Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.

Trenčiansky lektorát Nemeckej akadémie (1941-1945)

S politickými vplyvmi vždy prichádza propaganda a takéto vonkajšie vplyvy prinášajú aj súvisiace vplyvy kultúrne, z nich významné sú vplyvy jazykové. Za Uhorska bolo pomaďarčovanie,  po 2. vojne ruský vplyv kultúrny aj jazykový, teraz americká kultúra s anglickým jazykom.

Pred rokom 1940 Európu ovládol nemecký vplyv, ktorému sa nevyhla ani prvá Slovenská republika (1939 - 1945). Nemecký kultúrny vplyv sa uplatňoval cez kultúrny referát nemeckého vyslanectva. V Slovenskej republike pôsobila Nemecká akadémia (Deutsche Akademie, v skratke DA), ktorá v jednotlivých mestách zriaďovala svoje lektoráty. O ich činnosti predkladalo nemecké vyslanectvo výkazy činnosti, ktoré sa zachovali. Poslaním DA bolo pestovanie vzťahov medzi Slovenskom a Nemeckom, niečo obdobné ako po 2. svetovej vojne bol Zväz československo - sovietskeho priateľstva.

V novembri 1940 predsedníctvo vlády Slovenskej republiky nariadilo všetkým štátnym a verejným zamestnancom absolvovať kurz nemeckého jazyka. Deutsche Akademie usporiadala v Bratislave a čoskoro aj v Žiline jazykové kurzy. Na jeseň 1940 sa DA rozhodla rozšíriť svoju sieť lekorátov aj do  Banskej Bystrice, Nitry a Prešova. V roku 1941 boli zriadené lektoráty v Trenčíne, Ružomberku a Trnave, v rokoch 1942 - 1943 pobočka trenčianskeho lektorátu v Myjave a v Novom Meste nad Váhom. 


Označenie a pečiatka trenčianskeho lektorátu Deutsche Akademie v knihe z knižnice tohoto lektorátu, bola to jazyková príručka Der große Duden.

Jazykové kurzy neboli jedinou činnosťou DA. Nemecká kinematografia bola rozvinutá po stránke technickej aj výtvarnej - spomeňme len donedávna žijúcu legendárnu režisérku Leni Riefenstahl (1902-2003). Predpokladala sa spolupráca nemeckej a slovenskej strany aj na úseku kinematografie, k jej naplneniu však nedošlo pre nezáujem nemeckej strany. 
Z oblasti hudobnej je známy koncertný zájazd Drážďanského sláčikového kvarteta po slovenských mestách 14. až 22. februára 1941.
Dá sa predpokladať, že po obrate situácie na východnom fronte v neprospech Nemeckej ríše sa toto odzrkadlilo aj na činnosti DA, a že najneskôr prechodom frontu 1945 mimovoľne zanikla.

Trenčiansky lektorát Deutsche Akademie bol zriadený začiatkom roku 1941 a sídlil na ulici Pri lesíku č. 3 v jednom (zrejme najsevernejšom) z troch Dieterových domov (vľavo pred podjazdom na Sihoť, pri železnici). Telefónne číslo mal 2008 (staré tel. číslo bolo 8 - v tej dobe sa menila telefónna ústredňa, namiesto ručnej bola nová automatická ústredňa Ericsson.).


Tri Dieterove domy v Trenčíne, vľavo pred podjazdom na Sihoť,
vo farebne zvýraznenom sídlil trenčiansky lektorát Deutsche Akademie.
Záber je z roku 2020, keď už niekdajšia ulica Pri lesíku je začlenená do námestia SNP (pred Tatrou), aj číslovanie domov je pravdaže iné. Oproti Dieterovým domom je hudobná škola v budove finančných úradov postavenej okolo r. 1930 na okraji parku.

Založil ho a ako lektor tu pôsobil Werner Günther. Vedúci lektorátu býval na Rázusovej ulici č. 3, telefónne číslo mal 2176 (staré tel. číslo bolo 176).
V trenčianskom lektoráte usporiadali vo februári 1941 až 10 jazykových kurzov nemeckého jazyka. Konali sa aj v roku 1942. Kurzy navštevovalo 312 účastníkov. Boli to prevažne štátni a verejní zamestnanci, učitelia, tiež študenti stredných škôl. Presnejšie údaje sa nezachovali. Jazykové kurzy nemčiny viedol profesor trenčianskej Obchodnej akadémie Dr. Edwin Sahlinger.

