Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.

Prvá svetová vojna bola štvorročným obdobím (1914-1918) stupňovanej biedy a nedostatku všetkého, čo ešte zhoršila španielska chrípka (celosvetove január 1918 – december 1920, odhad 500 mil. chorých a 50 mil. mŕtvych).
S povojnovým mierom prišla v dvadsiatych rokoch potreba obnovy všetkého zničeného a zanedbaného, ako aj nádej na nehatený rozvoj. Dôsledkom bol rozmach populácie, výstavby, dopravy, výroby a obchodu. K dovtedajšej železničnej sa už ako bežná pridala aj automobilová doprava. S rozvojom dopravy sa rozšíril sortiment výrobkov, lebo obchodníkom zvyšoval obrat. Rozširovaním sortimentu vznikali univerzálnejšie obchodné prevádzky, pochopiteľne aj s väčšou predajnou plochou. Aby ukázali ich výnimočnosť voči bežným obchodom, nazývali ich inak - obchodné domy, tiež nákupné domy, odevné domy, módne domy, a podobné "domy" s inými prívlastkami. Pri týchto označeniach treba rozumieť ich označenie podľa dobových hľadísk, iste nie podľa dnešných. Niektoré možno vznikali ako nové, zväčša však iste postupným vývojom zo skromnejších začiatkov (1850).


Flack - obchodný dom  zal. 1880

Obchodný dom Flack bol založený v roku 1870. Bol to jeden z najstarších obchodných domov v Trenčíne. Označenie "obchodný dom" treba rozumieť podľa vtedajšieho chápania. 
Podľa údajov UPN, približne v r. 1942 obchod M. L. Flacka galantérnym a módnym tovarom arizovala Štefánia Urbanová, ktorej meno aj vidíme na firemnom nápise na strane z Hviezdoslavovej ulice na fotografii (nižšie) z príslušnej doby. 
Podľa údajov pamätníka boli predajné priestory na prízemí aj na poschodí. 
Podrobnejšie údaje o predajnom sortimente nie sú známe, ale boli v ňom aj hračky a papiernictvo. 
Na fotografii nižšie vidíme na chodníku zložené aj tovary nejasného druhu.
Obchodný dom zjavne zanikol prechodom frontu (1945). 
Po fronte tu bola predajňa kníh zvaná "Dunaj", predávala tam pani Irena Lifková, rod. Földváryová, dcéra známeho trenčianskeho zlatníka a sestra známeho slovenského literáta. Po r. 1989 je tam banka.


Obchodný dom Flack zhruba okolo r. 1900,
je to rožná budova s fireným štítom na obrázku vľavo, tu vidíme krídlo budovy na terajšom Štúrovom námestí.



Obchodný dom Flack
je to rožná budova na obrázku vľavo, tu vidíme roh budovy na terajšej Hviezdoslavovej ulici, v pozadí je skryté terajšie Štúrove námestie. Z firemného štítu "Flack" tu vidíme len posledné písmeno, vyššie je rok založenia (Gegründet 1870). Vpravo (už mimo obrázka) je mestská veža.Vpravo od rohu budovy "Flack", za sedlom koňa na obrázku vyššie, vidíme časť pozoruhodnej budovy, ktorá je málo známa a už dávno nejestvuje. V dobe pred prvou svetovou vojnou ju nazývali "mauzoleum" (očividne podľa vzhľadu), boli v nej verejné záchody (pred prvou svetovou vojnou jediné v Trenčíne) umiestnené v podzemí s vchodom zozadu, a v nadzemnej časti bolo holičstvo (po r. 1918 holič Haulik). Jestvovanie podzemných záchodov zaiste súviselo s dávnou trhovou funkciou terajšieho Štúrovho námestia ako aj s novou verejnou kanalizáciou v meste, ktorá sa vybudovala v roku 1911, do ktorého obdobia kladieme vznik týchto prvých verejných záchodov v Trenčíne. 
V roku 1929 bolo Štúrove námeste nanovo vydláždené (spolu s hlavným námestím a Farskou ulicou; práce na hlavnom nám. začali v r. 1927); toto obdobie (1928-1929) považujeme za ukončenie jestvovania tejto nadzemnej budovy (i keď nie verejných záchodov) - túto nadzemnú voľne stojacu(!) budovu odstránili očividne v súvislosti s predláždením Štúrovho námestia, pretože v tridsiatych rokoch už záchody boli len podzemné. 
(Podzemné záchody úplne zrušili pri prestavbe Štúrovho námestia koncom deväťdesiatych rokov (~1998) kedy na Štúrovom námestí zriadili aj ten súčasný oblúkový vodotrysk s bronzovou sochou vodníka posadenou do murovanej obruby starej studne (v prevádzke od 22.7.1998); prestavba Štúrovho námestia má voľnú súvislosť so zriadením Trenčianskeho kraja v tom istom čase (k 1.9.1996).

