Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína

Jozef Kamin
(1810 - 1883)
Trenčiansky historik, archivár, sudca a magistrátny radca   [0189]


Jozef Kamin sa narodil v roku 1810 na Morave, ale celý svoj život prežil v Trenčíne. Do verejného života Trenčanov vstúpil ako mestský pisár, skoro sa však stal magistrátnym radcom a policajným kapitánom. Po zrušení samostatného municípia mesta Trenčín bol penzionovaný, no zostal verejne činný. Dlhé roky bol mestským sudca a neskôr archivár. 
V rokoch 1857-1860 bol magistrátny sudca a komisár ciachovného úradu. 
Od roku 1861 až do roku 1876 bol radcom a kapitánom, neskôr bol verejnosti známy ako radný pán mesta. 
Zomrel v Trenčíne 7. januára 1883. Predpokladáme, že mohol byť pochovaný na starom trenčianskom katolíckom cintoríne na svahu nad južným koncom námestia sv. Anny, dnes už zaniknutom. 

O Jozefovi Kamínovi sa zachovali zprávy, že bol veľkým milovníkom hudby, pokúšal sa aj o hudobné skladby. Venoval sa záhradníctvu a jeho záhrada bola v Trenčíne spomínaná ešte aj po roku 1900 - bola na hornom šanci, v údolíčku, povyše trenčianskeho ev. cintorína. 

Jozef Kamin bol však významný spracovateľ trenčianskej histórie.

Vyše 20 rokov pracoval na diele Monographie der kgl. Freistadt Trenčín (Monografia kráľovského slobodného mesta Trenčín) a časť z neho uverejnil v miestnych novinách Vágvolgyi Lap. Toto jeho dielo ako celok však tlačou nevyšlo, jeho rukopis daroval Kaminov príbuzný Karol Kubinszky v roku 1883 knižnici trenčianskeho vyššieho kráľovského piaristického gymnázia. 

Kaminove dielo Von den Begebenheiten des Trenchiner Komitates und der kgl. Freistadt Trenčín použil ako podklad profesor trenčianskeho kráľovského piaristického gymnázia Dr. Ján Károlyi vo svojom diele  A Trencséni vár  (Trenčiansky hrad), uverejnenom vo Výročnej zpráve trenčianskeho gymnázia za školský rok 1909-1910 na stranách (7) až 161.

Okrem už zmienených dvoch prác je Jozef Kamin autorom diela O Pribehoch Zamku, Stolice Trenčanskej a Sl. Kral. Mesta Trenčina až do Roku 1508. Jozef Kamin v tomto diele uvádza, že ako zamestnanec mesta mal prístup do mestského archívu a preštudoval celý vtedajší archív mesta Trenčín a uvedomil si, že fyzický stav starých listín sa zhoršuje až do ich zániku a ich zrozumiteľnosť sa zhoršuje zanikaním znalosti latinského jazyka (dnes už aj maďarského a nemeckého), tiež že rozsah mestského archívu je taký veľký, že sotva si ešte niekto dá "unuváciu", aby to celé preštudoval ako on. Preto sa rozhodol napísať svoje dielo "pre budúcnosť", čo niekoľkokrát zdôrazňuje. Je zrejmé, že mal k dispozícii čas, možno aj žil osamele.
 Svojmu dielu venoval veľa rokov, a potom ho zrejme prepisoval do (jediného?) čistopisu "v starobe mojej". Napísal ho v slovenskom jazyku. Pribúdajúci vek vidno aj na rozdielnom rukopise začiatku diela a až zjavne nakoniec (1882, teda rok pred smrťou) napísanej (dnes oddelene zachovanej) Predmluve, v ktorej aj vysvetľuje okolnosti vzniku diela.
Toto rukopisné dielo, v minulosti uvádzané ako dvojdielne (I. diel a II. diel), kedysi zviazané do jednoho zväzku, nikdy nebolo uverejnené. 
Nevedno, kto po smrti autora dielo uchovával (zrejme príbuzní dedičia), ale písomné potvrdenie hovorí, že 15.apríla 1935 ho JUDr. Leo Kubinszky predal p. rektorovi piaristov Jozefovi Braneckému. Ten ho podľa zachovanej potvrdenky 10.febr.1954 odovzdal do úschovy trenčianskemu múzeu na voľné použitie, ponechávajúc si svoje vlastníctvo(!) rukopisu; dielo za múzeum prevzali prof. Št. Pozdišovský a Dr. Ján Hanušin (st.). Dielo je v úschove múzea doteraz a profesionálni historici ho podľa potreby používajú ako zdroj informácií.
 Vďaka patrí aj všetkým tým, ktorí sa zaslúžili o uchovanie Kaminovho diela až do dnešných čias. Zdôrazňujeme zodpovednosť každého, kto toto jedinečné dielo má vo svojej dobe v držbe, za jeho neporušené zachovanie pre ďalšie generácie Trenčanov.
Jozef Kamin svoje obsiahle dielo napísal sám, nezištne a z vlastného rozhodnutia. Zrejme si bol vedomý jeho dôležitosti. Za dielo nič nežiadal, ale zanechal nám všetkým budúcim svoj odkaz:
Za odplatu prosim aspom Uznalost.
 v Trenčine dna 8. Septembra 1882 
 Josef Kamin

