Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.

Mestský ženský spolok v Trenčíne    (zal. 1873) a 
Mestský ženský chudobinec    (*1904 + 1941)     [0176]

O tomto dávnom spolku trenčianskych žien sa už takmer nevie. Len nedávno (2007) sa pominula jeho posledná členka, 87 ročná pani Sonja Jendrassáková. Historická literatúra o spolku tiež mlčí, spomínajú sa iné ženské spolky, najmä Živena. V niekoľkých starých trenčianskych rodinách sa však ešte nájdu kuchárske knižky, ktoré kedysi spolok vydal, a najmä je tu stále budova, ktorú spolok postavil ako svoj ženský chudobinec.
   Tento text predpokladá určitú základnú znalosť Trenčína a jeho minulosti a súvislostí, lebo sa nedá napísať všetko "od Adama".
   Všetko, čo je tu napísané a uvedené, sa rozumie v Trenčíne (ak nie je výslovne uvedené inak.)
   Značka ► znamená, že položka za značkou je uvedená aj v ďalších témach týchto internetových stránok.
   Priradenie osôb je na základe ich verejného pôsobenia, údaje sú od trenčianskych pamätníkov, z verejne dostupných prameňov (najmä rôzne internetové stránky, tiež hrobové nápisy), môžu obsahovať chyby, nie je vylúčené budúce doplňovanie.

Trenčiansky ženský spolok vznikol v dobe, kedy združovanie do rôznych spolkov prišlo „do módy“. Už jestvovala Živena založená 4. augusta 1869 v Turčianskom Svätom Martine v súvislosti s národnoobrodeneckými snahami Slovákov v 19. storočí. Hoci prvou predsedníčkou Živeny bola Anna Pivková, jej založenie vyvolali muži (Ambro Pietor (v Trenčíne žil jeho syn ►Igor Pietor - riaditeľ banky a predseda ►spevokolu Drotár), ►Viliam Pauliny-Tóth (predtým niekoľko rokov žil a pracoval v Trenčíne ako verejný úradník), Martin Čulen a Mikuláš Ferienčík). 
Mestský ženský spolok v Trenčíne vôbec nepatril medzi prvé svojho druhu a všetkými svojimi charakteristikami zapadol do dobových súvislostí: založenie "zhora" s významnou mužskou iniciatívou aj účasťou, zameranie na "ženské" činnosti, prevaha členstva z "vyšších" (v podstate meštianskych) tried.

 Pečiatka Mestského ženského spolku v Trenčíne prezrádza, že vznikol v r. 1873. V tej istej dobe (od 1.1.1874) začali vychádzať aj Považské noviny - Vágvölgyi Lap). Obidvoje, spolok aj noviny, založil vtedy len 25 ročný (neskorší minister spojov a verejných prác) Gabriel Baross (*6. júla 1848 - †8.či 9. mája 1892) s manželkou trenčianskeho župana, pani Irenou Maršovskou, ktorá sa stala prvou predsedníčkou spolku, Baross jeho prvým tajomníkom. Táto tradícia, že na čele spolku bývala spoločensky popredná dáma, tajomníkom však muž, sa aj neskôr udržiavala. 

 Po Irene Maršovskej, v rokoch 1881 až 1904, teda celých 23 rokov, bola predsedníčkou Adela Maršovská (druhá županova manželka). V r. 1911 Trenčiansky ženský spolok mal na čele pani Fanny Simonovú. Bola manželkou lekárnika, ktorý sa politicky angažoval a napokon sa stal riaditeľom mestskej sporiteľne. Po nej boli predsedníčky Alžbeta Sztrechayová a nakoniec od 1936 Oľga Spillerová, manželka riaditeľa továrne ►Tiberghien Fils. Dlhoročným tajomníkom (okolo 25r.) bol hlavný súdny radca a advokát JUDr. Ľudovít Janovský (*1872 - †1943).

