TRENČAN Trenčanom o Trenčíne

Trenčianske kúrie. [0228] Kúriou sa v našom prípade obvykle rozumie sídlo nižšej šľachty, umožňujúce aj hospodársku činnosť. V Trenčíne bolo niekoľko kúrií, ale vieme o nich málo, ani sa veľmi nespomínajú. Nižšie zhrnieme, čo je známe, i keď iste neúplne a s rizikom omylov, ktorému sa pri načretí do takejto témy spoľahlivo nevyhnneme.

Thurzova^[01] kúria v Trenčíne V minulosti stála na rohu trenčianskych ulíc Súdna a Krížová (neskôr "Jilemnického"), teda len kúsok (juho)západne od dolného konca námestia sv. Anny. Kedysi to bolo územie poniže vonkajšej strany mestských hradieb, ktoré vtedy malo hospodársku funkciu, boli tu poľnohospodársky využívané plochy a budovy, spočiatku iste drevené, alebo z nepálených tehál. Dobrú predstavu o využití tohoto územia dáva prvé (1785) aj druhé (1837) vojenské mapovanie. Berúc do úvahy postupné využívanie tohoto územia, rozľahlosť pozemku i budov s dvorom, ako aj stavebný štýl (... komíny, šindle, ...), tak z tých trenčianskych kúrií, o ktorých nateraz vieme, Thurzova kúria bola (zbúrali ju po vojne, pozrieť ďalej) iste najstaršia v Trenčíne. Thurzovci Najstarší koreň Thurzovcov sa vidí na Spiši v 15. storočí, kde bolo výrazné nemecké osídlenie, a nemecké pramene ukazujú na jeho možný dávnejší i keď nie celkom istý pôvod v Bavorsku uprostred 12. storočia. [02] Nachádzame, že do Trenčína prišli Thurzovci v 16. storočí z nosickej vetvy, ktorá má erb s (o.i.) pelikánom na trojvrší. Najstarší v meste Trenčín sa uvádza Mikuláš Thurzo, v roku 1598 už trenčiansky mešťan, mal osem detí, z nich najstaršieho syna Jána narodeného už v Trenčíne 1587, ktorý bol trenčianskym richtárom a prísažným. Dokiaľ nemáme lepšie údaje, môžeme si ich osoby, potomkov a dobu spájať s Thurzovskou kúriou v Trenčíne, dávajúc v miestnych okolnostiach do súvislosti výnimočnosť rodu s výnimočnosťou nehnuteľnosti Thurzovej kúrie čo sa týka jej rozlohy, veľkosti stavby a dávnovekosti, ktoré nižšie ukážeme. Pravdaže, aj z Trenčína pokračoval ďalší pohyb príslušníkov rodu v čase aj mieste. Z Trenčína sa rod rozšíril do obce Hloža; trenčianski Thurzovci boli evanjelici, Hloža bola katolícka. V ďalších generáciách a vetvách nachádzame tiež známe priezviská priezviská Michalec, Černák, Zsámbokréthy, Gavora, Macko, Liška, Križan, Kállay, Remenár, Adamek, Martinek, Ševcech, ... V tejto téme však ide o kúriu, preto sa tu podrobnejšie rodom samotným nezaoberáme, o tom je dostatok lepších údajov na mnohých iných miestach. Umiestnenie Určitú predstavu o jestvovaní a umiestnení trenčianskej Thurzovej kúrie v čase dávajú niektoré mapy, ktoré ukazujeme nižšie; všetkých päť obrázkov zobrazuje približne ten istý priestor, aby bolo porovnanie ľahšie a názornejšie. Každý obrázok sa vzťahuje na iný čas, čo ukazuje časový vývoj okolia kúrie, zatiaľ čo samotný objekt kúrie (budova, dvor) je v základných obrysoch v postate nezmenený. Obrázky sú zoradené podľa času: vyššie je starší. Sever je zhruba hore, ako je na mapách obvyklé.

Mapa 1785 Príslušné miesto na výreze z mapy prvého vojenského mapovania (A.D. 1785). Mapa nemá zakreslené jednotlivé budovy (nie je vyhotovená v takej podrobnej mierke = 1:28800), preto sa nedá z mapy usúdiť, či tam už vtedy kúria stála; šipka ukazuje jej približné miesto.

