Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.
Hádam boli kedysi v Trenčíne veterné mlyny? - takúto otázku by si mohol položiť každý súčasník, vidiac starú fotografiu nášho mesta s čudom dnes už nevídaným. Pred vyše storočím však pohľad na vysoký stožiar s veterným kolesom na vrchole nebol v Trenčíne ničím zvláštnym.Jeden takýto stožiar s kolesom stál asi 70 m severne od cestného mosta cez Váh, tesne vedľa bánovskej železnice z jej východnej strany, vo dvore Baarovho domu (dnes sídlo rôznych organizácií a obchodov na Pribinovej ulici oproti kinu Hviezda). Podobné stožiare s kolesami občas vidíme na záberoch z amerického divokého západu a z Austrálie, kde ich používali na čerpanie vody.
Veterné koleso vo dvore neskoršieho Baarovho domu okolo r. 1910, známy záber.
Veterné koleso vo dvore neskoršieho Baarovho domu označené šipkou videné z hradu okolo r. 1910.Vyhodnotením trenčianskych fotografií zisťujeme, že sa jednalo o štvorhraný stožiar výšky asi 17m, prútovej konštrukcie, zrejme z ocele. Dolu bol široký asi 2,5m, nahor sa zužoval až niečo menej než 1m. Približne 3m pod vrcholom mal ľahkú ohradenú plošinu asi 1,5 x 1,5 m. Rebrík pre výstup na ňu nie je na fotografiách vidieť. Vrchol stožiara niesol vodorovné otáčavé rameno dlhé asi 8,5m, upevnené približne v jednej pätine dľžky. Na jeho dlhšom konci bolo pozdĺžne priložené stabilizačné krídlo veľké asi 0,8 x 4,7 m. Na kratšom konci ramena sa náporom vetra otáčalo koleso s vodorovnou osou a priemerom asi 3 m. Skladalo sa z 8 segmentov, každý mal 2 x 5 ks úzkych lopatiek dlhých bezmála meter. Koleso očividne slúžilo na zachytenie veternej energie, jej použitie však nie je celkom jasné. Energia sa viedla nadol rotujúcim hriadeľom uloženým zvislo v strede stožiara, na fotografii dobre viditeľným. Ďalšie dva podobné stožiare s veterným kolesom boli tiež: - zo zadnej, dvorovej strany domov na západnej strane dnešnej Palackého ulice: vedľa domu, kde je umiestnená Bazovského galéria (pred r. 1989 tam bolo železničiarske učilište), - vedľa domu (južne oproti vchodu do knižnice pre mládež na Hasičskej ul.) ktorý má na strešných oknách od hlavnej (t.č. Palackého) ulice veľký letopočet 1899 (pred r. 1989 v ňom bola Jednota spotrebné družstvo); tu je fotografia:
Veterné koleso vo dvore neskoršieho Baarovho domu okolo r. 1910.Všetky veterné kolesá sú umiestnené neďaleko Váhu, čo môže súvisieť s dobrými podmienkami pre zachytenie sily vetra, ale aj s použitím takto zachytenej veternej energie. Je zrejmé, že bola využitá pre potrebu blízkych, na tú dobu pomerne veľkých a honosných domov - "palácov" na vtedy práve budovanej výstavnej Marsovszkého ulici. Mohlo ísť najpravdepodobnejšie o čerpanie vody zo studne. Ďalšou možnosťou použitia týchto veterných čerpadiel mohlo byť prečerpávanie splaškov do Váhu (alebo do potoka, pozdľž železnice tečúceho od parku južným smerom popred vtedajší hotel Erzsébeth - neskôr Tatra). Možnosť výroby elektrickej energie sa tiež nedá vylúčiť, avšak s ohľadom na určitú nepravidelnosť vetra by to bolo skôr na nabíjanie akumulátorov (v tej dobe sa už používali) než na priamu spotrebu elektriny. Treba si uvedomiť, že v tom čase v Trenčíne ešte nebola zavedená elektrina (až od 1.mája 1907), ani kanalizácia (až od roku 1909), ani vodovod (až od roku 1911- iný prameň uvádza kolaudáciu vodovodu na 2.apr. 1913). Postavenie veterných kolies spadá do obdobia 1896-1903. Po 1. svetovej vojne boli zrejme demontované, iste v dôsledku toho, že ich predpokladaný význam prevzali vybudované mestské siete. Dnes už tieto veterné kolesá môžeme vidieť len na snímkach starých fotografií. V. Brabenec, 4. 1.1996 Uverejnené: Trenčianske noviny 30. jan. 1996 Veterné koleso vedľa domu (alebo na jeho vnútornom dvore) s letopočtom 1899. Podľa okolitej zástavby datujeme fotografiu na rok približne 1903. Na obrázku vidíme na boku domu tiež otáznikom označenú zvislú rúru nejasného účelu (budova má predsa riadne komíny), vysokú zhruba ako celé veterné koleso, z ktorej vystupuje biely dym(?) akoby do stredu veterného kolesa; toto potrubie ani dym však s prevádzkou veterného kolesa zjavne nesúvisia.