V r. 1919 bol založený miestny odbor Živeny v Trenčíne. Mená niektorých dám nachádzame aj v Živene, aj v spojitosti s Mestským ženským spolkom. v Trenčíne. Táto duplicita ukazuje, že medzi nimi nebola ostrá konkurencia. Živena však bola orientovaná na vzdelávanie a výchovu mladých žien. 


V medzivojnovom období v miestnej tlači nachádzame zmienky o mnohých dobročinných akciách trenčianskeho ženského spolku, boli to najmä zábavné podujatia a koncerty, ale napríklad sa tiež spolupodieľal na organizovaní výdaja polievok pre chudobných. Dobročinné ciele spolok uvádza aj v úvodnom texte svojej kuchárskej knihy. Dobročinnosť bola  najvýraznejšou črtou činnosti Mestského ženského spolku v Trenčíne.

Mestský ženský chudobinec v Trenčíne
Mestský ženský spolok v Trenčíne za predsedníctva Adely Maršovskej a tajomníctva (1897-1905) ►Rudolfa Misza (*1871 - †1954) začal v r. 1902 stavať mestský ženský chudobinec v dolnej časti ulice Priekopy, blízko Legionárskej ulice (teraz sú v budove colníci). Dostavali ho v r. 1903 nákladom vtedajších 30 tis. uhorských korún, ktoré zadovážil spolok výnosom svojich podujatí, najmä rôznych zábav a koncertov. Plány vyhotovil miestny staviteľ rakúskeho pôvodu Josef Dieter, budovu postavil Jozef Hinner za režijnú cenu. 
Na vstupnom strmom schodisku budovy, v jeho hornej časti, boli umiestené dve pamätné tabule - jedna vľavo, druhá vpravo. Tabule boli približne štvorcové s hornou stranou máličko do oblúka, a boli na nich texty v maďarčine. Tabule boli na uvedenom mieste ešte aj krátko po r. 1989, ale čoskoro zmizli nevedno kam. Dnes sú už zabudnuté a ich obsah nateraz nie je už nikomu známy.
V roku 1941 za vedenia Oľgy Spillerovej a JUDr. Ľudovíta Janovského k budove pristavili nové krídlo (to východnejšie, viac hore svahom). Postavil ho miestny staviteľ Dominik Filipp (*1900 - †1987), vysvätil ho opát ►Rudolf Misz 23.11.1941 za účasti provinciála ►Braneckého (*1882 - †1962), superiora ►dominikánov Dr. Müllera, riaditeľa dievčenského ústavu Št. Pecára a župana JUDr. Vojtecha Kállaya. Večer predtým bol v hoteli Tatra slávnostný večierok, kde vystúpili miestni ochotníci. Medzi nimi boli dodnes známe mená Klára Cihová, Michal Šumichrast, Mária Habáňová, Adela Matisová, Ružena Csillagyová.


Budova mestského ženského chudobinca, postavená Mestským ženským spolkom v Trenčíne v dolnej časti ulice Priekopy (aktuálne tzv. "Partizánska"), postavená v r. 1902-1903, rozšírená v r. 1941, na obrázku je stav v roku 2020.



O všetkých činnostiach Mestského ženského spolku v Trenčíne sa už asi nedozvieme. Zachoval sa len neveľký archívny zväzok písomností spolku od r. 1877 do 1915, a tie sú, pravdaže, určite v maďarčine. Najbohatším zdrojom zpráv z medzivojnového obdobia je týždeník Trenčan. Vieme, že istý čas (okolo r. 1941) spolok mal svoj "ochotnícky sbor". 


Od ►JUDr. Gerharda Šebáka pochádza zpráva, že "22.5.1942 zásluhou trenčianskeho mestského ženského spolku bol znova postavený pamätný orientačný kríž pri vchode do Breziny". Na obrázku vpravo je tento kríž rok po jeho znovupostavení.


