TRENČAN Trenčanom o Trenčíne

Lekárnická rodina Murín a ich niekdajšia lekáreň "U Božského Srdca Ježišovho" v Trenčíne. [0206]
Rodina Murín (Murin) [01] sa v Trenčíne ocitla v r. 1938 v dôsledku (prvej) Viedenskej arbitráže (2.11.1938). Prišli (evakuovali) z Košíc a v Trenčíne si postavili dom, kde bývali a na prízemí si v r. 1939 zriadili lekáreň U Božského Srdca Ježišovho; vlastnili ju len zopár rokov do "znárodnenia", ale aj potom zoštátnená jestvovala ďalej. Súvislosti Murínovcov ako rodiny aj ako lekárnikov sú však širšie, a možno aj zatieňujú miestny význam ich lekárne. Pôvod rodiny Murín vychádza z Oravy. Priezvisko odvodzujú nie od podstatného mena "murín", ale od slovesa "múrať" - čo v súčasnej spisovnej slovenčine znamená "murovať", teda význam priezviska je "Murár" alebo dnes pomerne časté "Murárik". V rodine Murínovcov dlhodobo nachádzame národne uvedomelých príslušníkov, ale aj pozoruhodne veľa lekárnikov. Tradícia lekárnikov Murínovcov na Orave, v Námestove pokračuje až do prítomnej (A.D. 2024) doby. Najstarší nám nateraz známy je Matej Murín MgPh., narodil sa 22.2.1860 v Námestove, zomrel 13.2.1934 v Žiline, pochovaný je v Námestove. Po absolvovaní banskobystrického gymnázia (1871 – 1879) vyštudoval (1879 – 1885) lekárnictvo na univerzite v Budapešti s titulom magistra farmácie. Lekárnikom bol (1884 – 1905) v Námestove a v Budapešti. V rokoch 1905 – 1934 bol obchodný riaditeľ továrne na celulózu v Žiline. Taktiež bol členom správnych rád bankových a priemyselných podnikov, členom Slovenského spevokolu, funkcionárom Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Ercé o ňom v r. 1942 (Slovenská krv) ešte píše: Bol predsedom spolku kolégia sv. Svorada a po jeho smrti časopis "Svoradov" bol napísal medzi iným aj toto: "Na zosnulého si s vďačnou úctou spomína celá slovenská verejnosť. Po celý svoj požehnaný život bol mužom poctivej, oduševnenej práce na poli cirkevnom, národnom i hospodárskom. V každom smere si zaslúžil svojou činnosťou plného uznania, ktorého sa mu dostávalo so strany svetskej tým, že bol zahrňovaný význačnými čestnými funkciami, so strany cirkevnej sa mu však dostalo vyznačenia s toho najvyššieho miesta: bol Sv. Otcom Piom XI: menovaný rytierom Sv. Hrehora... Popri svojej všestrannej zaujatosti so živým záujmom sledoval menovite život katolíckych inštitúcií a ako opravdivý priateľ študentstva, v prvom rade vysokoškolského internátu Svoradova..."

O čosi mladší bol Mr.Pharm. Vendelín Murin (1866 - 1925), s neznámym miestom narodenia, lekárnik v Žabokrekoch nad Nitrou, tam aj zomrel 13.6.1925 vo veku 59 rokov a je tam tiež pochovaný aj s rodinou (pozrieť obrázok vľavo). V 90 rokoch 19. storočia v Žabokrekoch nad Nitrou založil, vlastnil a prevádzkoval prvú lekáreň "U sv. Štefana". Lekárnik Mgr. Vendelín Murín bol tiež známy obecný činovník. Keď začiatkom decembra 1918 sa v obci Žabokreky nad Nitrou zjavili jednotky česko-slovenského vojska, osobne ich uvítal miestny lekárnik Vendelín Murín. Jeho meno dnes nesie hlavné námestie v Žabokrekoch n. N. (pozrieť na mapke vpravo).

Rodina mala nejaké príbuzenstvo aj v Bytči a v Maďarsku.

