TRENČAN Trenčanom o Trenčíne

Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, ... ------------------------------------ 2.sept.2012 Vážený pán Prof. Ing. Jozef Staňo Trenčín Pán profesor, ako som vám nedávno prisľúbil, prikladám pre vás 7 fotiek z nášho dávneho priemyslováckeho pochodu na Bradlo. Možno by sa časom ešte našli nejaké drobnejšie fotky (napr. z pálenia tej Holotíkovej knihy), ale tieto som mal odložené poruke. Nedá mi, aby som si nezaspomínal na tie časy, už je to veru 44 rokov! Fotky mi v spomienkach pomáhajú, ale aj tak sa môžem v niečom mýliť. Neviem už presne ktorý deň ten pochod bol, ale bolo to začiatkom mája 1968. Už ani neviem presne, kto každý to na dubnickej priemyslovke organizoval, ale vás mám za jednoho z organizátorov. Nepamätám, ako sme sa o tom dozvedeli, či len ústne, či boli písané oznamy, či ako; školským rozhlasom to asi nebolo, to by asi vtedajší riaditeľ prof. Tiško nedopustil. Tiež už neviem, ako a odkiaľ sa cestovalo, ale muselo to byť z Dubnice vlakom do Piešťan a ja som pristúpil v Trenčíne, lebo si veľmi dobre pamätám spiatočnú cestu, to bolo na 100% vlakom z Piešťan, vystúpil som v Trenčíne, a to už bola tma. Neviem, ako sme išli z Piešťan do Vrbového, asi autobusom. Vo Vrbovom sme sa zhromaždili na námestí pri Štefánikovom pamätníku a naisto si pamätám, že sme tam spievali Kto za pravdu horí (pozrieť ústa na fotke). Miestni občania sa zvedavo zhromaždili neďaleko nás a prizerali, čo bude. Z Vrbového sme sa vydali peši do Košarísk, išli sme po bežnej ceste, vtedy ešte nebolo toľko áut na cestách, ako je dnes. Išli sme v usporiadanom zástupe. Niektorí z nás boli oblečení v neúplných legionárskych uniformách, pamätám si hlavne legionárske kabáty; neviem však ani dnes presne, akí legionári to mali byť (talianski, ruskí, francúzski), lebo dnes ich rozoznávam podľa čiapok, a tie sme vtedy v našom sprievode nemali. Kto a odkiaľ vtedy tie legionárske uniformy zohnal, je mi doteraz záhada; dnes už by to asi nebolo možné zohnať. Niesli sme najmenej tri dvojchlapové (= dvojtyčové s textom na páse látky na šírku zástupu) transparenty s nápismi a niekoľko tabúľ s nápismi, upevnených na "jednochlapovej" tyči. Na jednej takej tabuli bol aj Štefánikov portrét. Okrem toho sme ešte niesli na tyči nad hlavami asi trištvrte metra veľkú maketu Holotíkovej knihy "Štefánikovská legenda a vznik prvej ČSR" s veľmi výrazne prečiarknutým menom autora a titulom. Pravda, knihu som nečítal, ale v tej dobe politického "odmäku" sme ju odsúdili už len podľa názvu. To všetko sa fotkách dá vyhľadať a rozoznať aspoň zčasti. Kto to materiálne zabezpečil, veru neviem, a dnes by ma to aj celkom zaujímalo, lebo to nebola maličkosť. V Košariskách sme si na evanjelickej fare prezreli Štefánikovu pamätnú izbu s výkladom pána farára. (Dnes už Štefánikova pamätná izba nie je na ev. fare, naposledy som tam bol asi pred 5 rokmi.) Z Košarísk sme išli najskôr po ceste na Myjavu, a ktosi z miestnych nám ukázal, kde z nej odbočiť a kade ísť lesnou cestou na Bradlo. Tam už boli aj iní ľudia. Na Bradle sú v štyroch rohoch ohniská na vatry; na jednom z nich sme slávnostne upálili maketu Holotíkovej knihy; museli sme ju čímsi poliať, inak by sa len tak od zápalky nechytila, bola zo sololitu. Na šikmine pamätníka sme si urobili fotky našej skupiny na pamiatku; asi je tam väčšina z nás, ale nie všetci: nie som tam ja, lebo som fotografoval, a okrem mňa tam nevidím niektoré iné tváre, ktoré v iných fotkách zástupu rozoznávam. Takže, kto každý bol na Bradle? Z profesorov jediný: Ing. Jozef Staňo, vtedy nás učil strojársku technológiu. Vidím tam Ďura Pateka z Trenčína (nar. 1948-1949) s Flexaretom v ruke, bol som s ním aj na EF SVŠT aj vojne, býva v Trenčíne na Juhu, on na priemyslovke dosť fotografoval, vtedy aj mal výstavu fotiek zo školskej výmennej brigády vo východnom Nemecku, aj on na Bradle fotografoval, jeho fotky musia byť lepšie než tieto moje. Na skupinovej fotke teraz s prekvapením vidím aj jednoho či dvoch azda od nás starších - dospelých, ale neviem ich vysvetliť. Na jednej skupinovej fotke som nás narátal niečo vyše 50, na druhej niečo medzi 60 a 70. Na našich fotkách podľa tváre rozoznávam z pamäti viacerých, ale mnohým spolužiakom som mená nikdy nevedel. Z tých, ktorým mená viem, vtedy na Bradle boli: prof. Jozef Staňo, Juraj Patek z Trenčína, Milan Štrbák z Prievidze (podľa toho usudzujem, že tam musel byť aj Peter Holka z Čadce), Pišta Michalička, Danka Bežáková z Poruby, ďalšia spolužiačka neskôr vydatá Cejpková, zdá sa mi aj Tono Poláček z Ilavy, Rudo Bezák, Eva Sepešiová od Ilavy. V roku 1988 som si celú trasu (Vrbové - Košariská - Bradlo) individuálne zopakoval; bol som prekvapený, ako sa zmenil pamätník vo Vrbovom na námestí. Pán profesor, rád si spomínam na náš spoločný, dnes už historický pochod na Bradlo, ale aj na vaše pedagogické pôsobenie na Strednej priemyselnej škole v Dubnici nad Váhom (študoval som tam 1965 - 1969). Patríte medzi učiteľov, ktorých sme mali radi. Spomínam si veru aj na váš deň svatby, zdá sa mi, že sme vám aj vyviedli nejakú drobnosť na zasmiatie, ale už neviem čo to bolo, myslím že nejaký text, žeby telegram? Nedokážem povedať, v čom spočíval základ dobrého vzťahu medzi nami študentmi a vami ako učiteľom. Látku ste nám vždy vedeli zrozumiteľne vysvetliť, dôležité veci ste zdôraznili. Boli ste primerane náročný na podstatné veci, ale nelipli ste na hlúpostiach. Držali ste nás v strehu, ale nešírili ste hrôzu a neboli ste nespravodlivý ani ste sa nevyvyšovali. Za to vám patrí moja vďaka a vždy som rád, keď vás stretnem. Prajem vám dostatok zdravia, elánu a veľa potešenia zo života. Váš vďačný žiak Ing. Vojtech Brabenec