Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.
MUDr. Eva Siracká, Dr.Sc. niekdajšia trenčianska gymnazistka a skautka. (*1.5.1926 - †21.2.2023) Dnes 21.2.2023 zomrela 96 ročná pani MUDr. Eva Siracká, Dr.Sc. Verejnosti je široko známa cez Ligu proti rakovine, ktorú založila a dlhý čas viedla. Onkológia a onkologický výskum sú jej celoživotnou špecializáciou, v ktorej dosiahla mnohé ocenenia. Tu chceme trenčianskej verejnosti pripomenúť, že v mladosti istý čas žila v našom Trenčíne, študovala tu na gymnáziu a bola v tunajšom skautskom oddieli. Pri tejto smutnej príležitosti uverejňujeme o nej doteraz nezverejnený článok napísaný v máji 2019, teraz doplnený jej spomienkami na Trenčín. Narodila sa ako Eva Veselá 1.5.1926 v Uherskom Hradišti - rodisku svojej matky. Rodina však žila v Nitre, kde jej otec, rodom tiež z Moravy, pracoval ako právnik v štátnych službách. Štátni zamestnanci (úradníci, učitelia, železničiari, vojaci, policajti a pod.) bývali služobne prekladaní do miest podľa potreby. Takto sa aj manželia Veselí s tromi deťmi presťahovali z Nitry do nového pôsobiska hlavy rodiny - do Trenčína, kde bývali na Hornom Šanci, neďaleko mestského kúpeľa. Ich dcéra Eva v Trenčíne v školskom roku 1937-1938 študovala na tunajšom štátnom gymnáziu v triede Ic, triednou profesorkou jej bola mladá prof. Klára Solčianska (rod. Verčeková), riaditeľ prof. Imrich Solčiansky. Ročenka školy uvádza študentku Evu Veselú s hviezdičkou, čo znamená "výborne spôsobilá". Okrem iných známych mien, jej spolužiakom na gymnáziu bol mladší brat spisovateľa Zamarovského - Štefan. Ako jedenásťročná študentka trenčianskeho gymnázia v šk. r. 1937-1938 vstúpila do dievčenského skautského oddielu, ktorý viedla jej staršia spolužiačka Lýdia Jurajová (vtedy študentka "VIIIa", žila v r. 1919-1994, neskôr vydatá Kyseľová bola dlhoročnou šéfredaktorkou vydavateľstva Mladé letá v Bratislave, jej životopis je na inom mieste týchto stránok.). S týmto oddielom sa aj zúčastnila skautského tábora v Opatovskej doline. Po desaťročiach si MUDr. Eva Siracká spomína na činnosť v skautskom oddieli, na táborový oheň na trenčianskom hrade, tiež ako v napätom čase vojenskej mobilizácie v r. 1938 na trenčianskon hlavnom námestí slamou plnili slamníky (ak by dakto nevedel: na slamníkoch sa spávalo...) a na železničnú stanicu vojakom nosili teplý čaj. Po jednom roku prežitom v Trenčíne sa rodina zase sťahovala do ďalšieho pracovného pôsobiska otca - do Bratislavy. Tam Eva maturovala, vyštudovala lekárstvo, po vojne naďalej pôsobila v skautingu, pracovala ako lekárka - onkologička, žila s rodinou pracovala ako prezidentka Ligy proti rakovine, čo je verejnosti dostatočne známe, nebudeme tu opisovať. Za trenčiansky historický 52. klub oldskautov Uzlík, máj 2019.MUDr. Eva Siracká, Dr.Sc. - slovenská skautka Siracká (rod. Veselá) Eva MUDr., DrSc. (*1.5.1926) Narodila sa v Uherskom Hradišti a začala skautovať ako jedenásťročná v Trenčíne, k čomu ju priviedla Lýdia Jurajová, pôsobiaca tam vtedy ako vodkyňa skautského oddielu. Nadšenie pre skauting a jeho poslanie sa prejavilo najmä v roku 1938 v čase mobilizácie pri príprave rôznych pomocných prác, keď sa Československo pripravovalo na prípadnú vojnu. Po prerušenej činnosti skautingu na Slovensku v dôsledku politických zmien, čo trvalo až do ukončenia 2.svetovej vojny, zapojila sa v roku 1945 do jeho obnovy. Už ako činovníčka bola poverená úlohou súvisiacou so stykom so zahraničím. V roku 1946 absolvovala Lesnú školu v medzinárodnom skautskom tábore vo Švajčiarsku, kde Československo nadviazalo veľa nádejných kontaktov, ktoré však pre 2. likvidáciu skautingu po roku 1948 nemohli byť oficiálne využité. Ešte pred touto neželateľnou zmenou uskutočnila sa v Československu návšteva Lady Baden Powell a pri jej krátkom pobyte na Slovensku bola jej sprievodkyňou a tlmočníčkou. Po dvadsiatich rokoch prerušenia skautingu zapojila sa opäť do jeho obnovy, ale pracovné povinnosti ako lekárky a vedeckej pracovníčky v onkológii jej nedovolili zúčastniť sa aktívne na jeho reforme. Propagovala však vždy jeho význam pre spoločnosť. Svoju činnosť obmedzila iba na stretnutia a podujatia 1. oddielu Oldskautiek v Bratislave. Ako prezidentka Ligy proti rakovine bola iniciátorom myšlienky zapojiť slovenský skauting do celonárodnej zbierky Deň narcisov na podporu boja proti rakovine. V priebehu už 16. ročnej existencie tohto podujatia, na ktorom sa zúčastňuje viac ako 16 000 dobrovoľníkov z celého Slovenska, má slovenský skauting svojou účasťou veľký podiel na jeho úspešnosti. Vyznamenania: Humánny čina roka 2002 Pribinov kríž I. triedy 2006 Za službu skautingu I. stupeň Eva SirackáOdkazy na staršie články, súvisiace s témou: https://www.skauting.sk/skauting/9746/vzdy-pripravene-inspirativne-skautky/ https://www.skauting.sk/skauting/9723/oslavujeme-75-vyrocie-navstevy-lady-baden-powell-na-slovensku/ https://www.slovenskypacient.sk/author/mudr-eva-siracka-drsc/ https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/470639-mudr-eva-siracka-usmievajte-sa-nic-vas-to-nestoji/ https://vysetrenie.zoznam.sk/cl/1000649/1390125/MUDr--Eva-Siracka--Onkologicky-pacient-ma-odnaucil-fajcit http://www.osobnost.sk/index.php?os=zivotopis&ID=58843 https://www.osobnosti.sk/osobnost/eva-siracka-1374Spomienka pani MUDr. Evy Sirackej, Dr.Sc., na Trenčín napísaná v máji 2019: Skautský sľub som absolvovala pri veľkom táboráku, ktorý sa konal na [Trenčianskom] hrade, to som už bola študentkou [Trenčianskeho] gymnázia. Narodila som sa v Uherskom, Hradišti, odkiaľ pochádzala moja mama a tam sa narodila i moja o štyri roky staršia sestra. Rodičia pracovali obidvaja v Nitre, kde bol môj otec sudcom a mama tam pracovala ako pisárka. Vtedy bolo zvykom, z praktických dôvodov i možnosti pomoci rodiť v pôvodnom domove, kde boli k dispozícii matkini rodičia. Otec bol potom preložený do Púchova a tam sa narodil môj brat. Po krátkom pobyte, neviem ako dlho sme v Púchove bývali, otec prešiel na Krajský súd v Trenčíne. Tam som chodila do základnej školy, ktorú viedli sestričky rádu Notre Dame a po jej absolvovaní som bola prijatá na gymnázium a tam som začala aj skautovať. Naša družina sa volala Muchotrávky. V Trenčíne si postavili naši rodičia dom na Šanci a blízka príroda a hrad dávali veľa možností pre praktické využitie skautských skúseností. Vtedy rodičia nemali obavy, že im deťom niekto ublíži a tak sme sa učili samostatnosti. Otec bol v r. 1939 preložený na Najvyšší súd v Bratislave, kde bol predsedom senátu. Nebolo to ľahké rozlúčiť sa s Trenčínom, kde sme celá rodina prežívali šťastný život. Po ukončení vojny, keď sa skauting opäť obnovil, bola som opäť skautkou a bola som náčelníctvom poverená pokračovať ako poradkyňa pre zahraničný styk, lebo som sa vedela dohovoriť v angličtine. V tejto funkcii som mala možnosť sa oboznámiť aj so zahraničným skautingom a vtedajšie cestovanie bolo niekedy ozaj dobrodružné. Mala som tú česť, že som mohla sprevádzať Lady Baden Powell počas jej cesty na Slovensku.