Mr.Pharm. Vendelínovi Murínovi a jeho manželke Janke rodenej Domanickej sa v Žabokrekoch nad Nitrou narodilo päť detí: ► Najmladšia Terézia Mária Johanna Murinová, nar. 1915, zomrela len štvorročná v r. 1919 a je pochovaná spolu s rodičmi. ► Najstarší MUDr. Jozef Ignác Murin, nar. 1908. (Jeho birmovný otec bol Dr. Jozef Tiso, neskorší prezident, čo ukazuje na istú rodinnú spriaznenosť s jeho osobou, ktorá zrejme hrala svoju úlohu aj vo výbere jeho bratov Ivana a Karola Murínovcov do neskoršej služby prezidentovi, ako je nižšie uvedené.) Manželkou Jozefa Murína bola prof. Anna Krasnová, sobáš mali v Belušských Slatinách u Lazaristov v lete 1946. MUDr. Jozef Murin v 60. rokoch žil v Lipt. Mikuláši, bol tam lekár, chirurg, primár, tam aj zomrel pred rokom 1971. ► Mária Terézia Murinová, nar. 1909, bola tiež lekárnička. Bola manželka (celoslovensky významného, neskôr možno univ. prof., po fronte 1945 prenasledovaného a väzneného) Dubničana Univ. Doc. JUDr. Juraja Rajca (1906 - 1987) [02]. Bývali v Bratislave v jednom zo svoradovských bytov, tam žila v štyridsiatych rokoch aj jej už ovdovelá matka Janka Murinová. V r. 1968 (teda vo veku už 60 rokov!) aj s manželom emigrovali do Švajčiarska, kde ona bola zamestnaná v miestnej lekárni, on na pošte, obidvaja na podradných pracovných miestach, v Berne. Tu utrpela dve srdcové porážky, v nemocnici sa po 22 rokoch stretla so svojím bratom Karolom Murinom ktorý za ňou priletel z Kanady, a tam aj zomrela v jeho náručí keď dojato popisovala smrť ich brata MUDr. Jozefa Murina - lekára v Lipt. Mikuláši. Po jej kremácii odcestoval jej manžel Dr. Rajec do vlasti v r. 1971 a jej urnu uložil do rodičovskej hrobky. Životopis JUDr. Juraja Rajca je v knižnici dominikánov tu: https://www.knihydominikani.sk/hlavna_bibl_b4?autor_id=97 ► JUDr. Karol Murin, nar. 1913. V roku 1936 ukončil svoj doktorát práva na univerzite v Bratislave, potom išiel na dva roky študovať do Paríža na Ecole libre des sciences politiques; okrem francúzštiny ovládal tiež nemčinu; angličtinu po 1945. Bol (od 15.11.1938) osobný tajomník (predsedu vlády, potom prezidenta) Tisu, pred frontom (1945) za známych okolností spolu s ním a ďalšími (spolu asi sedem osôb) odišiel (zjednodušene:) v apríli 1945 cez Holíč do Kremsmünsteru (tam boli aj ďalší Slováci, o. i. jeho manželka, dvaapolročná dcéra, matka, sestra Mária s manželom). Od začiatku mája 1945 sa zdržiaval v Altöttingu, kde bol 11.6.1945 dôstojníkom Spieglerom - Bratislavčanom v službách americkej CIC uväznený a ďalej americkou vojenskou správou väznený v kasárňach vo Freisingu, od 23.7.1945 v kasárňach v Garmisch-Partenkirchene, odkiaľ ich Američania 27.10.1945 odovzdali ako väzňov mjr. Ečerovi či kpt. Alexandrovi Deutelbaumovi (neskôr "Doman") v službách Benešovho režimu, ktorí ich skupinu ôsmich (J. Tiso, Š. Tiso, Pružinský, Kočiš, Medrický, Mach, I. Murín, K. Murín) autami dopravili do Prahy, uväznili na Pankráci a po dvoch dňoch ich mjr. Bohuslav Ečer lietadlom dopravil do Bratislavy, kde ich Krajský súd uväznil, vypočúval, súdil. Po výsluchoch ("národného súdu") u sudcu Šujana vo februári - marci 1946 bol po šiestich mesiacoch samotky pridelený Okresnému ("ľudovému") súdu, ktorý ho pre nedostatok dôkazov odoprel stíhať, takže v júni 1946 už bol na slobode. Zdržiaval sa v letnom sídle Lazaristov v Belušských Slatinách. Po ďalších vypočúvaniach v Bratislave, hoci bol na neistej osobnej slobode, sa JUDr. Karol Murin rozhodol emigrovať. Ešte 27.1.1947 na predvolanie u Daxnera svedčil v procese s prezidentom Tisom, ale dokiaľ on bol živý, nechcel odísť. Deň po jeho smrti, 19.4.1947, protizákonne emigroval za pomoci Dr. Jána Mikulu, cez Petržalku, autom, peši, do sovietskej zóny v Rakúsku. Vo Viedni sa stretol so svojou manželkou, ktorá Američanom robila tlmočníčku. Z Viedne za pomoci Američanov pokračoval letecky do Linzu a do Steyera, kde sa po dvoch rokoch spojil so svojou manželkou Izabelou a dcérou Janinou. Rodina spolu odišla do Braunau. V auguste 1947 s Kornelom Piačkom cez Brennerpass sa dostali do Ríma. Z ďalších možností odmietol USA, lebo to vyžadovalo nepravdivé vyhlásenie jeho židovskej minulosti. Nakoniec sa dostali do Kanady vďaka záruke (affidavit) od slovenského farmára žijúceho v kanadskom Blenheime Štefana Kormendyho pôvodom od Trenčína. Cestovali z Ríma vlakom do Turína a vojenskou loďou z Janova do Halifaxu, kde pristáli 25.9.1948. Vďaka pomoci Jozefa Ďuriša sa zamestnal ako účtovník v obchode, manželka dobre znalá angličtiny pracovala v kníhkupectve, bolo to v mestečku neďaleko amerického Detroitu. Nasledovali rôzne miesta pobytu aj práce, primeranej aj ťažkej robotníckej, okolie nielen prajné, ale aj nežičlivé. V auguste 1949 presídlili do Montrealu. Od r. 1953 sa dostal na učiteľské miesto. Tu tiež študoval a v r. 1954 dosiahol doktorát filozofie, na základe čoho dosiahol miesto vysokoškolského profesora. Dr. Karol Murin v roku 1991 v Kanade prednášal medzinárodné právo. Predpokladáme jeho úmrtie v roku 1998. Známa je jeho kniha "Spomienky a svedectvo", vyšla 1987 v Kanade, potom 1991 v Trenčíne u I. Štelcera, a 1992 v Garmond Partizánske ISBN 80-85587-00-9. (V knihe sú aj drobné chybičky, akoby vzniknuté písaním diktovaného textu bez následného preverenia. Z tejto knihy sú aj tieto výpisky o jeho živote.) Z článku pani Dr. Emílie Hrabovec sa dozvedáme o jestvovaní diela: Isabelle Murin: La naissance et évolution de l’émigration slovaques. Montréal, 1953, Manuskript. (Zrod a vývoj slovenskej emigrácie.)

