Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.
JUDr. Vojtech Okrucký [0179] *1.11.1900, Ilava - †21.6.1984, Trenčín spoluzakladateľ firmy Nehera v Trenčíne člen povojnového trenčianskeho revolučného národného výboru trenčiansky matematik trenčiansky právnik - advokát funkcionár evanjelickej cirkvi a. v.
Výpočet pôsobenia Dr. Okruckého v Trenčíne začnime od jeho účasti v známom podniku "Nehera".JUDr. Vojtech Okrucký bol jedným z troch spoločníkov (jeho účasť bola asi 5%, ďalší spoločníci boli Inocenc Valentík zo Zlína a Ľudovít Podivinský), s ktorými prostějovský podnikateľ Jan Nehera (*1899 - vrstovník dr. Okruckého) uzavrel 20.okt.1938 u trenčianskeho notára JUDr. Michala Slávika spoločenskú zmluvu, na základe ktorej bola dňa 5.7.1939 zaregistrovaná a tým založená spoločnosť "Nehera, odevná služba, spoločnosť s r.o. v Trenčíne" s kapitálom 400.000,- Korún slovenských. Podnik sa utešene rozrastal vyše päť rokov.
Počas SNP JUDr. Vojtech Okrucký spolu s ostatnými vedúcimi činiteľmi podniku (pamätníci menujú takto: riaditelia Fr. Tvrdý, Rud. Koždoň, Lad. Podivinský, Dr. Okrucký, revízor V. Cipris) odevami podporovali partizánske jednotky na Orave, prostredníctvom predajne Nehera v Dolnom Kubíne, ktorú viedol tamojší odbojár Ľudovít Keliar. Trenčiansky Neherov podnik po fronte zlikvidovalo Benešove znárodňovanie: výmerom Povereníctva SNR pre priemysel a obchod z 24.9.1945 bola na podnik Nehera uvalená národná správa, národnými správcami boli menovaní Trenčania Alojz Macek (KS), J. Chorvát a F. Tvrdý. Následné znárodnenie podniku sa uvádza na základe dekrétu prezidenta republiky z 24.10.1945. Znárodnený podnik bol začlenený do novovytváraných povojnových priemyselných štruktúr - od prvého dňa nasledujúceho roku 1946 sa trenčiansky podnik stal len výrobňou žilinského národného podniku Slovena, neskôr prešiel ďalšími organizačnými zmenami, v ktorých už bol Trenčanom známy ako "Odeva".Neherova podnikateľská skupina, v ktorej bol aj Dr. Okrucký, vidiac neodvratné znárodňovanie veľkých podnikov podľa Benešovho dekrétu, hľadali východisko v založení perspektívneho podniku s obdobným výrobným programom, avšak menšej veľkosti aby nespadal pod pofrontové (1945) Benešove znárodňovanie. Vedení takouto úvahou, už v r. 1945 založili podnik Peržan výroba kobercov, spoločnosť s r. o., Trenčín, Vajanského 28 - závod Dolné Vestenice č.2. (Vo Vesteniciach mal Nehera výrobňu už v r. 1940.), kde bol Dr. Okrucký asi 30% spoločníkom. Po Gottwaldovom znárodnení (1948) bol na jar 1948 podnik pod národnou správou po istý čas, potom však zanikol niekedy na prelome rokov 1950/1951 v dôsledku nových právnych úprav.
