Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.
Niekdajšie trenčianske vodotrysky. [0210] Najstarší (< 1899) vodotrysk v Trenčíne
Najstarším vodotryskom v Trenčíne, o ktorom vieme, bol vodotrysk vo dvore domu na terajšej Štefánikovej ulici, oproti odbočujúcej (neskoršej) Sadovej ulici. Dom je známy aj tým, že za vstupnými vrátami na pozemok sú tri japonské stromy Ginkyo dvojlaločnaté, a jeden rástol aj na pozemku na opačnej strane (Štefánikovej) ulice, kde ho za značného pobúrenia verejnosti razantne vyťali 29.3.2008. Dom (vtedy č. 12, neskôr 405) s pozemkom bol vkladom Emila Cihu do spoločného podniku, ktorý v roku 1920 založil spolu s Hugom Urbánkom - bola to "Prvá slovenská továreň likérov Slovlik". (Viac o továrni pozrieť v "Priemysel v Trenčíne", ISBN 978-80-970651-0-2.) Dobová mapa ukazuje, že tento dom v pôdoryse písmena "L" jestvoval už v r. 1900. Dom na pohľad vzbudzuje dojem šľachtického sídla (kúrie) aj s jeho upravenou okrasnou záhradou; v jeho ústrednom mieste je okrasný vodotrysk obklopený plytkým bazénikom, ktorého obvod má okrasný tvar.Najstarší vodotrysk v Trenčíne na mape z roku 1900 (vyššie). Ten istý vodotrysk zakreslený na mape z r. 1935 je na obrázku nižšie: (Obidva obrázky sú v tej istej mierke a v tom istom plošnom rozsahu.)
<=Tvar jazierka vodotrysku podľa mapy z r. 1900, najväčší rozmer (dĺžku) má približne sedem metrov, jeho obvod má ozdobný tvar.
Súčasný stav najstaršieho trenčianskeho vodotrysku: červená šipka ukazuje odtok vody. Podľa spomienky pamätníka, ešte v r. 1968, keď v budove bolo podnikové riaditeľstvo Slovliku, tu voda tryskala a v tom drôtenom košíčku tvaru lievika na prúde vody poskakovala loptička... Pre datovanie vodotrysku je podstatný datum postavenia domu. O pôvodných majiteľoch domu, jeho postavení a pôvodnom určení nevieme nič. Vodotrysk bol napájaný samospádom z katovej studničky, cez potrubie uložené v zemi. Katova studnička je na okraji Breziny, pod niekdajšou sväzarmovskou strelnicou (strelnica jestvovala približne v r. 1953-1989, potom tam zopár rokov boli dva (sotva využívané) tenisové dvorce ASVŠ, v súčasnosti je miesto spustnuté):Praktickou podmienkou jestvovania vodotryskov je vodovod, prípadne elektrické čerpadlo, preto až po ich zavedení mohli z praktických dôvodov vzniknúť prvé vodotrysky v Trenčíne. Nebolo ich veľa. Vyžadovali údržbu, teda peniaze, a tie na vodotrysky boli až kdesi na konci poradia dôležitosti. Iste hlavne v tom treba hľadať príčiny, pre ktoré vodotrysky, najmä tie vo "verejnej" starostlivosti, boli po ich vybudovaní zanedlho zrušené. Starý vodotrysk v nemocnici (1913)
bol pred budovou starej chirurgie (teraz je tam geriatria). Doteraz je tam z kameňa vymurovaná okrúhla nádrž priemeru asi štyri metre, vysoká zhruba po pás, uprostred z kameňov vymurovaný vysoký ostrovček, na vrchu ktorého nahor tryskala voda niekoľkými tenšími prúdmi; nádrž bola naplnená vodou, v ktorej sa preháňali červené rybičky dlhé až do 20cm. Vodotrysk vidno na fotografii z obdobia prvej Slovenskej republiky tu:Moja posledná spomienka na nemocničný vodotrysk s červenými (možno aj žltými?) rybičkami je zo šesťdesiatych rokov (=1960+). Potom všetko zrušili, vodu vypustili, do nádrže dali hlinu s kvetmi - urobili z nej kvetináč, a tak je to doteraz: (V pozadí je budova starej chirurgie s jej ústredným vchodom.) Na fotografii tie dievčence pred vodotryskom by dnes už mali okolo sto rokov... Vľavo, za okrajom fotografie, je budova starej chirurgie. V pozadí vľavo, za hustým stromom, je budova pľúcneho oddelenia. Za vodotryskom je (ale nevidíme) starú vrátnicu postavenú v r. 1927 - 1929.
