TRENČAN Trenčanom o Trenčíne

Miestna "YMCA" v Trenčíne bola založená 20. júna 1919. YMCA je skratka Young Mens Christian Association, čo zamená Kresťanské združenie mladých mužov, ktoré v 19 storočí založili protestanti v USA. Znakom YMCA je červený trojuholník, ktorého tri strany majú predstavovať program ich práce telesnej, duševnej a rozumovej. V r. 1919 YMCA zriadila v Trenčíne svoj „Domov“ pre vojakov, založený bol americkými riaditeľmi Burianom a D. J. Kymballom (gen. riaditeľ vojenských domovov YMCA v ČSR) v bývalom dome zdravotných sestier vojenskej barakovej nemocnice, v najväčšom baraku vo dvoch prestranných miestnostiach. Sekretári boli kpt. E. J. Kallina a protestantský kňaz Regnema, pôvodom z USA. V prvej časti bolo kasíno a čitáreň - pisáreň, určené vojakom pre voľný čas na pobavenie a písanie listov, prečítanie novín, ktorých boli na výber dve desiatky a obrázkové časopisy nepolitického zamerania. Bola tam aj knižnica. Zboku bola kantína, kde sa predával za režijnú (bezziskovú) cenu chlieb, biela káva (štvrť litra za 40 hal.), kakao (štvrť litra za 50 hal.). Na stenách viseli obrazy dobových osobností (Hus, Komenský, Havlíček, Masaryk, Wilson) a dobové heslá (napr. „V mysli vlasť, v srdci smelosť, v pästi sila!“ „Boh šťastím vládne.“ „Kdekoľvek potkáš sa so ženskou, pomysli si na svoju matku, sestru, alebo snúbenicu a vystríhať sa budeš oplzlých rečí.“ Pre vojakov tu usporiadali viacero výchovných predášok. V druhej časti baraku bolo divadelné javisko. Za prvý rok jestvovania tu uskutočnili predstavenia: Pramienok na horách, V oblakoch Palackého tr. 27.(=?), Bludár, Už sú všetci v jednom vreci, Kamenný chodníček, Rozmajrín, Pre tatička Masaryka (predniesli žiaci mešť. školy), Jánošík (Sokol). Konali sa tam poučné a vzdelávacie prednášky vo vtedajšom režimnom duchu (o maffii, o práci krajanov v Amerike, o Husovi, Komenskom, Štefánikovi, Sládkovičovi, B. Nemcovej). Prednášali zväčša učitelia, ale aj funkcionári Ymky (Yonger o atletike a športe, kapitán E. J. Kallina o biblii kralickej), tiež dr. Janoška o minulosti a prítomnosti národného života slovenského, baťko Kiss o slov. spevoch. Súčasťou programovej ponuky bývali divadelné predstavenia, prednášky, kabarety, národné a ľudové spevy, žarty a rozmary, svetelné obrazy, vojenská hudba, športové hry, americké zápasy. Na Štedrý večer 1919 vojaci dostali dary v hodnote 5000 korún. Náklady platila americká YMCA z dobrovoľných darov. Prvý riaditeľ trenčianskej YMKY bol americký kňaz Regnema, ktorý po skončení 1. svet. vojny sa žiadal pôsobiť "v oslobodenom Východe"- najskôr bol v Užhorode, potom v Trenčíne. V druhom roku (1920) pôsobenia ho na riaditeľskom mieste vystriedal E Novotný. Zaviedol premietanie filmov, z čoho mali radosť najmä deti. Rozšíril činnosť na vidiek zariadením odbočky v Bánovciach a zaviedol dovtedy nevídané americké hry a športy. Trenčianska YMCA sa 4. mája 1920 zúčastnila štafetového behu na Bradlo aj ďalších atletických závodov. Vojenský domov YMCA v Trenčíne dňa 20.6.1920 usporiadal slávnosť prvého výročia svojho otvorenia. Program začal v miestnostiach YMCA predpoludním dvojdielnou (cz+sk) štátnou hymnou v podaní posádkovej hudby, nasledovalo uvítanie amerických sekretárov vojenského domova a