Je zrejmé, že členstvo v Mestskom ženskom spolku v Trenčíne patrilo k istému spoločenskému postaveniu, jeho členky boli zo známych trenčianskych rodín podnikateľov, úradníkov, lekárov, učiteľov, a inak verejne činných. Na tom nič nezmenili ani zmeny režimov, iba sa podstatne obmenili mená pri každej takejto zmene (1918, 1938/1939, 1945, 1947/1948).
Posledná zmena režimu v r. 1948 však ukončila činnosť spolku trištvrte storočia po jeho vzniku, a doteraz nebol obnovený.
Pofrontový režim zriadil jednotnú organizáciu žien: Československý zväz žien, po vzniku federácie (formálne od 1.1.1969) Slovenský zväz žien; jeho predsedníčkou bola rodáčka z neďalekého Uhrovca, partizánka s. ►Elena Litvajová rod. Chúťková (*8.6.1924 - †17.2.1999)  ktorá bola vo viacerých vysokých funkciách štátu aj komunistickej strany počas celej doby trvania pofrontového režimu (1947-1990).
Dnešná doba (po r. 1989) sa už vyznačuje úpadkom spolkových činností a zvyšujúcim sa individualizmom.

Do knihy kuchárskych receptov Mestského ženského spolku v Trenčíne prispel jediný muž: ►titulárny skalský opát Rudolf Misz, niekdajší trenčiansky farár na odpočinku. Zrejme sa tak stalo z dôvodu, že sa naďalej dodržiavala tradícia mužských tajomníkov tohto ženského spolku.

Členskú základňu Mestského ženského spolku v Trenčíne v období po prvej svetovej vojne predpokladáme zhruba v rozsahu mien  kuchárskych receptov, čo je niečo vyše pol stovky žien, ktoré uvádzame nižšie v tabuľke. Uverejnenie vlastného receptu bolo pre členky zrejme vecou cti a spoločenskej vážnosti. 
Pod tabuľkou uvádzame spomienky na niektoré mená, ktoré sa v kuchárskej knihe vyskytujú; v spojitosti s tabuľkou sa niektoré údaje doplňujú, niektoré sú zdvojené.

Osobné  (miestami až veľmi osobné)  spomienky 
nad menami z kuchárskej knihy Mestského ženského spolku v Trenčíne
(v abecednom poradí priezvísk)

Erna Ardová
Karol Ardo bol od 1904 riaditeľ Borovičkovej továrne.

Libuše Baarová (*1882 - †27.12.1949)
manželka riaditeľa medzivojnového pozemkového úradu (JU)Dr. Josefa Baara st. (24.1.1876 - 23.10.1963).
Po ustanovení Česko-Slovenského štátu (v r. 1920) bol ústrednou pražskou vládou vyslaný do Slovenska; jeho pozemkový úrad uskutočňoval masarykovskú tzv. "pozemkovú reformu", čo bolo odňatie pôdy vlastníkom nad 150 ha. Za sídlo úradu aj svoje bydlisko si Dr. Baar vybral kúpele Trenčianske Teplice, ale zakrátko presunul svoj úrad aj bydlisko do Trenčína, do pôvodne Mitického (či Motešického?) domu (postavený približne 1902) na Váhovej ulici, odvtedy zvaného Baarov dom. V čase 1.SR Baarovci boli iba v úzadí, ale po 1948 ich z vlastného domu Gottwaldov režim vyšupoval kamsi do prikázanej dediny, a až po niekoľkých rokoch sa im podarilo vrátiť do Trenčína, ale dom im navrátili až po r. 1989. Ich deti boli JUDr. Jozef Baar (1913 - 1995), trenčiansky právnik, a Ľubomír Baar (1918 - 1985), vedúca postava pofrontovej Demokratickej strany, po jej trenčianskej afére (vraj zbrane v Dieterovom dome, kde DS mala kanceláriu) a jej následnom vyšachovaní z politického života (cca 1947) odišiel do emigrácie, život tam nemal príliš šťastný a zomrel (po svojej slovenskej manželke) v Kanade - pozrieť spomienky v Šumichrastovej knihe.