V archívnych materiáloch je tiež zmienka o ďalšom Kaminovom diele Dejiny zrúcanín Skalky, ktoré sa však nezachovalo. 

Mikuláš Radványi, bývalý hlavný župný archivár, vo svojom článku v XLIV. ročníku Vágvolgyi Lap v r. 1917 pri zostavovaní menoslovu bývalých hlavných županov Trenčianskej župy uvádza ako prameň ďalšie Kaminove dielo Verzeichniss der Trenchiner Schlossherren und Obergespäne des Trenchiner Comitates, ausgenommen aus dem diplomatischen Fejér-schen Codex, aus der Stemmatographie Lehotzky, Historiker Bél, Buday, Jessler, Engel usw. daun aus den Archiven der Trenchiner Stadt, des Trenchiner Comitates und des Grafen Illyéšhazy.

Jozef Ľudovít Holuby sa v Slovenských pohľadoch zmienil aj o ďalšom Kaminovom diele Záznamy a zprávy o obyčajoch Trenčianskej stolice a slobodného kráľovského mesta Trenčín, ktoré sa začínajú rokom 1571 a chronologicky pokračujú až do roku 1840. Toto Kaminove dielo sa uvádzalo ako nezvestné. Nachádzame však záznam o jeho zverejnení pod názvom "O Zaležitostech a Običajach Stolice Trenčanskej, a Sl. A Král. Mesta Trenčína" v Holubyho diele Materiály k dejinám církve evanj. a. v. v stolici Trenčianskej. Sbierka II. Joz. Ludev. Holuby a. ev. farár Zemansko-Podhradský a t. č. senior Trenčianský. Liptovský Mikuláš, Tranoscius, 1887, s. 637.
Obdobne je zmienka  o ďalšom Kaminovom rukopisnom diele uloženom "v archíve Mestského múzea v Trenčíne": Trencsén szabad király város, Trencsén vára története.

Kaminove celoživotné dielo, aj keď teraz ho už poznáme len útržkovite najmä z odkazov a citovaní, hovorí o hlbokom záujme autora o históriu mesta, v ktorom prežil svoj život. Zaslúžil sa o zachovanie zpráv o Trenčíne, ktoré by sa inak sotva zachovali do prítomných čias. Preto by na neho Trenčín nemal zabúdať. V roku 2015 sme Jozefovi Kaminovi zriadili aspoň virtuálnu pamätnú tabuľu 
http://trencan.6f.sk/Brabenec/0042-PamatneTabule/0042-PamatneTabule.html#Kamin