Trenčianska nemocnica vznikla ako župná, v polovici 19. storočia. V rokoch 1910 - 1913 zásluhou riaditeľa nemocnice MUDr. Kolomana Martinyho postavili veľkú budovu starej chirurgie, a iba kúsok pred ňou je postavený vodotrysk; všetko nasvedčuje tomu, že boli postavené súčasne. Do uvedeného obdobia spadajú začiatky prevádzky kanalizácie a vodovodu v Trenčíne. Neďaleko nemocnice viedol prívod vody zo soblahovského Huku do mesta a nie ďaleko bolo aj výpustné miesto kanalizácie do Váhu pri bitúnku. Preto oprávnene môžeme predpokladať, že na nový vodovod a kanalizáciu bola pripojená veľká budova starej chirurgie, a spolu s tým predpokladáme aj pripojenie vodotrysku na vodovod, možno aj na kanalizáciu. 
Vodotrysk (~1930+...)pri Hviezdoslavovej ulici
Podľa spomienok pamätníkov bol vodotrysk vo dvore medzivojnovej (=1918 - 1939) Meidlingerovej reštaurácie "U Matúša Trenčianskeho" (po fronte (1945) sa to medzi ľuďmi volalo "U Kontšeka", ktorý tu mal krčmu zrejme po Meidlingerovi). Do dvora sa vchádzalo z ulice "Ludový hájik" (ďalej hore ulicou vľavo bol aj východ z letného kina, a na hornom konci schody na Brezinu) a vo dvore reštaurácie bol vodotrysk. Žiadne podrobnosti nevieme, ani fotografie niet.
Vodotrysk v záhrade vojenského veliteľstva na Sihoti (1939).
Budova vojenského veliteľstva (bežne nazývaná "Okruh") na Sihoti na Rázusovej ulici bola vystavaná koncom prvej Československej republiky, jej odovzdanie do prevádzky sa konalo prinajmenej na dvakrát (1.x = 21.11.1938), pričom začiatok užívania budovy už spadá do obdobia jestvovania prvej Slovenskej republiky (*14.3.1939). Budova má vrátane ohradenia obdĺžnikový pôdorys, má ústredný vstup z hlavnej Rázusovej ulice, má súmerný pôdorys s dvomi krídlami, z ktorých každé má z prednej strany (do Rázusovej ulice) parčík a zo zadnej strany dvor s pevným povrchom. V južnom parčíku je vodotrysk. Usudzujeme na vybudovanie vodotrysku v závere výstavby, teda v r. 1939. Iste bol funkčný od počiatku nepretržite; ako na funkčný si naň spomína aj autor vtedy bývajúci oproti v polovici päťdesiatych rokov: voda striekala, bazénik bol plný vody, v ktorej sa preháňali rybičky, vodotrysk sme videli z chodníka, ale občas sme sa my malí chalani aj dovnútra prepchali pomedzi tyče ohrady pozrieť sa na rybičky - nikdy z toho neboli nepríjemnosti. V súčasnosti i keď voda netryská, ale bazénik nepoškodený jestvuje stále, nestal sa z neho kvetináč.