Berta Barényi (*1881 - †1970)
V rodine Barényich nachádzame kedysi známeho advokáta,  v ďalšej generácii už nežijúcich dobre známych celoživotných vodákov Jozefa a Emila (nar. okolo 1910); pán Jozef Barényi mal stánok s novinami pri rohu kostola piaristov na námestí a veľa vedel o starom Trenčíne, zahynul nešťastným pádom na klzkom chodníku pred sedriou.

Klementína Baxová
 Medzivojnový pražský primátor Baxa mal príbuzenstvo (iného priezviska) aj v Trenčíne. Z (inej?) trenčianskej rodiny Baxových pochádzal ladič organov, jeho syn Paľko, autorov vrstovník, sa stal hudobníkom, pôsobil v Košiciach. 

Alžbeta Biermannová (*10.5.1898 - †12.2.1987)
manželka MUDr. Rudolfa Biermanna st., ktorý okolo 1942 tragicky zahynul pri vlakovej nehode keď sa autom vracal od pacienta. 
 Stalo sa to na (vtedy ešte nechránenej) križovatke cesty do Biskupíc a bánovskej železnice; až krátko po 1950 tu postavili rampy po nehode autobusu. Biermannovci po vzniku ČSR prišli do Trenčína z Ružomberka. Druhá trenčianska generácia Biermannovcov boli tiež lekári: MUDr. Rudolf Biermann chirurg a MUDr. Judita Biermannová očná lekárka - na prednáške u numizmatikov nám ukazovala fotografie zo svojho krstu v Ružomberku, na ktorom jej bol krstným otcom Andrej Hlinka; obaja manželia Biermannovci už zomreli po r. 2010. V tretej generácii je známy ich syn filmár Rudolf Biermann, ktorý vyrástol a bol skautské vĺča v Trenčíne, ale žije očividne v Prahe.
V Trenčíne v medzivojnovom období však boli aj iné rodiny Biermann: účtovná kancelária Biermann a Kohnová, tiež zasielateľstvo Oskar Biermann (neskôr arizoval Jozef Filip) 

Štefánia Blažeková (*1902 - †1986)
manžel mestský inžinier Edmund (Ödön) Blažek.

Vally Bogyánska
Bogyánsky mal obchod s technickými potrebami na hlavnom námestí, na vyčnievajúcom rohu oproti Katolíckemu konviktu (po jeho vyhorení koncom r. 1951 to bolo od februára 1963 oproti novopostavenej lekárni.

JUDr. Ružena Brtková (*1911 Martinyová - †1997)
trenčianska právnička, na súde kolegyňa neskoršieho predsedu vlády JUDr. Štefana Tisu, dcéra dlhoročného riaditeľa trenčianskej nemocnice a známeho chirurga MUDr. Kolomana Martinyho, manželka mestského účtovníka Ľudovíta Brtku (Eugenov brat), matka Ing. arch. Petra Brtku - autora architektonického riešenia Detského mestečka v Zlatovciach postaveného po r. 1968. Pre mňa sympatická staršia pani, ktorá mi veľa rozprávala o starom Trenčíne.

Irena Cihová (*12.3.1902 - †3.12.1950)
Emil Ciho spolu s Hugom Urbánkom založili (okolo 1921) Slovlik pod hradným bralom.
 Dcéry (nar. odhadom okolo 1920) boli Klára Cihová vydatá za diplomata JUDr. Jozefa Omiliaka (*19.3.1911 Dolný Kubín- †23.9.1977 New York), 1948 hrala vo filme Čertova stena, po 1948 žila vo Švajčiarsku, a Irena Cihová (2.x vyd. Schanerová, po 1968 v emigrácii) celoslovensky pôsobiaca scénická výtvarníčka. Obidve sa v r. 1948 mihli v jednom filme: Klára ako herečka, Irena ako kostymérka - viac by možno zaspomínali filmári z Trenčína Gejza Maráky a Arnold (Gusto) Adamica.