Život JUDr. Vojtecha Okruckého, narodeného v roku 1900, poznačili početné zmeny režimov rokov 1918, 1938/39, 1945, 1947/48, ba aj 1968.Vojtech Okrucký sa narodil 1.11.1900 v Ilave ako jediné dieťa v rodine väzenského stolára Tomáša Okruckého a jeho manželky Zuzany rod.Kovačovicovej z Horných Bziniec pri Novom Meste n. V. [01] Erb rodu Okrucký je vľavo, viac je nižšie v odkaze [01B]. Po základnej škole v Ilave študoval na gymnáziu v Trenčíne, kde maturoval v roku 1920. Krátko pred jeho nástupom do základnej školy Apponyiho školské zákony vynútili vyučovanie v maďarčine, v ktorej teda musel absolvovať nielen všetky ročníky základnej školy, ale aj väčšinu stredoškolského štúdia na (kráľovskom piaristickom) gymnáziu (na hlavnom námestí) v Trenčíne; až záverečnú časť stredoškolského štúdia (od januára 1919 do maturity 1920) absolvoval na novozriadenom Československom štátnom gymnáziu Ľ. Štúra (na vtedajšej ulici Slobody, dnes 1. mája), teda v novozavedenom jazyku "československom". Po maturite, keďže počas 1.ČSR v Slovensku technickej vysokej školy nebolo, študoval elektrotechnické inžinierstvo v Prahe, v rokoch 1920 až 1922. Toto zo zdravotných dôvodov zanechal a pokračoval od roku 1922 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Tu v roku 1926 štúdium úspešne ukončil získaním doktorátu práv a ďalší jeden školský rok zostal na fakulte pracovať ako asistent. V r. 1925 ešte ako študent bol na krátkodobej študijnej ceste vo Francúzsku, v neskoršom predvojnovom období bol na krátkodobej študijnej ceste v Taliansku, Nemecku a Rakúsku. Okrem maďarčiny zo školy, vedel ešte nemecky a francúzsky. Vojenskú službu nekonal. Ďalších päť rokov absolvoval, ako to bolo obvyklé, koncipientskú prax u šiestich zabehnutých advokátov (prevažne v Nitre [02]), v priebehu ktorej vykonal tiež jednotnú skúšku sudcovskú a advokátsku v Bratislave 8.12.1930. [03] Po päťročnej koncipientskej praxi bol JUDr. Vojtech Okrucký 15.10.1932 zapísaný do zoznamu advokátov a otvoril si vlastnú advokátsku prax, spočiatku v Novom Meste n. V. Neskôr, v roku 1935, sa presťahoval do Trenčína, kde mal advokátsku kanceláriu na Sládkovičovej ul. 8. Dňa 11.7.1936 sa oženil s Oľgou rod. Čermákovou z Nového Mesta n.V., nar. 11.9.1911 v Skalici. Manželia bývali v Trenčíne na Vajanského ulici 28. Dňa 29.1.1938 sa im narodila prvá dcéra Tatiana, neskôr vydatá Seidlerová, bola knihovníčka v Opave, zomrela tam 2.6.1988. Druhá ich dcéra Danica sa narodila 3.7.1940 - JUDr. Danica Okrucká pôsobila donedávna ako známa advokátka v Trenčíne. Od júna 1939 Dr. Okrucký pôsobil ako seniorálny dozorca trenčianskeho seniorátu evanjelickej cirkvi a. v. Prechod frontu Trenčínom v apríli 1945 znamenal nebezpečenstvo pre rodinu Okruckých s malými deťmi v byte blízko budovy gymnázia, ktorá utŕžila viacero veľkých dier zo strany od Beckova, z ktorej sa blížilo víťaziace vojsko. V tom čase sa skrývali deti, neskôr aj manželka, v Ilave. Podľa povojnového osvedčenia Gustava Hlubockého pomáhal Dr. Okrucký zaobstarávať potraviny pre partizánov aj šatstvo i potraviny pre väzňov v ilavskej väznici, varoval ilegálnych pracovníkov, tiež pomohol dopraviť zásielku letákov v apríli 1945.
Tesne pred skončením vojny JUDr. Vojtech Okrucký sa v apríli 1945 stal za Demokratickú stranu členom revolučného miestneho národného výboru v Trenčíne, ktorý bol vytvorený menovaním. Zostal jeho členom aj po 18. máji 1945, kedy bolo jeho zloženie zmenené na základe politickej dohody. Jeho členovia zložili sľub na druhej schôdzi revolučného národného výboru 22.5.1945 za účasti 27 členov. Na tejto schôdzi boli tiež zriadené komisie na organizovanie života v meste, JUDr. Vojtech Okrucký sa stal členom dvojčlennej sociálnej komisie. Keď sa dňa 6. augusta 1945 na námesti Andreja Hlinku uskutočnila voľba Národného výboru aklamáciou na verejnom zhromaždení ľudu, z 36 kandidátov bolo zvolených 33, JUDr. Vojtech Okrucký bol tiež medzi zvolenými. JUDr. Vojtech Okrucký je uvedený tiež ako člen Rady Národného výboru na jej zasadaní 20.8. 1945. Členom národného výboru bol do mája 1946. Na obrázku vľavo je jeho služobný preukaz, vystavený 11. júna 1945 - v slovenčine vľavo, v ruštine vpravo - tak sa v tej dobe patrilo, pretože Slovensko bolo od frontu v apríli 1945 až do konca roku 1945 obsadené víťaznou Červenou armádou. (Počnúc rokom 1945, nasledujúce päťročie sa vo vedení mesta Trenčín vystriedalo osem predsedov.)
