV el. vedení, časť oblúka ohraničuje ochranné pásmo vojenského objektu Zábranie:
Sídisko Juh v ukazovateľoch výstavby:
Výstavba sídliska Juh na obrázkoch: Obrázky ukázané nižšie pochádzajú z rôznych verejne prístupných internetových zdrojov bez označenia autora obrázkov. Z obrázkov je zrejmé, že prevažne už predtým boli opakovane kopírované z neznámych cudzích zdrojov. Autora obrázkov nepoznám. Obrázky sú tu v pôvodnej akosti a nízkom rozlíšení. Časové určenie je len hrubé a nemusí byť vo všetkých prípadoch správne.Výstavba sídliska Juh I., odhadom sedemdesiate roky:
Výstavba sídliska Juh I., odhadom druhá polovica sedemdesiatych rokov:
Výstavba sídliska Juh I., odhadom koniec sedemdesiatych rokov, vpravo pod sídliskom ešte vidno zvyšky zanikajúcej tehelne:
Sídlisko Juh I. koncom jeho výstavby (z budovy Slovakotexu, okolo r. 1983):
Výstavba sídliska Juh I., odhadom druhá polovica sedemdesiatych rokov:
Výstavba obchodného strediska a CO krytu na sídlisku Juh I. nadzemná obchodná časť je pred dokončením, podzemný kryt Civilnej obrany (v popredí) je rozostavaný; fotografia z odhadom polovice osedemdesiatych rokov:
Obchodné stredisko na sídlisku Juh I. tu už v prevádzke - nazvané "Južanka", na CO kryte (vpravo) sú predajné stánky postavené po r. 1989; fotografia z odhadom deväťdesiatych rokov: (stav do požiaru (bol krátko po r. 2000); v r. 2006 obchodné stredisko prestavali, má 8.500m2)
Letecký pohľad na sídlisko Juh I. aj Juh II., odhadom krátko po r. 1989: dole v popredí Juh II, nad ním za cestou Juh I, nad nimi nasledujú cintorín, Slnečné námestie s okolím, Biskupice, tok Váhu:
Letecký pohľad na sídlisko Juh I. aj Juh II., odhadom krátko po r. 1989: dole v popredí Juh II, nad ním za cestou Juh I, nad nimi tmavá Brezina:
Účastníci plánovania, prípravy a výstavby sídliska Juh (poradie nič nevyjadruje) • Západoslovenský krajský národný výbor v Bratislave • Okresný národný výbor v Trenčíne • Stavoprojekt Gottwaldov • Stavoprojekt Trnava, ateliér Trenčín - viac pozrieť v samostatnom článku na týchto stránkach • Ing. arch. Ján Blicha (nar. 9.febr.1939 v Jasenove okr. Sobrance; zomrel 15.febr.1999 v Trenčíne). Po skončení SvF SVŠT v Bratislave v r. 1966 bol od r. 1967 do 1974 zamestnaný na Útvare územného plánovania a architektúry Mestského národného výboru v Trenčíne (vedúci Ing. arch. Štefan Androvič), od 1974 bol zamestnaný v Stavoprojekte Trnava, ateliér Trenčín (vedúci Jozef Husár). • Ing. arch. Štefan Androvič, CSc. (nar. 2. okt. 1930 v Trenčíne; zomrel 18. febr. 2012 v Trenčíne). Vyštudoval SvF SVŠT v Bratislave u prof. Piffla, absolvoval v r. 1955. Bol externým ašpirantom (odhadom okolo r. 1980) v Slovenskej akadémii vied u historika PhDr. Jána Tibenského v oblasti histórie vied a techniky. Na Mestskom národnom výbore v Trenčíne bol vedúcim Útvaru (neskôr Odboru) územného plánovania a architektúry, okolo r. 1980 prešiel do Stavoprojektu Trnava, ateliér Trenčín (vedúci Jozef Husár). • Stavoprojekt Gottwaldov (Zlín) • ak. arch. Antonín Flašar (nar. 13. 03. 1919 v Lubné u Kroměříže, zomrel 25. 11. 2002 v Zlíne) • Ing. arch. Ladislav Pastrnek (nar. 5. 3. 1945 v Holešove) • Ing. arch. Ivan Michalec, DrSc. (nar. 4.2.1929 v Trenčíne, zomrel 16.9.1993 v Žiline (Trenčín)) významný predstaviteľ ústredných schvaľovacích orgánov urbanizmu v Slovensku - životopis • Pozemné stavby Trnava • Pozemné stavby Trnava, závod Trenčín • Stavoinvesta Trenčín • Ing. Jozef Prekop, ktorý na stavbách sídliska Juh pracoval ako stavbyvedúci, vo veku 75 rokov podľahol chorobe 10. februára 2024.Poznámky: • Výstavba mesta je nepochopiteľne mimo pozornosti miestnych kronikárov aj historikov (s výnimkou pani Dr. Janky Karlíkovej). • Hoci autora jeho odbornosť elektro na túto tému nepredurčuje, jeho celoživotné pôsobenie v oblasti investičnej výstavby obytnej aj priemyslovej ho tiež viedlo k dlhodobému záujmu aj o minulosť výstavby Trenčína; jeho široký záber sa dotkol veľkého množstva tém a mnohé zostali nedokončené. Občas, ako aj v tomto prípade trenčianskeho sídliska Juh, drobný vonkajší podnet vyvolá (aspoň čiastočné) dopracovanie a zverejnenie - v tomto prípade to bol Ing.S.R. v júli 2019. • Niekde sú poznámky v texte odkazované číslami (inak než od jednotky nepretržite) s následnou podčiarkou v dvojitých zátvorkách, je to úmyselne ponechaný pozostatok z väčšieho diela, z korého výňatok bol použitý ako základ pre toto dielo. • Pôvodné (úradné) očíslovanie okrskov používa rímske číslice (I., II.), avšak tu niekde pre väčšiu istotu používam arabské číslice (1., 2.). (Niektoré drobné pravopisné nejednotnosti (napr. písanie tisícok) možno ešte niekedy zjednotím...?)