► prof. ThDr. Ivan Vendel Murin, nar. 1911, kňaz, spovedník prezidenta Tisu, spolu s ním pred frontom (1945) odišiel na západ za podobných okolností ako jeho brat Karol (pozrieť vyššie) a bol Američanmi vydaný späť Benešovmu režimu, tu bol väznený, potom žil v rodných Žabokrekoch nad Nitrou a tam je i pochovaný na cintoríne. Keďže krstné meno "Ivan" má ruský pôvod a značí toľko, čo náš "Ján", latinsky "Ioannes", sme názoru, že Th. Dr. Ivana Murína sa týka nižšie citované zpráva uvedená v Schematizme kňazstva Nitrianskeho biskupstva z r. 1942; zhoduje sa v mieste aj roku narodenia (porovnaniu v ďalších ohľadoch bráni nedostatok údajov): 182. Murín Joannes Bapt. Natus 26. VII. 1911 in Žabokreky nad Nitrou. 1931 Philosophiae Scholasticae Doctor, 1935 ordinatus Oeniponte, ulterius vacans studiis, 1937 SS. Theologiae Doctor, Cooperator in Močenok, 1938 in Pov. Bystrica et Nitriae, 1938 Professor ord. Juris eccl et Praefectus in Seminario Minori, 1939 Praefectus in Seminarii majori, 1940 Notarius Tribunalis Dioecesani, 1941 Defensor Vinculi. ... To by v preklade malo znamenať: Murín Ján (teda Ivan) pokrstený. Narodený 26. 7. 1911 v Žabokrekoch nad Nitrou. 1931 doktor scholastickej filozofie, 1935 vysvätený v Innsbrucku ("Oeniponte" - tam sú jezuiti - žeby u nich?), pokračoval voľnými štúdiami, 1937 doktor svätej teológie, kaplan v Močenku, 1938 v Považskej Bystrici a Nitre, 1938 riadny profesor práva(=? - asi cirkevného) a prefekt malého seminára, 1939 prefekt veľkého seminára, 1940 zapisovateľ biskupského (teda cirkevného) súdu, 1941 "defensor vinculi" (=funkcia obhajcu manželského zväzku v procesoch cirkevného súdu). Z uvedeného schematizmu čerpá aj životopis v knižnici dominikánov, a upresňuje takto: V r. 1931 ukončil filozofické štúdiá doktorátom. Po skončení teologických štúdií bol 26. júla 1935 v Innsbrucku vysvätený za kňaza. V r. 1937 získal doktorát z teológie. Stal sa kaplánom v Močenku, v r. 1938 v Považskej Bystrici a v Nitre. V r. 1938 bol ustanovený za profesora cirkevného práva a prefekta v Malom seminári, v r. 1939 bol prefektom vo Veľkom seminári. V r. 1940 bol notárom diecézneho súdu, od r. 1941 defensor vinculi - obhajca zväzku. Od r. 1946 bol mimo pastorácie. Prepustený z väzenia bol 4. 9. 1953. Po prepustení pracoval v Liptovskom Hrádku ako maliarsky aranžér. V roku 1964 sa tam stal správcom farnosti, v roku 1969 prebral správu farnosti Uhrovec, kde zostal až do svojej smrti 7. 10. 1979 a je tam i pochovaný. Dominikáni tiež citujú životopis Dr. Ivana Murína z knihy M. Šidlo a kol.: Trpiaci svedkovia viery, takto: Podľa vlastnoručne napísaného životopisu sa Ivan Murín narodil 26. júla 1911 v Žabokrekoch v rodine tamojšieho lekárnika Vendelína Murína ako jeden zo štyroch súrodencov. Po ľudovej škole v Žabokrekoch študoval na gymnáziách v Nitre a v Prievidzi, potom od roku 1929 filozofiu v Ríme a teológiu v Prahe a Innsbrucku. Získal doktorát z filozofie i z teológie. Za kňaza bol vysvätený v roku 1935. Ako kaplán pôsobil v Močenku, Považskej Bystrici a v Nitre. Od roku 1938 bol profesorom cirkevného práva na Vysokej škole bohosloveckej v Nitre. Okrem toho bol Ivan Murín v tomto období aj prefektom Malého seminára, neskôr Veľkého seminára, notárom cirkevného súdu i obrancom zväzku na súde. Ak chceme skúmať príčiny uväznenia a odsúdenia Ivana Murína, treba povedať, že jeho brat [JUDr.] Karol Murín bol za vojny osobným tajomníkom prezidenta Slovenskej republiky Dr. Jozefa Tisa. Jozef Tiso bol rodinným priateľom Murínovcov a bol aj primičným kazateľom Ivana Murína. Keď na konci 2. svetovej vojny odišiel prezident do Rakúska, odišli s ním. Tak sa stalo, že Ivan Murín bol spolu s Jozefom Tisom uväznený v Altöttingu a prevezený na Slovensko. Vo väzení bol od 13. marca do 18. augusta 1946, Okresný súd v Nitre však vyšetrovanie proti nemu zastavil, lebo sa ukázalo to, čo Ivan Murín celý čas tvrdil - že je úplne apolitický, a ťažko by bolo pripísať mu akýkoľvek trestný čin súvisiaci s obdobím druhej svetovej vojny, čo výrazne dokumentujú aj záznamy výsluchov z tohto obdobia. Bolo však zrejmé, že ak bude hľadať komunistami ovládaná Bezpečnosť nejaké vhodné typy na nespravodlivo vedený súdny proces, bude Dr. Ivan Murín vhodným kandidátom, u ktorého by sa mohla nájsť zámienka na obžalobu. V Archíve ÚPN sa nachádza rádiogram VII. odboru Povereníctva vnútra pre OSB Nitra z 28. 9. 1947, s príkazom na zaistenie a eskortáciu Dr. Ivana Murína do Bratislavy. Píše sa v ňom: „Menovaný je podozrivý z protištátnej činnosti. U menovaného preveďte dôkladnú domovú a osobnú prehliadku, pri ktorej pátrajte po korešpondencii, písomnostiach, protištátnych tlačivách a inom kompromitujúcom materiále.“ Okrem toho nachádzame v spise Ivana Murína aj záznamy z výsluchov. V porovnaní s inými podobnými výsluchmi sú tieto vedené veľmi zoširoka, je z nich zrejmé, že vyšetrovatelia tápajú, nemajú žiaden konkrétny čin, z ktorého by ho obžalovali. Pýtali sa ho napríklad na mnoho mien, ku ktorým mal povedať všetko, čo sa mu s nimi spája, na mnoho rozmanitých tém. spravidla v súvislosti s osobami tak či onak spätými s povojnovou slovenskou emigráciou, a to s varovaním, aby odpovedal čistú pravdu, lebo jeho výpovede sú preverované, nemá teda nič zamlčať. Napriek tomu sa z odpovedí zračí rýdzi charakter vypočúvaného, ktorého je ťažké spojiť s akoukoľvek trestnou činnosťou. Správa z vyšetrovania je doplnená tiež agentúrnym materiálom z ktorého je zrejmé, že Štátna bezpečnosť mala činnosť a kontakty Ivana Murína veľmi dobre zmapované. Napokon ho obžalovali za skutky, ktoré sám Ivan Murín popisuje takto: „1) § 16, zák. č. 50/23: Dr. Lojekovi, advokátovi Dr. Jozefa Tisu, som odovzdal od sestry (T. Turčekovej) a priateľa (Randíka) Dr. Tisu peniaze určené na jeho obhajobu. Príležitostne som sa spýtal biskupa Vojtaššáka, či nechce poslať na tento cieľ cestou mňa peniaze - on však neposlal žiadne. 2) § 2 zák. č. 50/23: Ing. Polakovič poslal svojmu bratovi do Ríma 1000 švajč. fr. tak, že ja som ich odovzdal J. Vilčekovej, rod. Durčanskej. A táto poslala tiež 1000 švajč. fr. svojim krstným deťom do Ríma. Peniaze zadovážil Ing. Polakovič, Vilčeková našla spôsob ich zaslania a ja som len sprostredkoval medzi nimi, aby si oni jeden druhému pomohli.“ Pri otázke vo väzenskom dotazníku, čo ho k tejto trestnej činnosti viedlo, Ivan Murín uvádza: „Dôvod týchto činov bola výlučne láska k blížnemu - nie však podporovanie politickej činnosti. Ad 1) Št. obžal. Dr. Šujan sám si prial, aby Dr. Tiso mal súkromných obhajcov, o čom ma uistil P. Čarnogurský. Nemohol som teda tušiť nič trestného v tom, že najbližší príbuzní a priatelia dali určitú sumu na tento cieľ. Ja som žiadnu zbierku nekonal na tento cieľ. Peniaze som na požiadanie odovzdal. Ad 2) Vilčeková a Ing. Polakovič mi tvrdili, že chcú odpomôcť veľkej biede svojich príbuzných, hlavne šlo o malé deti. Ja som ich len upozornil jeden na druhého, keďže mali morálnu povinnosť pomôcť svojim príbuzným. Nešlo teda o podporenie politickej činnosti, ale o záchranu životov hladujúcich detí.“ Prokurátor obžaloval Ivana Murína aj z ďalších trestných činov, avšak tak Štátny súd Bratislava, ako i odvolací súd v Prahe uznali ostatné žaloby za neopodstatnené. Pôvodná žaloba z 21. novembra 1949, pod ktorou je podpísaný obávaný štátny viceprokurátor Anton Rašla, je formulovaná až proti 22 obžalovaným, Štátny súd v Bratislave však na procese v dňoch 26. - 28. januára 1950 odsúdil len 13 ľudí. Všetky činy, za ktoré boli odsúdení, sa nejakým spôsobom týkajú kontaktov s predstaviteľmi ľudáckej emigrácie Ferdinandom Ďurčanským, Štefanom Polakovičom a Karolom Murínom, či už šlo o letáky alebo o nejakú formu finančnej pomoci, ako sme to mohli vidieť v prípade Ivana Murína. Odovzdanie peňazí od blízkych Jozefa Tisa jeho obhajcovi súd posúdil ako zločin schvaľovania trestných činov, podobné nasmerovanie peňazí od príbuzných pre rodiny Ferdinanda Ďurčanského a Štefana Polakoviča, ktoré v tom čase žili podľa všetkého v emigrácii vo veľkej biede, súd ohodnotil ako zločin prípravy úkladov o republiku. Za tieto činy mu súd vymeral tri roky odňatia slobody (v tom čase už mal dva a štvrť roka odsedeného v rámci vyšetrovacej väzby), peňažný trest 20 000 Kčs pokuty, prepadnutie polovice majetku a stratu čestných občianskych práv na 5 rokov. Prípad Ivana Murína a spol. sa ocitol 21. júna 1951 pred Najvyšším súdom. Ten uznal všetky rozhodnutia Štátneho súdu, výroky o trestných činoch i oslobodenie spod niektorých bodov žaloby, priťažujúce i poľahčujúce okolnosti, ale mal iný právny názor na trestnú sadzbu za dané trestné činy, preto zrušil výrok Štátneho súdu o treste a Ivanovi Murínovi vymeral nový: 5 a pol roka nepodmienečne. Ivan Murín bol väznený v Bratislave a v Mladej Boleslavi. Amnestiou mu bol trest znížený o 3 mesiace, naproti tomu, keďže nemal z čoho zaplatiť pokutu 20 000 Kčs, tak ako náhradu musel zostať vo väzení o 40 dní dlhšie. Prepustený teda bol 4. 9. 1953. Po prepustení pracoval v Liptovskom Hrádku ako maliarsky aranžér. V roku 1964 sa tam stal správcom farnosti, v roku 1969 prebral správu farnosti Uhrovec, kde zostal až do svojej smrti 7. 10. 1979 a je tam i pochovaný. Ešte pred smrťou sa však dočkal súdnej rehabilitácie. Krajský súd v Bratislave dňa 18. 10 1972 zrušil bývalé rozsudky voči Ivanovi Murínovi (a ďalším piatim odsúdeným v jeho procese) v celom rozsahu. V rozsudku sa konštatuje, že pri vyšetrovaní boli použité nezákonné metódy vyšetrovania a vina bola ustálená len na základe takto získaných výpovedí. Okrem toho nebola naplnená ani skutková podstata trestných činov, keďže I. Murín ani neorganizoval zbierku na podporu Jozefa Tisa, ani finančne nepodporoval politickú činnosť F. Ďurčanského so Š. Polakovičom.