zástupcov vojenských a civilných úradov. Predstavení boli gen. riaditeľ voj. domova v ČSR D. J. Kimball, H. C. Barden, riaditeľ voj. domova pre Slovensko, H. W. Jongr, riad. athletiky, J. D. Getting, riad. práce a R. W. Gorbert. riad. YMCA v Leviciach. Potom predniesol preslov a poďakovanie župan dr. Jozef Minárik. Posádková hudba zahrala zmes českých a slovenských piesní a mužstvo doprevádzalo spevom. Napoludnie americkí hostia navštívili hrad Trenčín, po čom nasledoval banket v hoteli (vtedy ešte) „Alžbeta“ (neskôr Tatra) s prípitkami na čsl. štát a na amerických hostí. Popoludní slávnosti pokračovali atletickými závodmi ktoré viedol riaditeľ atletiky Jongr, za prítomnosti amerických hostí, civilných aj vojenských osôb. Vplyvom daždivého počasia sa závody príliš nevydarili, závodilo mužstvo trenčianskej autokolony (opravovňa vojenských áut v býv. honvédskych kasárňach na Legionárskej ul.) a trenčianskej vojenskej posádky, tiež športové mužstvá z Bratislavy, Trnavy, Banskej Bystrice a Nových Zámkov. Slávnosť bola ukončená večerným predstavením drámy "Fakír" v podaní divadelného krúžku. K účasti Ymcy dodajme ešte, že už za týždeň 27. júna 1920 Slovenský Klub S. K. „Trenčín“ usporiadal športovný deň na ohradenom ihrisku TTS na Sihoti, kde sa okrem iného hral "zaujímavý footballový zápas proti Amerikán YMCA Nitra"; na programe bola ľahká a ťažká atletika o ceny. Večer bola vo dvorane hotela „Alžbeta“ veľká tanečná zábava. Trenčiansky vojenský domov Ymca bol zriadený v časti bývalej vojenskej barakovej nemocnice, ktorá jestvovala počas prvej svetovej vojny od jej začiatku. Pozostávala z 23 typizovaných drevených jednopodlažných barakov dvoch druhov - väčšieho a menšieho typu. Plnila úlohu nielen všeobecnej, ale špeciálnej infekčnej nemocnice, ktorej oficiálny názov bol "pozorovacia stanica" - bolo ich v Uhorsku štrnásť zriadených rozkazom 18.10.1914. Trenčiansku pozorovaciu stanicu odovzdali do prevádzky 10.1.1915 slávnostne za účasti župana Juliusa Szalavszkého. Pacientami sa začala plniť 8.2.1915. Oddialením frontu začiatkom leta 1915 sa začala strácať potreba týchto pozorovacích staníc a ťažisko ich ďalšieho využitia bolo vo všeobecnej nemocničnej funkcii. Po skončení vojny sa trenčianska baraková nemocnica v určitom rozsahu využívala na ubytovanie vojakov z povolania. Bola umiestená samostatne vedľa trenčianskych Fridrichových (neskôr Štefánikových) kasární severovýchodne, teda smerom ku Tiberghienke (Merine); mala samostatný vchod z hlavnej (Fridrichovej - Štefánikovej) ulice a počas nemocničnej funkcie mala aj bránu z opačnej (západnej) strany pre príjem pacientov priamo zo železičných vagónov. Neskôr drevené baraky odstránili, o uvoľnenú plochu rozšírili areál Štefánikových kasární a v dvadsiatych rokoch tu postavili nové poschodové murované kasárenské budovy, ktoré stoja doteraz. Aký bol ďalší osud trenčianskeho vojenského domova Ymca? Nový čsl. štát, ktorý za svoj zrod (...1918-1920) do značnej miery vďačí USA ako spoluvíťazom prvej svetovej vojny (1.SV), po krátkej spojeneckej epizóde s Talianskom, sa po svojom medzinárodne-právnom zrode Parížskymi mierovými dohodami (1919-1920) ocitol pod dlhotrvajúcim vojenským vplyvom iného väčšieho spoluvíťaza - Francúzska. Za týchto