Šarlota Coufalová (*1910 - †2001)
Coufalovci mali továreň na nábytok (neskôr Družba) a pohrebnú službu pri synagóge; v Trenčíne boli ešte pred r. 1918!

Ružena Csillagiová (*1904 - †1979)
rodina právnika s domom na Vajanského ul. (oproti Prioru na rohu); jeden z dvoch synov bol tanečník v študentskom súbore Trenčan a potom známy zubný chirurg MUDr. Ernest Csillagi, druhý bol Jozef Csillagi pracovník Zväzarmu (cca 1970).

Maria Čerňanská
Rodín Čerňanských bolo viacero. Alexander bol známy trenčiansky medzivojnový futbalista, riaditeľ banky a pamätník minulosti Trenčína, najmä znalec histórie trenčianskych bánk.

Helena Čongradyová (*28.6.1915 - †18.12.1991)
manželka známeho trenčianskeho chirurga MUDr. Štefana Čongradyho.

Elise Deleplanque
Francúzske rodiny boli najmä v radoch vyšších úradníkov či technikov Tiberghienky.

Louise Delerue
zrejme z rodiny generálneho riaditeľa Tiberghienky.

Štefi Deutschová
Wiliam Deutsch viedol pílu na území neskoršej TOS, ktorá spracúvala drevo, dovezené z okolitých lesov známou lesnou železnicou vedúcou zo Selca. Deutschovci bývali v bytovom dome so zdobeným priečelím na Staničnej (potom Kragujevackej ulici), zbúranom niekedy po r. 1970.

Dr. Lida Emanuelová
Manželia Emanuelovci boli známi trenčianski lekári; pani bola kožná lekárka. Ešte v sedemdesiatych rokoch (=1970+) som bol u nej ako pacient.

Tilda Filippová (*29.3.1906 - †6.2.1994)
rodená Pechová, manželka známeho staviteľa Dominika Filippa (21.7.1900 - júl 1987).

E. Fränklová
Dr. Fränkl bol advokát, mali dom na (severnom) rohu Palackého ul., oproti Tatre, bola tam po fronte hudobná škola.

Klemi Fussgängerová (*29.3.1886 - †19.12.1965)
rod. Čelková; jej brat bol (JU)Dr. Alexius Čelko (Cselko), vyšší štátny úradník v čase RU, ČSR, 1.SR (ministerský radca), otec muzejníka Elemíra Čelku (Piešťany) a JUDr. Vojtecha Čelku (3.11.1916 - 5.4.1989) (tlačiareň v Trenčíne, obchod v Bratislave a Trenčíne).

Magda Gáborová (*9.3.1925 - †6.12.2004)
Známa bola firma Gábor autochladiče na Vajanského ul.  Fr. Gabor padol v bojoch 2.SV. na nemeckej strane (SS-Schütze Franz Gabor, geb. 25. XI. 1922, Trentschin, Hviezdoslav-gasse 21, gefallen am 24. IX. 1942 bei Worobja b. Demidoff.)

Aurelia Galvánková
manžel JUDr. Eduard Galvánek, okresný náčelník v Trenčíne do r. 1939, potom preložený do Bratislavy. JUDr. Bohdan (Tibor) Galvánek (1903-1980), narodený v Trenčíne, od 1935 štátny úradník, bol v diplomatických službách, od 1947 emigrant v Argentíne.