V roku 1946 bol JUDr. Vojtech Okrucký presbyterom (=volený člen cirkevnej rady starších) evanjelického a. v. sboru trenčianskeho. Na jar 1948 ho Ev.a.v. seniorský úrad v Trenčíne vyslal na synodu ev.a.v.cirkvi na Slovensku. Krátko po vojne bol Dr. Okrucký na pracovnej ceste v Holandsku a Belgicku. Ešte v lete 1947 (12. júna) Dr. Okruckého menovalo Povereníctvo spravodlivosti za riadneho člena Správneho výboru Advokátskej komory v Bratislave na funkčné obdobie 2 rokov od 12.6.1947. Zmena režimu na prelome rokov 1947/1948, keď moc v štáte v plnom rozsahu prevzala komunistická strana, mala najväčšie dôsledky na život JUDr. Vojtecha Okruckého a jeho rodiny. Vtedy ešte mladá Demokratická strana (DS) zanikla po svojom krátkom trvaní (aj vplyvom incidentu s nájdenými zbraňami v trenčianskom sídle DS v Dieterových domoch, aj s účasťou vtedy Trenčana povereníka Milana Poláka v revolučnom Akčnom výbore DS). Predtým verejne činní ľudia sa často ocitli v ťažkostiach. Ešte predtým, dňom 31.3.1947 JUDr. Vojtechovi Okruckému ukončili pracovný pomer v už "znárodnenej" odevnej továrni Nehera, ktorej bol spoluzakladateľom. Nové spoločenské pomery v Krajskom združení advokátov ho dňom 14.9.1950 zbavili možnosti vykonávať advokátske povolanie, ktoré beztak už od r. 1945 obmedzoval. Primäli ho zamestnať sa neprimerane v podnikoch stavebného odvetvia. Na základe Benešovho dekrétu č.88/45 Sb. bol pridelený do práce od 15.5.1950 do 15.5.1951 v národnom podniku (n.p.) Azbestocementové závody v obci Hrabové (od r. 1971 súčasť Bytče, je to časť ležiaca pri hlavnej (ľavobrežnej) ceste do Žiliny). Potom pracoval 3 roky v Ústave maltovín v Hornom Srní, odtiaľ prešiel späť do Azbestocementových závodov v Hrabovom, kde bol kvalitárom a viedol časť výroby. Od 1.januára 1953 bol jeho zamestnávateľom Keramoprojekt, štátny podnik pre projektovanie závodov stavebných hmôt a keramiky, v Trenčíne, kde pracoval ako referent hospodárskych zmlúv a zadávacích protokolov. Toto posledné riadne zamestnanie JUDr. Vojtecha Okruckého ukončil Keramoprojekt Trenčín "uvoľnením" v rámci reorganizácie podniku ku dňu 30.6.1958. Vo veku (58r.) krátko pred nástupom do dôchodku (60r.) stratiť príjem pre štvorčlennú rodinu a hľadať si nové zamestnanie bola náročná životná situácia. Navyše, životné okolnosti Dr. Okruckého prirodzene spočívali v predošlom období, a v novom režime vyústili do konštatovania, že Dr. Okrucký sa nezapojil do budovania socializmu. Súčasne "uvoľnili" aj jeho dcéru Tatianu z pracoviska Keramoprojektu v Bratislave. Keď Dr. Okrucký upozornil Keramoprojekt, že zamestnávateľ jeho výpoveďou porušil smernice o prepúšťaní zamestnancov z organizačných dôvodov, ponúkli mu zamestnanie 1.7.1958 v národnom podniku Pozemné stavby Nitra na stavbách stavebnej správy Žiar nad Hronom. To kvôli zdravotnému stavu nemohol prijať. Preto si začal vybavovať invalidný dôchodok, ktorý mu napokon v roku 1958 priznali. Dr. Okrucký si celý život udržal štíhlu postavu. Aj keď už bol na dôchodku, chodieval na ľavý breh Váhu plávať, v lete ho tam bolo aj s manželkou vídať na slnku na brehu medzi mostami poniže lodenice. V povojnovom režime sa vyššiemu vzdelaniu jeho odrastených detí kládli prekážky takmer nezdolateľné. Zo záujmu sa venoval filatelii, pravdepodobne až vo vyššom veku. Po odchode do dôchodku, aby zvýšil príjem rodiny, sa príležitostne zamestnal (na vedľajší pracovný pomer alebo na dohodu - podľa vtedajších právnych možností) v oblastiach, ktoré mu boli blízke. Po uvoľnení pomerov v r. 1968 a následne, bol: v r. 1969 externým spolupracovníkom Výskumného ústavu hospodársko - právnych vzťahov Bratislava, v roku 1970 bol externým učiteľom na Strednej ekonomickej škole v Trenčíne, v r. 1972 externe učil na učňovskej škole v Trenčíne, v rokoch 1973 až 1976 zmluvne pracoval pre Mestský národný výbor v Trenčíne ako právnik. V roku 1968, Dr. Okrucký už ako predseda generálneho súdu Slovenskej evanjelickej cirkvi a.v. (ECAV), stal sa aj predsedom novoustanovenej Rehabilitačnej komisie ECAV. JUDr. Vojtech Okrucký bol od r. 1977 predsedom generálneho súdu Slovenskej evanjelickej cirkvi a.v., zvolený na generálnom konvente 4.-5.12.1977. Dlhodobo súkromne doučoval matematiku. V jeho celoživotnom pôsobení je možné vidieť určitý príklon k abstraktnému mysleniu, najmä matematike a logike, na ktorú nadväzovala vtedy sa u nás zjavujúca kybernetika. Týmto oblastiam sa venoval aj zo záľuby. Z roku 1970 pochádza jeho výskumná práca pre Slovenskú akadémiu vied Uplatnenie matematických a kybernetických metód v oblasti realizácie práva. Úrad pro vynálezy a objevy v Praze dňa 15.11.1975 JUDr. V. Okruckému udelil autorské osvedčenie na vynález množinového počítadla. Slovenské pedagogické nakladateľstvo Bratislava v r.1971 knižne vydalo jeho dielo Elementárny úvod do modernej matematiky, zaoberajúce sa množinovou matematikou, ktorá sa v tej dobe začínala u nás rozvíjať vo výučbe na školách. Ďalšie diela JUDr. V. Okruckého, ktoré tlačou nevyšli: Základy syntéznej geometrie Syntézna geometria Polynomické krivky 3. a 4. stupňa Triedenie polynomických kriviek 5. stupňa Imaginárne geometrické útvary Rozklad množín na zložky JUDr. V. Okrucký prispieval do časopisov: Právny obzor, Matematika a fyzika v škole (vychádzal v Olomouci), Časopis pro pěstování matematiky (vychádzal v Prahe), Matematika ve škole (vychádzal v Prahe). (Niektoré) články JUDr. V. Okruckého: Štruktúry... (v časopise Matematika ve škole, v r. 1966) Kybernetický aspekt na právne vzťahy a blokové schémy (v časopise Právny obzor v r. 1969) Matematizácia a formalizácia práva (v časopise Právny obzor v r. 1969) Indexovanie komponentov množín (v časopise Matematika a fyzika v škole, v r. 1972) Vzájomné nahradzovanie funktorov (v časopise Matematika a fyzika v škole, v r. 1974) V dnešnej dobe, keď sa diskutuje o zavedení automatizácie do niektorých právnych procesov pomocou počítačových programov, znejú témy niektorých jeho článkov spred bezmála polstoročia celkom tak, akoby bol býval ich (vtedy okolo 70 ročný) autor predbehol svoju dobu... JUDr. Vojtech Okrucký záver svojho života dožil, zdá sa, v spokojnejších a ustálenejších pomeroch, než do ktorých ho vmietla povojnová doba. Napokon zažil aj úspech v tom, čo mu bolo blízke. Jeho dobou zamiešanú životnú cestu ukončilo jeho náhle úmrtie dňa 21. júna 1984 v trenčianskej nemocnici, kam ho po nevoľnosti odviezli. Dožil sa 83 rokov. Na evanjelickom cintoríne v Trenčíne spočívajú jeho spopolnené pozostatky v nádeji na vzkriesenie.
Poznámky [01] Podrobnejšie údaje príbuzenstva JUDr. Vojtecha Okruckého: Otec Tomáš Okrucký narodený 21.12.1865, zomrel 19.9.1939 v Trenčíne, bol šuster (obuvník), pracoval ako stolár vo väznici v Ilave; Matka Zuzana Okrucká rodená Kovačovicová narodená 10.2.1876 v Horných Bzinciach, zomrela 10.9.1959 v Trenčíne, bola domáca; Významný predok bol evanjelický farár Ján Pravoslav Leška (7.5.1831-5.8.1909), o ktorom sú dostupné všeobecne zverejnené životopisné údaje, ktoré tu neopisujeme; jeho sestra Eva bola vydatá Kovačicová, a jej dcéra Zuzana bola matkou Dr. Okruckého. Manželka JUDr. Vojtecha Okruckého, pani Oľga Okrucká rod. Čermáková, zomrela 26.7.1992, pochovaná je spolu s manželom na trenčianskom evanjelickom cintoríne. Oľga Okrucká aj Eduard Tvarožek pôsobili ako organizátori a režiséri divadiel v trenčianskom Združení evanjelickej mládeže (1938-1945). V Trenčíne sa priezvisko Okrucký vyskytovalo aj u iných osôb (príbuzenské vzťahy neboli skúmané): - Edmund Okrucký, matičiar, 1937 - krajčír (Pavel?) Okrucký, tridsiate roky, býval v Diamantovom dome (západne oproti vchodu do hotela Janík) [01B] Obrázok erbu rodu Okrucký je graficky odvodený od vyobrazenia na prícestnej tabuli (dnes už miestnej časti) Okrut terajšej obce Udiča, autor Ing. V. Brabenec. Rodové priezvisko je odvodené od niekdajšej obce Okrut povyše Púchova, ležiacej na pravom brehu Váhu v zákrute koryta rieky. Táto obec jestvovala prinajmenej od roku 1408 až do jej zatopenia Nosickou "Priehradou mládeže" budovanou v rokoch 1950-1957. O minulosti obce Okrut aj okolnostiach jej zaplavenia priehradou sú zverejnené údaje, záujemca si ich v prípade potreby nájde. Tu z nich uvádzam iba zopár najpodstatnejších citátov: "Okrut - obec sa spomína v roku 1408. Patrila panstvu Lednica, neskôr rodine Okrutských-Okruckých." "Ako Possessio Okruth sa obec spomínala už v roku 1408. Bola príslušenstvom lednického hradu, ale neskôr ju vlastnila aj rodina Okrucká (1571-1860), ktorá má po obci aj pomenovanie." "Erb: má pôvod v pečati, ktorej použitie sa zistilo v roku 1884. Pečatné pole vyplňuje rodinný erb Okrutskovcov. Nad korunkou sú dve ramená oproti sebe, pravé drží zástavku, ľavé šabľu." [02] Prax advokátskeho koncipienta JUDr. Vojtecha Okruckého: 11.10.1927 – 19.5.1928 JUDr.Leopold Halaši, Nitra 19.5.1928 – 1.10.1928 JUDr.Miloš Vančo, Turčiansky svätý Martin 1.10.1928 – 8.10.1929 JUDr.Rudolf Linkenberger, Nitra 8.10.1929 – 16.6.1931 JUDr.Kornel Kenedi, Nitra 16.6.1931 – 2.10.1931 JUDr.Ivan Jurecký, Nitra 2.10.1931 – 12.10.1932 JUDr.Ján Gavora, Nové Mesto n.V. [03] Z tohoto obdobia praxe advokátskeho koncipienta je zaujímavé jeho bezmála polročné pôsobenie v službách evanjelického advokáta JUDr. Miloša Vanču (žil 1884-1970) v Turčianskom sv. Martine, vtedajšieho predsedu Advokátskej komory, vtedy tiež redaktora Národných novín, niekdajšieho člena (1918) revolučnej národnej rady, významného člena a obnovovateľa (1918) Matice Slovenskej, tiež činného v Ev. cirkvi a. v., od študentských čias (1910) člena Slovenskej národnej strany, neskôr jej prevažujúceho autonomistického krídla, potom člena Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, poslanca od r. 1935, ktorý bol ešte v 2.ČSR (v čase prezidenta Háchu) ministrom pravosúdia autonómnej Slovenskej krajiny, potom v 1.SR taktiež významne pôsobil (v Advok. komore a v Sneme SR), v r. 1944 počas SNP sa zapojil do odboja, po fronte bol štyri roky väznený a prenasledovaný. Podľa "wikipedie" sa jeho meno nachádza aj v zozname arizátorov, aj v zväzkoch Štátnej Bezpečnosti (ŠtB). Dochované útržky, bárs môžu byť skreslené, ukazujú, že mohli byť okolnosti v živote JUDr. Vojtecha Okruckého, ktoré by boli dnes aj historicky zaujímavé. - Ako advokát sa mal JUDr. Okrucký stýkať so svojím kolegom, o generáciu starším JUDr. Jankom Jesenským (žil 1874-1945), avšak prípadný časový, miestny či profesný súbeh sa ťažko hľadá. - MUDr. Vavro Šrobár poveril v r. 1935 Dr. Okruckého aby v jeho mene žaloval denník Slovák, ktorý 22.2.1935 napísal o Šrobárovi, že upytlačil jeleňa; podrobnosti a výsledok nepoznáme. - V období okolo prechodu frontu 1945 (pred, alebo nie dlho potom) Dr. Okrucký s rodinou udržiavali styk aj s rodinou JUDr. Jozefa Baara, bývajúcou v dome na Váhovej ulici, ktorý bol vedúcou osobou prvej (Masarykovej) pozemkovej reformy (od r. 1920). - Aj po vojne, keď už Dr. Okrucký nebol advokátom, naďalej udržiaval styk s kolegami svojej odbornosti. Určitou sprostredkujúcou okolnosťou mohlo byť advokátske zamestnanie jeho dcéry JUDr. Danice Okruckej. Bol zrejme v dobrom kolegiálnom i keď mimopracovnom vzťahu so svojím takmer vrstovníkom JUDr. Ivanom Pietorom (1904-1977), ktorý bol odbojárom a povstalcom SNP, po vojne povereníkom, poslancom a dvakrát ministrom vlády (jediným, ktorý bol proti Tisovej poprave) ktorá (zrejme nechtiac) vo februári 1948 uvoľnila cestu Gottwaldovmu režimu; následne bol odstrčený ako člen Demokratickej strany, našiel v r. 1955 útočisko v Trenčíne, kde žil jeho bratranec Igor (1915-1998) a sestrenica Tatiana (1917-2004) - deti po jeho už nebohom strýkovi Igorovi Pietorovi (1883-1937), ktorý ešte pred prvou svetovou vojnou prišiel do Trenčína a bol tu riaditeľom banky (aj po prevrate 1918). JUDr. Ivan Pietor pracoval v r. 1955 - 1970 ako podnikový právnik v Odeve, ktorej predchodcu (Nehera) spoluzakladal Dr. Okrucký, ktorý tam mohol stále mať určité osobné väzby. Môžeme sa domnievať, že Dr. Okrucký dopomohol Dr. I. Pietorovi (predtým pracoval v tehelni) k právnickému zamestnaniu v Odeve. Boli si zrejme blízki nielen vekove, politicky (i keď nie nábožensky) a spoločnou právnickou odbornosťou, ale aj inak - možno povahove, ako tomu nasvedčuje nielen fotografia zachytávajúca ich v dobrej nálade v širšej spoločnosti v byte Dr. Okruckého., ale aj to, že Dr. Okrucký bol mu svedkom, keď Dr. I. Pietor uzatváral svoje druhé manželstvo na sklonku svojho života. Uvádzame súhrnne stručne trenčianske súvislosti Pietorovcov: Pietor, Igor, (syn Ambra Pietora), žil 1883-1937, do Trenčína prišiel zrejme ešte počas RU, v Trenčíne bol riaditeľom banky (Meštianskej banky, po 1918 Tatra banky), manželka Anna rod. Milczová zo Žiliny (žila 1889-1974), ich deti Igor (žil 1915-1998, maturoval na trenčianskom gymnáziu 1932-1933) a Tatiana (žila 1917-2004). - JUDr. Ivan Pietor, ktorý dožil v Trenčíne, bol synovec Igora P., teda syn Igorovho brata Miloša. - Známa je fotka ľudového spevokolu "Drotár" z Orechového pri Trenčíne, z r. azda 1934, kde medzi krojovanými spevákmi "uprostred v občianskom odeve je predseda spolku riaditeľ Igor Pietor z Trenčína. Po jeho ľavej strane dirigent Drotára Jozef Ďuriš." (pozrieť noviny-denník A-Zet, letné (júlové) číslo roku najpravdepodobnejšie 1934). Pietor, Ivan, JUDr., (syn Miloša Pietora, ktorý žil 1876-1914 a mal ešte dcéry Annu a Naďu vyd. Hejnú, herečku), nar. 29.7.1904 v Martine, účastník SNP a odbojár, po r. 1945 člen Demokratickej strany a v povojnovom Benešovom režime povereník spravodlivosti, poslanec, 1945-1946 minister vnútorného obchodu, 1946–1948 minister dopravy, vo 20.februára 1948 podal demisiu, po prevzatí moci Gottwaldom bol v nemilosti, 1948-1952 pracoval ako podnikový právnik v Bratislave, 1952-1955 ako robotník v tehelni, potom prišiel do Trenčína, kde pracoval 1955-(1959?)-1970 v Odeve ako podnikový právnik. Zomrel 5.aug.1977 v Trenčíne (uvádza sa aj (zrejme nesprávne)jún). Bol synovec Igora Pietora, ktorý v Trenčíne pôsobil ako riaditeľ banky. - Dcéra Ivana Pietora bola Mária bola vydatá za prof. Ing. arch. Mikuláša Bašu (nar. 5.12.1929 v Považskom Podhradí, zomr. 13.10.2013 v Bratislave). - Syn Ivana Pietora bol Miloš Pietor (nar. 3.2.1933 v Bratislave, zomr. 25.3.1991 následkom pádu zo schodov, režisér aj herec), 1959 skončil VŠMU, 1958-59 režisér činohry v Prešove, 1959-61 člen Vojenského umeleckého súboru v Bratislave, 1961-62 režisér divadla vo Zvolene, 1962-73 režisér divadla v Martine ( v tom: 1965-68 umelecký šéf), 1971-78 režisér Novej scény v Bratislave, 1978 režisér SND, od 1990 riaditeľ SND; popri tom od 1977 učil na VŠMU a často režíroval v televízii; on mal synov Miloša (nar. 1960, scénický výtvarník) a Ivana (nar. 1976). - Životopis JUDr. Ivana Pietora je v: Bulletin slovenskej advokácie č. 10/2011-s.45, 46. Opis, bez úprav: Osvedčenie Gustava Hlubockého Podpísaný hodnoverne svedčím, že Dr. Vojtecha Okruckého poznám ako ilegálneho pracovníka, ktorý pracoval ilegálne od roku 1944 až do oslobodenia sovietskou armádou aj na území býv. ilavského okresu. Pomáhal osobám ktorí pre ich neoblomný protifašistický postoj boli väznení v Ilave koncentračnom tábore. Tým spôsobom že od rodín ktorej príslušník bol uväznený, prinášal ku mne potraviny a prádlo ktoré som od menovaného príjmal a ďalej prostredníctvom doz. Imricha Bagína dopravil do väznice. Ďalej donášal správy z Trenčína ktorých varoval ilegálnych pracovníkov pred zatvorením a tým zamedziť ich odvlečeniu do koncentračných táborov. Pomáhal zozbierať potraviny pre partizánov, ktoré som ja odosielal partizánom ktorí pôsobili na Zliechove a Val. Belej, tieto potraviny preberal príslušník partizánskej jednotky Dr.Brieštenský. Neskoršie v r.1945 asi v polovici apríla išli sme spolu s Dr.Vojtechom Okruckým a Jozefom Fišerom do Trenčína pre propagačný material, spomínam si táto cesta bola veľmi nebezpečná museli sme ju prekonávať po okrajoch lesa, lebo hradské boli fašistami obstrelované na ústupe. Donesený material sme v noci umiestnili na miestach po okolí okresu. Tým sme dali obyvateľstvu na vedomie že sa blíži osloboditeľská armáda a tým aj koniec fašizmu. Dr. Vojtech Okrucký nám účinne pomáhal aj v revolučnom národnom výbore, ktorého bol aj členom. Gustav Hlubocký (Bez uvedenia miesta a datumu) (Gustav Hlubocký bol pekár v Ilave, a bol bratom Stanislava Hlubockého, po fronte nájdeného v masových hroboch na trenčianskej Brezine pri Dušových dolinách.)
Poďakovanie Ďakujem pani JUDr. Danici Okruckej za údaje - bez nej by sa nedalo napísať nič.