Vodotrysk v hasičskej zbrojnici (1952)
V roku 1952 dostavali novú hasičskú zbrojnicu na dolnom šanci, čo na tom území dalo základ vzniku ulice Dolný Šianec. Súčasťou novej hasičskej zbrojnice je aj vodotrysk. Na fotografii ho vidíme v súčasnom stave. Pred zopár rokmi (okolo 2015) dali do prostriedka veľkú skalu, z ktorej vrchola tryská voda (v pôvodnom stave voda tryskala z nevysoko čnejúcej rúrky); tiež opravili okraje bazénika, ktoré boli nahlodané zubom času. (Socha patróna hasičov svätého Floriána je nová, z r. 2017, predtým tu žiadna nebola; stará socha sv. Floriána bola na námestí, ale to je iná téma...)
Vodná nádrž s medvedicou na Dlhých Honoch (1958)
V roku 1958 dokončili výstavbu sídliska Dlhé Hony. Jeho ústrednou súčasťou sú dve voľne uzavreté obytné časti, ktoré oddeľuje ulica Dlhé Hony. Domy sú postavené v štýle socialistického realizmu. Každá z dvoch obytných častí má uprostred dvor v štýle malého parkového námestíčka. Južnejšia obytná časť má dvor na jeho severnejšej strane oddelený od ulice Dlhé Hony krytým stĺporadím, cez ktoré je prístup do dvora. Po bokoch stĺporadia bola pošta (západne), a z druhej (východnej strany) elektroobchod (neskôr kvetinárstvo). Dvor je na opačnom (južnejšom) konci cez podchod v prízemí obytného bloku otvorený do Beckovskej ulice. Hlavné priečelie severnejšej obytnej časti tvorí podstavená občianska vybavenosť obrátená do ulice Dlhé hony: desaťročia tu bol známy bufet Smažienka a po bokoch lekáreň (východne) a drogéria s papiernictvom (západne). Zo zadnej strany obchodov, teda vo dvore, je kamenná socha (bielej či aspoň bledej - teda ľadovej) medvedice s dvomi medvieďatkami na južnejšom okraji dvora (na druhej strane dvora je socha ženy s dievčatkom). Medvedica s medvieďatkami stoja na okraji okrúhlej vymurovanej nádrže priemeru približne desať metrov. Nádrž je vysoká po pás. Kedysi v nádrži bývala voda a kúpavali sa tam deti, hoci žiaden prístup do nádrže nie je vybudovaný. Vodotrysk tam nebol. Po čase prišlo obdobie, že v nádrži nebola voda, a potom zase bola, tak to fungovalo zhruba desaťročie. Potom do nádrže nasypali hlinu a urobili z nej kvetináč, čo bolo iste pohodlnejšie než sa starať o bazénik a rozmýšľať nad bezpečnosťou detí vo vode.
Murovaná kruhová vyvýšená vodná nádrž priemeru azda 4-5 metrov, na okraji vodnej nádrže je kamenná socha - medvedica s dvomi malými medvieďatkami, stojí na južnom okraji severnejšieho dvorového námestíčka či parčíka (za lekárňou a za reštauráciou Smažienka) na severnejšej strane ulice Dlhé hony (istý čas sa úradne volala Ulica Májového Povstania Českého Ľudu, skrátene ľudovo ulica MPČL, lebo taký dlhý názov ulice ešte nikdy predtým nebol). Z vodnej nádrže sa napokon stal kvetináč.Vodotrysk (1960) na začiatku parku, pred hotelom Tatra
Vodotrysku v týchto miestach predchádzala Štefánikova socha: Na okraji mestského parku, šikmo oproti hotelu Tatra, vedľa budovy (pôvodne) finančných úradov postavenej v r. 1930, postavili a v tichosti na jeseň 1938 odhalili súsošie od J. Pospíšila, s mosadznou ústrednou sochou gen. Štefánika v nadživotnej veľkosti na vyššom podstavci, po ktorého pravej ruke bola kamenná socha štyroch legionárov, a na opačnej strane mladá trojčlenná slovenská rodina. Súsošie strhli 4.4.1953, pretože mu vtedajšia doba nepriala: úradný záznam hovorí, že sa tak rozhodlo na 4. zasadaní Rady Miestneho národného výboru (MNV) v Trenčíne 3.4.1953, lebo tam chceli postaviť Leninovu sochu, ale svedectvo pamätníka vtedajších čias hovorí, že to je len kulisa predstrčená verejnosti a v skutočnosti rozhodol ktosi iný; pripomeňme, že vtedy členmi Rady MNV boli: Vojtech Kianička predseda, Ján Minárik 1. podpredseda, Koloman Rehák 2. podpredseda, členovia: Ján Mikula, Ján Sýkora, Valentín Svitok, Ján Sapák, Koloman Krčík, Anna Kozlovská, staviteľ Ján Barytus a JUDr. Karol Darvaš. Po odstránení Štefánikovej sochy na jej miesto umiestnili Riznerovu sochu (bustu na podstavci, *1935, organizoval Danko Izák), ktorá dovtedy bola na inom mieste v parku. V roku 1960 Riznerovu sochu umiestnili na iné miesto v parku a namiesto nej tam postavili vodotrysk v kruhovej plytkej vodnej nádrži so sochou od Jozefa Fizela (* 21.05.1932 Martin – 23.08.1998 Trenčín) Je to málo nad úrovňou terénu vymurovaná a obložená plytká kruhová vodná nádrž priemeru azda takmer 10 metrov, v ktorej je nesúmerne umiestnený kovový klenutý šikmý trojuholník so zaoblenými rohmi, na ktorého dolnej časti je upevnená kovová plastika sediacej vyzliekajúcej sa mladej ženy, na ktorú oblúkom dopadajú štyri vodné lúče z trysiek umiestnených na hladine vody oproti plastike ženy. Autor je trenčiansky výtvarník. V dobe vzniku sa dielo nebolo dielo jednoznačne uvítané verejnosťou. Po čase voda prestala tryskať a zostalo len jazierko, neskôr aj to vypustili, hoci občas fontánu aj jazierko opäť dali do prevádzky. V čase rekonštrukcie Štefánikovej ulice (1989-1992) keď do cesty až popred hotel Tatra, až po najjužnejší Dieterov dom ukladali veľkopriemerové (zhruba 1,8 metra) kanalizačné potrubie, vtedy celé dielo (vodnú nádrž, plastiku, ...) úplne odstránili a po dokončení prác dielo obnovili - do novovybudovanej nádrže podobnej tej pôvodnej umiestnili pôvodnú plastiku a obnovili aj vodotrysk, ale ten bol v prevádzke ako aj predtým: len občas, zväčša však nie. Porovnaním fotografií spred r. 1989 (vyššie) a z r. 2022 (nižšie) sa ukazuje nie celkom zhodná poloha konvexnej kovovej plochy (a tým aj bazénika), čo je zreteľné najmä voči budove býv. finančných úradov postavenej v r. 1930. V lete 2015 vodotrysk už bol v prevádzke, ale plastika ženy bola už dlho nachýlená dopredu z dôvodu nevhodného upevnenia. Na jar 2016 vodotrysk s Fizelovou sochou pri vstupe do parku vyčistili a vyrovnali padajúcu sochu, ale voda v nej stále nebola - tak ako aj predtým; neskôr už voda bola (v r. 2017 už určite).
Otázny je rozsah Fizelovho diela: socha ženy ním určite je, ale nevedno naisto či aj sférická trojuholníková kovová plocha pod a za ňou, a ešte menej je isté, či súčasťou diela je aj bazénik s vodtryskom. Prvá úvaha by bola, že všetko pospolu, ale uvedomiac si, že napr. aj pamätník Štúr + Hurban + Hodža na Hviezdoslavovej ulici má delené autorstvo, istota sa z úvahy vytráca - zvlášť, keď rozsah diela nie je nikde výslovne spomenutý, ba ani SNG to medzi Fizelovými dielami neuvádza. Vodotrysk v parku, v súčasnosti (2022).
Vodotrysk (~1970) na cintoríne
Vodotrysk na všeobecnom cintoríne v Trenčíne, v severnej časti urnového hája, bol zriadený odhadom okolo r. 1970. V súčasnosti nie je v prevádzke. Berúc do úvahy obdobie vybudovania vodotrysku, ako aj žiadne elektrické rozvody nablízku, usudzujeme, že vodotrysk bol asi vybudovaný "na stratenú vodu", čo po čase kvôli šetreniu zrejme viedlo k jeho odstaveniu.
Vodotrysk na Soblahovskej ulici (~1972).
V období 1970 - 1973 postavili na východnej strane Soblahovskej ulice od dolného šanca až po cintorín rad nových panelových bytových domov s dvomi výškovými úrovňami; vtedy aj nanovo vybudovali vozovku Soblahovskej ulice (nové podkladové vrstvy, rozšírenie vozovky, chodníky a zelený pás medzi chodníkmi a vozovkou). Domy stavali postupne od cintorína k dolnému šancu. Medzi prvým a druhým domom (rátané od cintorína) na trávnatej ploche zriadili bazénik, zrejme s vodotryskom. Časom sa z bazénika stal kvetináč, vodotrysk zanikol, ale vymurovaná nádrž aj s ozdobným múrikom, oboje obložené glazovanými obkladačkami, sú tam dodnes (2022).
Vodotrysk na voľnom priestore pred obchodným strediskom Rozkvet (1975) na hornej Sihoti.
Obchodné stredisko Rozkvet na Šoltésovej ulici na hornej Sihoti dobudovali a odovzdali do užívania v roku 1975. Pred ním na voľnom priestranstve vybudovali vodotrysk. Okolo neho bol obdĺžnikový plytký (okolo štvrť metra hĺbky) bazénik, v ktorom sa v lete aj deti čľapotali. Nebol však dlho v prevádzke. V lete 1983 bol tento vodotrysk rekonštruovaný; iste išlo o prebudovanie na uzatvorený obeh vody (teda dovtedy bol očividne napájaný vodou z vodovodu, ktorá z vodotrysku hneď odtekala do kanalizácie), pretože v tom istom roku sa vykonala tiež rekonštrukcia vodotrysku pred obchodným strediskom Úspech (za mostami pri Odeve), o ktorej (podľa projektovej dokumentácie) naisto vieme, že sa týkala prebudovania na uzatvorený obeh vody. Po čase však aj tento vodotrysk pred Rozkvetom zmenili na kvetináč. V roku 2021 rekonštruovali celý priestor pred obchodným strediskom Rozkvet na hornej Sihoti, pričom aj celý vodotrysk vybudovali nanovo. (Pripojená fotografia je z internetu, možno zosnímaná z dobovej knihy(?), autora nepoznám.)
Vodotrysk na voľnom priestore pred obchodným strediskom Úspech (1975) - za mostami pri Odeve.
Obchodné stredisko Úspech za mostami pri Odeve dobudovali a odovzdali do užívania v roku 1975. Pred ním na voľnom priestranstve vybudovali vodotrysk. Zpolovice bol zasunutý pod dvojramenným schodiskom, ktoré vedie na poschodie. V lete 1983 bol tento vodotrysk rekonštruovaný na uzatvorený obeh vody - teda dovtedy bol očividne napájaný vodou z vodovodu, ktorá z vodotrysku hneď odtekala do kanalizácie. Umiestnenie vodotrysku a jeho bazénika s rozmermi 7m x 4,5m je znázornené na obrázku vpravo, ktorý pochádza z jednostupňového projektu rekonštrukcie vodotrysku vykonanej v roku 1983. Obchodné stredisko "Úspech" sa v dokumentoch spočiatku objavuje pod názvom Obchodné stredisko Odeva. Názov očividne zvolili podľa vtedajších závodných odeváckych novín "Úspech". Na mieste výstavby obchodného strediska bolo potrebné zbúrať dva menšie objekty, inak bolo stavenisko voľné. Prvé stupne dokumentácie pre výstavbu spracovalo ešte v r. 1967 projektové stredisko odevného a textilného priemyslu na Slovensku so sídlom v Trenčíne, projektovú dokumentáciu neskôr Slovakotex projektové stredisko Trenčín, vedúci Ing. Reisel. Stavebné povolenie z 30.12.1971 zn. 7191/71-Ka/41 (vybavuje Kačic) uvádza obchody potraviny, lahôdky, cukráreň, mäso, drobný tovar, drogériu a vybavenie výťahom. Kolaudácia 6.11.1978 č.j. OUPA/5937/3593/78-Tk. Doklady uvádzajú prevádzkyschopnosť od 31.12.1975. Jednostupňový projekt rekonštrukcie vodotrysku vypracoval Keramoprojekt Trenčín, stredisko 13, v septembri 1982, arch. č. 20-7914-...
Kde sme vodotrysky hľadali, ale nenašli:
Mestský park (okrem Fizelovho diela z r. 1960) nemá vodotrysk, aj keď do parku už v r. 1912 bol zavedený vodovod (používal sa na zavlažovanie trávnikov a polievanie kvetov; pred zavedením vodovodu sa na polievanie parku používali štyri studne v parku) a v parku kedysi umiestnené sochy môžu navodzovať dojem vtedy prítomného vodotrysku (napr. známa stará farebná pohľadnica s vyvýšenou sochou ženy obkrúženou kvetinovým záhonom, v pozadí je hotel Erzsébeth (Tatra) vynúkajúci spoza stromov, ktorá pohľadnica je ale zrejmá fotomontáž). Tiež v ústrednej časti parku zachovaný neveľký ale nezvyčajný z kameňa postavený objekt nebol vysloveným vodotryskom, ale očividne (podľa tvaru) jeho funkcia súvisela s vodou; v povojnovom čase mladosti autora sa tam voda nachádzala, i keď už nie tečúca. Park bol založený (od 1860+... - 1880 slávnostne otvorený) na mieste na vodu bohatom aj v podzemí, aj v okolí (potok, ...); pred hotelom Erzsébeth (Tatra) kedysi bývali mokriny; nespomínam si však na problém so spodnou vodou pri budovaní podchodu pred hotelom Tatra (1981), čerpanie spodnej vody som si tam nevšimol.
Sedria na námestí sv. Anny, postavená v r. 1911, má pred obidvoma krídlami budovy (po obidvoch stranách od hlavného vchodu) malé dvorčeky, ktoré obidva majú uprostred stĺp výšky asi do polovice hrude; na vrchole každého z dvoch stĺpikov je v súčasnosti akýsi malilinký kvetináčik, ale kto by kvôli takým maličkým kvetináčikom robil také masívne (a vysoké!) podstavce - preto je dosť možné, že to boli kedysi dávno vodotrysky - pozrieť na fotografii vpravo: V dobe postavenia sedrie (*1911) sa už mohla použiť voda z práve vybudovaného mestského vodovodu, navyše jej prívod zo soblahovského Huku viedol neďaleko sedrie...
Pred obchodným domom Prior (v prevádzke od r. 1973) na voľnom priestranstve nie je žiaden vodotrysk (široký vodopádik na ČSOB je súčasťou budovy). Na sídliskách Juh I. aj Juh II. niet vodotryskov. Na sídliskách Sihoť III. (Radegast) aj Sihoť IV. (severovýchodnejšie od Sihote III.) niet vodotryskov.Vodotrysky novšieho obdobia, nezahrnuté do tohoto historického prehľadu:
Na Štúrovom námestí šikmý vodotrysk, pri vzhľadovo obnovenej starej studni doplnenej sochou vodníka, ktorému voda strieka z papule (a ďalej ešte dva vodotryskové oblúky s osvetlením vnútri vodných lúčov!), bol zriadený júli 1998 ako súčasť rekonštrukcie Štúrovho námestia (nový povrch, stromky na okraji, lavičky, ...) k príležitosti zriadenia Trenčianskeho kraja. Voda obieha, je tam čerpadlo atď. - uvidí sa, dokedy vydrží fungovať, lebo čo má začiatok, má aj koniec... Na Vajanského ulici široký vodopádik vysoký asi pol metra (plus maličký dole), padajúci do vodnej nádrže na západnom okraji budovy Československej obchodnej banky (ČSOB), teda na okraji voľného priestoru pred budovou obchodného domu Prior. Od zriadenia (približne v r. 1997) doteraz je (okrem zimy) v prevádzke. Na hlavnom námestí rozľahlá kovová okrúhla plytká misa, do ktorej voda padá nadol zo žľabu, a potom okrajmi misy dookola padá do zamrežovaného záchytného žľabu v podlahe, bolo to uvedené do prevádzky v máji 2017. Malé vodotrysky na pitie, zriadené ako súčasť prestavby hlavného námestia v r. 2018, a tiež na Štúrovom námestí - už (v lete) nefungujú ... (Vodotrysky na pitie boli aj na stenách chodieb starej nemocenskej (polikliniky), aj pľuvátka v rohoch schodišťa, ešte aj v šesťdesiatych rokoch - potom zmizli...) Turecká fontána (podľa svojho zverejneného listu) - chcel ju v Trenčíne umiestniť Mgr. Jozef Št., ktorý listom datovaným 15.12.2019, s kópiou primátorovi Trenčína, sa obrátil na Turecké veľvyslanectvo v Bratislave, že sa s veľkou nevôľou dozvedel o odmietnutí daru Tureckej republiky Novým Zámkom v podobe fontány ako gesta súcitu a ospravedlnenia, a spytuje sa na možnosť umiestnenia tej tureckej fontány v Trenčíne. Ten podnet nech si vyhodnotí čitateľ sám.
Nad rámec uvedeného listu doplníme adresu súvisiacej novozámockej stránky:https://web.archive.org/web/20220210191245/https://novezamky.dnes24.sk/nove-zamky-neprijmu-dar-od-turecka-fontana-v-meste-bola-zamietnuta-foto-348772 kde sa tiež uvádza, že v lete 1663 k novozámockej pevnosti dorazila tatárska jazda podporená ukrajinskými kozákmi, pridali sa vazali Osmanskej ríše – zbory moldavského a valašského vojvodu, spolu vyše 100 tisíc mužov; Nové Zámky presile podľahli a boli 22 rokov pod krutou nadvládou tureckých panovníkov. Tamtiež obrázok ponúkanej, ale Novými Zámkami odmietnutej Tureckej fontány v typickom orientálnom štýle: (Turci aj na Trenčín zaútočili 2. októbra 1663, ale na rozdiel od Nových Zámkov, samotné opevnené mesto Trenčín nedobyli, avšak okolie spustošili a zabili tristo Trenčanov a ďalších odvliekli do zajatia; o trenčianskom pamätníku tu: http://www.trencan.6f.sk/Brabenec/0042-PamatneTabule/0042-PamatneTabule.html#Turci .) Ale to sme od témy vodotryskov dosť odbočili...
Poďakovanie Za pomoc ďakujem pani Mgr. Danici Hlaváčovej, pani Marte Kováčovej, pánovi Ing. Fedorovi Šikudovi, aj viacerým ďalším nevymenovaným, ktorí mi pomohli najmä ich spomienkami.