Mapa 1837 Príslušné miesto na výreze z mapy druhého vojenského mapovania (A.D. 1837). Mapa síce nie je vyhotovená v príliš podrobnej mierke (1:28800), ale už zobrazuje jednotlivé budovy, avšak s ohľadom na mierku v zjednodušených tvaroch. Vidíme tu už Thurzovu kúriu, ktorú rozoznávame podľa charakteristického tvaru a veľkosti (dĺžky budovy), ktorá je väčšia než iné budovy v okolí, čo umožňuje ľahšie určenie. Tu ešte nejestvuje ulica (neskôr názov "Súdna"), ktorá neskôr vznikla (smerom doľava = na západ) pozdĺž okraja pozemku kúrie aj samotnej budovy kúrie. Na obrázku od kúrie vľavo (= na západ) sú ešte Piaristické záhrady (Piaristengarten). Čo sa rozmeru týka, budova kúrie nemá v okolí nič veľkosťou porovnateľné - až hore na obrázku (pri evanjelickom kostole) je najbližšia rozmerom porovnateľná budova školy, ktorú dal postaviť kanonik Ďurček, rodák z Orechového - tá budova je trochu zalomená a stojí doteraz; v období socializmu v nej bola Stredná zdravotná škola.

Mapa 1868 Príslušné miesto na výreze mapy mesta z roku 1868. Thurzova kúria (aj pozemok) tu má pôdorys najviac členitý z tých, ktoré sa zachovali na mapách. Pravdaže tu ešte nestojí budova sedrie (*1911), ani neskoršia Súdna ulica.

Mapa 1900 Príslušné miesto na výreze (zo súlepu) mapy (1:1000) mesta z roku 1900. Thurzova kúria je jasná, ale ešte nestojí budova sedrie (*1911). Už tu jestvuje ulica (neskôr názov "Súdna") pozdĺž okraja pozemku kúrie aj samotnej budovy kúrie; spája nám. sv. Anny s Piaristickou ulicou.

Mapa 1935 Príslušné miesto na výreze z mapy mesta okolo roku 1935. Je to v pôvodine podrobná a presná katastrálna mapa 1:1000, ktorá nám umožňuje určiť rozmery kúrie (pozrieť nižšie). Už tu jestvuje nielen Súdna ulica pozdĺž kúrie (spája nám. sv. Anny s Piaristickou ulicou), ale aj budova sedrie (*1911), parčík s piatimi lipami (*1918) pred ňou, Kontšekov dom (*cca 1935) medzi ulicami (vtedy) Biskupickou a Krížnou; tiež na druhej strane ulice je Urbánkov dom (* <= 1905); ešte nestojí dom riaditeľa kvasnicovej továrne JUDr. Jozefa Tisu a jeho manželky Renaty rod. Tauss, ktorý neskôr postavili na (západne) susediacom pozemku za kúriou. Zaujímavé: ešte tu nie sú tie do zeme zapustené verejné záchody pred Kontšekovým domom...

Mapa L1949 Príslušné miesto na výreze z leteckej fotografickej snímky mesta datovanej rokom 1949. Turzova kúria je na obrázku ťažšie rozlíšiteľná, pretože vzhľadovo splýva. Na obrázku je aj viac zaujímavostí, ktoré s touto témou nesúvisia: okrem na predošlom obrázku (mapa 1935) už uvedeného, od Urbánkovho domu poniže je (už zbúraný) židovský chudobinec, odskočený Meloccov dom a rožný dom (v odbočení na ulicu Priekopy) v ktorom o.i. vyrastala budúca manželka spisovateľa Dominika Tatarku (obaja boli trenčianski gymnazisti), tiež tam bol čaluník Podoláček...
Veľkosť a súvislosti Mapa 1935kat Najviac podrobností o kúrii poskytuje katastrálna mapa 1:1000 z roku 1935: Sever je približne hore, ako je na mapách obvyklé.

