Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.
Najstaršie obdobie Kdesi na počiatku ľudstva, postupné zužovanie zamerania (špecializácia) individuálnej výroby kedysi dalo vzniknúť tovarovej výmene. Úsilie po zvýšení efektívnosti prinieslo vznik remesiel a potom cechov. V časoch cechovej remeselnej výroby sa odbyt výrobkov organizoval výrazne formou trhov či jarmokov. Boli miestne sústredenou, časove opakovane pretržitou a druhovo rozmanitou podobou obchodu po stáročia počas feudalizmu, kde predával výrobca. Kde pretrváva individuálna výroba, pretrvávajú aj trhy - doteraz v poľnohospodárstve. Trhy a jarmoky v minulosti Trenčína až doposiaľ sú predmetom samostatného súvisiaceho článku, už zverejneného na týchto stránkach. V novoveku fyzikálne objavy a priemyselné vynálezy priniesli možnosť využívania neživej sily a práce, a to dokonca s oveľa vyšším výkonom ako aj s nepretržitým časovým využitím. Boli to rozhodujúce novinky, ktoré postupne celkom zmenili spoločnosť. Wattov vynález parného stroja spôsobil prevrat vo výrobe aj v doprave. Úžasný výkon, ktorý poskytol, skokom zvýšil kapacitu výroby a robil ju hromadnou, čím vznikol priemysel. Zákon v r. 1872 v Uhorsku zrušil cechy, čím stratili platnosť cechové obmezdenia výroby a uvoľnila sa cesta vznikajúcemu priemyslu. V Trenčíne priemysel vznikal až okolo r. 1907 (Tiberghien, borovičková; len valcový mlyn bol skôr), čo bolo jedno či dve desaťročia neskôr než v iných mestách, napr. v Žiline. Parný stroj umožnil vznik nového spôsobu dopravy - železnice, ktorá podstatne zvýšila rýchlosť a kapacitu dopravy. Objav elektriny a ele vynálezov (výroba, rozvod, motory) napriek malým možnostiam akumulácie elektriny priniesol pohony dovtedy nevídaných vlastností, a tiež priniesol novinku: silné elektrické osvetlenie, ktoré zase nebývalým spôsobom zvýšilo možnosti výroby. Vznik priemyslu a železničnej dopravy následne spôsobil organizačnú zmenu: osamostatnenie obchodu - odbytu aj zásobovania. Všetko to prinieslo zásadný nárast ziskov; ich sústreďovanie (akumulácia kapitálu) umožňovalo veľké nové investície a ich držiteľom poskytlo moc, ktorá prevážila dovtedajšiu feudálnu sústavu a dala vzniknúť novej, kapitalistickej, s priemyselnou veľkovýrobou, v ktorej sa obchod stal samostatným odvetvím podnikania zabezpečujúcim odbyt najmä priemyselnej výrobe. Autonómia Uhorska (1867) umožnila lepšie ovládať miestne spoločenské procesy, podporila rozvoj, ktorého strediskom sa spočiatku prirodzene stalo hlavné mesto. Okolie bolo surovinovou základňou, s výrobou spojené obojsmernou zásobovacou sieťou na základe novej železničnej dopravy. Využívajúc (do)vtedajšie možnosti poľnohospodárstva, v počiatkoch priemyslu sa výrazne uplatnili liehovary, po nich nasledovali cukrovary. Rozdielna náročnosť ich technológií spôsobila, že liehovarov bolo viacero neveľkých, ale výroba cukru kvôli náročnejšej technológii sa sústreďovala (Trenčianska Teplá, 1900). Hromadná výroba liehu dala vzniknúť množstvu krčiem - z dnešného pohľadu drogových stredísk, tak kritizovaných štúrovcami, pretože bez prekážok viedli do závislosti a zbedačovali široké masy obyvateľstva, čo zase dávalo obživu advokátom. Príjemcovia zisku z výnosného liehového odvetvia pochopiteľne odporovali regulačným opatreniam. Vrstva novozbohatlíkov si kupovala zdanie vznešeného pôvodu šľachtickými titulmi; v miestnej trenčianskej súvislosti spomeňme historicky známeho grófa Sinu de Hodos. Trenčínu vývoj priniesol: ► 1872 zákonom