Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.
[0217] Oratio funebris in memoriam & honorem Ing. Jozef Žiška (*14.2.1954 - †15.5.2023) primátor Mesta Trenčín (1994 - 2002) Čas... V Dome smútku sa stáva pre nás priam hmatateľný. Nikdy nezrýchli, nikdy sa nevracia a predsa si tu želáme, aby nám aspoň na malý okamih vrátil toho, kto odchádza. Čas... Človek ho vo svojich dejinách začal merať hodinami, aby aspoň fiktívne získal dojem panovania nad ním. Ale aj keď samotné hodiny môžeme ovplyvniť, môžeme ich posunúť dopredu, dozadu, či zastaviť, čas napriek tomu stále odbíja aj bez nás, rútiaci sa neustále ďalej. Pripomína to lavínu, obrovskú masu snehu, ktorá začne padať, keď sa poruší krehká rovnováha síl, ktoré snehovú masu držia na svahu, zatiaľ čo gravitácia sa ju snaží stiahnuť dolu. Trhlina v snehu, alebo veľká záťaž na príkrych, záveterných svahoch spôsobí pád lavíny. Sneh začne dunivo praskať a uvoľní sily, ktoré vytrhávajú stromy a skaly. Akoby sa celý svah dal do pohybu. A ten pohyb sa zrýchľuje, ale na protiľahlom svahu sa jeho energia začne strácať, až sa nakoniec úplne zastaví. Aj my sa nachádzame v lavíne života. Nezadržateľne s časom bežia naše roky. Z detstva rýchlo vyrastieme do dospelosti, v ktorej potom hľadáme svoje miesto v živote, naplnenie ambícií v práci, hľadáme svoje ukotvenie v rodine, svoje šťastie v deťoch... A keď si na nás začnú robiť právo vrásky, naše životné tempo sa spomaľuje, už nestačí tempu mladých. Až raz naše vnútorné hodiny dotikajú. To čas si zoberie náš život. Ostane ticho za nami, ostanú spomienky. Dnes sú to spomienky na zosnulého pána Ing. Jozefa Žišku, ktorý sa narodil v Trenčíne 14. februára 1954, mame Jozefíne a otcovi Michalovi. Svoje detstvo, ale i celý svoj život prežil v časti Kubrá , súčasť jeho života tvoril brat Michal. Už v rannom detstve stará mama pani Františka, ktorá sa zásadne podieľala na výchove vnukov, vštepovala do ich života lásku k miestnemu folklóru, tradíciám, prírode, zvieratám, veciam, ktoré bežný život prinášal, ale i pokoru a lásku k ľuďom a svojmu okoliu. Pán Ing. Jozef Žiška bol človek cieľavedomý, túžiaci po vzdelaní, nových výzvach, nových veciach, skúsenostiach, nových informáciách. Vyštudoval strojnícku fakultu na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave a počas svojho života bol nositeľom viacerých technických patentov. Ako konštruktér pracoval v trenčianskom Ústave modernizácie odevnej výroby a v trenčianskej Ozete, mal ako technický riaditeľ údržby na starosti všetky pobočky spoločnosti v rámci celého Slovenska. Po získaní rozhľadu, pracovných skúseností sa vybral cestou komunálnej politiky. Ing. Jozef Žiška pôsobil najskôr Mestskom úrade ako zástupca primátora po boku pána Štefana Reháka a následne post primátorom Trenčína zaujal na dve volebné obdobia v rokoch 1994 až 2002. Post primátora, je vlastne služba občanom, spoločnosti daného mesta, niekedy táto služba dáva i do úzadia rodinu, či úlohu manžela, otca, syna, brata, lebo vyžaduje rôzne pracovné aktivity, more a more súkromného času, ktoré človek teda primátor mesta venuje ľuďom, spoločnosti, občanom mesta. Spomeniem zopár pracovných aktivít, projektov a nových vecí, ktoré počas obdobia Ing. Jozefa Žišku boli zrealizované na území nášho mesta, ktorým venoval čas, pozornosť : realizácia a spustenie do