Podľa mierky mapy (ako aj porovnaním s odmeranou dĺžkou budovy súbežnej starej časti sedrie) vychádzajú tieto rozmery budovy Thurzovej kúrie: - dĺžka budovy (meraná rovnobežne so Súdnou ulicou): 61,4 m - dĺžka priečelia budovy (meraná rovnobežne s Krížovou ulicou): 13,5 m - hĺbka tej najdlhšej časti budovy: 6,5 m - hĺbka čelnej časti budovy (rovnobežnej s Krížovou ulicou): 8,4 m Dĺžka pozemku je zhruba dvojnásobok dĺžky budovy, teda niečo vyše 120 m Aj bez merania vidíme na mape, že dĺžka budovy je porovnateľná s jedným krídlom sedrie alebo s Kontšekovým domom. Keďže s časom obvykle sa zvyšuje rozdrobenosť pozemkov, tak v prípade veľkého pozemku Thurzovej kúrie môžeme usudzovať, že tu bol vymeraný medzi prvými. Ako sme už vyššie uviedli, tu na mape v roku 1935 už jestvuje nielen Súdna ulica pozdĺž kúrie (spája nám. sv. Anny s Piaristickou ulicou), ale aj budova sedrie (*1911, na obrázku vyznačená bledočervenou farbou), parčík s lipami (vraj *1918) pred pred sedriou, Kontšekov dom (*cca 1935, na obrázku vyznačený bledočervenou farbou, dole) medzi ulicami Krížovou a (vtedy) Biskupickou (začína až trochu ďalej za okrajom obrázka mapy); tiež na druhej (východnej) strane ulice je Urbánkov dom (* <= 1905, na obrázku vyznačený bledočervenou farbou, vpravo); ešte nestojí dom riaditeľa kvasnicovej továrne JUDr. Jozefa Tisu a jeho manželky Renaty rod. Tauss, ktorý neskôr postavili na (západne) susediacom pozemku za kúriou. Zaujímavé je, že ešte tu nie sú tie do zeme zapustené verejné záchody pred Kontšekovým domom...
Obrázky

