Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.

   [0178]       Socha svätej Trojice v Trenčíne   (*1712)    
Už vyše tristo rokov my všetci minulí aj súčasní Trenčania aj návštevníci mesta chodíme na hlavnom námestí okolo ústredného kamenného súsošia. Čo však o ňom vieme? Zobrazuje svätú Trojicu (sancta Trinitas) na stĺpe týčiacom sa z ohradeného masívneho trojhraného podstavca, ktorého tri bočné strany nesú latinské nápisy na stranách západnej, južnej, východnej. Poznáme ich a vieme, čo znamenajú? Nižšie ponúkame čitateľovi možnosť bližšieho zoznámenia.

GLorIae DeI patrIs orbeM Verbo 
IneffabILI CreantIs
doslovne:
  Sláve Boha Otca sveta slovom jediným tvorcovi  
voľnejší preklad:
  Sláva Bohu Otcovi, ktorý jediným slovom stvoril svet  
Veľké písmená latinského nápisu spočítané ako rímske číslice udávajú rok zhotovenia:
L + I + D + I + I + M + V + I + I + L + I + C + I
= 1712


GLorIae 
spIrItVs sanCtI
orbeM 
DonIs gratIae
repLentIs
doslovne:
  Sláve Ducha svätého svet darom milosti naplniaceho  
voľnejší preklad:
  Sláva Duchu Svätému, ktorý svet naplnil darom milosti  
Veľké písmená latinského nápisu spočítané ako rímske číslice udávajú rok zhotovenia:
L + I + I + I + V + C + I + M + D + I + I + L + I
= 1712


GLorIa 
DeI fILII
orbeM
sangVIne
reCreantIs
doslovne:
  Sláva Bohu Synovi svet krvou znovustvoriaceho  
voľnejší preklad:
  Sláva Bohu Synovi, ktorý svet znova stvoril (svojou) krvou  
Veľké písmená latinského nápisu spočítané ako rímske číslice udávajú rok zhotovenia:
L + I + D + I + I + L + I + I + M + V + I + C + I
= 1712

 Svätá Trojica
Kamenná plastika svätej Trojice na vrchu stĺpa korunuje celé sochárske dielo. 
Zobrazuje trojjedinosť Boha v podobe troch Božích osôb, ako ho nachádzame už v "Symbolum apostolicum" slovami sv. Matúša v jeho evanjeliu, kapitola 28, verš 19, a ako je rozšírené od prvého Nicejského koncilu (A.D. 325).

Boh-Otec tu je znázornený starším mužom s trojitou korunou na hlave

Boh-Syn Ježiš Kristus je tu znázornený ukrižovaný na kríži, spočívajúcom v lone Boha-Otca; z Ježišovej hlavy vychádzajú tri zlaté lúče.

Boh-Duch Svätý je tu znázornený holubicou na hrudi Boha-Otca, za hlavou holubice vyžarujú zlaté lúče dookola všetkými smermi; Duch Svätý býva tiež znázorňovaný okom v trojuholníku, z čoho je tu v našom prípade uplatnený trojuholník s vyžarujúcimi lúčmi, prekrytý trojitou korunou; oko v trojuholníku môžeme za trojitou korunou iba tušiť.



 Okrem nápisov o troch osobách Božích, 
na západnej strane trojhraného podstavca je hore nad nápisom privesený kamenný Illésházyovský erb, 
a pod nápisom o Bohu-Otcovi pridali ešte tento ("illésházyovský") text:

Excellentissimus ac Illustrissimus Dominus 
Comes Dominus Dnus Nicolaus Illesházy de Illesha
za Perpetuus a Trenchin eiusdem ac Liptoviensis 
Comitatuum Haereditarius Suprem. Comes Sacrae Cae
sareae Regiae q. Majestatis Actualis Intimus Consiliari
us et per Regnum Hugariae Aulae Cancellarius

čo znamená:

Najvýbornejší a Najosvietenejší Pán 
Župan Pán Mikuláš Ilesházy (rodom) z Illeshá -
zy Večný Trenčianskej a Liptovskej 
Župy Dedičný Najvyšší Župan svätého ci -
sárskeho kráľovského veličenstva skutočný dôverný rad -
ca a kráľovstva uhorského dvora kancelár



