JUDr. Juraj Rajec
(1906-1987)
zabudnutý činovník Slovenských katolíckych skautov

 Narodil sa 25. októbra 1906 v Dubnici nad Váhom, kde sa stal jedným z prvých dubnických skautov (vľavo je jeho fotografia ako dubnického skauta z r. 1924; fotografiu zadovážil brat Robi - Miro Červený).
Počas vysokoškolských štúdií i po nich bol činný v autonomistickom krídle hnutia slovenských katolíckych akademikov, sústredených najmä vo vysokoškolskom internáte Svoradov. 
Mal 34 rokov, keď na základe obhájenej dizertačnej práce "Princípy hierarchie normovej" z r. 1940, ktorá mu vyšla aj knižne, získal titul doktora obidvoch práv (JUDr.). V tom istom roku 1940 získal zamestnanie ako odborný radca na Ministerstve školstva a národnej osvety.
Z tej doby pochádza aj niekoľko jeho článkov, ktoré vyšli v dominikánskej revue "Smer" v r. 1941, ktorá vychádzala v Trenčíne.

Manželkou Juraja Rajca sa stala Mária Terézia rodená Murinová, narodená v r. 1909 v Žabokrekoch nad Nitrou, povolaním lekárnička. Bývali v Bratislave v jednom zo svoradovských bytov, tam žila v štyridsiatych rokoch aj jej už ovdovelá matka Janka Murinová rod. Domanická (žila 1883-1964). O prípadných potomkoch manželov nič nevieme.
Manželstvom sa stali švagrami Juraja Rajca tieto osoby:
 - MUDr. Jozef Ignác Murin, žil 1908 - cca 1970, primár chirurgie v Lipt. Mikuláši;
 - JUDr. Karol Murin, žil 1913 - cca 1998, prezidentský tajomník, potom emigrant, v Kanade vysokoškolský učiteľ medzinárodného práva, autor knihy spomienok;
 - prof. ThDr. Ivan Vendel Murin, žil 1911 - 1979, kňaz (vysv. 1935 v Innsbrucku), po 1945 opakovane neúspešne odsudzovaný, napokon až na základe rozsudku Najvyššieho súdu bol väznený vyše dva roky, rehabilitovaný 1972, 

JUDr. Juraj Rajec od roku 1941 prednášal filozofiu práva na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity a už o tri roky bol vymenovaný za profesora. 

Po vojne bol dva razy väznený, a to v roku 1946 (vyšetrovacia väzba a násilné preloženie do Trenčianskych Teplíc, kde prostredníctvom svojich bývalých študentov sprostredkovával kontakty s emigráciou, predovšetkým so svojím švagrom v zahraničí) a v rokoch 1950 – 1954 v Jáchymove (odsúdený údajne za rozvracanie republiky a úklady voči štátu). Po prepustení pracoval vo výrobe, najprv ako predavač železiarskeho tovaru v Drutechne, potom ako vrátnik v Dopravnom závode v Bratislave.

V r. 1968 (1969) manželia emigrovali do Švajčiarska, kde on bol zamestnaný na pošte a ona v lekárni, obidvaja na podradných pracovných miestach, v Berne.
Manželka tu utrpela dve srdcové porážky, v nemocnici sa po 22 rokoch stretla so svojím bratom Karolom Murinom ktorý za ňou priletel z Kanady, a tam aj zomrela v jeho náručí keď dojato popisovala smrť svojho brata MUDr. Jozefa Murina - lekára v Lipt. Mikuláši. Po jej kremácii odcestoval Dr. Rajec do vlasti v r. 1971 a jej urnu uložil do rodičovskej hrobky.

O rok Krajský súd uznal oboch manželov za nevinných a bola mu prinavrátená polovica zo zhabaného majetku.

Potom pracoval v prekladateľskom oddelení knižnice Vysokej školy ekonomickej v Bratislave. Dvakrát bol hospitalizovaný pre psychické depresie v Pezinku, odkiaľ ho občas zobral brat Anton na doliečenie do Nitry. Nechcel trvalejšie bývať u brata v Nitre, lebo nechcel sa oddeliť od bratislavského intelektuálneho prostredia sústredeného aj okolo univerzitnej knižnice.
Na jar v roku 1987 ho brat pre veľmi zlý zdravotný stav vzal k sebe do Nitry, kde zakrátko osemdesiatročný zomrel 14. apríla 1987. Pochovali ho v rodnej Dubnici n. V. 

O skautskom pôsobení JUDr. Juraja Rajca ako činovníka Slovenského katolíckeho skautingu (SKS) nateraz nevieme veľa, je však isté.
Uvádza sa, že Juraj Rajec v Trenčíne redigoval časopis Skaut, o čom nám chýbajú podrobnosti.
Neobjasnené sú tiež okolnosti dubnickej skautskej spolupráce Rajec - Marton. 
Máme však svedectvo dubnického skautského historika brata Robiho - Miroslava Červeného, ktorý sa s JUDr. Jurajom Rajcom ako niekdajším činovníkom Slovenského katolíckeho skautingu (SKS) stretol, keď bol na návšteve v rodnej Dubnici n. V. Bolo to v osemdesiatych rokoch krátko pred jeho smrťou, vo veku blízko osemdesiatky, a po takmer polstoročí vplyvom času aj neprajných životných okolností boli jeho spomienky na dávne účinkovanie v SKS hmlisté. Robiho návrh, aby JUDr. Juraj Rajec spísal spomienky, zostal nevypočutý, zakrátko v Nitre zomrel. Dôležité ale je, že na stretnutí Robimu prof. Rajec ukazoval album fotografií SKS z doby jeho činovníckeho pôsobenia; Robi spomína, že tam boli aj fotografie zo skautských podujatí v okolí Spišskej Novej Vsi, kde zrejme tiež účinkoval. O činovníka SKS Juraja Rajca sa dávnejšie zaujímal aj východoslovenský skautský historik Jozef Kancír, ktorý bol po fronte zástupcom vodcu okresu Ilava. 
Autor:
Ing. Vojtech Brabenec - Uzlík, 52. klub oldskautov v Trenčíne, júl 2022.

P.S.: V roku 1974 na EF SVŠT BA posudok na moju diplomovku robil Ing. Juraj Rajec, len o pár rokov starší odo mňa. Tá zhoda mien je príliš zvláštna, než aby som ju odbil ako náhodu. Neviem. Navyše, obidvom nám robil vedúceho diplomovky Ing. Pavol Šandrik, pôvodom z Bánoviec, teda len kúsok od Žabokriek. Zvláštne sú niekedy tie životné cesty poprepletané...