zrušenie cechovej výroby, ► 1873 zbúranie hornej mestskej brány + potom mestského opevnenia; ~výstavba tehlových poschodových domov mimo stredu ► (1878) 1883 pripojenie na železničnú dopravnú sieť, ► okolo 1907 vznik prvých tovární (Tiberghien, Borovičková; ešte pred nimi valcový mlyn), ► okolo 1907 nové siete v meste (1905 telefón, 1907 elektrina, 1911 kanalizácia a vodovod; spevňovanie dávnych ciest už od 1834 - via regia,...) Obchod v Trenčíne v tretej štvrtine 19. storočia K remeselnej výrobe odjakživa patril aj predaj, jeho tradičnou podobou boli trhy a jarmoky. Výroba kapacitne presahujúca remeselnú nebola zameraná na malospotrebu, teda ani malobchodu nebolo. Obchodovalo sa surovinami: k tradičnému obchodu drevom (dopravovanému plťami) pribudol predaj miestne vyrábanej potaše, vápna, tehál. Na to nebolo ešte treba obchody - predával výrobca a kupujúcich nebolo veľa. Obyvateľstvo žilo prevažne v dreveniciach, tehlové budovy mala najmä nepočetná šľachta. Priemysel v terajšom chápaní nebol. Predmety pre živobytie vyrábali remeselíci združení (do 1872) v cechoch, predávali tradične na trhoch a jarmokoch. Obyvateľstvo žilo z výnosov miestnych poľných hospodárstiev. Výroba múky využívala platené (často "naturálne" platené, teda podielom z namletého) služby mlynárov ako remeselníkov; vyslovený obchod múkou nejestvoval. Podobne to bolo s mäsom. Obchod ako medzičlánok medzi výrobcom a konečným spotrebiteľom dlho nejestvoval. Obchod vznikol, keď veľký objem výroby smeroval k veľkému počtu spotrebiteľov po malých množstvách, a takýto predaj výrobcu už neprimerane zaťažoval. Prvé obchody boli očividne krčmy. V tretej štvrtine 19. storočia na okolí Trenčína bolo množstvo liehovarov, v rukách (nielen) Kellermannovcov (Hrabovka, Skala, Soblahov, Svinná, ale aj Slatina, Kšinná, Šipkov,...). Na túto výrobu nadviazal odbyt v krčmách. V Trenčíne samotnom v tej dobe bolo 48 krčiem (Schankwirthe), čo presne trojnásobkom ďaleko prevyšovalo najpočetnejšie z ostatných živností (neboli obchodné), ktorých bolo 16 krajčírov či 16 obuvníkov; ostatných bolo ešte menej. Od r. 1878 sa tento stav sa do značnej miery zmenil každodenným železničným spojením Trenčína s okolitým svetom (od 1878/1883; od 1901 Topoľčany; od 1907 druhá koľaj), ktoré prinášalo do mesta niektoré druhy tovarov, predošlou živou dopravou ťažko zvádnuteľných či už objemom (uhlie; benzín (krátko po r. 1900)) alebo časovou pominuteľnosťou (noviny nadmiestneho pôsobenia). Trenčín mal priame železničné osobné spojenie (okrem s Bratislavou, Žilinou a Topoľčanmi) aj s Budapešťou a Viedňou, ale tiež s Brnom a Košicami. Obchod v Trenčíne pred začiatkom prvej svetovej vojny Prvé obchody iste vznikali na ploche vnútri (už nejestvujúceho) opevnenia mesta, na hlavnom námestí. Keďže ten priestor je obmedzený, použili sa aj najbližšie priestory mimo, to je predovšetkým južne od (dolnej) mestskej brány (veže). Rokom 1850 datuje svoje počiatky neskorší Löwenbeinov remeselnícky nákupný dom. Jeho sortiment ukazuje na predaj polotovarov a špecializovaných nástrojov pre cechových remeselníkov. Nateraz nevieme o staršom obchode v Trenčíne, ktorý by nebol výrobou, iba sprostredkovateľom predaja od výrobcov ku spotrebiteľom. Podobne predpokladáme niektoré surovinové obchodné podniky, ako napríklad obchod kožou (neskôr Koth) pre obuvníkov. To však boli obchody zamerané na polotovary, nie na vyslovene spotrebný tovar pre konečného spotrebiteľa. Jeden z prvých obchodov zameraným