 Socha svätej Trojice
bol v Trenčíne vždy názov tohoto súsošia, ako (vľavo) ukazuje snímka z dávnej brožúrky o Trenčíne z roku 1935. 
Rovnako to bolo aj predtým v období rakúsko-uhorskej monarchie - turistická brožúra o Trenčíne z roku 1893 tiež požíva názov "socha sv. Trojice" (v pôvodine brožúry "szt. Háromság szobra")
V celkom prvom trenčianskom "turistickom sprievodcovi" z r. 1852 Stárek končí rokom 1708, tam súvisiacu zmienku nenachádzame, lebo socha vtedy ešte nestála. Možno časom pozrieme ešte v nevydaných dielach Kaminovom (1882) a Dohnányiho (sine dat., ~1952). 
Po roku 1948 tento názov novému ateistickému režimu nevyhovoval, úspešne sa mu za tie zhruba štyri desaťročia podarilo do značnej miery pretlačiť názov "morový stĺp". Tento stereotyp ešte trochu pretrváva, najmä (povedané súčasným jazykom) u pohrobkov totalitného režimu.


 

Ešte aj po Gottwaldovej zmene režimu 1948, keď prišla k moci komunistická strana, turistická skladačka vydaná v r. 1949, sochu uvádza pod menom "Sv. Trojice"; o stĺpe síce tiež píše, ale o "korintskom", nie o "morovom". (Pozrieť obrázok vľavo.)

Tlak na "morové" pomenovanie sa pravdepodobne stal výraznejším po r. 1960, keď začali vychádzať Trenčianske noviny - orgán OV KSS a ONV v Trenčíne; dovtedy režim prakticky nemal miestny tlačový prostriedok sústavného masového pôsobenia na obyvateľstvo.

Tá turistická skladačka bola svojho času dosť známa. Jej text bol nielen v slovenskom, ale zčasti aj v esperantskom jazyku. Vydala ju miestna kancelária vtedajšej cestovnej kancelárie Slovakotour a o jej vydanie sa veľkou mierou zaslúžil pán Ladislav Gáťa st., známy Trenčan a turista, organizačný pracovník a predtým aj tajomník Okresného živnostenského spoločenstva, na dôchodku pracoval v zberni Sazka-Športka - starší Trenčania si ho ešte pamätajú.



Prečo nie tzv. "morový stĺp"?
 = 1. Je pravdou, že dielo súvisí s morovou nákazou tej doby, čo  podrobne opisuje článok tu (ťuknúť).
Na celom sochárskom diele však nenájdeme jedinú zmienku o more ("pestis"), a to ani priamo textom, ani nepriamo zobrazením napríklad niektorého svätého súvisiaceho s ochranou proti moru (napr. sv. Rochus). 
Mor bol aj je veľkým ľudským nešťastím, ale jeho závažnosť nie je porovnateľná s Božou všemohúcnosťou, ktorú toto sochárske dielo vyjadruje.

 = 2. Stĺp samotný je len časťou celého sochárskeho diela. Tento jednoduchý holý korintský stĺp sám osebe nemá žiaden významový obsah, a vôbec už nie morový. Najdôležitejšie je to, čo stĺp nesie na svojom vrchole: svätá Trojica, čiže Trojjediný Boh. Úlohou stĺpa je len vyniesť Božiu sv. Trojicu do výšky, aby sa zvýraznila jej najvyšša dôležitosť, a tiež aby bola z väčšej diaľky viditeľná.





Podrobnosti o súsoší
v časovom slede od najstarších po súčasné.

Kedysi predtým, v strede námestia stál aj stĺp hanby (columna infamis). Odstránili ho na príkaz Illésházyho kvôli úprave námestia. Stalo sa tak buď v časovej súvislosti s postavením sochy sv. Trojice, alebo podľa záznamu JUDr. Ľudovíta Dohnányiho až v r. 1798.
Podľa osobnej zprávy od p. prof. Pozdišovského, niekdajší správca trenčianskeho múzea Josef Mádl (bez uvedenia dôkazu) tvrdil, že zvyšky stĺpu hanby údajne použili pod doteraz stojacu sochu bičovaného Krista, ktorá stojí pri soblahovskej ceste pred Miszovou kaplnkou všeobecného citorína.

