Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.

Michal Dukát
 Trenčana Michala Dukáta si v tomto jubilejnom roku 2018 pripomíname pri troch príležitostiach: 60. výročie jeho úmrtia, 100. výročie Kragujevackej vzbury, ktorej bol účastníkom, 100. výročie trenčianskej „Štúrovej“ Slovenskej Národnej Rady, ktorej bol členom, a 100. výročie začiatku jeho redaktorstva „Trenčanských novín“.

Michal Dukát sa narodil v Trenčíne 15. októbra 1891 v chudobnej robotníckej rodine. V rodisku vychodil 4 triedy ľudovej školy. Na ďalšie štúdium rodičia nemali peniaze. Preto 1. júla 1903 nastúpil do učenia do kníhtlačiarne Leopolda Gansela v Trenčíne. 
Učil sa tu 4 roky a spomína si na ne ešte aj po 50 rokoch ako na "krušné". Aj jeho tunajší učebný pomer sa ukončil konfliktom o plat po vyučení (len 14 korún týždenne), pričom zamestnávateľ nedodržal kolektívnu zmluvu a spolupracovníci - všetko Pešťania - sa ho nezastali.
Potom pracoval v práve zakladanej slovenskej kníhtlačiarni, ktorú vlastnili Edo Bertan (= spisovateľ "Podsitniansky") a Jozef Thurzo rodom z Martina, navrátený z Ameriky. Kvôli nedostatku zákaziek trvalo tamojšie zamestnanie len 3 mesiace, po ktorých sa vrátil domov do Trenčína, ale zakrátko sa do zvolenskej tlačiarne na jeden rok vrátil za plat 22 korún týždenne. Potom, v roku 1910, nastúpil do tlačiarne v Trnave, ale po incidente s urážaním spolupracovníka a nedodržaním kolektívnej zmluvy odišiel za prácou do Budapešti. Hľadali tam slovenských sadzačov, nastúpil do hodžovskej tlačiarne, kde tlačili Slovenský denník a Slovenský týždenník. Tu bol zamestnaný, až kým narukoval na vojenskú prezenčnú službu v roku 1912. 
Narukoval do Trenčína (71.IR), odkiaľ bol v marci 1913 odvelený na 5. vojenské veliteľstvo do Bratislavy do tlačiarne; počas mobilizácie 1914 sa stal vedúcim tlačiarne. Koncom r. 1914 kvôli incidentu s kancelárskym direktorom - majorom ho poslali "ku kádru" vo Viedni. Na Vianoce 1914 už išiel na front s marškompániou cez Krakov do Rusko - Poľska. V marci 1915 ich presunuli do Karpát, kde 1. apríla 1915 spolu s asi 250 spoluvojakmi padol do zajatia. Až v júni 1917 sa z dvojročného ruského zajatia navrátil do Kragujevca, kde sa zúčastnil známej vzbury 3. júna 1918.
Po prevrate (1918) sa vrátil do rodného Trenčína, pracoval v tlačiarni Leopolda Gansela.
1920 - 1926 bol verejne činný: stal sa členom revolučnej trenčianskej Slovenskej Národnej Rady, bol funkcionár sociálno demokratickej strany (pravdepodobne krajinský tajomník), predseda okresnej robotníckej nemocenskej poisťovne (čestná funkcia) a bol zvolený za trenčianskeho "podrichtára".
Stal sa pomocným redaktorom týždeníka "Trenčanské noviny", ktoré vychádzali od decembra 1918. Prispieval do nich článkami aj satirickými veršíkmi v rubrike "Verše kreše Michal Dukát". Od 8. čísla druhého ročníka sa stal ich zodpovedným redaktorom, Trenčanské noviny prestali vychádzať v marci 1925. 
Koncom r. 1919 sa Michal Dukát stal aj redaktorom práve založeného trenčianskeho dvojtýždeníka Československej sociálnodemokratickej strany "Slovenský robotník", ktorý však vychádzal len štyri mesiace.
Bol aj tajomníkom Okresnej hasičskej jednoty (OHJ č.6; v sept. 1925 ním už bol; do 1927) a za svoju prácu dostal v septembri 1925 bronzový záslužný kríž od okresnej hasičskej jednoty a strieborný kríž od trenčianskeho hasičského zboru. Prispieval aj do Hasičských listov kriticky voči mestu, v prospech dobrovoľných hasičov.
To už bol ženatý s Ernestínou rod. Cíbikovou, s ktorou mal synov Milana (nar. júl 1920) a o niečo mladšieho Vladimíra (zomrel 2003). V r. 1924 mu zomrela manželka. Po čase sa oženil druhý raz, ale aj druhá manželka mu zakrátko zomrela. Po zániku Trenčanských novín a úmrtí aj druhej manželky z Trenčína odišiel do Bratislavy. Tu žil v Petržalke a pracoval v tlačiarni Ján Pocisk a spol., kde sa tlačili robotnícke, slovenské, nemecké a maďarské noviny. Po obsadení Petržalky Nemcami odišiel do Sabinova, kde pracoval ako predák v tlačiarni. Ešte pred skončením druhej svetovej vojny presídlil do Prešova, pracoval tam v tlačiarni. Príležitostne navštevoval príbuzenstvo v Trenčíne –   rodiny Cíbik (z nej pochádzal známy námorný kapitán) a Štefanka (majiteľ reštaurácie Slavia na Vajanského ul.). Na svatbe príbuzného v Trenčíne, kam prišiel z Prešova 1. apríla 1945, ho prechod frontu na celý mesiac zadržal v Trenčíne. Vďaka svojej znalosti ruštiny slovom aj písmom, ktorú nadobudol v dvojročnom ruskom zajatí, krátko robil tlmočníka ruskej posádke Trenčína. Keď sa udalosti ustálili, 1. mája 1945 odišiel aj so synom Milanom peši do Nového Mesta n. V. (vlaky tu ešte kvôli vytrhaným pražcom nejazdili), odkiaľ pokračoval vlakom.
Vrátil sa až v lete 1945 do Košíc, bol faktorom v košickej tlačiarni Wiko, neskôr od 2. decembra 1946 bol zamestnaný v košickej tlačiarni Pravda až do svojej smrti 30. júna 1958. Dožil sa 67 rokov. 
Náš rodák - Trenčan Michal Dukát je pochovaný v Košiciach.