Margita Gočárová
manžel MUDr. Timotej Gočár (zomrel 20.3.1973, v tej dobe závodný lekár OÚNZ Trenčín, pochovaný je v Bratislave). Zomrel náhle a nečakane, keď prišiel domov z ťahu so svojou ulovenou slukou a posledným pohľadom sa ešte tešil zo slučej trofeje. 
V pofrontovej dobe som ako malé dieťa mal Dr. Gočára najradšej zo všetkých lekárov. Zrejme prišiel do Trenčína v medzivojnovom období, býval aj mal ordináciu vo výrazne vyššom dome (postavený po 1870) poniže Bočekovho učiteľského internátu na vidlici ciest, kde sa Váhová=Pribinova smerom na juh rozdvojuje na ulice Staré sady a Slovenských dobrovoľníkov; neskôr bývali Gočárovci v Kollárovej štvrti v rodinnom dome. Jeho syn docent MUDr. Egon Gočár CSc (* 1933) bol lekár v Bratislave, vášnivý poľovník, v r. 2011 vyšla jeho 200 stranová kniha poľovníckych spomienok (Zelené zápisky z poľovníckych chodníkov, ISBN 9788089547029) s množstvom fotografií, významná časť sa viaže na Trenčína okolie; revír mal pravdepdobne v Opatovej, ako väčšina trenčianskych lekárov - poľovníkov.

Štefánia Guričanová (*1911 - †2005)
manželka JUDr. Pavla Guričana. 

Mária Habáňová (*1915 - †1982)
manželka MUDr. Jána Habáňa, odsúdeného po fronte (1945) za politickú činnosť.  Syn lekár a dcéra vydatá v Prahe.

Mária Hudecová
manželka JUDr. Antona Hudeca - poslanec Snemu Slovenskej krajiny od 18. 12. 1938, po fronte (1945) v nemilosti.

Mária Halašová
manželka PhMr. Jána Halašu, ktorý do Trenčína prišiel z Martina po vzniku 1.ČSR. Bol veľmi známy ako lekárnik, turista, fotograf, autor kníh o prírode, pracovník múzea. Zanechal zaujímavé rukopisné spomienky na svoje detstvo v Martine. Ich vnuk je známy operný spevák Ján Ďurčo. 

Irma Janovská (*5.10.1882 Zamaróczyová - †2.3.1965)
Od Janovských boli známi otec a syn právnici.

Sonja Jendrašáková (*1921 Hrancová - †2007)
dcéra riaditeľa trenčianskeho štátneho gymnázia.

Irena Kállay
manželka trenčianskeho župana (1939-1945) JUDr. Vojtecha Kállaya, teda matka známeho fotografa Karola Kállaya.

Margita Kátserová
Kátserovci boli známi trenčianski obchodníci ešte za monarchie, vlastnili v Trenčíne niekoľko domov.

Mária Kresánková (*1892 - †1985)
Viacerí Kresánkovci boli známi učitelia.

Andrea Markovičová
manželka obchodníka a neskoršieho trenčianskeho starostu, v závere života žila v Košiciach.

Ady (Ada) Matisová (*1907 - †2004)
MUDr. Matis bol medzi vojnami primár trenčianskej psychiatrie. Bývali na hlavnom námestí pri fotografke Holoubkovej. Syn Peter v Bratislave bol tiež lekár, šéf urgntného príjmu v nemocnici pri Avione.

Vd. Júlia Mihaličková
Mihaličkovci mali obchod povyše kina Metro (od 1929 Celler). Mihaliček mal tiež hostinec na úpätí kopca Vinohrady.

Rudolf Misz (2.1.1871 Nitra - †6.6.1954 Trenčín)
Starosta mesta Trenčín (1924-1928), zaslúžil sa o rozvoj mesta. Trenčiansky r.k. kaplan (1896-1902), farár (1904-1935), trenčiansky dekan (od 1906), titulárny skalský opát (od 1913).

Elena Pozdišovská (*1902 - †1980)
manželka prof. Št. Pozdišovského, známeho trenčianskeho historika.

Marianna Riegerová (*1907 - †1963)
manželka železničného úradníka Jozefa Riegera, zomrela tragicky.