Súsošie sv. Trojice z roku 1712 je dielom neznámych sochárov. Právom môžeme použiť množné číslo, lebo je zrejmé, že rôzne náročné časti súsošia zhotovili primerane rôzni kamenári. Túto rôznosť najlepšie vidíme pri porovnaní starostlivo prepracovanej a tvarovo zložitej sv. Trojice vrátane stĺpovej hlavice pod ňou, s určitou nedbalosťou vyhotovenia nápisov, pôsobiacou dojmom hraničiacim s improvizáciou, či už v nerovnakej šírke písmen a medzier (napr. široko napísané slovo "Perpetuus" a stlačené slovo "Trenchin"), možno aj v použitom delení slov (až trikrát na šiestich riadkoch, a oddelené sú len 2-3 znaky), a tiež v neukončenej vete, ktorá má len podmet (Excellentissimus....Cancellarius.), ako aj v nejednotnom slovnom štýle (nerovnakom gramatickom páde) textov troch nápisov (jeden raz "Gloria" (...filii) a zvyšné dva razy "Gloriae"), a ešte v nejednotnom použití: v minuskulovom illésházyovskom texte je použitý spriahnutý latinský dvojznak "æ", ale v majuskulových trojičných textoch nachádzame rozpísané "AE".
Štýlovú rozdielnosť slohov postrehne aj neodborník: zatiaľ čo zobrazenie samotnej sv. Trojice má barokové znaky, tak na oveľa strohejšom zvyšku diela sa barokové prvky hľadajú ťažko.
Nevieme ani pôvod pôvodne použitého materiálu - pieskovca.


Súsošie sv. Trojice bolo (zrejme prvý raz) obnovené v roku 1797, ako hlásajú (vľavo zobrazené) nápisy vytesané z vnútorných strán na dvoch stĺpikoch nesúcich železné dvierka ohrádky. Od Braneckého vieme, že obnovu vykonal piarista Basil (=Vasil) Krolig, ktorý je pochovaný v krypte kostola piaristov na trenčianskom hlavnom námestí.
Tieto skryté nápisy boli doteraz (zdá sa, že akoby) neznáme, lebo nikde niet zmienky o nich v bežne známych zverejnených textoch.
Vľavo je fotografia obidvoch nápisov urobená na Veľkú noc roku 2009. Nápis čítame takto: 
vľavo je:

Ren A. 1797

Impensis Ex

cellentini

a vpravo je:

D. D. Comi

IoannisIllés

hazy

čomu rozumieme takto:

Obnova roku 1797 (nariadením) výborného 

pána župana Jána Illésházyho







Snímka (vľavo) sochy sv. Trojice s už dosť zanedbaným a zubom času nahlodaným podkladom celého súsošia; vidíme, že okolie ešte nie je upravené ako sa vykonalo v r. 1927, teda záber musí byť spred tohoto roku.


V roku 1927 mesto dalo upraviť a vydláždiť hlavné námestie, pričom z obidvoch (hornej aj dolnej) bočných strán kamennej ohrádky sochy sv. Trojice urobili terasovité schody, ktoré tam dovtedy neboli; toto riešenie rozdelilo novovzniknutý parčík na dve časti, menšiu hornú a rozľahlejšiu dolnú. Táto deliaca pevná plocha má lichobežníkový pôdorys. Schodmi sa prechádza (z jednej či druhej strany sochy) z jednej strany námestia na druhú, bez potreby obchádzať parčík. V styku so schodami bol parčík vybavený nadväzujúcim rovnakým kovovým zábradlím. Záber vľavo je snímka známej pohľadnice, zobrazuje stav približne koncom tridsiatych rokov, už po popísanej úprave námestia v r. 1927.


Staré fotografie (pozrieť vľavo) ukazujú, že počas 1.ČSR aj počas 1.SR občas pri slávnostných pouličných prehliadkových pochodoch stávali verejní činitelia na drevenom (prípadne kobercom pokrytom) nevysokom stupienku dočasne zriadenom na spodných schodíkoch pod súsoším sv. Trojice. Po roku 1945 už od toho upustili.


Na jar 1945 po prechode frontu mestom na dolnom (JZ) konci parčíka na námestí, pod starou lipou pochovali 18 padlých sovietskych a rumunských vojakov, partizánov a jednoho civila. (Hroby tu neboli dlho, najviac zopár rokov, potom ich zrušili.) V súvislosti s tým, na tomto konci parčíka zrušili nevysoké, pôdorysne zalomené kamenné zábradlie, aj s vedľa stojacou sochou sv. Floriána na vyššom podstavci. V tej dobe tiež zvažovali odstránenie súsošia sv. Trojice, od čoho nakoniec upustili.

Uvádza sa, že súsošie je od r. 1963 národnou kultúrnou pamiatkou, tiež súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie Trenčín vyhlásenej v r. 1987.

Okolo roku 1980 (možno 1977-1978) dolnú časť súsošia sv. Trojice obnovovali. Počas prác bolo súsošie provizórne ohradené (pozrieť na obrázku vľavo). Niektoré miesta vytmelili. Novými nahradili dve kamenné rohové šišky - jediná pôvodná je dnes (r. 2020) na (juho)západnom rohu. Taktiež novými nahradili niektoré stĺpiky kamennej ohrady, s postrehnuteľnou odlišnosťou tvaru či vtedy aj farebného odtieňa voči pôvodine.