na spotrebný tovar v Trenčíne bol obchod lahôdkami Augustína Šebáka na východnejšej strane hlavného námestia, založený 1883, ktorý neskôr prevzal jeho pokračovateľ Hinner; jeho sortiment na do určitej miery s časom menil, pribudla (stav 1913) zmenárenská činnosť, poštové ceniny a známky, časopisy. Už okolo r. 1900 sa v Trenčíne vyskytuje (dovážaný, písaný v nemeckom jazyku) módny časopis pre dámy. Neskôr mala obchod lahôdkami Laura Pretzelmayerová na Vežovej (po 1918 Sládkovičovej) ulici (povyše Kirchnerovho domu); Branecký zaznamenáva zábavnú historku súvisiacu s týmto obchodom. Obvyklé boli obchody koloniálnym tovarom, ktorých už dnes niet. (Posledné zanikli spoločenskými zmenami súvisiacimi s prechodom frontu 1945 - Markovič, Koloman Rehák, ...). V koloniáloch aj lahôdkach sa predával cudzokrajný tovar, tropické ovocie a koreniny, tiež káva. O tri roky pred Šebákom - 1880 uvádza svoje založenie obchod Max Flack, umiestnený možno už od svojho samého počiatku na rohu terajšej Hviezdoslavovej ul. a Štúrovho námestia; neskôr sa označoval ako "obchodný dom". Viac je o ňom uvedené v článku o obch. domoch, kde je aj jeho stará fotografia, na ktorej sa dá vidieť aj vyložený surovinový sortiment. Pred začiatkom prvej svetovej vojny, v roku 1913 v Trenčíne sú zaznamenané tieto obchody: ► korenie a lahôdky: Ciho, Hinner, Šimko, Káčer, Mihaliček, Schnee, Singer, Berger, Friedmann (2x), Furst, Grosz, Kasriel, Knopfelmacher, Kontšek, Lowenbein, Melferber, Spitzer, Smetana, Weil, Weiner, Weisz (2x), Winter ► vinárne: Kugel, Stein ► knihy a papier: Bartek, Szold (aj Gansel, Landstein, ktorí ale aj tlačili) ► sklo a porcelán: Bing, Kalmár, Löwenbein, Weisz ► galantéria: Flack, Mohr, Reisz, Weiner, Waldapfel, Weisz ► predaj obuvi: Adler, Schlesinger ► predaj odevov: Kürti ► mužská móda: Feldmann, Fried, Klein, Knöpfelmacher, Schlesinger, Weiner ► ženská móda: Blaschke, Kalmár, László, Seewald, Steiner, Fried, Haasz (v tom je zahrnutý aj predaj klobúkov) ► hudobné nástroje: Pálinkás ► technický obchod: Bogyánszky ► železiarstvo: Köves, Löwien, Singer ► uhlie: Singer, Hinner, Schwartz, Schlesinger, Weil, Weisz ► drevo: Eisler, Kugel, Singer (2x), Weil ► benzín: Ciho V týchto časoch obchod dovezeným náročnejším "fabrickým" tovarom mohol jestvovať popri vlastnej miestnej tradičnej remeselnej výrobe, napríklad v oblasti odievania (krajčíri) či obuvi (Berger), ale aj v oblasti technickej, napríklad hodinárstvo (Rybníček, Beim, ...), medikováčstvo (Lonský), zlatníctvo (neskôr Zoltán a Földváry). Tiež jestvovali obchodované kombinácie tovarov, ktoré by sme neskôr sotva v jednom obchode videli, napríklad uhlie a poštové známky, noviny (Hinner) či Köves (kuchynské prístroje, sporáky a cement). S technicky zložitejším tovarom sa objavujú ponuky na súvisiace montážne činnosti, napríklad Fussgänger (kompletné pálenice, transmisie (na rozvod mechanickej energie)) aj samostatní montéri - ako prví boli elektrotechnici (Armin Sugar okl. elektrotechnikus, 1907; Villanyszerelő: Hazai vill. részvt., Gottlieb, 1913). V povojnovej (1918) dobe boli známi vodoinštalatéri Bunček a Habán, tiež Izidor Breder. Už podľa mien, ktoré zväčša neznejú našsky, vidíme, že obchod v Trenčíne bol zjavne v rukách podnikateľov hľadajúcich príležitosť, a len v malej miere vnímame slovenské mená. Takto akosi to bolo viac či menej odnepamäti - spomeňme len tlačiara Václava Vokála. Pravda, toto sa postupom času zmenilo a stali sa z nich trenčianski starousadlíci.