 
Reklamy obchodného domu Flack z tridsiatych rokov.


Niekdajší obchodný dom Flack okolo r. 1942 už s novým obchodným štítom 
Štefánia Urbanová
je to budova na rohu uprostred obrázka. V dolnej často obrázka je terajšia Hviezdoslavova ul., vpravo je ten často spomínaný Kirchnerov dom s rohovou vežičkou.


Reklama obchodného domu Št. Urbanovej (predtým Flack) na Hviezdoslavovej ul., okolo r. 1940.




Knöpfelmacher - Odevný dom  zal. (1905/1913)

V dome postavenom v r. 1858, stojacom na rohu Sládkovičovej ulice (od mestskej veže) a Štúrovho námestia, bol po 1. svetovej vojne "Odevný dom Knöpfelmacher". Jeho počiatky kladieme do r. 1913, príp. až 1905.
Podľa údajov UPN na internete, približne v r. 1942 Izidora Knöpfelmachera obchod konfekčným tovarom arizoval Rudolf Gáťa, vtedy tam bol firemný názov "Odevnodom". 
Obchod odevami sa tu udržal aj po fronte a znárodnení, kedy ho Trenčania nazývali (podľa vedúceho obchodu) "U Smutného" (Smutný bol kedysi zamestnaný u Neheru). Až v neskoršom období socializmu predajňu odevov tu zrušili a zriadili zberňu Sazka Športka, v ktorej bol vedúci známy Trenčan, turista a filatelista Ladislav Gáťa (brat Júliusa a už zmieneného Rudolfa, tiež známych z obchodnej činnosti).
V Trenčíne sa vyskytovalo aj podobné priezvisko Knöpflmacher (teda bez prvého písmena "e"), to však bola nábytková továreň (pred Knöpflmacherom zakladatelia Višňovský a Coufal, po nich Mahrer; po Knöpflmacherovi Repka) na križovatke terajších ulíc Legionárska a Soblahovská (Družba).



Odevný dom Knöpfelmacher.
Väčšia reklamná nálepka z medzivojnového obdobia. 


Odevný dom Izidor Knöpfelmacher,
na rohu za mestskou vežou.
Foto 15. mája 1933.


Reklama nákupného odevného domu Izidor Knöpfelmacher z tridsiatych rokov.


Reklama "Odevnodom" Rudolfa Gáťu, Sládkovičova 6 (predtým Izidor Knöpfelmacher), okolo r. 1940.




Odevný dom "City" - Jozef Weiss  okolo 1930 - 1945

Odevný dom "City" Jozef Weissa bol na Hviezdoslavovej ulici.
Podľa údajov UPN na internete, približne v r. 1942 ho arizoval Michal Bahno.
Obchod pravdepodobne zanikol prechodom frontu (1945). Nie je známe, že by bol pokračoval ani ako reštituovaný po r. 1945, ani ako znárodnený po r. 1948.


Nášivka Odevný dom "City" Jozef Weiss Trenčín,
z medzivojnového obdobia.


Reklama pánskeho, dámskeho, detského odevného a módneho domu Jozefa Weissa na Hviezdoslavovej ul., okolo r. 1930.



Módny dom "Elite" - Ignác Weiss  zal. 1934 (1935)

Na Sládkovičovej ulici (zrejme na jej východnej strane), poniže mestskej veže, v r. približne 1934, zriadil svoj Odevný dom "Elite" Ignác Weiss.
Podľa údajov UPN na internete, približne v r. 1942 Weissov (tamojšie písanie priezviska "Weisz" je zrejme chybné) obchod "Elite" arizoval Ján Hudec aj ho naďalej mal v prevádzke.


Reklama módneho domu Ignáca Weissa na Hviezdoslavovej ul., okolo r. 1934.

 
Dve reklamy módneho domu Elite Jozefa Hudeca (predtým Ignáca Weissa) v prvej polovici štyridsiatych rokov.



Samuel Weiss obchod odevami - "biely Weiss" a "čierny Weiss"
Na Sládkovičovej ulici (kde bol počas obdobia socializmu po dlhú obchod hračkami ľudovo nazývný "Luba"), v medzivojnovom období mal Samuel Weiss obchod odevami. Jeho umiestnenie vidíme tu o kúsok vyššie na fotografii z 15. mája 1933.
Podľa údajov UPN na internete, približne v r. 1942 obchod Samuela Weissa ml. konfekčným tovarom arizovali (trenčianski krajčíri) Jozef Hudcovský a Michal Margorin, ktorí ho podľa údajov pamätníkov aj ďalej prevádzkovali. Obchod zjavne zanikol prechodom frontu (1945).

Dva z troch vyššie uvedených odevných obchodov Jozefa, Ignáca a Samuela Weissovcov zvykli Trenčania pre rozlíšenie nazývať "biely Weiss" a "čierny Weiss" - dnes už s istotou nevieme určiť, ktorý bol ktorý...




Mužský módny dom Móric Feldmann  zal. 1860
Mužský módny dom Mórica Feldmanna bol pri mestskej veži, teda na Sládkovičovej ulici poniže mestskej veže, kde aj na známej dobovej fotografii vidíme nad chodníkom vytŕčať jeho reklamnú tabuľu. Podľa údajov na dobovej reklame v tlači bol založený v r. 1860.
Podľa údajov UPN na internete, približne v r. 1942 Mórica Feldmanna obchod s pánskym módnym tovarom a šport. potrebami arizoval Ľudevít Rehák.


Reklama mužského módneho domu Mórica Feldmanna v r. 1930.




Módny a kobercový dom Juraj Kurländer
Módny a kobercový dom Kurländer bol na Hviezdoslavovej ul. 4, v dome ktorý stojí doteraz.
Podľa údajov UPN na internete, približne v r. 1942 Kurländerov obchod arizoval Václav Urbánek, ktorého meno aj vidíme na firemnom nápise nad obchodom na fotografii (nižšie) Hviezdoslavovej ulice z príslušnej doby. 

  
Reklamy Kurländerovho obchodu z rokov (zľava) 1921, 1930, 1935.
Všimnime si zmeny v číslovaní domov po r. 1921 - v tridsiatych rokoch už trojciferné číslo domu na Hviezdoslavovej ulici nebolo.


Na zábere okolo r. 1942 vľavo dolu vidíme obchod Václava Urbánka (predtým Kurländerov) na Hviezdoslavovej ulici.
(V pozadí vpravo je ten často spomínaný, už zbúraný Kirchnerov dom s rohovou vežičkou - teraz sú na tom mieste mestské záchody...)




Dámsky a pánsky módny dom K. Ringwald  okolo r. 1935
Dámsky a pánsky módny dom K. Ringwalda bol na Hviezdoslavovej ul. 9 -  na východnej strane, lebo nepárne čísla domov bývajú na ľavej strane idúc von od stredu mesta, párne vpravo, a čísla pribúdajú uvedeným smerom.
Podľa údajov UPN na internete, približne v r. 1942 Karola Ringwalda obchod s pánskym módnym tovarom a šport. potrebami arizovala Jozefína Ševelová.


Reklama dámskeho a pánskeho módneho domu Karola Ringwalda okolo r. 1935.




Renado - Remeselnícky nákupný dom - Ing. Emil Löwenbein (zal. 1850-1942 (-1950...))
Tento Löwenbeinov obchod bol na Hollého ulici v dome č. 10, pri severnom rohu križovatky horného šanca a námestia sv. Anny.
Bolo to poniže pernikára Miklera, oproti krajčírovi Henekovi. Zástavbu Hollého ulice zbúrali na jej západnej strane zhruba koncom šesťdesiatych rokov, na východnej strane asi o pol desaťročia neskôr.
Dnes je v tých miestach zadná časť cukrárne Malý Muk, a názov Hollého ulice "múdra" administratíva mesta Trenčín "presťahovala" na pravý breh Váhu - takéto historické kotrmelce len zahmlievajú históriu mesta (podobne dopadla Biskupická ul., ...).
Dobová reklama uvádza založenie tohoto obchodu v r. 1850, pravdaže vo svojich začiatkoch mohol byť na inom mieste, s iným sortimentom, ba aj v iných rukách či už predkov alebo cudzích ľudí.
Podľa údajov UPN na internete, približne v r. 1942 Löwenbeinov remeselnícky nákupný dom RENADO arizoval  Pavel Halmeš (ml.).
Dochovaný kalendár Remeselníckeho nákupného domu na rok 1950 ukazuje, že jestvoval ešte v r. 1950 - teda sa dožil stovky, aj keď zjavne po druhom vyvlastnení štátom (1942, 1948).
Vieme však, že v období socializmu jestvoval celoštátny obchod Rempo (remeselnícke potreby), ktorý po svojom vzniku určite nahradil aj pretrvávajúci miestny obchod Renado v Trenčíne.
Trenčianska predajňa národného podniku Rempo bola spočiatku na južnej strane Hviezdoslavovej ul. (neďaleko predajne Svojpomoci), neskôr na Vajanského ul. (neďaleko býv. reštaurácie Slavia); veľké sklady malo Rempo v Hornej Strede, kde sa aj dalo nakupovať.
V priestoroch predajne bol neskôr (za socializmu, v polovici šesťdesiatych rokov) klub dôchodcov s dvomi miestnosťami, v jednej sa hrávali karty, v druhej sa pozeral televízor.



RENADO - Remeselnícky nákupný dom - Ing. Emil Löwenbein.
Reklama na obale vzorkovníka farieb.


Remeselnícky nákupný dom - Ing. Emil Löwenbein, reklama z polovice tridsiatych rokov.


Remeselnícky nákupný dom - Pavel Halmeš ml. (predtým Ing. Emil Löwenbein), zal. 1850, reklama okolo r. 1940:
Stavebné a nábytkové kovanie. Tabuové sklo, farby, štetce, samotoče, materiálny tovar, kachle, sporáky, afrik, a nástroje pre všetkých rmeselníkov vo veľkom a v malom.
(Pozn.: "afrik"=africká tráva, na čalúnicke vypchávky; samotoče=??).


Dochovaný kalendár ukazuje, že Remeselnícky nákupný dom jestvoval ešte v r. 1950 - teda sa dožil stovky, aj keď zjavne po druhom vyvlastnení štátom (1942, 1948). Právna forma podniku tu síce nie je vyjadrená, ale v r. 1950 to už nemohol byť súkromník.
Okrem názvu a sídla je na kalendári uvedené tel. č. a rok založenia 1850, ktorý potvrdzuje storočnú kontinuitu obchodu. 
Obrázky jasne ukazujú pretrvávajúci remeselnícky sortiment obchodu.
Kalendár je vyhotovený vtedy obvyklým spôsobom: na individuálne tlačený (alebo individuálne dotlačovaná čiernobiela hlavička na farebný prefabrikovaný polotovar) pevnejší podklad ("paplndekel") sa upevnil univerzálny týždňový kalendár príslušného roku; uplynulé týždne sa odtŕhali na perforácii, alebo sa cez štrbinu v podklade obrátili dozadu.





Módny dom Adolf Schlesinger 
Dobová reklama nám ukazuje jestvovanie módneho domu Adolfa Schlesingera v prvej polovici dvadsiatych rokov. Nevieme, kde bola predajňa, pravdepodobne na hlavnom námestí, lebo Adolf Schlesinger vlastnil dom na Hlinkovom nám. 24.
Nevieme, kedy módny dom Adolfa Schlesingera vznikol ani kedy zanikol; mohol neskôr prejsť do rúk potomkov, lebo obchod podobného zamerania Karola Schlesingera aj obchod Ferdinanda Schlesingera nachádzame v zozname arizácií na internetovej stránke UPN.

Reklama módneho domu Adolfa Schlesingera z prvej polovice dvadsiatych rokov. 




Módny dom Albert Klein (~1920-~1934)
Dobová fotografia ukazuje jestvovanie "Módneho domu" Alberta Kleina v dvadsiatych rokoch:


Kleinov "Módny dom" bol umiestený na rohu starého mestského domu - "ratúzu",
vchod bol od námestia. 
Nápis "Módny dom" bol nad výkladom z bočnej strany zo Sládkovičovej ulice, 
druhý menší nápis "Módny dom" bol od námestia vpravo vedľa vchodu.


Obrázok vľavo ukazuje umiestnenie "Módneho domu" Alberta Kleina na zvýraznenom mieste na rohu starého mestského domu, na juhu hlavného trenčianskeho námestia, kde začína Sládkovičova (pôvodne Vežová) ulica pri mestskej veži (dolnej čiže tureckej bráne).

Starý mestský dom s rožnou vežičkou pôvodne nemal obchodné priestory, tie vznikli na jeho rohu niekedy po r. 1900, a už po r. 1910 tu bol obchod "Blaschke" s bielizňou. 
Po prevrate roku 1918 na tom mieste už nachádzame obchod Alberta Kleina s obdobným (odevným) sortimentom, ktorému dal názov "Módny dom", hoci dom to bol mestský, ale v tej dobe, ako aj na iných obchodoch vidíme, bolo v obľube aj bežný obchod nazvať domom.
Prekvapuje, že "Módny dom" Alberta Kleina nám nie je známy aj z dobových reklám. 
V roku 1934 tu postavili nový mestský dom na mieste starého mestského domu, s ktorého zbúraním najneskôr musel zaniknúť aj tunajší Kleinov  "Módny dom" a po r. 1934 ho už inde nenachádzame.

Malé odbočenie: 
Podľa spomienok pamätníkov, v medzivojnovom období v budove starého mestského domu z bočnej strany Sládkovičovej ulice (teda medzi Kleinovým obchodm na rohu a mestskou vežou) mal kníhkupectvo Pavel Bartek.
V roku 1934 postavili nový mestský dom na mieste predošlého, starého, stredovekého, ale nový dom posunuli voči starému viac na východ (ku fare a Brezine), aby mohli vytvoriť dovtedy nejestvujúci prechod medzi mestskou vežou a mestským domom, keďže sa zvažovala jazda áut prejazdom pod mestskou vežou, čo sa napokon po ostrých polemikách neuskutočnilo. Nad týmto novým prechodom postavili "krčok" ktorým sa z nového mestského domu prechádza do mestskej veže.
Aby zmieneným posunutím nezmenšili nový mestský dom, pridali na východnej strane asi toľko, koľko na západnej strane ubrali kvôli novému prechodu - "odhyzli" zo susedného Brančíkovho domu (MUDr. Karol Brančík vtedy už dve desiatky rokov nežil), čím zanikla aj jeho vežička. 
Súčasne nanovo omietli mestskú vežu, pričom na jej severnej strane asi meter nad vrchom prechodu odkryli starý nápis z roku 1611 vyrytý v kameni - prekryli ho sklom a ponechali viditeľný z hlavného námestia. Na opačnej strane mestskej veže nad prechodom umiestnili z kameňa novovytesaný znak mesta, a nad neho novú kamennú tabuľku so známym nápisom "Nisi dominus custodierit civitatem, frustra vigilat, qui custodit eam". (Ďalšiu novú omietnutku mestská veža dostala okolo r. 2006.) Pri obidvoch vonkajších úpravách mestskej veže (1934 aj okolo 2005) zrejme vykonali aj nejaké úpravy v jej vnútri, ktorých rozsah autorovi nie je známy. 
Je zrejmé, že zmeny sa dotkli aj vežových hodín - do r. 1934 boli osvetlené elektrickou žiarovkou, ktorá na ciferníky svietila z vysunutej konzoly, čo muselo byť až po zavedení elektriny v Trenčíne (1907). Po r. 1934 boli ciferníky osvetlené el. žiarovkami umiestnenými zhruba v rovine ciferníkov. V súčasnosti (po 2010) sú vo veži dva hodinové stroje: starý vystavený na ukážku, a nový s elektrickým pohonom, ktorý je v činnosti. Odhadujeme, že k výmene hodinového stroja za nový došlo asi okolo r. 2005.
Od roku 1934 teda zmizli obidve vežičky: tá z rohu mestského domu aj tá z Brančíkovho domu. Na vrchu vežičky starého mestského domu bol na čnejúcej kovovej tyčke mestský znak - plechový baránok aj s hviezdičkou; sňali ho a zachoval sa do dnešných dní. 