Edita Ripková
Od Ripkov boli známi zo staršej generácie (pred r. 1900) stolár a hasič Aristid Ripka, Herman Ripka a Camil Ripka. V ďalšej generácii bol známy Aladár Oskar Ripka. Od Camila Ripku boli traja synovia: najstarší Titus Ripka (*1903 - †1909; v Trenčíne, ale potom (1920+) Žilina, 1938+ Prešov bankový úradník, Komárno, Bratislava †), vodák Zoard Ripka (*14.9.1909 - †28.7.1990), a azda najznámejší Bruno Ripka (*1.5.1904 - †30.1.1983), predseda MOMS v  Trenčíne a organizátor známych literárnych štvrtkov v hoteli Tatra, sš. profesor gymnázia a riaditeľ Obchodnej akadémie do 1945 potom v Poprade, činný v športových odvetviach, otec známeho jazykovedca prof. PhDr. Ivora Ripku, DrSc. (otec Bruno R. sa v rámci MS tiež zaoberal jazykovedou).

Miroslava Ripková
manželka riaditeľa trenčianskej Obchodnej akadémie Bruna Ripku (*1.5.1904 - †30.1.1983), matka známeho jazykovedca prof. PhDr. Ivora Ripku, DrSc.

Lujza Schanerová (*17.6.1899 Trohová - †24.4.1955)
manželka Rudolfa Schanera. Rudolf Schaner starší bol zakladateľ známej trenčanskej továrne na spracovanie mäsa. V ďalších generáciách bolo viacero Schanerovcov. Vidiac, že sa šíria fámy o ich pôvode a osude, potvrdzujem, že to bola katolícka rodina.

Katica Schanerová
tiež z predošlej rodiny 

Paula Schmitzová (*1906 - †1987)
Pod Tatrou mal holičstvo František Schmitz. Jeho brat Karol Schmitz bol účtovník v Tiberghienke, mal na námestí obchod sklom a porcelánom (mal tam istý podiel aj jeho brat Fr.S.). Jednoho z bratov dcéru Valériu mal za manželku známy slovenský novinár Slavo Kalný (*1929).

Elza Schwertnerová (*29.10.1895 - †9.1970)
manžel JUDr. Andrej Schwertner bol právnik na Rozmarínovej ul. 11, kde mali známy malebný dom s vežičkou, zbúraný okolo r. 2018; bol člen Matice Slovenskej. Jej otec bol lekár MUDr. Martin Abraham Pattantyús (*25.5.1857 Zilah (RU) - 1931, pochovaný v Trenčíne), jeden z prvých amatérskych fotografov na strednom Považí.

Julia Sirchichová
Historická trenčianska rodina, dávno im patril dom na hlavnom námestí, kde je teraz sporiteľňa.

Prof. Klára Solčianska, rod. Verčeková (*??? - †30.9.1992)
manželka prof. Solčianskeho, obidvaja učili na trenčianskom štátnom gymnáziu; aj prof. Verček učil na gymnáziu.

Oľga Spillerová, 
Gitta G.- Spillerová, Margita Spillerová, Gita Spillerová
v niektorých prípadoch (Margita – Gita) možno tá istá osoba, z príbuzenstva Štefana Spillera, riaditeľa Tiberghienky.

Antónia Spišiaková rod. Zaťková
manželka známeho diplomata JUDr. Jána Spišiaka (žil 12. 1. 1901 – †14. 11. 1981), zomrela v r. 1976 v Bratislave, kde je aj pochovaná spolu s manželom. Bola dcérou Antónie Zaťkovej rodenej Schanerovej (*1901 - †1965) a JUDr. Jána Zaťku.

Gabriella Sztrechay
manželka zakladateľa slovenskej pediatrie prof. MUDr. Alojza Churu (*11.6.1899 Bytča-Hliník – †24.7.1979 Trenčín), narodená 1908, zomrela 1970. Jej matka bola vnučkou známeho trenčianskeho tlačiara Františka Xavera Skarnitzla. Sztrechayovský dom bol na trenčianskom hlavnom námestí, teraz je na ňom pamätná tabuľa prof. Churovi, pretože tam manželia po fronte bývali až do smrti.