prevádzky mestskú krytú plaváreň v roku 1998, vybudovanie nového kultúrneho strediska na sídlisku Juhu, vytvorenie a odhalenie nového pamätníka M.R. Štefánika v parku pri stanici, odhalenie a spustenie do prevádzky nášho maskota mesta Vodníka Valentína, realizácia a odhalenie nového kostola na sídlisku Juh a mnoho, mnoho iných vecí, projektov, ktoré obohatili a skrášlili náš Trenčín. Zosnulý pán Ing. Jozef Žiška počas svojho pôsobenia na poste primátora Trenčína bol i aktívny člen ZMOSU, kde na základe potrieb, praxe pripravovali rôzne námety na legislatívne zmeny a návrhy koncepčných materiálov pre výkon samosprávnych činností. Zúčastňoval sa odborných rokovaní s predstaviteľmi ústredných orgánov štátnej správy s domácimi i zahraničnými odborníkmi spolupracoval pri príprave koncepčných zámerov, týkajúcich sa miest a obcí. Ing. Jozef Žiška sa angažoval i v zahraničnej spolupráci mesto Cran Gevrier , Uherské Hradište, Zlín, Tarnow, Casalecio di Reno , BÉKÉSCSABA, KRAGUJEVAC sú naše družobné mesta. Mestá s ktorými si vzájomne vymieňali oficiálne delegácie a spolupracovali najmä v kultúrnej oblasti, v oblasti vzdelávania a cestovného ruchu. Zosnulý podporoval vzdelávanie študentov, rodiny našich družobných miest, miloval spoločné stretnutia ľudí zo Srbska, Maďarska, Poľska, Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorí sa postupom plnenia pracovných povinnosti stali jeho priateľmi. Ich zvyky, kultúru, umenie následne rád prezentoval v našich podmienkach formou prezentácií, výstav, prednášok. Bol zakladateľom a celoživotným členom dozornej rady City univerzity na Slovensku. No ako primátor si užíval i chvíle na ktorých sa vždy veľmi rád osobne zúčastňoval, ktoré sa konali v rodnom meste, či jeho rodnej Kubrej, ako bol napríklad Kubranský kotlík - súťaž vo varení gulášu, Štefanskú konskú jazdu v Soblahove, či rôzne folklórne i jazzové festivaly, ktoré i osobne podporoval a zúčastňoval sa na nich. Veľmi rád zavítal na trenčianske letisko, kde mal tiež množstvo priateľov a kamarátov, podporoval ich aktivity a nové projekty. Tak ako som už na začiatku spomínala, lásku ku zvieratám v sebe nosil už od ranného detstva, rád chodil na parkúr koní do Biskupíc, obdivoval, pozoroval, učil sa od chovateľov a majiteľov týchto ušľachtilých zvierat. Láska k prírode ho zaviala do spoločenstva Kubranského urbariátu, kde zastával pozíciu podpredsedu spoločenstva. Po roku 2002 po odchode z postu primátora mesta začal Ing. Jozef Žiška pôsobiť v riadiacich štruktúrach Trenčianskych vodární a kanalizácií a neskôr podnikal v ekologických stavbách a zariadeniach. No i naďalej sme sa s ním stretávali na námestí, v uliciach nášho mesta, podal ruku všetkým, ktorých vo svojom pracovnom či súkromnom živote spoznal. Zostal i naďalej činný, nevynechal žiadnu vernisáž, koncert, festival, zaujímal sa o život v našom meste žil medzi ľuďmi… Vážení prítomní, toto bola len časť opisu pracovného života Ing Jozefa Žišku, ale každý vieme, že každý človek má i svoje súkromie, svoju rodinu blízkych. Do rodiny zosnulého patrila manželka Lidka, takto ju každý nazýva, jej pracovná profesia zdravotnej sestry bola tiež starostlivosť o ľudí a pomáhať tým, ktorí to potrebovali, no i napriek ťažkej a veľmi náročnej profesii, celoživotne zastávala úlohu milujúcej, oddanej manželky, ktorá vybudovala zosnulému a