Módny dom A. Kürti
Nateraz iba dobová reklama krátko po 1. svetovej vojne dosvedčuje jestvovanie Módneho domu A. Kürti; nevieme, kde bola predajňa, kedy vznikol ani kedy zanikol.




Dom kuchynských potrieb - Karol Schmitz  (1.ČSR - do 1945/1948  ...-  1989 )
Na hlavnom (vtedy Masarykovom) námestí v dome č. 20 (podľa vtedajšieho číslovania) mal Karol Schmitz obchod "Dom kuchynských potrieb". Okolnosti ukazujú generačne na majiteľa narodeného okolo (a či krátko po) roku 1900, založenie obchodu niekedy počas 1.ČSR.  Majiteľov brat František Schmitz mal "pod Tatrou" (t. j. v prízemí hotela Tatra) obchod - holičstvo a kaderníctvo, ktoré vo svojich údajoch okrem polohy "pod Tatrou" uvádzalo aj adresu bratovho obchodu na Masarykovom nám. 20 - dôvodom zaiste bolo vlastníctvo nehnuteľnosti, ktoré bolo v rukách Františka Schmitza a manželky Valérie. Je tu však (nevysvetlená) nezhoda v čísle domu: František Schmitz má uvedenú živnosť na Hlinkovom nám. č. 18.
Dom kuchynských potrieb Karola Schmitza jestvoval aj počas 1.SR a po fronte (1945) musel byť znárodnený - ak nie hneď Benešovým režimom, tak určite Gottwaldovým v r. 1948, keď sa bralo všetko. Aj potom však Schmitzov znárodnený obchod pokračoval ako "Sklo - porcelán" počas obdobia socializmu a iste si naň spomenú mnohí súčasní pamätníci  - bol na východnejšej strane hlavného námestia, oproti tzv. veľkej obuvi (= veľký Baťa, povyše ktorého za neameniteľnou oblúkovou bránou bol "malý" obchod detskou obuvou), povyše  obchodu elektro ; jeho jediná predajná miestnosť bola pomerne dosť veľká. V mieste niekdajšieho Schmitzovho obchodu po r. 1989 v prestavaných a do hĺbky domu rozšírených priestoroch zriadili reštauráciu Lanius. 


Reklama "Domu kuchynských potrieb" Karola Schmitza, v r. 1944.




Obuvný dom Steis  ( odhad 1939 - 1945 )
Na rohu novej (v rokoch 1936-1937 stavanej) budovy mestskej sporiteľne na trenčianskom hlavnom námestí mal svoj obchod obuvou Ján Steis. Dobová reklama uvádza jeho obchod pod názvom "Obuvný dom Steis" a to je jediný dôvod prečo tento obchod uvádzame medzi obchodným domami.  Obuvnícku živnosť na Hlinkovom nám. č. 3 mal Ján Steis od r. 1917. Priestorové aj časové súvislosti tejto Steisovej obchodnej prevádzky neukazujú súvislosť s obchodom obuvou Ernesta Kotha (židovského ortodoxného obchodníka aj kožou), ktorý Ján Steis podľa údajov UPN na internete mal arizovať.
Steisov obchod po fronte (1945) musel byť znárodnený - ak nie hneď Benešovým režimom, tak určite Gottwaldovým v r. 1948, keď sa bralo všetko.