Po roku 1989 na okraje susediaceho parčíka namontovali do trávy vari do pol lýtok vystrčené nízke reflektory osvetľujúce súsošie sv. Trojice, po dva reflektory z hornej aj z dolnej strany námestia; dosť to oslňovalo okoloidúcich, čo bolo pravdepodobne jednou z príčin (okrem vandalstva), prečo po asi dvoch rokoch reflektory nahradili iné, na úroveň okolitého povrchu zapustené (vtedy módne) svietidlá; tie však oslňovali tiež, aj keď o čosi menej, tak aj tie dlho nefungovali, dožili nepovšimnuté. 

V rokoch 2017 - 2018 mesto prebudovalo hlavné námestie. Pritom obnovili aj sochu sv. Trojice. Zčasti ju rozobrali, niektoré práce na obnove vykonali na mieste, a niektoré časti odviezli a po vykonanej obnove ich doviezli naspäť. Niektoré miesta vytmelili, niektoré časti vymenili (najmä schody okolo), a celé súsošie zostavili späť. Pôvodné zostali dva schodové stupne pod úrovňou kamennej ohrádky, po celom obvode súsošia (sú pieskovcové); nižšie schodové stupne sú už viditeľne odlišné, sú súčasťou nového riešenia okolia (nie sú pieskovcové). (Zaznamenajme tu pre budúcnosť, že v predošlom stave takáto odlišnosť nevystupovala.)
V závere prác dňa 18. mája 2018 odstránili posledné oplotenie staveniska z hlavného námestia, kde dovtedy prebiehali úpravy jednotlivých častí námestia (práce prebiehali po častiach na trikrát), ale istý nie dlhý čas ešte zostalo lešenie vtedy ešte nedokončenej obnovy sochy sv. Trojice.
Po vykonanej obnove súsošia sv. Trojice v r. 2017-2018 zisťujeme (je samostatne popísané nižšie) chýbajúce dve písmená v "illésházyovskom" nápise, na zistenie čoho ani netreba odborníka. Ukazuje to (nielen súčasné) neuveriteľné zanedbanie nielen u (odborného?) zhotoviteľa, ale aj u objednávateľa a predpokladaného štátneho dozoru, keďže dielo je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie od r. 1987 a teda je právne pokryté pamiatkovou ochranou štátu.
Taktiež obnova skrytého nápisu z r. 1797 nie je dôkladná, hlavne desaťročie starého letopočtu sa po obnove číta o dosť ťažšie než pred obnovou (pozrieť tu na fotke, a ešte lepšie priamo na mieste).
Kovové dvojkrídlové dvierka do vnútra kamennej ohrádky, zatvárané zvislou závorou, sa po obnove horšie zatvárajú než pred obnovou.
Nám verejnosti nie je známe, či sa robil aj prieskum súsošia sv. Trojice obdobne prieskumu námestia, ako to bolo s dokumentáciou podľa ktorej sa obnova súsošia robila, ani či sa z vykonávanej obnovy súsošia robila pracovná dokumentácia, ani okolnosti investorského a pamiatkového dozoru, to všetko sa dá predpokladať ako potrebné kvôli pamiatkovej ochrane.
Dňa 28.9.2018 sa v Trenčíne konal seminár "Reštaurovanie sochárskych kultúrnych pamiatok Mesta Trenčín 2017 - 2018"

Ani táto posledná (2017-2018) obnova, ani tá predposledná (okolo r. 1980) obnova neboli, zdá sa, na súsoší vyznačené, ako tá z r. 1797 bola, vďaka čomu teraz o nej vieme.

Výšku súsošia sme teraz (v lete 2020) zistili približne 10,1 metrov, merané od spodku kamennej ohrádky (t.j. od spodku veľkého kamenného trojbokého hranola s nápismi) po najvyšší bod kamennej časti, teda po vrch trojitej koruny (čiže bez kovového trojuholníka, ktorý je ešte trošku vyššie); meranie bolo nepriame, čiže odmeraná veľkosť dostupnej časti sa úmerou prepočítala na celú výšku.
Pritom sme si všimli, že na dvojdielnom stĺpe subjektívnym zrakovým porovnaním s olovnicou je možné zaznamenať určitú nerovnosť priamosti (vypuklinu - kužeľovitosť zloženého stĺpa nie je úplne rovnomerná) na povrchu stĺpa na približne severnej strane; tiež zvislá os stĺpa sa zdá byť o niečo naklonená na západ. Odchýlky nie sú veľké (niekoľko málo centimetrov) a zrejme neohrozujú stabilitu, ale zaznamenávame ich na tomto mieste pre budúcnosť; ich doterajší časový vývoj nedokážeme zistiť.