Alžbeta Šebáková (*24.9.1898 Körperová v Nemšovej - †22.9.1973)
sestra kanonika Karola Körpera (pôvodom z Nemšovej), manželka JUDr. Gerharda Šebáka, trenčianskeho právnika, (mestského) policajného kapitána, archivára, historika.

Irma Štiavnická
Ondrej Štiavnický bol v Trenčíne okresný náčelník (1939-1945) po JUDr. Eduardovi Galvánkovi.

Joli Tisová
Ida Tisová
Tisovcov bolo v Trenčíne viac rodín, jeden z nich bol riaditeľ továrne Kvasnicová, ďalší bol predseda vlády 1944-5.

Maria Tofflerová
Tofflerovci s Halašovcami mali na námestí lekáreň a drogériu, tiež vlastnili Považskú chemickú továreň, sídliacu zrejme na námestí, získanú po 1918 kúpou, s výrobou skromnejšieho rozsahu a skôr lekárnického charakteru (francovka, ...) v neveľkých priestoroch na hlavnom námestí pri drogérii. Posledný trenčiansky Toffler - Ivan (* azda okolo 1920) - bol niekoľkokrát v Trenčíne po r. 1989 na návšteve z kanadskej emigrácie, kde pracoval v odbore biochémie na univerzite Manitoba.

Lola Turancová (*5.6.1898 - †27.5.1989)
Rumunská Slovenka, manželka generála Jozefa Turanca (*7. marec 1892 Sučany – † 9. marec 1957 väznica Leopoldov, pochovaný v Trenčíne), dožila v opatere istej trenčianskej rodiny v Kollárovej švrti.

Šarlota Urbánková (*1902 - †1986)
rozvetvená rodina Urbánkovcov mala v Trenčíne viacero podnikov: tehelňu, hostinec, obchod, likérku Slovlik (spolu s Emilom Cihom) ale najznámejšie bolo mäsiarstvo.

Štefánia Vargová (*1899 - †1983)
Vargovci mali v Trenčíne obchod (potraviny).

Vd. Oľga Weissová
V Trenčíne bolo Weissovcov viac; známe boli textilné obchody rodín Weissovcov: „City Weiss“  a „biely“ Weiss.

Antonia Zaťková
Antónia Zaťková rodená Schanerová žila v rokoch 1901 - 1965, bola dcérou Rudolfa Schanera (žil 1868 – 1953) a jeho
manželky Antónie rod. Pribišovej (žila 1874 - 1956). Vydatá bola za JUDr. Jána Zaťku, trenčianskeho starostu, vládneho komisára a mešťanostu v r. 1939 – 1945. Mala dcéru rovnakého mena (*1919), vydatú za známeho diplomata JUDr. Jána Spišiaka (žil 12. 1. 1901 – 14. 11. 1981), zomrela v r. 1976 v Bratislave, kde je aj pochovaná spolu s manželom.



Poďakovanie
Ďakujem obidvom mojím rodičom a mojej krstnej mame, všetko rodeným Trenčanom, za oboznamovanie s Trenčínom a jeho obyvateľmi od môjho detstva; tiež za dve vydania spomínanej kuchárskej knihy, ktoré používali.
Ďakujem za láskavú a nezištnú pomoc pani Dagmar Boženíkovej.
Za konzultáciu ďakujem pani riaditeľke Mgr. Kataríne Babičovej.
Pánovi Richardovi Novákovi ďakujem za údaje o rodine Sztrechay, ktorou sa podrobne zaoberá.
Vďačný som aj pánovi PhDr. Vojtechovi Čelkovi ml.
Za upresnenie ďakujem pánovi Dušanovi Čongradymu.