Tretí, najmladší z doteraz známych Murínovcov, je "náš" s Trenčínom súvisiaci Karol Murín (1877 - 1944), učiteľ a riaditeľ školy v Košiciach, od roku 1938 žijúci v Trenčíne, ale lekárnictvo má tiež v rodine (dve dcéry). [03] Zo súvislostí (lekárnictvo, datumy, miesta, doteraz zachované vedomie príslušníkov o rodinných väzbách) vychádza vysoká pravdepodobnosť, že Vendelín (1866 - 1925) a Karol (1877 - 1944), ale (s menšou istotou) aj najstarší Matej (1860 - 1934), boli príbuzní, možno aj súrodenci, o ktorých rodičoch ani ďalších prípadných súrodencoch nateraz nič nevieme; je pravdepodobné, že tak ako Matej a Karol, rovnako aj (vekom prostredný) Vendelín sa narodil v Námestove. Jestvuje akási súvislosť medzi Žabokrekami n. N. a Trenčínom, lebo v Trenčíne pôsobil kňaz Silvester Hančinský [04], odkiaľ prešiel za farára do Žabokriek v čase, keď do Trenčína prišli dominikáni z Košíc (cca 1938, z rovnakých príčin aj miesta ako Murínovci: Viedenská arbitráž). Okrem toho, keď dominikáni odchádzali z Košíc, i keď nakoniec zakotvili v Trenčíne, zvažovali aj Žabokreky. (Pozrieť: http://trencan.6f.sk/0032-Dominikani.html) Tiež je zaujímavé (i keď pravdepodobne bez priamych súvislostí), že zo Žabokrekami súvisí aj rodina Žabokretských - Zsambokréthy, ktorá bola usadená vo svojom kaštieli v Istebníku pri Trenčíne [05]

Karol Murín je v literatúre uvedený ako narodený 10.9.1877 v Námestove, zomretý 17.7.1944 v Trenčíne, geograf, učiteľ. Ľudovú školu navštevoval v Trstenej. Do r. 1897 študoval v učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule. Od toho roku do r. 1900 bol učiteľom v Námestove, rok nato v Ilave, v r. 1901-1906 učil v Zubrohlave, následne do r. 1918 v Bánovciach nad Bebravou, medzitým v r. 1917 krátko v Nadlaku. Od r. 1919 bol správcom ľudovej školy v Košiciach. Tvoril učebnice zemepisu, písal články s problematikou občianskej výchovy a mravouky a recenzoval učebnice v časopise Slovenský učiteľ. Bol podpredsedom Krajinského učiteľského spolku (v r. 1932 Zemského učiteľského spolku), Učiteľskej vzájomnej pokladnice v Košiciach a členom výboru Muzeálnej slovenskej spoločnosti.

Učiteľ Karol Murín, bárs do Trenčína došlý z Košíc v roku 1938, musel mať už predtým súvislosť s Trenčínom, pretože nachádzame jeho skromnú (iste narýchlo zostavenú, lebo vydanú už v r. 1919!) učebnicu zemepisu Trenčianskej stolice, vydanú v Trenčíne 1919: "Základné poučky zemepisné a krátky zemepis župy Trenčianskej" (pozrieť na obrázku vpravo).