 
Dve reklamy Steisovho "Obuvného domu", z r. 1944.


Steisov obchod na rohu novej (*1937) budovy Mestskej sporiteľne, okolo r. 1940.


Steisov obchod na rohu novej (*1937) budovy Mestskej sporiteľne, okolo r. 1942.

 
Ján Steis, reklama v r. 1939 a v r. 1940.

Na reklamách vyobrazených vyššie si všimnime neskoršie rozdielne (poslovenčené) písanie priezviska, možno to bol dôsledok spoločenského tlaku na poslovenčovanie priezvísk, ktorý vtedy do určitej miery bol. V tej dobe bol Ján Steis vládnym komisárom (okresného) živnostenského spoločenstva. 




Obchodný dom s obuvou J. Hortlik 


Reklama obchodného domu s obuvou J. Hortlíka, okolo r. 1940.




Dom darov - Vojtech Čelko  ( 1940-1945 )
Dom darov - Vojtech Čelko bolo kníhkupectvo a papiernictvo na hlavnom námestí, oproti sv. Trojici na rohu podchodu na Palackého ulicu (v prízemí budovy bývalého hotela Zlatý baran). Táto predajňa jestvovala (ako súčasť jedinej firmy) popri výrobni - tlačiarni pôvodne Ganselovej (zal. 1850).
Pôvodne Ganselovu (od cca 1916 Gáborovu) firmu (tlačiareň, vydavateľstvo, predajňu, vilu v Kollárovej štvrti) v r. 1940 odkúpil JUDr. Vojtech Čelko od predošlého majiteľa v dobe arizácií, čo UPN na internete uvádza ako arizáciu. V tej dobe bolo viac prípadov, keď pôvodný majiteľ, vidiac hrozbu nového zákona, radšej sám vopred uskutočnil prechod vlastníctva podniku o niečo hladším spôsobom do rúk známej osoby - takých prípadov bolo v tej dobe viacero aj v Trenčíne (Liška, E. Brtko, Janečková, ...). Po fronte (1945) prešla firma viacerými dobovými premenami vlastníctva (pozrieť v "TTT2").
Na predajňu na prízemí nadväzovali (od 1920) výrobné tlačiarenské priestory na poschodí a v murovanej podstavbe (1919) starej budovy za širokým schodiskom do pôvodne širokého podjazdu z hlavného námestia na Palackého ulicu. Dom na Hlinkovom nám. 21 bol vo vlastníctve Dr. V. Čelku.
Podnik Dr. Čelku mal aj predajňu v Bratislave.
Rodina Čelko, zemianskym pôvodom z Čelkovej Lehoty so sovím erbom, má v 20. storočí až tri generácie verejne významne pôsobiacich členov.

 
Dom darov - Vojtech Čelko
reklamy z polovice a zo začiatku štyridsiatych rokov; 
vidíme na nich vývoj názvu obchodu na "Dom darov", aj dobovú spoločensky podmienenú zmenu podoby písania rodiného priezviska, čomu sa nevyhol ani predošlý majiteľ Gansel - Gábor.





Obchod JUDr. Vojtecha Čelku na trenčianskom hlavnom námestí, v prvej polovici štyridsiatych rokov.




Žemberov dom (~1943 - 1945/1948)
Mladí manželia Žemberovci prišli do Trenčína v medzivojnovom (1919-1938) období a začali tu podnikať. V prenajatých priestoroch na Štefánikovej ulici oproti kasárňam si zriadili hostinec.
Darilo sa im a tak po niekoľkých rokoch opustili dovtedajšie priestory, a na tej istej ulici o čosi vyššie (severovýchodnejšie) prenajali si iné, väčšie priestory, a tam si opäť zriadili svoj v poradí druhý hostinec. 
Aj tu sa im darilo a preto sa rozhodli zo svojich podnikaním nadobudnutých peňazí postaviť si svoju vlastnú budovu na svoje ďalšie obchodné podnikanie. 
Dovtedajšie obchodné prevádzky v Trenčíne, aj tie na svoju dobu väčšie, vyššie uvedené, boli zriadené v už predtým jestvujúcich priestoroch, ktoré si prispôsobovali podľa potreby.
Žemberov dom bol v Trenčíne prvou premyslene postavenou veľkou budovou na obchodné účely.  Pamätalo sa v ňom na už osvedčenú prevádzku hostinca, ale mal aj priestory určené pre niekoľko ďalších obchodných prevádzok, dokonca mal i novinku - spoločenskú sálu. Okolo domu bol dostatok voľného priestoru pre prípadné odstavenie dopravných prostriedkov návštevníkov, čo v tej dobe boli vo významnej miere konské povozy, áut návštevníkov ešte nebolo veľa. Nová cesta z betónových panelov do Opatovej vtedy ešte nestála, bola postavená až v roku 1961. Nablízku však bola nedokončená továreň Walter (po fronte Omnia, neskôr TOS), cesta do Kubrej a prejazd cez železnicu okolo novopostavenej mliekarne ku štvrti nových družstevných rodinných domkov Šanghaj na (starej) ceste do Opatovej. 