dcére Danke zázemie, pohodu, pokoj domova, udržiavala vždy rodinný krb tak, aby sa všetci i keď unavení vrátili domov s radosťou. Pani Lidka bola svojmu manželovi, ktorý po päťdesiatke našiel lásku k včelám, stal sa z neho včelár srdcom i dušou vždy mu bola nápomocná, vedela, že dvom sa dá všetko jednoduchšie zvládnuť. Práce okolo záhrady, domácnosti, domu či včelstva bolo až až............. Manželka vždy s láskou pomáhala v záhrade, zavárala, robila domáce džemy, či stáčala med no proste, bola vždy tam kde bolo treba pomôcť. Jediné čo nemala rada bolo citujem ,, žehliť tie primátorské košele“. Manželia Žiskoví sa vzájomne delili o vnútorný svet. Dôvera, spolupatričnosť, citová prepojenosť – to boli ľudské existenciály ich dlhoročného manželstva. Roky utekali jeden za druhým, dcéra Danka si založila vlastnú rodinu a priviedla nových členov najskôr zaťa Filipa a po čase svetlo uzrela jediná vnučka Amélka. Obaja manželia, neskôr i starí rodičia si cenili chvíle rodinnej spolupatričnosti, pohody, spoločných rodinných stretnutí. Zosnulý miloval a tešil sa na spoločne strávené chvíle .v kruhu svojich najbližších. Veľmi pozorne a so záujmom sledoval život svojich najbližších tešil sa z každého ich úspechu. Áno, miloval svoju rodinu. Spolu s manželkou Lidkou bol hrdý na úspechy svojej dcéry Danky, zaťa Filipa a jedinej vnučky Amélky, na to, ako sa dokázali uplatniť v živote. Predstavoval pre nich veľkorysého človeka, ktorý neodsudzoval a neposudzoval. Mali v ňom charizmatického manžela, otca, svokra, dedka ukazujúceho im tú správnu cestu, na ktorej si musia zachovať svoju tvár. Celý život bol pre nich príkladom zhovievavosti, príkladom toho, ako mať nadhľad nad situáciou, vyjsť s ľuďmi rôznych pováh. Jeho životné krédo bolo citujem "Od narodenia žijem, pracujem a pôsobím v Trenčíne, preto mám k tomuto mestu osobitný vzťah. V práci aj v osobnom živote mám rad otvorenú komunikáciu." Vždy pomohol, poradil bol tu pre všetkých....................... Vážení prítomní Toto bol v skratke opis života pána Ing. Jozefa Žišku život muža, ktorý vo všetkej skromnosti a dobroprajnosti tu bol zakaždým pre svoju manželku, dcéru, zaťa, vnučku i Vás najbližších, a v určitej etape jeho života tu bol i pre všetkých občanov tohto mesta Trenčín. Nechcem ešte viac pridávať smútok medzi Vás. Nechcem a neprináleží mi vysloviť prečo tu už nie je medzi nami. Chcem, aby sme všetci spolu spomínali na to, čo pre neho za uplynulých 69 rokov znamenal život. Aký bol, čo ho bavilo, čo mu robilo radosť. Ďakujeme za všetko Vážená smútiaca rodina! V živote človeka sú však chvíle o ktorých vieme , že prídu a ich skorý príchod nás prekvapí i u Vás táto chvíľa nastala, prišla smrť, bez ohlásenia bez upozornenia. Nestačil sa s Vami manžel, otec dedko, brat rozlúčiť, keby mohol určite by Vám všetkým povedal , ako Vás všetkých veľmi miloval. Manžel, Otec, dedko už dnes nie je medzi Vami, ale zostane však vo Vašich mysliach, srdciach naveky. Bol dobrosrdečný, láskavý, neúnavný s veľkou chuťou do života. Dňa 15.5.2023 sa jeho životná niť pretrhla, zastalo jeho koleso života, ktoré sa dovtedy tak rýchlo točilo. Váš manžel, otec, dedko sa odobral k zosnulým. Ale nechal vám tu toľko úsmevných spomienok. Vždy budú pre vás miestom, kde sa s ním opäť stretnete. Dovoľte mi teraz odprevadiť pána Ing. Jozefa Žišku na ceste k tým, čo svoje ústa zamkli večným mlčaním. Lúčim sa za manželku Lidku, brata Michala, dcéru Danku s manželom Filipom a vnučkou Amelkou Lúči sa : švagor Juro z Košíc so svojou rodinou, sesternica Anka s rodinou, bratranec Jožko s rodinou, rodina po nedávno zosnulej sesternici Beátke, celá rodina zo Záhoria zo strany otca Miška - sesternice, bratranci a ich potomkovia, lúči sa rodina zaťa Filipa . Lúči sa Judr. Alena Lacková, ktorá dlhé desaťročia spolupracovala so zosnulým v oblasti právneho poradenstva, stala sa súčasťou pracovných i súkromných aktivitít rodiny. Posledné zbohom odovzdávam za susedov zo sídliska Juhu z bytovky na ulici Generála Svobodu 9 Lúčim sa s ním za všetkých príbuzných, priateľov, susedom z Kubrej, bývalých kolegov, spolupracovníkov z UMOVU, OZETY, Mestského úradu Trenčín, Mestskej polície, Trenčianskych vodární a kanalizácií, City Univerzity, kamarátov z Čiech, Srbska i iných štátov ako aj kamarátov zo Slovenska, kamarátov záhradkárov , včelárov , urbariátu , spolupracovníkov z obcí a miest Slovenska, bývalých i súčasných zástupcovia komunálnej politiky Lúčim sa so zosnulým v mene svojom i v mene obyvateľov nášho mesta Trenčín . Lúčim sa myšlienkou "Kedykoľvek niekto zomrie, vždy treba zvážiť jeho život, vyťažiť z neho, čo v ňom bolo čisté a krásne – lásku, ktorou žil, ktorú rozdával." Česť pamiatke zosnulého!Vážená smútiaca rodina, vážené smútočné zhromaždenie!
Vážená smútiaca rodina, vážené smútočné zhromaždenie, prichodí mi rozlúčiť sa s niekdajším verejným činiteľom a napokon primátorom mesta Trenčín, pánom Ing. Jozefom Žiškom v mene jeho súpútnikov z verejného života nášho mesta a priateľov. Nebolo ich málo, s ktorými vo svojom verejnom živote spolupracoval. Slúži mu ku cti, že na neho v dobrom spomínajú a oceňujú jeho verejné účinkovanie ľudia z rôznych strán názorového spektra. Napospol zdôrazňujú praktickú stránku jeho pôsobenia, že mal blízko ku konkrétnym činom, a neprevládali u neho vyhlásenia nad konaním. Narodil sa Kubranom, čo už dlho znamená aj Trenčanom. Prišiel na svet v čase, keď to spoločnosť nemala ľahké. Vybral si technické zameranie svojho ďalšieho života, vyštudoval vtedy známu a oceňovanú dubnickú strojnícku priemyslovku, potom pokračoval vysokou školou. Pracoval v trenčianskom podniku odevného strojárstva. Okrem technického myslenia to muselo byť aj organizačné a spoločenské zameranie jeho povahy, ktoré ho viedlo k angažovaniu v spoločenskom živote. Významnú funkciu zástupcu primátora zastával už v organizačnej zostave Štefana Reháka, ktorý bol predsedom trenčianskeho MsNV v rokoch 1977 až 1990 a následne do 1994 prvým primátorom mesta Trenčína. Keď skončil primátor Rehák, bol už Ing. Žiška dosť skúsený v záležitostiach vedenia mesta ako jeho zástupca. Po voľbách sa stal on primátorom Mesta Trenčín v dvoch volebných obdobiach 1994-2002. Za jeho prácou vo vedení mesta vidíme predovšetkým dobré výsledky. On miestne pomery prítomné aj minulé dobre poznal, bol s nimi zžitý a bol naklonený k riešeniu miestnych pomerov v prospech občanov mesta a v súlade s miestnou verejnou mienkou. Po viac než desaťročí dal najavo verejne svoj názor svojou kandidatúrou vo voľbách roku 2014 pod heslom na plagátoch "Vráťme Trenčín Trenčanom"; tiež bol spolutvorcom obsiahleho verejného prevolania niekdajších funkcionárov mesta "Seniori nahlas" z júna 2015, ktoré hodnotilo vykonané a navrhovalo budúce kroky. Na jeho pôsobenie na čele nášho mesta spomíname ako na dobré obdobie, kedy sa pre Trenčín a Trenčanov vykonalo mnoho dobrého, za to patrí vďaka aj nášmu kamarátovi Jožkovi Žiškovi, s ktorým sa teraz lúčime, a aj po jeho odchode zo života mu budú patriť naše vďačné spomienky a primerané miesto v celej histórii nášho mesta. Skláňame sa pred jeho pamiatkou. Odpočívaj v pokoji! (Dňa 22. mája 2023, na cintoríne v dome smútku v Trenčíne.)
Spomienka niekdajšieho mestského poslanca. Svedectvo: Bol som po prevrate v r. 1989 pri rekonštrukcii a obnovení celého areálu Kolégia piaristov v Trenčíne, vrátane Piaristického gymnázia J. Braneckého, kompletnej rekonštrukcie-reštaurovaní Piaristického kostola sv. F. Xaverského, kláštora i časti neskôr využívanej ako penzión SVORAD v rokoch 1990 až 2008. Denne sme spolu s už nebohým rektorom a riaditeľom P. Jánom Žákovicom SchP, riešili množstvo radostných i neradostných problémov. Mnoho ľudí nám pomáhalo, mnoho ľudí škodilo. Chcem vydať svedectvo, že k tým čo nám mimoriadne a až nadmieru ochotne pomáhali a vychádzali v ústrety v rokoch 1990 až 2002 patril aj primátor Štefan Rehák s jeho viceprimátorom a neskôr tiež primátorom Inž. Jozefom Žiškom. Bolo tak mnohokrát i proti neochote "vlastných" zamestnancov a poslancov na MÚ v Trenčíne. Ešte raz ďakujem obidvom, dnes už nebohým Trenčanom, česť ich pamiatke! Napísal som podľa osobných skúseností, Ladislav Nebus. Dňa 12.6.2023 Nota pro futuro. Keď sa Ing. Žiška po voľbách 1994 stal predsedom Mestského úradu v Trenčíne, bolo voľbami zmenené aj zloženie mestského zastupiteľstva, bolo rôznorodejšie, preto sa zmenil aj spôsob rozhodovania v meste, stal sa náročnejším na dosiahnutie zhody pri hľadaní riešení. K slovu vo veciach verejných sa dychtivo hlásila nová generácia a po ukončení funkčného obdobia primátora Žišku jej ho čas nakoniec aj pridelil od volieb roku 2002, prejavila sa zmena prístupov, v ktorej tá dovtedajšia, viac orientovaná na miestne pomery a potreby, skončila s primátorstvom Ing. Jozefa Žišku. Že jemu nový odlišný vývoj očividne nebol po chuti, vidíme v tom, že po viac než desaťročí opäť kandidoval vo voľbách roku 2014 pod heslom na plagátoch "Vráťme Trenčín Trenčanom", aj účasťou na verejnom prevolaní niekdajších funkcionárov mesta "Seniori nahlas" z júna 2015, ktoré hodnotilo vykonané a navrhovalo budúce kroky. Vývoj v meste začali ovplyvňovať iné myšlienky, ktoré časom dorazili aj do Trenčína; potvrdilo sa, že skúsenosti sú neprenosné a každá generácia sa chce učiť na svojich vlastných skúsenostiach. Toto už pán Ing. Žiška nemohol ovplyvniť. K voľbám roku 2014 veľký plagát kandidáta Ing. Jozefa Žišku s jeho portrétom a heslom "Vráťme Trenčín Trenčanom"je iste zachytený na dobových fotografiách; jeden bol na severnom boku Chorvátovho domu na rohu ulíc K dolnej stanici a Legionárska (pred vchodom do daňového úradu). Obsiahle verejného prevolania niekdajších funkcionárov mesta "Seniori nahlas" z júna 2015, ktorého bol Ing. Jozef Žiška zrejme spolutvorcom, je tu: https://web.archive.org/web/20190423165833/trencan.6f.sk/0057-StarymTrencanom.html Poďakovanie. Ďakujem pani Mgr. Andrei Hniličkovej, pánovi Ing. Dušanovi Bezákovi, pánovi Ladislavovi Nebusovi, aj dcére nebohého, i pánovi (St.) Liškovi.