Obr. 1. Thurzova kúria v medzivojnovom období. Pohľad smerom na západ, na roh kúrie na križovatke ulíc Súdna a (vtedy) Krížová. Za okrajom obrázka je vpravo Súdna ulica a rohová budova sedrie na nám. sv. Anny, vľavo pokračuje Krížová ulica (tiež "Krížna"; potom "Jilemnického"). Kdesi za budovou kúrie v diaľke je Jachtár so Žľabom. Za chrbtom fotografa je zhruba Urbánkov dom, Patekova krčma a Cicutto... Na obrázku vidíme rozľahlé priečelie budovy Thurzovej kúrie, ktoré je rovnobežné s Krížovou ulicou. Medzi oknami sú (drevené) rámy, aké sa používali na popínavé rastliny (do roku zhruba 1870 sa v Trenčíne pestoval vinič, potom vyhynul ale zvyšky nájdeme dodnes). Táto časť stavby dostupná po starodávnej ceste (Krížová ul.) bola vybudovaná najskôr, a až neskôr pristavali tú dlhú časť do hĺbky dvora, pozdĺž ktorej až neskôr (pozrieť mapy 1837 a 1900) vznikla Súdna ulica. Nad murovaným prízemím budovy Thurzovej kúrie je šikmá vysoká strecha, výškovo viditeľne členená na dve časti, kde nižšia časť je vybavená strešnými vikiermi svedčiacimi pre prevádzkove využívaný priestor, a nad ňou je ešte vyššia časť strechy - podkrovie bez strešného presvetlenia. Na tomto obrázku (Obr.1) je to najviac výrazne viditeľné, ale vidíme to aj na ostatných záberoch na budovu, i zo dvora, vrátane vikierov v nižšej výškovej časti strechy. Značná strmosť strechy len potvrdzuje pôvodné šindľové pokrytie, ktoré je na obrázkoch ešte zčasti viditeľné. Na všetkých štyroch obrázkoch vidíme pokrytie striech jednak pôvodným šindľom (ešte aj vikier vzadu do dvora je ošindľovaný), ale časť striech je už pokrytá plechom, najmä (ale nie výlučne) priečelie do Krížovej ulice má celú viditeľnú strechu oplechovanú vrátane štyroch vikierov v nižšej časti strechy. Šindle, keďže bývali z ihličnatého dreva, ak neboli miestnej výroby (nie je tu veľa ihličnatých stromov), sa kedysi dovážali plťami po Váhu z Liptova či Oravy, a v Trenčíne bol pltnícky prístav (zhruba kde teraz stojí Baarov dom). Slamená strecha neviem, že by sa v Trenčíne bola bývala používala. Pálená strešná krytina, bárs známa už od čias Rimanov, sa v našich končinách používala (škridle) až nejako od prelomu 19. a 20. storočia - na staršie krovy (pôvodne šindľom pokryté) však mohla byť nevhodne ťažká. Pálené škridle vyrábala tehelňa v Zamarovciach v medzivojnovom období, vtedy sa tiež začali vyskytovať tvarove porovnateľné cementové škridle. Azbestocementová strešná plochá krytina (štvorcové tzv. "šablóny", tenké a o strešné laty pribité každá jedným klincom v rohu) sa objavuje u nás až po prvej svetovej vojne, keď ju krátko po roku 1900 začala vyrábať továreň Syenit v Púchove. Budova Thurzovej kúrie, ku koncu jej jestvovania (1935) pôdorysne súvislá, iste mala počas svojho dosť dlhého jestvovania svoj stavebný vývoj aj zvonku (pôdorysne) viditeľný (niečo sa dá vidieť porovnaním máp 1837 a 1900), ale aj vnútri budov. Obrázky dávajú tušiť hrubé múry, najpravdepodobnejšie pôvodne z nepálených tehál, ktoré sa podľa potreby vyrábali miestne a ručne do (drevených, rozoberateľných) foriem; kameň sotva (okrem základov), a pálená tehla sa v 19. storočí na stavby takéhoto druhu ešte nepoužívala. Podlaha prízemnej budovy tých čias iste bola hlinená. Okná boli presklené, zdá sa že dvojité - skrinkovej konštrukcie ("kastlové"). Komíny s bočne vyústenými prieduchmi sú výnimočné, svedčia tiež o starobylosti budovy, sotva také inde uvidíme. Krížová ulica je tu očividne spevnená - vyvýšená nad budovu, vybavená vyvýšeným chodníkom oddeleným od cesty obrubníkmi - vyzerá to na štrkový valcovaný povrch, ako ešte aj krátko po vojne (po 1945) býval mimo stredu mesta. Elektrická energia bola v meste Trenčín zavedená v roku 1907 - pozrieť https://trencan.6f.sk/Brabenec/0136-Elektrifikacia.pdf. Na obrázkoch vidíme, že súvisiaca Krížová ulica je vybavená voľným rozvodom el. energie na nepätkovaných drevených stĺpoch s izolátormi a piatimi holými (neizolovanými) vodičmi s trojfázovým rozvodom s "nulákom" a jedným vodičom verejného osvetlenia (VO), ktorého svietidlá (len objímka, smaltované plechové tanierové tienidlo a žiarovka) na oblúkových konzolkách sú upevnené na niektorých el. stĺpoch. Na stĺpe pri križovatke svietidlo nevidíme. Pri vjazde do kúrie je el. stĺp aj so svietidlom VO, čo ukazuje vyššiu prevádzkovú dôležitosť tohoto miesta. Nikde nevidíme prípojku elektrickej energie do kúrie, ani prípadný el. rozvod na ploche či strešníkoch na strechách kúrie, ako vtedy bývalo obvyklé. Približne v roku 1911 bola vybudovaná mestská kanalizácia a hneď po nej aj vodovod - pozrieť na https://trencan.6f.sk/0158-VodaKanalBosy.html. Neďaleko Thurzovej kúrie bol vedený vodovod zo soblahovského prameňa "Huk" do mesta. Na obrázkoch nevidíme ani náznaky pripojenia kúrie na vodovod alebo kanalizáciu, ba nikde ani studňu na obrázkoch (na dvore...) nevidno. Dažďová voda iste vsakovala. Latriny (tušíme ju na obr.4 na ľavom okraji) mali svoje obvyklé žumpy a hnoj od zvierat iste išiel na hnojisko (na obrázkoch ho tu nevidíme) a po vyhnití na roľu, ktorá iste ku kúrii nejaká patrila, lebo na dvore vidíme hospodárske vozy - "plaťáky": jeden voz starší (podľa drevených kolies) bez oja, s kolesovou brzdou a klanicami na koncoch, druhý voz novší s nízkymi bočnicami a kovovým sedadlom pre pohoniča, s ojom pre zvierací (konský) záprah. Stopy po väčších hospodárskych zvieratách na obrázkoch nevidíme, len na obr.2 sú na dvore tri sliepky a kocúr. Podľa tieňov na obrázkoch usudzujeme, že zábery neboli urobené všetky súčasne (možno na dvakrát). Zopár ľudí na obrázkoch je zachytených nie v pohybe, ale v nehybnom očakávaní tvárou k objektívu, z čoho je pravdepodobné, že zábery boli urobené fotoprístrojom na statíve, a to bývali predovšetkým doskové prístroje. Postavy sú zrejme vo svojom obvyklom oblečení; všetko nasvedčuje tomu, že v zobrazenej dobe už kúria mala svoje najlepšie časy za sebou, a bývalo tam vtedy už len služobníctvo (vidíme šesť detí, dospelých 2+3 - možno dve rodiny?), a hospodárska činnosť (podľa odstavených vozov, jeden čiastočne naložený kmeňmi stromov) zrejme ešte bola do nejakej miery zachovaná

Obr. 2. Thurzova kúria v medzivojnovom období. Pohľad smerom opačným než predošlý obrázok, teda na východ, do rohu rozľahlého dvora kúrie. V hornej časti obrázka vykúkajú vľavo sedria a vpravo Kontšekov dom.