Kovové dvojkrídlové dvierka do vnútra kamennej ohrádky by bolo vhodné prevádzkove uzavrieť voči bežnému prístupu, pretože si ich občas otvoria a dovnútra ohrádky sa chodia hrať deti - priestor je tam stiesnený, nemá pochôdzne parametre, nedajbože aby sa tam stal úraz a poškodený by argumentoval nehateným prístupom.





Nezrovnalosti
Porovnaním súčasného stavu (leto 2020), jeho rozborom a porovnaním so staršími podkladmi zisťujeme, že v súčasnosti na illésházyovskom nápise chýbajú dve písmená. Obidve boli na špárach medzi kamennými blokmi, kde sa pri rýdzo remeselnom prístupe ľahko mohli pomýliť s eróziou hrany kamenných blokov a ako také mohli byť omylom zatmelené. 
Celá vec je nižšie ukázaná na fotografiách v časovom slede od súčasnosti späť do minulosti:


Súčasný stav v lete 2020, kde chýba písmeno "l" v slove "Nicolaus", a tiež chýba písmeno "i" v slove "Hereditarius". 
Tento stav vznikol obnovou v rokoch 2017-2018.



Stav v lete 2017 na začiatku obnovy, nápis je ešte v stave pred rokom 2017, kde chýba písmeno "l" v slove "Nicolaus", ale písmeno "i" v slove "Hereditarius" je prítomné, aj keď bodku nad písmenom nerozoznávame. Nevieme určiť, kedy tento stav vznikol, dosť možné že obnovou okolo roku 1980. Taktiež nevieme určiť, aký bol stav nápisu pred obnovou vykonanou okolo roku 1980, nateraz o ňom nemáme poruke žiaden spoľahlivý podklad. Obnovou tohoto nápisu v r. 2017 - 2018 došlo k vynechaniu písmena "i".



Stav roku 1893 popísaný v starom texte o Trenčíne z roku 1893 (vidíme tam aj starý maďarský text). Ilésházyovský nápis je tu vypísaný aj s tými dnes už chýbajúcimi dvomi písmenami. Tento stav považujeme za správny, pretože zodpovedá správnemu latinskému .písaniu dotknutých slov "Nicolaus" (t. j. Mikuláš) aj "Hereditarius" (t. j. dedičný).
Nevieme, čo bolo predmetom predošlej obnovy súsošia v roku 1797.



Toto je predstava o správnom znení nápisu, ktorej by mala zodpovedať aj súčasná skutočnosť: sú tu dve chýbajúce písmená "l" a "i" dokreslené (pre odlíšenie červenou farbou) do fotografie z leta 2020.
Tento stav považujeme za správny, pretože zodpovedá správnemu latinskému .písaniu dotknutých slov "Nicolaus" (t. j. Mikuláš) aj "Hereditarius" (t. j. dedičný).




Nižšie sú fotografie obidvoch nápisov z r. 1797 na vnútornej strane stĺpikov dvierok (je popísané vyššie):
 - vyššie sú obrázky obidvoch nápisov v novšom stave, po obnove 2017-2018, odfotografované v lete 2020;
 - nižšie sú obrázky obidvoch nápisov v staršom stave, pred obnovou 2017-2018, odfotografované v r. 2009;
Napriek vykonanej obnove 2017-2018 teraz v novšom stave čítame niektoré časti nápisov znateľne horšie - možno posledná (2017-2018) obnova diela zanedbala obnovu ľavej časti tohoto skrytého nápisu z r. 1797. Niektoré jeho časti sú, zdá sa autorovi, o čosi menej čitateľné než boli pred poslednou obnovou, najmä desaťročie letopočtu je už nečitateľné, a aj znaky "sis" sú neisté. Svetelné podmienky snímok nie sú rovnaké, čo nabáda k opatrnosti pri porovnávaní, preto obraz o súčasnom stave je najlepšie urobiť si na mieste samotnom.








Obnovená socha sv. Trojice, po svojom jasnom náboženskom význame, tiež naďalej zostáva neodmysliteľne spojená s trenčianskym hlavným námestím, je výrazným a nepomýliteľným orientačným bodom, miestom stretnutí, pozadím mnohých fotografií, nemým svedkom významných dejinných udalostí, miestom pomyselných stretnutí s minulými generáciami.



Aktuálny dodatok: