TRENČAN Trenčanom o Trenčíne

Po karlovickom mieri r. 1699, v ktorom Turci sa vzdali celého Uhorska, víťazná Viedeň zamýšľala uskutočniť svoj starý plán: vteliť ho v jednu nerozdielnu ríšu. Vzťahovalo sa to i na Slovensko. Proti týmto snahám a útiskom povstal František Rákóczy II po svojom boku s gr. Mikulášom Bercsényim. R. 1703 vzbudil povstanie v slovenských župách a zmocnil sa celého Slovenska. Na Trenčín prišli ťažké časy. Na hrade panovalo nemecké vojsko a kuruci za štyri roky (1704-1708) obliehali mesto. V uzavretom meste, keďže Nemci s občanmi nemali súcitu, nastal ukrutný hlad, tak že ľudia "ako divá zver trávu jedli a hromadne mreli". Ján Pfeffershoven, Edmund Hurly, Morelli von Mohrenberg, nemeckí komandanti, krvou majú zapísané svoje maná v análoch trenčianskych. Boje, útoky kurucov medzitým stále trvaly. Biedu Trenčanov rozmnožil nešťastný deň 14. mája r. 1708, keď hrozný požiar zničil celé mesto i s kostolmi. Nešťastie dovŕšila krvavá bitka 3. augusta r. 1708 pri Trenčíne, kde cisársky generál Heister na hlavu porazil Fr. Rákóczyho II. 3000 mŕtvol, najmä Slovákov, krylo role medzi Turnou a Hamrami. Raneného Rákóczyho ťažko zachránili od zajatia. Vtedy Trenčín sa stal hrobom mladých udatných Slovákov z celého Slovenska. Po tejto porážke Považie sa pridalo ku kráľovi. Trenčín po krutých bojoch. Mesto pomaly a ťažko sa zotavovalo zo strašnej pohromy. Podľa hodnovernej štatistiky zo 7.844 obyvateľov ostalo 1071! Boje, hlad a pestis (=mor) kynožily Trenčanov o závod. Mestská rada u sv. Františka Xaverského hľadala a našla pomoc. Vyvolila ho za patróna mesta. Pamiatkou pobožného ducha našich otcov sú dvoje mestské votívne slávnosti, každoročne sa opakujúce v kostole piaristskom.

Rektor: Pravý text a preklad sľubu mesta na prvú nedeľu októbrovú 1710.
Majúc po ruke originálny latinský text mestského vótuma z roku 1710, a porovnajuc ho s prekladom, doteraz užívaným, zistili sme veľa nedostatkov. Aby sme obnovovali tento sľub v intenciách našich otcov, podávame tu latinský text a jeho preklad, kde zachycujeme všetky podrobnosti, dbajúc pri tom i na čistotu slovenčiny. Cieľom tohoto porovnania je, aby magistrát mesta užíval tento preklad. Máme na to dôkaz, že pôvodne latinsky skladali ten sľub, lebo čítame z roku 1711: Votum. Idiomate Latino renovabit Judex - sľub obnovil v latinskej reči starosta: mesta. Teda preklad nie je pôvodný, a tak môže sa na ňom meniť na základe latinskej pôvodiny. V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen. "Všemohúci večný Bože, my, služobníci Tvoji nehodní, Rada a obec slobodného a kráľovského mesta Trenčína, skrze Tvoju Majestátnosť pre svoje hriechy už cez sedem rokov navštevovaní bičom vojny, hladu, ohňa a nemocí, a teraz najnovšie postihnutí neštastím zo všetkých strán nám hroziaceho moru, trestaní pre svoje viny, hlboko sa skláňame pred Tvojou nekonečnou dobrotou, orodujúc, aby si nám odpustil naše hriechy a ponížene Ťa prosiac o pominutie Tvojho hnevu a odpustenie toľkých našich hriechov, čo aby si nám milosrdne udeliť ráčil, o túto milosť Ťa vrúcne prosíme skrze Tvojho jediného Syna, Jeho rany a Blahoslavenú Pannu Máriu bez poškvrny počatú, Matku Pána nášho Ježiša Krista a našu najväčšiu Patrónku. A keďže na odpustenie toľkých hriechov potrebujeme viac orodovníkov pred Tebou, zo svojho rozhodnutia, voľne a bez nútenosti volíme dnes Sv. Františka Xaverského, Apoštola Indií, v tomto, na jeho. úctu vysvätenom kostole, proti toľkému zlu a najmä moru za večného Patróna mesta a okolia, na večnú pamäť ktorej udalosti obetujeme Mu obraz, čo sme priniesli sem vo verejnej slávnostnej procesii, sľubujúc Mu, že ho budeme ctiť ako zvláštneho Patróna, a v takomto, alebo podobnom, nesmiernom nebezpečenstve budeme sa k Nemu utiekať. Najmä sľubujeme Velebnosti Tvojej Božskej, že každého roku usporiadame spolu s mestom a ľuďom k úcte tohto Svätca na prvú nedeľu októbrovu, ako na výročitý deň tohto sľubu, do tohto kostola verejnú a slávnostnú procesiu, keď to počasie dovolí. Ó, dobrotivý a milosrdný Bože, ráč prijať tento náš sľub i prívetivosť našu, a daj, že ako tento veľký Tvoj Sluha v živote svojom Tvojou mocou oslobodil od moru Sihoť Manariu, a po svojej smrti prítomnosťou svojho svätého tela mesto Malaccu v Indii, v Europe však svojou prímluvou Bononiu, Neápol, Parmu a mnohé iné mestá, tak i my pripisujeme jeho mocnej prímluve po Tebe a po Tvojej Blahos1avenej Matke, že i teraz sme zachovaní od všeobecného moru, aby sme cítili túto pomoc v prítomných a budúcich nešťastiach a vo všetkých našich potrebách. Amen." In nomine Patris et Filii et Spiritus Sancti. Amen. "Omnipotens, sempiterne Deus, nos servi Tui indignissimi, Senatores populusque Regiae ac Liberae huius Civitatis Trenchiniensis a divina Maiestate Tua per annos iam septem belli, famis, ignis, morborum flagellis visitatí, pro demerito nostro castigati, nunc novissime in periculo praesentis pestis omni ex parte nobis minitantis constituti, ante ínfinitam bonitatem Tuam supplices prosternimur, veniam peccato rum nostrorum, irae Tuae et poenarum tantarum, cessationem humillime implorantes, quam ut nobis gratiam concedere miserricordissime digneris, Te per Filium Tuum unigenitum vulneraque illius, per Beatam Mariam Virginem, sine labe originali conceptam, Matrem Domini nostri Jesu Christi, nostram maximam Patronam ardentissime oramus. Et quoniam malis nostris adeo multiplicatis, multiplicandos etiam, qui pro nobis apud Te intercedant, duximus S. Franciscum Xaverium Thaumaturgum, Indiarum Apostolum in hoc, honori eius consecrato templo hodie motu proprio, sponte ac libere contra tot mala, pestemque potissimum in perpetuum Civitatis ac Viciniae nostrae Patronum adoptavimus, cuius in rei memoriam sempiternam imaginem Divo, quam solenní publica processione huc attulimus, offerimus, promittentes eum a nobis ut Patronum peculiarem colendum, atque in huiusmodi vel maxime periculis nostris invocandum. Speciatím vero vovemus Divinae Maiestati Tuae quovis anno in honorem Sancti huius domínica prima Octobris, utpote huius voti nostri anniversaria die publicam, sollemnemque processionem in hoc templum, si tempus permiserit, ínstituendam. Tu, o clementissime et misericordissime Deus, votum hoc affectumque nostrum acceptare et efficere digneris, ut sicut magnus Servus iste Tuus vivens insulam Manariam, et post mortem per praesentiam Sacri sui Corporis urbem Malacensem in India, in Europa autem per patrocinium suum Bononiam, Neapolim, Parmam, multasque alias Civitates a peste Divina Tua virtute liberavit, ita nos quoqe intercessionis eius potentissimae, cui post Te et Sanctissimam Matrem Tuam, et nunc, quod liberi a lue hac communi hucusque simus, adscribimus, fructum etiam preasentibus et futuris in periculis ac necessitatibus nostris cunctis sentiamus. Amen."

Rektor: Jubilejná oslava votívnej slávnosti mesta Trenčína.
Od r. 1710. 230-tý raz obnovujeme Bohu sľub vernosti, učinený našími otcami prvú nedeľu októbrovú toho roku. Toto jubileum pripomína nám celú kalváriu tŕňovej a krížovej cesty starých Trenčanov. Táto slávnosť, každoročne sa opakujúca, je bolestným výkrikom obyvateľovTrenčína pred 230 rokmi. Bolestným výkrikom k Nebesám, ale zarovnak i vznešeným príkladom povznesenia ducha do sfér nebeských výšin, že v každom trápení, každom kríži života, keď padáme pod jeho ťarchou, aby sme útechu, potešenie a posilneníe hľadali jedine u Boha. Pozeráme na hrad ako na miesto blahobytu, hojnosti a radosti. Prichodia i školy, zvedavci, turisti zo Slovenska i z cudziny, aby sa kochali v jeho mohútnosti. Ale my to vieme, veď nám to zachovaly staré záznamy, že každý kameň, každý kus skaly je kropený nielen znojom Slovákov, ale aj ich slzami. Vyše 110 rokov (1670-1782) bašovali tam rakúski generáli a trýznili Slovákov, že na pr. r. 1675 v 127 bodoch udávajú svoje krvavé sťažnosti Jeho Cisárskemu Veličenstvu. No, kým prišla aká-taká náprava, mohli písať znovu žalobný list. Najťažší bol tento údel života pre Trenčanov začiatkom XVIII. storočia, keď okrem rakúskeho vojska ešte štyria nepriatelia sa spojili na vykynoženie Trenčanov: fames, ignis, bellum a pestis - hlad, oheň, vojna a mor. Veru podarilo sa im zlomiť nielen fyzickú, ale i duševnú silu našich otcov. Nie div, veď podľa úradného záznamu jedli instar belluarum - ako divá zver trávu, takže za jeden mesiac ich zomrelo do 600. Na to prišiel deň 3. augusta 1708, keď Fr. Rákóczy utrpel porážku od rakúskeho generála, Heistera. 3.000 kurucov, najmä Slovákov, vylialo svoju krv za miznúcu slávu Fr. Rákóczyho pri Trenčíne. Tak smutnú žatvu ešte nikdy nepriniesly trenčianske nivy. Fr. Rákóczy tu stratil elitu svojho vojska, 40 zástav, 14 diel a - nádej do budúcna. Nastala všeobecná letargia. Kuruci - Slováci sa rozutekali, a keďže nemali sa kde zvrtnúť, stali sa horskými chlapcami, zbojníkmi. Veď nemali ničoho, len vyštrbenú šabľu. Obsadili hory, lesy, takže neradno bolo ísť čo len do súsednej dediny bez sprievodu. (Itinera etiam proxíma infesta erant.) Chytali ich, strieľali, vešali, ale to máločo pomohlo, lebo bieda, hlad a zúfalstvo boly všeobecné. Keďže nešťastie nechodí osamote, prišlo i nové v podobe moru, ako to bývalo po vojnách. Vyhladovaný ľud mrel hromadne. Táto, ľudskou krvou živiaca sa fúria nesmilovala sa nad bohatým, nie nad chudobným, ani nad starcom, ani nad mládencom. Trenčania v zármutku sklonili hlavu na odpočinok a prebúdzali sa na žiaľ. Tíchly ulice, tíchlo mesto, aby tým hlasitejší bol cintorín od plaču a náreku. I dobre známi si vyhýbali, aby sa nenakazilí. Ale o niekoľko dní odpočívali v pokoji vedľa seba. V krátkom čase zomrelo v meste 1600 obyvateľov. Táto hrôza vyvrcholila najmä r. 1710. Ký div, že ľud strácal dôveru v hocijakú pomoc a opanovalo ho zúfalstvo. Máme úradnú zápisnicu z 5. apríla r. 1712, kde medzi iným uvádza sa toto: "Pred týmito nepokojnými časmi obyvateľov slobodného a kráľovského mesta Trenčína bolo 7.884. Teraz je ho sotva 3.000. Z chýbajúcich mnohých zabili, niektorí zomreli prirodzenou smrťou, iní hladom a mnohí roztratení sú po svete a chodia po žobrote". Osvedčenie podpísali Adam Győry, opát-farár trenčiansky, Jakub Supka, jezuita, P. František, trinitár z Ilavy a Štefan Čerňanský, slúžny. V týchto najťažších chvíľach len magistrát mesta Trenčína nestratil hlavu a múdre uvažovanie. Vedel zo skúsenosti, že kde je najväčšie zlo, tam, je i najbližšia nebeská pomoc. Preto v slávnostnom zasadnutí zvoliac si za patróna mesta a okolia sv. Františka Xaverského, patróna jezuitského (teraz piaristického) kostola, rozhodlo sa, že složí sľub vernosti úcty a lásky Najvyššiemu, ktorú oslavu zopakujú každoročne, ak ich zachráni od ďalšieho pustošenia pestisu. Tak sa i stalo, ako sme už spomenuli, na prvú nedeľu októbra 1710 a Boh na orodovanie sv. Františka vvpočul ich horúcu prosbu a mor prestal. V tomto skutku našich otcov skrýva sa poučenie večnej ceny i pre nás, aby sme v každých ťažkých okolnostiach života hľadali i my útechu u najmocnejšieho lekára sveta: Pána Boha. Obnovme túto jubilejnú slávnosť s oddanosťou do vôle božej, aby nebeská láska ochraňovala nás, naše deti, naše mesto a okolie i celú slobodnú a nám najdrahšiu našu vlasť: Slovenskú republiku.

Rektor: Votívny sľub mesta Trenčina na 3.XII.
Hoci mor r. 1710 prestal, nebol vykorenený a o päť rokov neskôr zase pozdvihol svoju krvavú hlavu. Ale magistrát mesta už vedel, čo má robiť a kde hľadať pomoc, a obrátil sa znovu k prostredníkovi, sv. Františkovi Xaverskému. Tak sa zrodil z tejto dôvery nový sľub, ktorý složili pred oltárom sv. Františka Xaverskeho 3. decembra 1715. Keďže vótum skladali pôvodne latinsky a slovenský preklad, doteraz užívaný, je neúplný a na viacerých miestach nejasný, podávame tu presný slovenský preklad. V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen. "Všemohúci, večný Bože, v moci ktorého je život a smrť, my, najnehodnejší služobníci Tvoji, Rada a obec slobodného a kráľovského mesta Trenčína, skúšaní už doteraz, uznávajúc skrze sväté orodovanie veľkého Apoštola Indií, sv. Františka Xaverského, nášho vyvoleného Patróna, od Tvojej Božskej Velebnosti preukázané mnohé dobrodenia, postavení vstred moru, znovu ponížene padáme pred najláskavejší Trón Tvojej Božskej dobroty, ponížene prosiac Tvoju Milosť, aby si ráčil láskave oslobodiť od morovej rany celé mesto skrze orodovanie sv. Orodovníka, Františka Xav., a odvrátiť od nás bič hnevu Tvojho, ktorý sme si oprávnene zaslúžili za svoje hriechy. Aby sme túto milosť čím istejšie mohli obsiahnuť skrze orodovanie nášho Patróna, Františka Xav., obnovujeme a potvrdzujeme prvý svoj sľub, učinený v tomto chráme 