Obr. 3. Thurzova kúria v medzivojnovom období. Pohľad smerom na sever. V pozadí sedria. Uprostred obrázka medzi murovanými stĺpikmi je vjazd do (dvora) kúrie, vľavo od nej (= bližšie k fotografovi) ďalší vjazd do dvora susedného pozemku, v tej dobe tam bol "Maliarský Lakyrnický závod A. Trokan"

Obr. 4. Thurzova kúria v medzivojnovom období. Pohľad smerom na sever, z rozľahlého dvora na budovu. V pozadí vpravo je sedria. Vpravo na obrázku, zhruba uprostred dlhej prízemnej budovy, je zvláštnosťou vystúpené vstupné ostenie (portál), hore s oblúkom.
Neskorší vývoj Keď v lete 1944 sa k Slovensku od východu priblížil (a potom prehnal) front druhej svetovej vojny, v strednom Slovensku vypuklo povstanie, nemecké vojsko sa rozložilo aj v Trenčíne a pre svoje potreby použilo, čo mu miestne pomery umožňovali; prechodom frontu cez Trenčín (front tu stál približne dva týždne, nepriateľské strany oddeľoval Váh) v apríli 1945 sa pomery obrátili, v ľavobrežnom Trenčíne sa rozložila víťaziaca Červená armáda. Vojská vtedy potrebovali priestory, zaberali ich tu aj v parku, továrňach, školách a úradoch, je pravdepodobné že zabrali a použili aj Thurzovu kúriu, ktorá vtedy mohla byť v stavebno - technickom stave približne takom, aký nám dávajú spoznať obrázky ktoré sú vyššie. Po vojne (1945) budova Thurzovej kúrie ešte krátky čas stála, podľa spomienky pamätníka v nej bývali ľudia mená už tá spomienka neobsiahla. Osobne si dobre pamätám na tých miestach (na rohu ulíc Súdnej a Krížovej, kde predtým bola Thurzova kúria) drôteným pletivom ohradené (tak to bývalo obvyklé) detské ihrisko (typicky = húpačky, kolotoč a pod.) kde som sa ako malý chlapček hrával zhruba v polovici päťdesiatych rokov (=okolo r. 1955); toto ihrisko podľa úradného záznamu bolo vybudované v roku 1952 (stavebné povolenie aj výstavba) ako "detské ihrisko na voľnom priestranstve pri sedrii". Z uvedeného usudzujeme, že Thurzova kúria bola zbúraná približne v roku 1950 (možno aj 1951). Detské ihrisko (*1952) tam však dlho nevydržalo. Potom na tom mieste približne v roku 1958 postavili bytovku pre príslušníkov Verejnej bezpečnosti [04] na východnom konci Súdnej ulice a pokračovali k tomu kolmou prístavbou novej budovy úradovne Verejnej bezpečnosti na Krížovej ulici na rohu so Súdnou ul. [05] Poniže tohoto miesta (t.j. ďalej smerom na juh po Krížovej ulici) zostávala stará zástavba: z Krížovej ulice sa vošlo do priestranného dvora, a na jeho ľavom (južnom) okraji stál starší dom, v ktorom bývali ľudia. [06] Ďalej po Krížovej ulici bol dlhší, dosť vysoký vymurovaný múr ako oplotenie pozdĺž chodníka, za ním bola záhrada pri spomenutom dome. Tento dom a múr so záhradou zbúrali a postavili tam (doteraz stojacu) ďalšiu budovu Verejnej Bezpečnosti, stavebne tesne nadväzujúcu na tú už predtým postavenú. Mohlo to byť (veľmi zhruba) okolo roku 1970 alebo krátko potom. Ďalej pokračovala zástavba na západnej strane Krížovej ulice až po križovatku (tvaru "T") s ulicou Ku dolnej stanici. Túto zástavbu na rohu pri križovatke museli zbúrať približne v roku 1968, pretože v r. 1969 tu už začala výstavba výškovej budovy Slovakotex. Za križovatkou stojacu rozľahlú prízemnú budovu (kedysi patriacu k liehovaru Kornhauser a Hertzka, kde potom bývali zamestnanci kvasnicovej továrne) zbúrali až niečo po roku 1989, ale to je už iná téma... Súčasnosť:

Roh ulíc Súdnej a Krížovej, na ktorom kedysi stála Thurzova kúria, je uprostred obrázka (za červenou dopravnou značkou). Tento záber je približne z rovnakého smeru, ako vyššie starý záber na obr.1, iba že tu je širší uhol záberu. Vpravo za stromami je sedria, ktorá šťastne prežila. Vľavo od stredu je rozľahlý Kontšekov dom. Na ľavom okraji obrázka je balkón Urbánkovho domu, pod ním Legionárska ulica. Nad písmenom "F" sa otvára horný koniec niekdajšej Biskupickej ulice, ktorá už prakticky nejestvuje.
Poznámky: [01] Písanie priezviska vo všeobecnosti nachádzame v dvoch tvaroch: "Thurzo" aj "Turzo". Tu sa držím pôvodnejšieho písania. [02] Thurzovci od stredoveku patrili medzi magnátov - vysokú šľachtu a príslušníci rodu zastávali najvyššie úrady v ríši. Stredoveká hornouhorská banská spoločnosť Fuggerovcov a Thurzovcov je známa. Okrem ťažby mincových kovov (Au, Ag), aj ich meď nemala konkurenciu vo svete, významne ju používali aj lodenice v Janove, thurzovsko-fuggerovská meď zo Slovenska bola súčasťou zámorských lodí dávnych objaviteľských plavieb; tiež ju Portugalci, Holanďania a Angličania vyvážali do zámoria kde bola meď nedostatková a obľúbená aj ako mincový kov, a tam ju vymeňali za západoafrické a indické zlato. [03] Sedria = sedes iudicaria = "sídlo spravodlivosti" = budova postavená v roku 1911 ako sídlo súdu Trenčanskej župy, na západnej strane námestia sv. Anny; v budove sú doteraz súdy. [04] Po vojne (1945) zriadili policajnú zložku štátu pod novým názvom "Verejná bezpečnosť" (v skratke VB; popri nej bola zriadená tiež "Státna bezpečnosť" - v skratke ŠtB); názov zanikol organizačnými zmenami krátko po zmene režimu roku 1989, kedy sa sa začal používať názov "polícia". [05] V Trenčíne oddávna policajná zložka štátu, ešte od čias monarchie, používala prízemnú hladkú nenápadnú budovu na severozápadnej strane Palackého ulice (poniže domu MUDr. Petroviča, ktorý má hore na portáli nenápadný letopočet 1923) čo bolo neďaleko poniže rožného Fränklovho domu (stojí oproti rohu hotela Tatra). Túto budovu po fronte (1945) využívala tiež Verejná Bezpečnosť (bežne sa to nazývalo "okrsok") do postavenia novej budovy na rohu ulíc Súdna a Krížová. [06] Pamätám si to dobre, chodievala sem za kamarátkou moja babka a mňa malého chlapčeka brávala so sebou; kamarátky mala dve: Orechovskú a Thurzovú - žiaľ, už je neskoro zisťovať súvislosti...]

Chyby, omyly, nesprávnosti nemožno vylúčiť;
Autor uvíta prípadné pripomienky.

Toto dielo chráni Autorský zákon.
Autorovi patria práva hlavne podľa autorského zákona, najmä
označenie autorstva, nepozmeňovanie diela, udeľovanie súhlasu na verejný prenos a iné rozširovanie, a právo na odmenu za využitie diela.
Toto dielo je v príslušnej variante uložené s časovou značkou (datumom) v internetovom archíve.

Toto dielo je tu sprístupnené výhradne pre osobnú potrebu iba fyzických osôb
na štúdium výlučne v autorovom pôvodnom umiestnení.
Odkazy na dielo sú vítané.
Autor vynaložil úsilie a prostriedky na zhotovenie diela.
Ak dielo (čo i len zčasti) chcete použiť, požiadajte autora vopred.
Ele adresa autora je v hlavičke hlavnej stránky.
Za reálnej spoločenskej praxe (nielen góglu) porušovania Autorského zákona
pre sťaženie svojvoľného kopírovania je dielo upravené.
Pramene: u autora.
(Koniec diela)