Edwin Sahlinger sa narodil 12. sept. 1904 v Bruntáli na severnej Morave v nemeckej rodine. Študoval psychológiu v Oxforde. Pôsobil ako prekladateľ a stredoškolský profesor. Od mladosti sa zaujímal o esperanto, v r. 1927 z neho zložil štátnu skúšku. Od r. 1928 pôsobil v Trenčíne. Vyučoval na trenčianskej Obchodnej akadémii, zrejme jazyky: okrem rodnej nemčiny, z dôb štúdia na Oxforde ovládal angličtinu. V r. 1941 - 1942 v Trenčíne vyučoval v kurzoch nemčiny pre verejnosť. Po prechode frontu 1945 sa ešte krátko zdržiaval v Trenčíne, ale zakrátko odišiel do podtatranského kraja, kde v Svite (1948), Kežmarku a Levoči viedol kurzy esperanta. 
V roku 1950 bol menovaný zaslúžilým inštruktorom esperanta. Od začiatku 60. rokov pôsobil v Prievidzi, už v r. 1968 tu viedol kurzy esperanta. V Prievidzi aj zomrel dňa 18.6.1974.
Stopy Dr. Edwina Sahlingera však prekvapujúco nachádzame aj inde. 
V nemeckom esperantskom časopise vychádzajúcom v Kolíne "Heroldo de Esperanto" z 13.5.1934 vyšiel jeho článok o Smetanovi. 
Od r. 1962 sa o neho zaujímala aj banskobystrická správa Štátnej bezpečnosti. V záznamoch ŠtB bol vedený ako "osoba skompromitovaná za Slovenského štátu" (os.sp. S-2143). 
V r. 1969-1970 bol popredným predstaviteľom spolku Kulturverband der Bürger deutscher Nationalität der ČSSR (Kultúrne združenie občanov nemeckej národnosti ČSSR).
Zvláštne je, že hoci Edwin Sahlinger bol rodom Nemec, nepostihli ho dve veci, ktoré iných slovenských či českých Nemcov neminuli, ak včas neemigrovali: v čase vypuknutia vojny mal 35 rokov, a predsa nenarukoval do Wehrmachtu; tiež po r. 1945 ho Benešov-Gottwaldov režim nevyhostil z ČSR.

Ako uvádza dobový text, trenčiansky lektorát DA organizoval početné kultúrne podujatia. V rámci už spomenutého koncertného zájazdu Drážďanského sláčikového kvarteta po slovenských mestách 14. až 22. februára 1941, sa v tomto časovom rozpätí konal aj koncert v Trenčíne. Jeho presný datum a miesto konania nie sú známe.
Rozsah materiálneho vybavenia trenčianskeho lektorátu DA nie je známy, ale je isté, že lektorát mal už v lete 1941 knižnicu a čitáreň pre verejnosť. Knižnica okrem iného obsahovala jazykovednú literatúru a jej knihy sa požičiavali verejnosti.
Uverejňujeme zachovaný odtlačok pečiatky, ktorú trenčiansky lektorát DA používal. 

Podobné ciele ako DA mala tiež už skôr založená Slovensko - Nemecká spoločnosť (Slowakisch - Deutsche Gesellschaft): sprostredkovať znalosti o novom Nemecku a ďalej budovať priateľský pomer medzi nemeckým a slovenským národom. Rovnaký účel, ale v opačnom pomere, sledovala aj Nemecko - Slovenská spoločnosť (Deutsch - Slowakische Gesellschaften) v Nemeckej ríši. Obidve jestvovali už v apríli 1939. Aj v Trenčíne bola po r. 1939 založená miestna skupina Slovensko - Nemeckej spoločnosti, jej vedúcim bol Pavel Krchňák z Ilavy, inak ilavský okresný veliteľ Hlinkovej Gardy a správca (riaditeľ) trestnice v Ilave.