5. októbra r. 1710 Tvojej Božskej Velebností k úcte sv. Františka Xav., veľkého nášho Patróna, obetovaním mu votívneho obrazu - zaraz zjavne vidiac zmenšenie moru od toho dňa, čo sme rokovali o tom novom sľube a vydržiavali 9-dňovú pobožnosť - za úplné oslobodenie od pustošiaceho morového nákazu i s našimi potomkami sľubujeme Ti, Všemohúcemu Bohu, najsvätejšej a nepoškvrnenej Panne Márii a sv. Františkovi Xav., nášmu Ochrancovi a Orodovníkovi, že: 1. Okrem pobožnosti, vykonávanej podľa predpisu každoročne prvú nedeľu októbrovú, spomínanej v prvom našom sľube, budeme svätiť aj 3. deň decembra, výročitý sviatok to Apoštola Indií, sv. Františka Xav., na najväčšiu slávu Tvoju a úctu nášho Svätca na všetky budúce časy, ako iné sviatočné dni, v našom meste, a obnovíme túto, podľa rozhodnutia mesta verejne učinenú prísahu vernosti a tento sľub každý rok v chráme sv. Františka Xav. dobrovoľne a zo svojej pohnútky. 2. Na vigíliu nášho, zázraky činiaceho sv. Patróna, na 3. decembra každého roku, budeme sa postiť podľa chválitebného a spasiteľného nariadenia sv. Cirkvi. 3. Spomenutý deň v priaznivom počasí skrze farára povedieme v príkladnom poriadku z farského kostola do chrámu sv. Františka Xav. slávnostnú procesíu, aby sme uctili ten slávny deň. Prijmi teda, ó najmilostivejší Bože, sľub Tvojich najponíženejších, Tebe sa klaňajúcich služobníkov, milostive riaď a spravuj nás spolu s celou obcou a okolím Tvojou stálou a najsvätejšou ochranou skrze orodovanie nepoškvrnenej Panny Márie a nášho vyvoleného veľkého Ochrancu a Orodovníka, sv. Františka Xav., a ochraňuj nás od všetkého zlého. Amen. V Trenčíne dňa, 3. dec.·1715. A. Győry, opát, kanonik, archidiákon a farár Trenčína, v. r., pečať. Podobne Ján Petrikovich, starosta, a senátori: Mikuláš Hallácsi, František Ladislaides, Juraj Vietoris, Daniel Schindler a Adam Gyürgyovanský". My teda, vďačne vypočujúc a príjímajúc vyše uvedenú žiadosť spomenutých pánov: farára, starostu a senátorov, s radostným srdcom schvaľujúc ich zvláštnu pobožnosť, vďačne potvrdzujeme od slova do slova tu uvedený sľub, učinený Bohu úprimným duchom k úcte sv. Františka Xaverského, zázračného Apoštola Indií, vyvoleného za Patróna mesta Trenčína a okolia. Potvrdzujeme nielen našou biskupskou mocou, ale svojou zvláštnou náklonnosťou na rozšírenie úcty Božej, tiež našou starostlivosťou a stálym bdením v prospech našich veriacich pre večné časy, i svojou autoritou, a rozkazujeme, aby sa tento sľub správne zachovával. Prosíme nekonečnú Božskú Dobrotu, aby milostive ráčila prijať tento sľub, ako bohatú obeť, a skrze orodovanie vyvoleného Patróna učinila našich veriacich zúčastných milosti svojho sľubu. Dátum vo Viedni, 19. júla r. 1717. Ladislaus Adamus Comes Erdődy, Eppus Nitriensis, m. p., Ladislaus Vayay, m. p.

Nákazy v minulosti Trenčína: 1710 aj 1715 mor, 2020 vírus...

Nákazy v minulosti Trenčína:
1710 aj 1715 mor,
2020 vírus...