okolností bolo celoštátne pôsobenie Ymky v armáde česko-slovenského štátu ako amerického spolku ukončené v r. 1921. V armáde však zostali "vojenské zátišia", korene ktorých vidíme vo vojenských domovoch Ymky. Vojenské zátišia boli známou kultúrno-osvetovou ustanovizňou v medzivojnovej armáde, v ktorej sa odohrávali vojenské spoločenské udalosti, napr. štátne aj vianočné sviatky. Pokračovanie vojenských zátiší po 2.SV môžeme vidieť v PVS (politicko - výchovná světnice), ktoré jestvovali až do zmeny režimu v r. 1989. Nevojenské pôsobenie YMCA (neskôr aj ženskej YWCA) však aj po r. 1921 v čsl. štáte pokračovalo s podporou USA a miestnych vrcholných politikov (Masaryk, ...) a po známom prerušení (...1948-1989...) pokračuje doteraz. Nebola to však len Ymca, ktorá spolkovým pôsobením prenášala myšlienky z USA do Trenčína, s ovplyvňovaním tunajšieho kultúrno-spoločenského prostredia. Kolonizácia Ameriky aj vznik USA boli významne založené na expanzii voľných myšlienok a pravidiel nezväzovaných európskymi tradíciami, čo sa dá vidieť doteraz v tamojšej slobode slova a zbrane, v Európe nevídaných. Takto však povznikali aj početné protestantské cirkvi, v USA prevládajúce. Únik z tradícií dáva voľnosť myšlienke vlastného osvietenia. Už pred r. 1900 tak v USA vznikli Adventisti siedmeho dňa (tzv. "sobotári" s významnou predstaviteľkou Ellen Gould White), následne Svedkovia Jehovovi, tiež Svätí posledných dní (tzv. mormóni, založení zlatými doskami Josepha Smitha a myšlienkou, že Ježiš Kristus po zmŕtvychvstaní odišiel do Ameriky) a viacero Letničných cirkví (vyliatie Ducha svätého). Presvedčenie o správnosti vlastného názoru vedie každého k jeho šíreniu - predsa by nebolo správne nepodeliť sa s okolím o to najlepšie, keď to máme. Takto sa americké cirkvi časom objavili aj v Trenčíne: - po r. 1930 prišiel do Trenčína prvý adventista - pekár Messerschmidt, u ktorého na námestí konali adventisti svoje cirkevné stretnutia, dokiaľ si od r. 1968 postavili svoj zborový dom na hornom šanci, oproti ev. cintorínu; - jehovistov sme v Trenčíne začali vnímať po r. 1968, potajomky zvonili na dvere domácností a boli neodbytní vo svojom presviedčaní, ktoré zdatne využíva kladenie otázok; vo významnej miere sa zameriavajú na ľudí v ťažkostiach; po r. 1989 v strede mesta vytrvalo a nevtieravo ponúkajú svoje tlačoviny, medzi ktorými je aj tradičná Strážna veža (Watch Tower). - letničiari boli v Trenčíne prítomní od šesťdesiatych rokov (keď sa sem z juž. Slovenska prisťahoval ich predstaviteľ, už nebohý Štefan S.), ale verejne sa prejavili hneď po 17.11.1989, keď na trenčianskom námestí rozdávali Písma sväté (Biblie); vždy mali podstatnú pomoc z USA, vrátane misionárov; po r. 1989 boli aj v Dubnici n. V. a v Novom meste n.V. - po r. 1989 prichádzali do Trenčína misionárske mladé dvojice (zhodného pohlavia, zväčša však muži, označení najprv ako "Elders", neskôr po slovensky "starší"), striedajúce sa po polroku, hovoriacich miestnym slovenským jazykom, ktorý sa vopred s obdivuhodnou vytrvalosťou učia; v Trenčíne majú v súčasnosti zhruba dve-tri desiatky prívržencov; ich viera, a to nielen historické mnohoženstvo, obsahuje prekvapenia, ktoré sú tunajšiemu prostrediu vzdialené. Po r. 1989 už všetci pôsobia neskryte.