Autor: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, leto 2012 – jar 2018 (- 2019).

Pramene:
1. Curriculum vitae (Michala Dukáta) - doplnok (1A4, strojopis) k vlastnému osobnému dotazníku, datovaný 25. novembra 1955 v Košiciach, podpísaný Michalom Dukátom.
2. List pána Milana Dukáta autorovi, s údajmi o svojom otcovi Michalovi Dukátovi (nedatovaný, odhadom okolo r. 1995, 3A5, rukopis).
3. Údaje, ktoré autorovi osobne poskytol pán Milan Dukát v Prievidzi 2. mája 2012 a v doplňujúcom telefonáte 6.6.2012.
4. Fotokópia výpisu hesla "Michal Dukát" z publikácie: Sekanina, Fr.: Album representantu všech oboru 	veřejného života československého, vyšlo v r. 1927.
5. Pauer, M.: Trenčianske noviny; vydali Trenčianske noviny, Trenčín, 1980.
6. Androvič, Štefan: 100 rokov dobrovoľnej požiarnej ochrany v Trenčíne. 1873-1973. 1. vyd. Trenčín, (Okresný verejný požiarny útvar) 1973. 67 s., príl. Jubilejná publikácia. (B568) (RK554). Strana 24.

Poznámky:
Michala Dukáta syn Vladimír žil v Prahe.
Michala Dukáta syn Milan vyštudoval Obchodnú akadémiu v Trenčíne, žil v Prievidzi, kde bol riaditeľom baníckeho učilišťa.
Michala Dukáta pravnučka je Jana Dukátová, majsterka sveta vo vodnom slalome (2012).


(Koniec diela.)


Tento článok vyšiel pôvodne v Zborníku Trenčianskeho múzea (2018), ISBN 978-80-973248-0-3, na str. 379 - 380.
Pre uverejnenie tohoto článku sme prednostne využili možnosť jeho začlenenia do knižného Zborníka Trenčianskeho múzea (2018), preto článok uverejňujeme na tejto internetovej stránke až následne po vyjdení v uvedenej klasickej papierovej tlačenej knihe v septembri 2019. 

Pre uverejnenie v Zborníka Trenčianskeho múzea (2018) bol tento článok poskytnutý vrátane tu uvedených Prameňov a Poznámok; v Zborníku bol uverejnený bez nich.