Hoci krstné meno Karol sa u Murínovcov opakuje, súvislosť s učiteľstvom má len jediný Karol Murín (1877 - 1944), aj časová zhoda je primeraná (42 ročný), preto neváhame s jeho stotožnením s autorom učebnice. Možno "štartoval" od (o 11 rokov) staršieho brata Vendelína v Žabokrekoch nad Nitrou, možno potom ako 42 ročný začal učiť v Trenčíne v podmienkach nového štátu ako jeden z nemnohých slovenských učiteľov, a zakrátko sa zrejme dostal do Košíc na vyššie miesto nielen učiteľa, ale i správcu (riaditeľa) ľudovej školy, čo usudzujeme z jeho druhej knihy - učebnice podobného zamerania (zemepis pre 3. triedu) aj rozsahu (50 a 51 strán), vydanej už v r. 1920 v Košiciach: "Základné poučky zemepisné a krátky zemepis župy Abaujturnianskej". Naisto vieme, že v Košiciach v tridsiatych rokoch nakoniec bol riaditeľom školy (vtedy sa používal pojem "správca").
Murínovci v Košiciach (zhruba 1919 až 1938) Karol Murín (* 10.IX.1877 Námestovo - † 17.VII.1944 Trenčín) sa oženil ešte pred prvou svetovou vojnou, odhadom okolo r. 1910, a so svojou manželkou Štefániou rod. Komlošovou (* 10.III.1882 † 27.VI.1946 Trenčín) mali spolu štyri dcéry: Margita Murínová, magistra * 26.XII.1912 † 5.XI.1990 (podľa súvislostí života rodičov narodená zrejme v Bánovciach n.B.), Karolína Murínová, magistra * 17.IX.1913 † 18.IV.2014 (podľa jej diplomu zo 6.10.1936 narodená v Bánovciach n.B.), a ešte dve dcéry (od predošlých zrejme staršie), ktorých datumy narodenia ani úmrtia nateraz nepoznáme: MUDr. Terézia Lukáčová, rod. Murínová, neskôr žila v Bratislave, Alžbeta Baginová, rod. Murínová, učiteľka, neskôr žila v Bratislave. Bánovce nad Bebravou, kde (podľa literatúry) Karol Murín v r. 1907 až 1916 pôsobil, sú podľa časových súvislostí zrejme miestom uzavretia jeho manželstva aj narodenia štyroch dcér (o Karolíne to vieme naisto, keďže to má uvedené na svojom magisterskom diplome z r. 1936). Časové súvislosti ukazujú, že krátko po vzniku 1.ČSR sa šesťčlenná rodina Karola Murína usadila v Košiciach; bývali na Štúrovej ulici, v dome, ktorý bol počas 2. svetovej vojny zbúraný. Karol Murín bol v Košiciach učiteľom a správcom (riaditeľom) ľudovej školy. Z tej doby (približne rok 1930) pochádza rodinná fotografia:

Dcéry Margita aj Karolína obidve vyštudovali farmáciu na Karlovej univerzite v Prahe, skončili s titulom magistry farmácie; svedčí o tom zachovaný Karolínin vysokoškolský diplom s datumom 6.10.1936; o rok staršia Margita predpokladáme že skončila o rok skôr; podľa nápisu na hrobe vieme, že takisto skončila s titulom magistry farmácie.

Diplom Magistry lekárnického umenia udelený Karolíne Murínovej pôvodom z Bánoviec n. Bebr. na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe 6.10.1936. Viedenská arbitráž prisúdila Košice Maďarskému kráľovstvu, v dôsledku čoho Karol Murín s manželkou aj dvomi vyštudovanými dcérami - magistrami farmácie Margitou Murínovou a Karolínou Murínovou evakuovali (presídlili) v r. 1938 do Trenčína. Dôvody výberu tohoto miesta nepoznáme, zrejme rozhodla určitá znalosť miesta z minulosti; času na rozhodovanie asi nemali veľa. Staršie dve dcéry lekárka Terézia a učiteľka Alžbeta sa nakoniec usadili v Bratislave. V Trenčíne s rodičmi žili dve mladšie dcéry Margita a Karolína, obidve magisterky farmácie. Príchod Murínovcov do Trenčína (1938)

Riaditeľ školy Karol Murín, vtedy už tesne po šesťdesiatke - teda už zrejme na odpočinku, spolu s manželkou Štefániou aj dvomi dcérami magistrami farmácie Margitou aj Karolínou sa v r. 1938 v Trenčíne usadili vo vlastnom dome na námestí sv. Anny (pozrieť na obrázku vpravo). Dom si pravdepodobne dali postaviť (je možná aj kúpa nového už postaveného domu) na západnej strane námestia, povyše sedrie, od ktorej ich delil len susediaci dom notára (JU)Dr. Michala Slávika. Sedria je postavená 1911, Slávikov dom asi po prvej polovici tridsiatych rokov, a pravdepodobne (ale nie naisto) až po ňom bol postavený Murínových dom; ďalší v rade bol prízemný dom ("Robotnícky", hostinec (postupne) Vlachého, Gašparov, Dvorského) postavený azda okolo 1900.

Vpravo je pečiatka lekárne použitá 21.XII.1945, s adresou "nám. Sv. Anny č. 10". Neskôr bolo číslovanie domov zmenené a dom dostal číslo 24. Telefónne číslo do lekárne bolo 111.
Lekáreň Murínovcov v Trenčíne a ich ďalšie osudy Dom Murínovcov v Trenčíne na nám. Sv. Anny č. 10 mal dve obytné poschodia, zo zadnej strany malý dvor prechádzajúci do neveľkej zatienenej záhradky; z čelnej strany domu na prízemí bola lekáreň "U Božského Srdca Ježišovho". Tento názov lekárne bol nad vchodom, očividne bol odstránený najpravdepodobnejšie v roku 1950, ale počas celého obdobia socializmu boli na priečelí viditeľné stopy po upevňovacích bodoch jednotlivých písmen názvu lekárne, takže kto názov poznal, jeho stopy tam videl. (Tento stav sa zmenil po r. 1989, stopy po názve lekárne na priečelí už nie sú.)

Nová lekáreň "U Božského Srdca Ježišovho" bola zriadená v roku 1939 a koncesia bola na meno Ph.Mr. Margita Murínová. Oprávnenie samostatného vedenia lekárne bolo Ph.Mr. Margite Murínovej udelené Župným úradom v Trenčíne dňa 8. mája 1940 po ukončení trojročnej doby (obrázok vpravo). Nie je jasné, kto dovtedy bol vedúcim lekárne - možno jej o rok staršia sestra Ph.Mr. Margita Murínová.
Keď sa k Slovensku od východu blížila fronta, 17.7.1944 zomrel 66 ročný otec rodiny Karol Murín; v Trenčíne prežil iba päť posledných rokov svojho života. Matka s dvomi dcérami naďalej žili v ich dome a prevádzkovali lekáreň. Hneď po prechode frontu, v máji 1945 prišiel do lekárne národný správca pán Salamon Kauffman. Dôvod uvalenia národnej správy na lekáreň nie je známy; je možné domnievať sa, že v tom mali úlohu rodinné súvislosti priezviska v tej dobe zvratu štátoprávneho usporiadania. Majitelia lekárne však "nepolitizovali a nearizovali a predsa sa im krivdí", ako 11. jan. 1946 píše Ján Geryk, správca Slovenského národného múzea v liste Povereníctvu SNR pre zdravotníctvo v Bratislave, taktiež v liste Miestnemu národnému výboru v Trenčíne, a žiada o zrušenie (už druhej!) národnej správy lekárne, argumentujúc pritom národným cítením (vtedy už nebohého) otca aj dcér, tiež otcovým členstvom a podporou Muzeálnej slovenskej spoločnosti, a jeho nezištným darom cennej numizmatickej zbierky Slovenskému národnému múzeu. [11] V lekárni sa vystriedalo niekoľko národných správcov, druhým národným správcom lekárne bol Ph.Mr. Anton Schwartz-Šumavský. Nasledovali domové prehliadky, ktoré viedol vlastne pán Ivan Benedikt a nakoniec väznenie Ph.Mr. Karolíny Murínovej, ako uvádza dobový dokument. (Prvej) domovej prehliadke bytu nad lekárňou 25.5.1945 prizerali dvaja žandári. Zhabali lieky v odhadnutej hodnote 100.000,- Kčs, ktoré majiteľom neboli ani vrátené, ani peniazmi nahradené. V tejto neistej dobe plnej zvratov 27.6.1946 zomrela vdova Štefánia Murínová ako 64 ročná, zanechala tu 32 a 33 ročné dcéry. Dom očividne pripadol ako dedičstvo dcéram Margite a Karolíne (o prípadných podieloch ďalším dvom dcéram v Bratislave nevieme). Začiatkom roku 1950 (12. januára) Povereníctvo zdravotníctva vyzvalo Ph.Mr. Margitu Murínovú, aby "vo vlastnom záujme dobrovoľne prihlásili lekáreň na začlenenie do národného podniku Medika, do 1. februára 1950". Lekárnická komora listom z 30.1.1950 výzvu Povereníctva podporila a naviac upozornila, že lekáreň má byť odovzdaná vrátane zásoby liekov(!). Povereníctvo listom z 1.3.1950 oznámilo Ph.Mr. Margite Murínovej, že "v zmysle dobrovoľnej prihlášky bude jej vlastná lekáreň prevzatá 27.3.1950 do národného podniku Medika", k čomu má byť k dispozícii majiteľka aj personál lekárne. Uvedeným dňom bola lekáreň "U Božského Srdca Ježišovho" znárodnená a jej nový názov znel "Medika, národný podnik, B - 3145", na pôvodnej adrese. Neskôr mala lekáreň číslo 14-025. Tu v ich vlastnej "znárodnenej" lekárni zrejme pracovali (už ako zamestnankyne) obidve sestry Ph.Mr. Magdaléna Murínová aj Ph.Mr. Karolína Murínová. V tej dobe sa poslednej z nich (Karolíne) narodili dve dcéry: Zuzana a Veronika; ich otcom je známy slovenský sochár a významný medailér Ladislav Róbert Ján Majerský (* 11. marec 1900, Hliník nad Hronom - † 22. marec 1965, Bratislava). [06] Na jeseň 1957 táto lekáreň (vtedy už mala číslo 14-025) so správcom s. Mr. Markušom, patriaca pod Krajskú správu lekární, bola podrobená generálnej oprave miestností lekárne nachádzajúcich sa v dome naďalej patriacom pôvodným majiteľkám domu (M. a K. Murínovým). Majiteľky boli zaviazané prispieť 9.000,- Kčs na uvedené stavebné práce (vykonával ich Okresný stavebný podnik), s tým, že príspevok majiteliek (9.000 Kčs) si Krajská správa lekární môže postupne odpočítať polovičnou zrážkou z nájomného, ktoré majiteľkám domu platila za prenájom priestorov znárodnenej lekárne. Prevádzka znárodnenej lekárne v Murínových dome pokračovala pod vedením správkyne pani Ph.Mr. Kiss-Tothovej až do roku 1984 (alebo 1986) kedy bola lekáreň zrušená, lieky a lekárnické náčinie boli prenesené do iných lekární (Dlhé hony, príp. Centrum) a do priestorov bývalej Murínových lekárne bola nasťahovaná predajňa Zdravotnícke potreby. V roku 1990 (5. novembra) zomrela jedna z dvoch spolumajiteliek domu, Ph.Mr. Margita Murínová, vo veku bezmála 78 rokov. Predajňa Zdravotnícke potreby v prízemí domu jestvovala až do roku 1992, kedy po veľkých prekážkach priestory uvoľnila a po vyše štyroch desaťročiach sa užívanie priestorov vrátilo do rúk 79 ročnej majiteľky domu Ph.Mr. Karolíny Murínovej. [07] Po jej úmrtí 18.apríla 2014 (dožila sa sto rokov) dom ako dedičstvo očividne prešiel do vlastníctva vyššie spomenutého potomstva; obchodný priestor na prízemí, kde bola kedysi lekáreň, majitelia (už iste dobrovoľne) zjavne prenajímajú, teraz je tam predajňa odevov. V tomto stave pohnutá história Murínovcov a ich lekárne v Trenčíne v prítomnom čase končí. Hrob rodiny Murín na všeobecnom cintoríne v Trenčíne.