Začiatkom štyridsiatych rokov sa železničná trať v úseku od hotela Tatra po okraj Kubrej prekladala desiatky metrov ďalej (severozápadnejšie), zabrala nové plochy a dovtedajšie plochy uvoľnila. Na takto uvoľnenej ploche povyše železničnej stanice začali Žemberovci stavať svoju novostavbu so súhlasom Slovenských železníc na uvoľnenom pozemku s tým, že v rámci následného rozsiahlejšieho doriešovania železničnej pozemkovej administratívy si tento pozemok od železníc odkúpia. 

Do toho však prišiel prechod frontu (1945) a po ňom nový režim, ktorý v r. 1948 si všetky súkromné majetky privlastnil. Takto dopadol aj rozostavaný Žemberov dom, nahrubo postavený, v ktorom už bol v prevádzke hostinec a zvyšná časť domu sa dokončovala, ale pozemok ešte nebol od železníc odkúpený. Štátom privlastnený "znárodnený" (=dobový pojem) Žemberov dom prevzala blízka strojárska továreň - pofrontová "Omnia", neskôr "TOS" - Továreň na obrábacie stroje, ktorá budovu dokončila a zriadila v nej svoj Závodný klub Revolučného odborového hnutia (ZK ROH) pri TOS. Počas celého trvania obdobia socializmu však Trenčania tento dom nevolali inak ako "Žemberák".


Žemberov dom ešte nedokončený, ale hostinec je už v prevádzke.
Pohľad od západu.


Umiestnenie Žemberovho domu.


Žemberov dom v roku 1950,
už znárodnený v nedokončenom stave,
pomaľovný dobovými politickými nápismi o triednom boji.
Pohľad od juhu.

Továreň TOS používala Žemberov dom pre svoj ZK ROH až do ďalšej zmeny režimu v r. 1989/1990, kedy sa Žemberov dom reštitučným procesom vrátil späť potomkom pôvodných majiteľov. Doba však už bola iná. V dobe výstavby Žemberovho domu jeho začínajúcej prevádzke nekonkurovali veľkoplošné nad-miestne podnikateľské skupiny, tie sa však významne začali uplatňovať o štyri desiatky rokov neskôr po r. 1990 a ich finančne veľkorysému pôsobeniu sa sotva mohol rovnať miestny podnikateľ s navráteným, roky nezveľaďovaným majetkom, ktorý nemal prostriedky na obnovu ani na nový rozbeh podnikania. Za týchto okolností neprekvapuje, že prevádzka reštituovaného Žemberovho domu sa skromne drží pri zemi možno aj prenájmami drobným podnikateľom, ale nemôže konkurovať blízkemu obchodu veľkého rakúskeho reťazca Billa, postavenému v r. 1994. 

Historicky však Žemberov dom v Trenčíne zostáva prvým premyslene postaveným obchodným domom či obchodným strediskom, dokonca zo súkromných prostriedkov. Jeho plnému rozvinutiu zabránila zmena podmienok pofrontového režimu, ktorý v novonastolených podmienkach so svojou neporovnateľne väčšou ekonomickou silou vlastné riešenie s podobnou funkčnosťou priniesol až o desaťročie neskôr, na Rázusovej ulici.