Poznámky: = [01] Písanie rodinného priezviska, čo sa týka dĺžky písmena "i", je nejednotné; túto skutočnosť, všímajúc si predovšetkým staršie vyhotovenia, ukazujeme na príklade krátkeho "i" na hrobe Vendelína Murina, jeho manželky a malej dcérky Terezky na cintoríne v Žabokrekoch nad Nitrou vyhotovené zrejme v dvadsiatych rokoch (tu vyobrazené); naproti tomu jeho syn Dr. Karol Murín už má v priezvisku dlhé "í" na dokumente (o udelení Pribinovho radu) z prezidentskej kancelárie vyhotovenom 14.3.1945 vyobrazenom v jeho knihe Spomienky a svedectvo na str. 497 vydania z r. 1992. Taktiež učiteľ Karol Murín má v priezvisku dlhé "í" jednak na svojom podpise na portrétnej fotografii, aj na hrobe, a tak sa aj doteraz píše jeho potomstvo. = [02] Životopis JUDr. Juraja Rajca si pozrite v knižnici dominikánov tu: https://www.knihydominikani.sk/hlavna_bibl_b4?autor_id=97 Za životopis patrí vďaka otcom a bratom dominikánom, a u nich si ho treba prednostne pozrieť; avšak pre istotu(!) si tu bez ich výslovného povolenia dovoľujem ako "krátky citát" zopakovať to, čo je na ich stránke: Rajec, Juraj Tituly: novotomistický filozof zameraný na filozofiu práva a filozofickú axiológiu, publicista Životopisné dáta: * 25. októbra 1906, Dubnica nad Váhom – † 14. apríla 1987, Nitra, poch. v Dubnici Životopis: Počas vysokoškolských štúdií i po nich bol činný v autonomistickom krídle hnutia slovenských katolíckych akademikov, sústredených najmä vo vysokoškolskom internáte Svoradov. V roku 1940 obhájil dizertačnú prácu, ktorá vyšla aj knižne pod názvom Princípy hierarchie normovej. Od roku 1940 bol odborným radcom na MŠANO a redigoval v Trenčíne časopis Skaut. Oženil sa, jeho manželka bola sestrou Karola Murína. Od roku 1941 prednášal filozofiu práva na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity a už o tri roky bol vymenovaný za profesora. Po vojne bol dva razy väznený, a to v roku 1946 (vyšetrovacia väzba a násilné preloženie do Trenčianskych Teplíc, kde prostredníctvom svojich bývalých študentov sprostredkovával kontakty s emigráciou, predovšetkým so svojím švagrom v zahraničí) a v rokoch 1950 – 1954 v Jáchymove (odsúdený údajne za rozvracanie republiky a úklady voči štátu). Po prepustení pracoval vo výrobe, najprv ako predavač železiarskeho tovaru v Drutechne, potom ako vrátnik v Dopravnom závode v Bratislave. V roku 1969 emigroval spolu s manželkou do Švajčiarska, kde bol zamestnaný na pošte a manželka v lekárni. No po náhlej manželkinej smrti na srdcový infarkt sa zlomený vrátil roku 1971 aj s jej urnou na Slovensko. O rok Krajský súd uznal oboch manželov za nevinných a bola mu prinavrátená polovica zo zhabaného majetku. Pracoval v prekladateľskom oddelení knižnice Vysokej školy ekonomickej v Bratislave. Dvakrát bol hospitalizovaný pre psychické depresie v Pezinku, odkiaľ ho občas zobral brat Anton na doliečenie do Nitry. Nechcel trvalejšie bývať u brata v Nitre, lebo nechcel sa oddeliť od bratislavského intelektuálneho prostredia sústredeného aj okolo univerzitnej knižnice. Na jar v roku 1987 ho brat pre veľmi zlý zdravotný stav vzal k sebe do Nitry, kde ešte toho istého roku zomrel. Pochovali ho v rodnej Dubnici. Profesor Rajec i v časoch nepohody a prenasledovania v 70tych a 80tych rokoch študoval najmä etické a ontologické diela nemeckých a scholastických filozofov. Autor kníh: Por. č. Zodpovednosť Názov Rok 734659 Rajec, Juraj Princípy hierarchie normovej 1940 Autor článkov: Por. č. Časopis Rok Číslo Zodpovednosť Názov 36 Smer 1941 3 Dr. Juraj Rajec Za novou renesanciou 74 Smer 1941 6 Univ. Doc. Dr. Juraj Rajec Príď kráľovstvo Tvoje 674 Smer 1941 9 JUDr. Juraj Rajec Milujte vedu, ale ešte viac lásku. 507 Smer 1944 1 JUDr. Juraj Rajec Tragika svetla 523 Smer 1944 2 JUDr. Juraj Rajec Smysel utrpenia (Koniec opisu) = [03] Nápisy na hrobe na všeobecnom cintoríne v Trenčíne (od rohovej (severovýchodnej) brány cintorína je to asi 100m východne, na úpätí dvíhajúceho sa svahu): Karol Murín, riaditeľ v. v. * 10.IX.1877 † 17.VII.1944 Štefánia Murínová rod. Komlošová * 10.III.1882 † 27.VI.1946 Margita Murínová, magistra * 26.XII.1912 † 5.XI.1990 Karolína Murínová, magistra * 17.IX.1913 † 18.IV.2014 = [04] Pán farár Silvester Hančinský pôsobil v Žabokrekoch n/N v rokoch 1940 – 1962. Zomrel v roku 1970 asi v Piešťanoch. Pochovaný je tiež v Žabokrekoch n/N. = [05] http://trencan.6f.sk/ORIS/Rodaci.html#Zsambokrethy = [06] O priebehu zamestnaní obidvoch sestier - lekárničiek nemáme podklady, ani o prerušení zamestnania Karolíny v súvislosti s narodením dvoch dcér a starostlivosťou o ne. = [07] Spomienky: Životné útrapy zdá sa že zocelili pani Ph.Mr. Karolínu Murínovú: v roku 2007 pri mojej poslednej návšteve som ju zastihol (95 ročnú!) na záhradke pri jej dome, jednou rukou sa opierala o paličku, ale v druhej ruke držala motyku a okopávala hriadky. V závere jej života sa jej po dlhokánskej dobe síce dostalo spravodlivého zadosťučinenia plným navrátením nehnuteľnosti, ale hnuteľné veci jej už nikto nevrátil ani nenahradil; pocit hlbokej nespravodlivosti určite poznačil viac než druhú polovicu jej života a iste aj jej príbuzenstva, a myslím, že záporne poznačil aj ich vzťah k okoliu. Panie Ph.Mr. Karolína Murínová (hnedovlasá) aj Ph.Mr. Margita Murínová (blondína) boli moje (autorove) spolužiačky v jazykovej škole v Trenčíne od jesene 1967 (nemčina, učila nás pani Tilandyová; bol som tam najmladší medzi viacerými známymi menami) - odtiaľ som ich poznal. Okolo r. 1980 som vídal Ph.Mr. Margitu Murínovú medzi personálom v lekárni na hlavnom trenčianskom námestí, kde som sa občas na chvíľu zastavil za kamarátkou zo strelnice (výbornou strelkyňou z pištole, sestrou pištoliarov bratov Némethyovcov, pôvodom z Martina) pani Soňou Valentovou (žila 1940 - 2002). Zdalo sa mi vtedy, že Ph.Mr. Margite Murínovej bol lekárnický kolektív zväčša priaznivo naklonený, zrejme bola najstaršia, nazývali ju "naša Margitka". Neskôr mi životné okolnosti priniesli zoznámenie aj s dcérami Ph.Mr. Karolíny Murínovej (sú zhruba mojej generácie) Paed.Dr. Veronikou Čejkovou a Zuzanou Majerskou. = [08] Nachádzame zmienku o osobe "Murín Karol, stavebný technik, maliar nar. 1888, zomrel 17.7.1944 v Trenčíne" čo predpokladáme ako nesprávny údaj, v ktorom je meno priezvisko a datum úmrtia nám známeho učiteľa Karola Murína, ale ostatné údaje sú nesúladné. Nachádzame zmienku o osobe K. Murinová, v III.A v šk.r. 1959-1962 absolvovala Odborné učilište Odevných závodov v Trenčíne. = [09] Na internete nachádzame priezviská zhodné či podobné s témou tohoto článku: ThDr. Ján Murín (* 12. január 1913, Sečovce, Rakúsko-Uhorsko – † 17. november 1990, Bratislava, ČSFR) bol gréckokatolícky kňaz, teológ, skaut, stredoškolský učiteľ a katechéta, zakladateľ Jednoty (Spolku) sv. Cyrila a Metoda v Michalovciach. Augustín Murín (1933 – 2001), botanik Gustáv Murín (* 1959),spisovateľ Igor Murín (* 1973 Trenčín), hokejista Stano Murín (*1973), fotograf Anna Murínová (* 1973), biatlonistka Ivan Murín, (*1967) Banská Bystrica, Zvolen, Veľká nad Ipľom, mnohonásobný podnikateľ (www.orsr.sk) Ing. Ivan Murín Ivan Murín, Poprad nadporučík Ivan Murín Roman Murín (* 1995), lyžiar Ondřej Murín (* 1991), český futbalista Renáta Murinová, Košice Ing. Soňa Murínová, Kancelária vedúceho Úradu vlády SR, Bratislava Muríň Ivan, Liptovský Mikuláš Muríň Ivan, Lúčky pri Ružomberku Muríň Ivan, Banská Bystrica = [10] Na internete v knižnici dominikánov (https://www.knihydominikani.sk/ ) je možné vyhľadávať autorov aj knihy súvisiace s predmetom tohoto článku. = [11] Karol Murín daroval svoju numizmatickú zbierku Slovenskému národnému múzeu v roku 1937, a časť z nej bola približne v rokoch 1992 - 1993 vystavená v paneloch na Bratislavskom hrade na paneli s uvedením mena darcu aj obdarovaného i roku 1937 (dodnes sa zachovali dve farebné fotografie formátu približne 10x15cm). S potešením zaznamenávame záujem o trenčianskych Murínovcov a ich lekáreň ako aj celoslovenské súvislosti, zo strany členov rodiny; povzbudení tým, doplňujeme nižšie niektoré údaje, ktoré čas náhodne priniesol. = [12] Dodatočné doplnenie prípadných možných súvislostí: K osobe otca dvoch dcér Mgr. Karolíny Murínovej, známeho slovenského sochára a významného medailéra Ladislava Róberta Jána Majerského (* 11. marec 1900, Hliník nad Hronom - † 22. marec 1965, Bratislava) doplňujeme zaujímavosť založenú na zhode priezviska: V (k Trenčínu) neďalekej obci Piechov (Pjechov) sa narodil: Adalbert von Majersky, Pseudonym: Albert von Rhoden (* 1. August 1866 in Piechov; † 2. Oktober 1898 in Baden (Niederösterreich)) war ein österreichischer Dichter und Herausgeber. O prípadnom príbuzenskom vzťahu, ani o pôvode jeho (zdá sa, že) prídomku (šľachtického predikátu), nateraz bez zisťovania nevieme nič. K uvedenej osobe bližšie pozrieť aj tu (meno je na mnohých stránkach): https://biographien.ac.at/oebl/oebl_M/Majersky_Adalbert_1866_1898.xml https://de.wikipedia.org/wiki/Adalbert_von_Majersky = [13] Dodatočné doplnenie prípadných možných súvislostí:

S prekvapením zisťujeme (pozrieť fotografiu vpravo, je z r. 2011) zaujímavé mená na náhrobku na cintoríne vedľa kostola v Orechovom pri Trenčíne (tam aj nachádzame osobné datumy): - pani Pharm.Dr. Mária Sláviková, rodená Murínová (*4.1.1944 - †22.11.2001) - rodné priezvisko ako aj povolanie naznačuje spojitosť s lekárnickou rodinou Murín v Trenčíne; pani som poznal z lekárne na trenčianskej Sihoti na Rázusovej ulici oproti lekárni, bola už staršia, nevysoká, obľúbená lekárnička; od jej pozostalého manžela sa dozvedáme, že predtým (ale už v dobe socializmu) pracovala aj v lekárni bývalej Murínových na nám. sv. Anny, teda vedľa domu Slávikových, ktorých priezvisko pani lekárnička za vydata taktiež mala; - pán Ing. Dominik Slávik (*3.10.1941) - podľa spomienok jeho spoluzamestnancov elektroinžinier (EF SVŠT BA) vo Vodných elektrárňach v Trenčíne; podľa jeho vlastného vyjadrenia nesúvisí s notárom Slávikom, ktorého dom je v susedstve domu Murínových na nám. sv. Anny, ani nie je známa rodinná súvislosť medzi jeho manželkou rod. Murínovou a Murínovcami ktorí mali lekáreň na nám. sv. Anny; manželia sú v Trenčíne až od neskoršieho obdobia - zhruba od šesťdesiatych-rokov. = [14] Dodatočné doplnenie prípadných možných súvislostí: Notár Michal Slávik, majiteľ domu vedľa Murínových, nemá v Trenčíne po fronte (1945) žiadne stopy, nič nevieme o jeho neskoršom živote ani úmrtí či hrobe. Konzultácia s členom rodiny, ktorá neskôr v dome bývala, ukazuje, že Slávikov dom azda mohol byť postavený až (i keď nie dlho) po postavení domu, v ktorom bola Murínových lekáreň na nám. sv. Anny; táto rodina so Slávikovcami rodinne nesúvisela, dom nadobudli v súvislosti so zbúraním ich predošlého domu pre potreby novej výstavby v oblasti budovy Slovakotexu. = [15] Neoverená zpráva hovorí o úmrtí Paed.Dr. Veroniky Čejkovej rod. Murínovej, niekdajšej pracovníčky Ústavu svetovej literatúry SAV Bratislava, zhruba začiatkom roku 2024; ona opatrovala dokumenty z pozostalosti svojho otca Ladislava Majerského. = [16] Literatúra k témam lekárne, Trenčín: * početné témy aj poznámky v dielach p. Jozefa Braneckého (https://trencan.6f.sk/branecky/, a najmä román "Fráter Johannes" z r. 1929). * Spomienky trenčianskeho lekárnika PhMr. Jána Halašu (1893-1981) na jeho detstvo v Martine; nedatovaný nezverejnený strojopis odhadom 20-30 strán. * Blahovec, Jozef: Trenčianske lekárne. In: Kol.: Trenčín, vlastivedná monografia 2; Vydal: Alfa, Bratislava, 1997; tam na str. 133-135. * Bartunek, A.: Osobnosti slovenského lekárnictva. Martin, Osveta, 2001; (str. 12-13). * Bernátová, Viera: Trenčianski lekárnici v archívnych prameňoch. In: Pamiatky a múzeá, 2010, roč.59, č.1, s.26-29. * Bernátová, Viera: Trenčianski lekárnici od prvých zmienok do konca 19. storočia. In: Zborník Trenčianskeho múzea 2018, ISBN 978-80-973248-0-3, str. 163 - 187. * Anton Bartunek: Dejiny slovenského lekárnictva I. + II. diel 10.stor. - 1918 - 2018 ; Vydavateľstvo Abart Gallery, 2018; strán 797; ISBN 8588007277172.
Poďakovanie (v abecednom poradí priezvísk) : pánovi † PhMr. Jozefovi Blahovcovi pánovi Cyrilovi Cabadajovi pánom otcom aj bratom rehole Dominikánov pánovi Markovi Kotrasovi pánovi PhDr. Martinovi Lackovi, PhD. pani Zuzane Majerskej pani † Ph.Mr. Karolíne Murínovej pánovi † JUDr. Karolovi Murinovi (za jeho knihu "Spomienky a svedectvo") pani Mariane Sneženkovej pánovi Miroslavovi Šidlovi pani Štefánii rod. Rehákovej pánovi Ľubomírovi Hrudkovi pánovi Ing. Dominikovi Slávikovi pánovi Ščasnovičovi pani lekárničke RNDr. Márii Košovanovovej rod. Murínovej a jej bratovi Ing. Jurajovi Murínovi, obidvaja v Námestove - bez nich by som nebol mohol napísať nič - všetky údaje pochádzajú od nich a každý z nich mi nejako pomohol - ďakujem!